e-Schránka: Posunutie dátumu povinnej aktivácie

Aktivácia elektronických schránok na doručovanie sa v prípade právnických osôb, ktoré sa nezapisujú do obchodného registra posunie z 1. mája 2018 až na 1. február 2019.  

Prechodné obdobie predĺži novela zákona o kybernetickej bezpečnosti schválená Národnou radou SR 30. januára 2018, a to z viacerých dôvodov. Jedným z nich je posilnenie bezpečnosti a vylúčenie bezpečnostných rizík spojených s chybnou alebo podvodnou aktiváciou, keďže v súčasnosti sa v zákonom ustanovených evidenciách takýchto právnických osôb neuvádza identifikátor štatutárneho zástupcu, t. j. osoby, ktorá by mala mať oprávnenie do elektronickej schránky pristupovať a disponovať s ňou automaticky zo zákona.

V legislatívnom procese sa už nachádza návrh zákona, ktorý má pre právnické osoby, ktoré sa nezapisujú do obchodného registra, zriadiť register mimovládnych neziskových organizácií a aj upraviť osobitné zákony tak, aby bolo možné jednoznačne identifikovať ich štatutárnych zástupcov (v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia a rodné číslo). Taktiež by malo prísť  k prepojeniu s Registrom právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (RPO). 

Aktuálne: Vyše 50 miliónov eur pre stredné odborné školy

Financie sú určené na modernizáciu materiálno-technického vybavenia pracovísk, internátov, rekonštrukciu priestorov či zvýšenie energetickej hospodárnosti budov.  

MPRV SR ako riadiaci orgán pre Integrovaný regionálny operačný program (IROP) vyhodnotilo prvé kolo žiadostí o nenávratný finančný príspevok na zvýšenie počtu žiakov stredných odborných škôl na praktickom vyučovaní. Predložených bolo spolu 107 projektov v hodnote  68,8 mil. eur a schválených doteraz 77 projektov v hodnote 50,24 milióna eur. Spolu je na zvýšenie počtu žiakov stredných odborných škôl na praktickom vyučovaní vyčlenených bezmála 95 miliónov eur, po prvom kole teda ostáva k dispozícii ešte približne 45 miliónov eur.

Najviac podporované aktivity boli materiálno-technické vybavenie pracovísk ako napríklad dielne, šatne, sociálne zariadenia, moderné meracie zariadenia pre študentov, výpočtová technika, vzduchotechnika, osvetlenie. Pri rekonštrukcii priestorov to bolo rozšírenie učební, zvýšenie počtu učební, vytvorenie nových priestorov pre hygienické potreby. Podporené bolo tiež zvýšenie energetickej hospodárnosti budov – zateplenie obvodového plášťa budovy, zateplenie strechy.

Agrorezort v rámci IROP-u podporí vznik tisícok nových miest v škôlkach, lepšie technické vybavenie v školách, zeleň v mestách, rekonštrukcie regionálnych ciest, lepšie sociálne služby, kvalitnú verejnú dopravu či budovanie cyklotrás. 

e-Dokumenty: Digitalizácia faktúr

Úplne digitalizovaný proces fakturácie je pre európske spoločnosti aj dnes hudbou budúcnosti. Podľa štúdie European Payment Practices z roku 2017 len 18% európskych spoločností disponuje fakturačným procesom, ktorý možno považovať za kompletne digitalizovaný, na Slovensku je to 17%.
     
Slovensko sa tak zaradilo medzi krajiny so stredne vysokou mierou digitalizácie. A pritom vyše polovica slovenských spoločností (55%) je presvedčená, že digitalizovaný proces fakturácie vedie k vyššiemu počtu platieb načas. Celkovo z európskeho hľadiska je to každá druhá spoločnosť, ktorá tvrdí, že digitalizácia fakturačných procesov pomáha pri meškajúcich platbách či výpadkoch úhrad faktúr.

V praxi je však úplne digitalizovaný proces fakturácie pozostávajúci z automatizovaného inkasa pohľadávok prispôsobené potrebám zákazníka, napr. používanie big data analýz, ešte stále väčšinou hudba budúcnosti. Väčšinou sa používa softvér na podporu procesu fakturácie a zamestnanci spravujú sami čiastkové procesy. Vysokú mieru digitalizácie vo fakturácii možno badať v krajinách Španielsko, Francúzsko, Švajčiarsko a Belgicko. Paradoxne v Nemecku je táto miera nízka. Podľa prieskumu len 3% nemeckých spoločností majú kompletný elektronický fakturačný systém. 

Radíme: Superodpočty na vedu a výskum

Slovenským daňovníkom všetkých právnych foriem podnikania, ktorí realizujú projekt výskumu a vývoja na podporu vlastnej konkurencieschopnosti, legislatíva od roku 2015 umožňuje uplatniť si náklady naň ako daňovo uznané výdavky.  

Tie si môžu uplatniť nielen pri výpočte daňového základu, ale 25% ich hodnoty si za stanovených podmienok môžu odpočítať ešte aj od vypočítaného základu dane ako tzv. superodpočet. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau dosiahol v roku 2015 uplatnený superodpočet len 9,2 milióna eur a v roku 2016 len 16,4 milióna eur. Slovenská vláda počítala s objemom až 24 miliónov eur ročne. Výhodu superodpočtu si v roku 2015 uplatnilo 83 podnikateľských subjektov, o rok neskôr 112 subjektov, pričom 51 z nich už druhýkrát. „Nízka sadzba superodpočtu v kombinácii so zvýšenými nákladmi na administratívu projektu a povinnosťou zverejnenia cieľov projektu ako citlivých informácií spôsobila neatraktívnosť tohto nástroja podpory výskumu a vývoja, a to najmä pre menšie, rastúce firmy z oblasti nových technológií a startupy, na ktoré mal byť prioritne orientovaný", zhodnotila analytička Jana Šnircová.

Ak mal byť superodpočet nástrojom motivácie pre podnikový výskum a vývoj v súlade s koncepciou Priemysel 4.0, očakávala by sa kumulácia superodpočtov najmä v priemyselných odvetviach Slovenska. Zastúpenie subjektov všetkých odborov priemyselnej výroby spolu je však menej ako polovičné, hoci na objeme superodpočtu v roku 2015 dominovali podielom takmer 75%, no v roku 2016 už iba 66%. Naopak, príležitosti sa chopili najmä podniky z oblasti počítačového programovania, poradenstva a súvisiacich služieb. Ich podiel v roku 2016 dosiahol na počte subjektov 14% a na objeme superodpočtu viac ako 22%.

Zákonodarca na nízky záujem reagoval novelou zákona o dani z príjmov, ktorú parlament schválil 7. 12. 2017. Novela od roku 2018 prináša do systému superodpočtu niekoľko zmien. Za najpodstatnejšiu sa považuje štvornásobné navýšenie superodpočtu: z doterajších 25% na 100% vynaložených daňovo uznateľných výdavkov.

IT: Digitálna gramotnosť je nevyhnutnosť

Slovensko dlhodobo bojuje s nedostatkom odborníkov v technických a prírodovedných smeroch, no napriek tomu prichádza o talenty. Podľa prieskumu Microsoft si dokáže vyše 45% dievčat na slovenských základných školách predstaviť kariéru vo vede a technike, chýba im však podpora najbližšieho okolia, najmä od rodiny a učiteľov. 

Dievčatá strácajú záujem o technické odbory okolo 12. roku a ženy sú vo vede a technológiách stále v menšine. Podľa odhadov na trhu práca na Slovensku už v súčasnosti chýba vyše 13.000 IT špecialistov a v budúcnosti toto číslo ešte vzrastie. Podľa Európskej komisie bude už v roku 2020 až 90% pracovných miest vyžadovať určitý stupeň digitálnych zručností vo všetkých odvetviach hospodárstva, nielen v IT. Rozvoj digitálnych zručností má preto pomôcť mladým ľuďom uspieť a byť konkurencieschopnými na trhu práce, čo zároveň pozitívne ovplyvní aj ekonomiku.    

Úroveň digitálnych zručností a vedomostí obyvateľstva pravidelne testuje IT Fitness Test IT Asociácie Slovenska, ktorý aj v roku 2017 overil schopnosť účastníkov a predovšetkým študentov na základných a stredných školách pracovať s počítačom, skúmal vedomosti o internete, sociálnych sieťach, online bezpečnosti či online marketingu. Úspešnosť Slovákov nad 15 rokov v ňom oproti roku 2015 klesla v priemere až o 3%. Ani štúdium informatických odborov sa neteší takému záujmu, aký si žiada budúcnosť, v ktorej sa rola informačných a komunikačných technológií budú naďalej zvyšovať.  

Trend: Odborníci na bezpečnosť

Zákon o kybernetickej bezpečnosti, smernica EÚ o ochrane osobných údajov (GDPR) ako aj nová metodika pre bezpečnosť IT vo verejnej správe zvýšia dopyt po odborníkoch zameraných na počítačovú bezpečnosť.  

Slovenské technické univerzity v súčasnosti ročne vzdelávajú iba niekoľko absolventov špecializovaných na bezpečnosť IT, preto ich je na pracovnom trhu už dnes málo. V budúcnosti však dopyt po takýchto ľuďoch výrazne porastie. Podľa analýzy Flowmon Networks tak v najbližších rokoch budú na Slovensku chýbať zhruba tri tisícky fundovaných ľudí, ktorí by mali vo firmách aj vo verejnej správe plniť nové role vyplývajúce z prísnejšej legislatívy a požiadaviek na vyššiu bezpečnosť digitálnych technológií a ochranu dát.

Zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý by mal byť účinný od apríla tohto roku, má definovať efektívne opatrenia pre bezpečnosť národného kybernetického priestoru. Bankám, energetickým podnikom, operátorom, dopravcom aj nemocniciam, klinikám a ďalším organizáciám ukladá povinnosť vytvoriť celú organizačnú štruktúru na riadenie bezpečnosti, ktorá má pozostávať z viacerých rolí. Legislatíva tiež určí pre každú rolu – od štatutárneho orgánu, cez manažéra kybernetickej bezpečnosti, až po administrátora a používateľa – jasné práva, povinnosti a zodpovednosti.  Oblasť informačnej bezpečnosti je pomerne mladá a iba málo organizácií malo doteraz pre takéto role vyčlenených špecializovaných samostatných ľudí.

Prísnejšia legislatíva pre počítačovú bezpečnosť sa nedotkne iba firiem, ale aj verejnej správy. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v súčasnosti pripravuje novú metodiku pre systematické zabezpečenie informačnej bezpečnosti v štáte. Usmernenie sa týka ministerstiev, polície, súdov a iných organizácií verejnej správy. Štát chce na národnej aj rezortných úrovniach vytvoriť tímy, ktoré budú monitorovať infraštruktúru, analyzovať bezpečnostné incidenty, robiť penetračné testy a navrhovať ochranu proti kybernetickým hrozbám. Dopyt verejnej správy aj firiem po odborníkoch na bezpečnosť zvýši aj nariadenie GDPR, ktoré u nás začne platiť 25. mája t.r.  

On-line: Zakázané weby

Počet zakázaných webových sídiel na Slovensku sa neustále zvyšuje. Za ich prevádzkovanie môže byť uložená pokuta až do výšky 500.000 eur. 

Zamestnanci finančnej správy vyzvali na ukončenie nelegálnej činnosti 271 webových sídiel. Tie majú 10 dní na to, aby nelegálnu činnosť ukončili, pričom 95 z nich na základe výzvy tak urobilo. Štyri subjekty prestali prevádzkovať službu ešte pred jej zaslaním. V zozname zakázaných webových sídiel je momentálne 139 stránok. Súd na základe žiadosti finančnej správy vydal už 13 príkazov na zamedzenie vykonania platobnej operácie v prospech účtov nelegálnych prevádzkovateľov a 44 príkazov na zamedzenie prístupu k webovému sídlu s nelegálnym obsahom.

Využívanie nelegálnych webových sídiel môže spôsobiť problémy aj ich používateľom. Klienti nelegálnych hazardných stránok môžu byť vystavení riziku straty investovaných peňazí. Viac informácií, ako aj zoznam prevádzkovateľov nelegálneho hazardu na internete je dostupný na portáli finančnej správy v časti Hazardné hry.

Smartfón: Niekoľkokrát za hodinu sleduje takmer polovica Európy

Téma závislosti na telefónoch je v posledných rokoch často skloňovaná. Najmä staršia generácia ťažko znáša prítomnosť telefónov na stoloch počas rodinných stretnutí či chatovanie, kým sa s niekým rozprávate. 

Až 74% Európanov si pred spaním aspoň občas prečíta maily, textové správy, alebo kontroluje sociálne siete. V Českej republike je toto číslo ešte o niečo vyššie (78%) a najviac sa komunikácii priamo z postele venujú Poliaci (82%). Najzdržanlivejší sú v tomto prípade Slovinci so 64%. Po prebudení nasleduje v Európe podobný scenár, a to až v 70% prípadov. Aj preto má počas noci smartfón v posteli, napríklad pod vankúšom, v priemere 11% opýtaných. Kým v Dánsku spí s telefónom až 15%, Rakúšania si doprajú zdravší spánok a len 5% si berie telefón pod perinu. Vedľa postele však odpočíva smartfón 65% Európanov.

Prieskum Huawei tiež potvrdil, že väčšina z nás sa cíti bez smartfónu stratená. Chorváti sú na svoj telefón asi najviac naviazaní, keďže takmer tretina z nich siahne bezdôvodne k telefónu viac než 12-krát za hodinu. Tento zvyk je výrazne menej frekventovaný v susednom Rakúsku (4%) alebo Maďarsku (4%). Viac než dve tretiny Čechov má pri sebe smartfón vyše 13 hodín denne. Aktívne ho využíva dlhšie než tri hodiny približne 65% opýtaných, pričom najaktívnejší sú v Srbsku, Rumunsku, Bulharsku a Turecku.

V rebríčku najfrekentovanejších činností sa na prvom mieste umiestnilo posielanie správ (86%), no v tesnom závese pokračuje čoraz populárnejšie fotografovanie smartfónom (85%). Prvú trojicu uzatvárajú sociálne siete s 81%. Klasické telefonické hovory sú stále v obľube u Poliakov (90%) a Čechov (89%), avšak v ostatných krajinách výrazne zaostávajú a najmenej telefonujú rakúski používatelia (38%).

Prieskum Smart(phone) relationships (vzťahy prostredníctvom smartfónu) z januára 2018 zahŕňa viac než 6 tisíc respondentov z 12 krajín strednej a východnej Európy: Dánsko, Rakúsko, Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Grécko a Turecko. 

Výzva: 30 miliónov eur pre inteligentné inovácie v priemysle

Ministerstvo hospodárstva SR vyhlásilo novú výzvu v rámci operačného programu Výskum a inovácie zameranú na podporu inteligentných inovácií v priemysle. Prerozdelí 30 miliónov eur.  

Maximálna výška príspevku na jeden projekt sú dva milióny eur, minimálna výška podpory je stanovená na 100 tisíc eur. Podporu získa zavádzanie inteligentných riešení na existujúce technológie, ako aj obstaranie nových technológií potrebných na implementáciu inteligentných riešení a vytvorenie inteligentne riadených, vzájomne prepojených autonómnych systémov výlučne v rámci existujúcej prevádzky podniku. O podporu sa môžu uchádzať projekty v rámci celej SR s výnimkou Bratislavského kraja. Žiadatelia môžu investovať do nákupu dlhodobého majetku, ktorým budú zavádzať jeden alebo viaceré prvky inteligentných riešení v rámci existujúcej prevádzky podniku alebo jeho funkčného celku. Každý projekt musí preukázať zameranie na niektorú z produktových línií v rámci jednej z nasledujúcich domén inteligentnej špecializácie:
Dopravné prostriedky pre 21. storočie
Priemysel pre 21. storočie
Zdravé potraviny a životné prostredie.

Oprávnenými žiadateľmi sú mikro, malé, stredné aj veľké podniky registrované na území SR, od ktorých vzniku ku dňu predloženia žiadosti uplynulo minimálne 36 mesiacov a zároveň majú ku dňu predloženia žiadosti v predmete podnikania zapísané činnosti v súlade so zameraním projektu, a to najneskôr v deň predchádajúci vyhláseniu výzvy a zároveň najneskôr 12 mesiacov pred predložením žiadosti a zároveň sú účtovnou jednotkou v zmysle §1 zákona o účtovníctve. Uzávierky prvých dvoch hodnotiacich kôl budú 30. apríla a 31. júla 2018. Uzávierky prípadných ďalších kôl budú nasledovať v dvojmesačných intervaloch. Výzva je vyhlásená ako otvorená, teda k jej uzavretiu dôjde až po vyčerpaní prostriedkov, prípadne na základe rozhodnutia poskytovateľa.

Žiadosti, vrátane príloh, je možné predkladať plne elektronicky. Žiadateľ už nemusí predkladať potvrdenia vydané verejnými orgánmi, ktoré si poskytovateľ môže overiť vo verejne dostupných registroch. Celá dokumentácia výzvy je nastavená v používateľsky priateľskom formáte s využitím preddefinovaných formulárov vybraných príloh a pomôcok, ktoré majú pomôcť minimalizovať formálne nedostatky. Všetky potrebné informácie sú na www.opvai.sk v časti Výzvy/Ministerstvo hospodárstva SR ako SO pre OP VaI aj prostredníctvom mailovej adresy vyzvy@mhsr.sk. 

GDPR: Na Slovensku na okraji záujmu

Takmer štyri z desiatich firiem sa ešte nezačali pripravovať na splnenie požiadaviek európskeho nariadenia GDPR – General Data Protection Regulation (Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov). Prísnejšia ochrana osobných údajov pritom začne v EÚ platiť už od 25. mája tohto roka.

Upozornil na to prieskum TÜV SÜD Slovakia medzi desiatkami slovenských firiem. Vyše štvrtina (28%) sa dokonca s novou reguláciou ani neoboznámila. Väčšina spoločností na Slovensku neriadi informačnú bezpečnosť dostatočne a môže byť pre ne veľmi náročné splniť všetky nové pravidlá. Zavedenie GDPR môže v závislosti od veľkosti a zamerania firmy, a takisto aj v závislosti od doterajšieho nastavenia informačnej bezpečnosti vo firme trvať 3 až 12 mesiacov. Je teda možné, že časť z nich to nestihne a vystavia sa riziku vysokých pokút. Pokuty sa môžu vyšplhať až do 4% celosvetového obratu firmy alebo do výšky 20 miliónov eur. Lepšiu východiskovú pozíciu majú tie firmy, ktoré majú zavedené medzinárodné normy v oblasti riadenia procesov (ISO 9001) a v oblasti informačnej bezpečnosti (ISO 27001).

GDPR sa podľa odhadov slovenských úradov dotkne vyše pol milióna firiem na Slovensku a vyžiada si zmeny v procesoch a systémoch za vyše 40 miliónov eur. A firmy si to uvedomujú. Podľa prieskumu takmer osem z desiatich firiem očakáva dodatočné finančné náklady spojené so zavedením GDPR. Odborníci upozorňujú, že nejde len o hrozbu vysokých pokút, ale aj o reálne škody, ktoré môže slabá ochrana dát firme spôsobiť. Každý zamestnanec, ktorý prichádza do styku s osobnými údajmi, by mal vedieť, aké sú jeho povinnosti podľa nariadenia GDPR. Neznalosť a nekonanie môže mať pre firmu až likvidačné následky. Najčastejšie bezpečnostné incidenty vznikajú práve z nedostatočného povedomia o legislatíve a pravidlách.

Novinka: Aplikácia pre regióny

Lepšie informovať o dianí v slovenských regiónoch má priniesť nová aplikácia TASR s názvom U nás sa dejú veci. 

Slovenské obce a mestá ročne organizujú tisícky podujatí pre verejnosť, pričom si viaceré skutočne zaslúžia oveľa väčšiu pozornosť než sa im dostane. Príčinou nemusí byť nezáujem médií. Často sa stáva, že novinári sa o podujatí jednoducho dozvedia neskoro, alebo nedozvedia vôbec. TASR má v regiónoch vyše dvadsať píšucich novinárov, desiatky foto- a videoreportérov a spolupracovníkov. Obce väčšinou o svojich podujatiach informujú na weboch. Nie je však možné, aby redaktori denne prehliadali stovky internetových stránok a na základe toho vyberali podujatie, ktoré spracujú.Prístup do aplikácie je vytvorený na novom webe tlačovej agentúry obce.tasr.sk.

Po prihlásení sa na základe prístupového hesla používateľ vyplní jednoduchý formulár o pripravovanej akcii. So systémom pracuje regionálny spravodajca, ktorý informácie rediguje a následne môžu byť využité v týždennom prehľade podujatí v servise TASR. 

IT: Stále najlepšie platy

Až 65% obyvateľov siedmich európskych krajín: Českej republiky, Nemecka, Poľska, Rumunska, Slovenska, Španielska a Talianska vníma svoju finančnú situáciu kriticky.  

Štvrtine (25%) obyvateľov skúmaných európskych krajín na konci mesiaca nezostávajú žiadne prostriedky a ich mesačný príjem často len ťažko dostačuje na pokrytie životných nákladov. Ďalších 40% s peniazmi vyjde, ale neplánované výdavky sú pre nich veľký problém. Iba 29% respondentov zostávajú po uhradení každodenných výdavkov peniaze, ktoré môžu sporiť. O peniaze sa nemusí obávať 6% oslovených respondentov. Prieskum KRUK porovnával odpovede od zamestnancov pracujúcich v službách, obchode, stavebníctve, doprave a logistike, financiách, IT, zdravotníctve, vzdelávaní a uniformovaných zložkách. Na Slovensku hodnotia najlepšie svoju finančnú situáciu zamestnanci v odbore IT a v zdravotníctve, so svojím príjmom najhoršie vychádzajú zamestnanci zo sektora dopravy a služieb. Aj na európskej úrovni hodnotia najlepšie svoju finančnú situáciu respondenti pracujúci v odbore IT a finančných služieb (ako dobrú alebo veľmi dobrú 46%, resp. 42% oslovených). V odbore služieb a dopravy a logistiky to bolo iba 30%. So svojimi financiami sú najspokojnejší Európania pracujúci v IT sektore v Španielsku (61% spokojných respondentov).

Úspory vo výške maximálne jedného mesačného príjmu má pätina (21%) Európanov a 29% respondentov má úspory vo výške dvoch až troch mesačných platov, teda celkovo polovica Európanov má v najlepšom prípade úspory vo výške troch mesačných platov. Nemci sa tu umiestňujú pod európskym priemerom. Aj napriek tomu, že sa sami označujú za sporivý národ, 46% respondentov má úspory iba do výšky troch mesačných platov. Najmä vo východnej Európe majú ľudia často k dispozícii oveľa menej rezervných prostriedkov. Až 63% zamestnancov v obchode na Slovensku a 64% v Rumunsku má úspory nepresahujúce príjem za tri mesiace podobne ako zamestnanci v sektore služieb v Českej republike (65%).

V priemere 57% oslovených vidí finančné zabezpečenie do budúcnosti ako jednu zo svojich priorít. Na Slovensku na svoju budúcu finančnú istotu myslia predovšetkým zamestnanci z oblasti IT (72%) a finančných služieb (71%) a súčasne tieto dve skupiny si môžu najviac dovoliť riadiť sa dlhodobým plánom úspor na zaistenie tejto finančnej istoty. 

e-Komunikácia: Takmer päť miliónov správ cez slovensko.sk

Január 2018 bol historicky najvyužívanejším mesiacom portálu. Podľa štatistiky Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES) v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka ide o viac ako 4,5-násobný nárast. 

V auguste 2017 prvýkrát portál evidoval vyše milión prihlásení na slovensko.sk. Odvtedy pod túto hranicu už neklesol. Elektronických rozhodnutí, ktoré zaslali úrady, bolo v januári vyše 700.000. Elektronická komunikácia tak len za tento mesiac ušetrila inštitúciám vyše 1,5 milióna eur, ktoré by v prípade fyzického zasielania minuli na poštovné náklady. Cez portál najviac komunikuje Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa a Ministerstvo spravodlivosti SR cez svoje krajské súdy.

K elektronickým službám poskytuje telefonickú podporu aj Ústredné kontaktné centrum slovensko.sk so svojimi vyškolenými operátormi. V porovnaní s januárom predchádzajúceho roka prijali o 2500 viac požiadaviek, čo je medziročne 50% nárast. Používatelia elektronických schránok sa najviac pýtali o radu práve cez posledný januárový týždeň, kedy bolo potrebné elektronicky podať niektoré daňové priznania. 

Elektroodpad: Celoročný zber

Bratislavčania môžu od roku 2015 využiť celoročný mobilný zber prostredníctvom stránky zberelektroodpadu.sk. Združenie výrobcov elektrospotrebičov pre recykláciu ENVIDOM prostredníctvom tejto služby umožňuje bezplatný zber predovšetkým bielej techniky.

Stačí navštíviť webstránku, vybrať si termín a postupovať podľa ďalších inštrukcií. Termíny zberov sa dopĺňajú priebežne. Objednávanie na jednotlivé termíny zberu sa uzatvárajú dva dni pred samotným zberom a zverejňuje sa ďalší termín zberu. Okrem toho v spolupráci s mestskými časťami organizuje ENVIDOM už od roku 2008 jarné a jesenné mobilné zbery elektroodpadu.

Za rok 2017 sa do mobilných zberov ENVIDOMU zapojilo 2.391 bratislavských domácností, ktoré odovzdali 5.232 kusov starých spotrebičov s celkovou hmotnosťou vyše 87 ton. Približne polovicu tvorili staré chladničky, mrazničky, televízory a monitory - elektroodpad, ktorý pre obsah škodlivých látok najviac škodí životnému prostrediu. Ekologickou recykláciou sa získali druhotné suroviny – rôzne železné, neželezné a drahé kovy, sklo alebo plasty. Bratislavčania takto prispievajú aj na prospešné aktivity v hlavnom meste. Napríklad v kampani z predchádzajúcich rokov venoval ENVIDOM za každý kilogram vyzbieraného elektroopadu v rámci mobilného zberu päť centov na výstavbu nového pavilónu vlkov s vyhliadkou v bratislavskej zoo. Celkovo odovzdal 10.936 eur.

Existujú tiež ďalšie možnosti, ako sa zbaviť nepotrebných elektrospotrebičov. Je to napríklad spätný odber dovozom a odvozom priamo z domácností, ktorý pri kúpe nového produktu realizujú bezplatne elektropredajne. Bezplatne takisto možno odovzdať elektroodpad aj v zberných dvoroch. Malé spotrebiče, akými sú kulmy, mixéry, holiace strojčeky, PC klávesnice, je možné odovzdať aj do malých kontajnerov, ktoré združenie rozmiestňuje v rámci Bratislavy. V súčasnosti ich možno nájsť v priestoroch viacerých miestnych úradov mestských častí. 

SR: Ceny nehnuteľností koncom roka 2017

V poslednom vlaňajšom kvartáli sa na Slovensku ceny nehnuteľností znížili o -1,3%, teda o -18 eur za meter štvorcový. Podľa Národnej banky Slovenska je to prvý kvartálny pokles cien za posledných dva a pol roka. 

Ušetriť sme dokázali ale iba v prípade rodinných domov, kde sme meter štvorcový mohli kúpiť o 20 eur lacnejšie ako v 3. štvrťroku. Klesla hlavne cena luxusnejších víl, a to až o cca -200 eur za m2. Pri bytoch cena vo štvrtom štvrťroku oproti tretiemu kvartálu neklesla, ale naopak vzrástla, a to o 34 eur za meter štvorcový. Zdraželi hlavne 3-izbové byty (o 40 eur za m2) a jednoizbáky (o 38 eur za m2). Zlacneli jedine veľkometrážne 5 a viac izbové byty, a to o 37 eur za m2. Medziročne najvýraznejšie išli nahor ceny 2-izbákov, a to až o 122 eur za m2 a 1-izbáky nás vychádzajú o rovnú stovku za m2 viac ako pred rokom. Klesla jedine cena 5 a viac izbových bytov (o 22 eur). V prípade domov nie je cenový nárast až taký výrazný a za meter štvorcový zaplatíme „len“ o 26 eur viac ako v závere roka 2016.

Najdrahšie nehnuteľnosti sú samozrejme v Bratislave a jej okolí, kde sa cena nachádza až na úrovni 1.905 eur za m2, teda je 2 – násobne až 3 – násobne vyššia ako v ostatných našich regiónoch. Najlacnejšie nehnuteľnosti nájdeme v nitrianskom regióne, a to len 658 eur za  m2. Nasleduje Banskobystrický, Trenčiansky a Prešovský kraj. V záverečnom kvartáli 2017 došlo k zníženiu cien nehnuteľností vo väčšine našich regiónov. V porovnaní s 3. kvartálom ceny najvýraznejšie klesli v Prešovskom kraji, a to o -75 eur za m2 a v Banskobystrickom kraji o -40 eur za m2. Kvartálne sa ceny domov a bytov zvýšili jedine v bratislavskom a trnavskom regióne. Aj tento nárast bol ale len mierny o 4, resp. 5 eur za m2. Medziročne sú ale nehnuteľnosti drahšie vo všetkých krajoch. Najviac zdraželi v Košickom kraji, a to o takmer stovku za meter štvorcový. V bratislavskom regióne musíme z vrecka vytiahnuť o 73 eur a v trenčianskom o 70 eur viac za meter štvorcový ako pred rokom. 

Radíme: Chrípka či prechladnutie?

Patria medzi najčastejšie ľudské ochorenia a najmä pri prvých príznakoch nedokážeme vždy presne určiť, či máme chrípku, alebo sme prechladnutí... 

Pre chrípku je typický náhly začiatok, zimnica, triaška, horúčka (nad 38°C), únava, bolesti hlavy, svalov a kĺbov, neskôr kašeľ a nádcha. Každoročne postihne 10% svetovej populácie. Riziko vzniku komplikácií chrípky zvyšuje vek aj zdravotný stav osôb, chronické ochorenia, fajčenie čo obezita. U mladých osôb trvá väčšinou 7 – 14 dní. K najčastejším komplikáciám patria zápal stredného ucha, prínosových dutín a pľúc. Menej často môže prísť aj ku komplikáciám postihujúcim srdce alebo nervový systém, prípadne až k úmrtiu. Príznaky chrípky: náhly nástup príznakov z plného zdravia, vysoká teplota nad 38°C, typický úvodný príznak je bolesť kĺbov, silná bolesť hlavy, často za očami, bolesť svalov v rukách, v  nohách a na chrbte, suchý, dráždivý kašeľ, často sa objaví zimnica a triaška, po 48 hodinách sa môže prejaviť nádcha a bolesť hrdla.

Pôvodcom chrípky je vírus chrípky, ktorý má niekoľko typov a subtypov  a vyznačuje sa veľkou premenlivosťou. Prenáša sa kvapôčkovou infekciou pri kašľaní, kýchaní a rozprávaní, ale nákaza je možná aj kontaminovanými rukami a predmetmi. Keďže ide o vírusové ochorenie, nelieči sa antibiotikami. Do dvoch dní od začiatku príznakov by sa mali naordinovať antivirotiká. Chrípku je potrebné vyležať. Odporúčajú sa lieky tlmiace bolesti hlavy, svalov a na zníženie teploty. Únavu a malátnosť je však možné pociťovať ešte niekoľko dní či týždňov po ústupe chrípky.

Okrem chrípky nás zvyknú potrápiť aj iné akútne respiračné ochorenia. Najčastejšie ich spôsobujú viaceré vírusy (napr. rinovírusy, adenovírusy, koronavírusy) alebo baktérie (streptokoky, stafylokoky, hemofily, bordetely).  Vstupnou bránou infekcie sú predovšetkým dýchacie cesty. K vírusovej infekcii horných dýchacích ciest sa niekedy môže pridať bakteriálna infekcia a spôsobiť napríklad zápal prínosových dutín, ucha, alebo dolných dýchacích ciest. Ako spoznáme príznaky prechladnutia? Prechladnutie sa prejaví postupne, teplota zvyčajne nebýva vyššia ako 38°C. Kĺby bolia iba zriedkavo, často sa prejaví bolesť svalov v rukách, v nohách a na chrbte. Jeden z možných príznakov je kašeľ, od začiatku sa objavuje nádcha a bolesť hrdla.  

Výzva: Chcete hodnotiť IT alebo smart projekty?

Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu hľadá odborných hodnotiteľov na hodnotenie projektov financovaných z Operačného programu Integrovaná Infraštruktúra a projektov pre tzv. Smart Cities financovaných zo slovensko-amerického inovačného fondu.  

Prostredníctvom prvej výzvy úrad oslovuje záujemcov – odborných hodnotiteľov, ktorí budú hodnotiť žiadosti o nenávratný finančných príspevkov v rámci Prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť, Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (PO7 OPII). Očakáva sa od nich minimálne 5-ročná prax, odborné znalosti v oblasti IT, orientácia v legislatíve v oblasti IT a informačnej bezpečnosti, ako aj skúsenosti s realizáciu konkrétnych projektov. Žiadosti o zaradenie do databázy odborných hodnotiteľov sa môžu zasielať aj prostredníctvom e-schránky najneskôr do 29. marca 2018. Viac na informatizacia.sk.

Druhá výzva  je určená pre tých, ktorí majú záujem hodnotiť  žiadosti o poskytnutie dotácie v rámci Pilotného projektu experimentálneho vývoja a inovácií pre budovanie rozumných obcí a miest v SR  v troch oblastiach: Manažment vody, manažment odpadov a manažment energií. Uchádzači musia spĺňať všeobecné, odborné aj osobnostné kritéria. Očakáva sa vysokoškolské vzdelanie, minimálne 6-ročná prax v danom odbore a napríklad skúsenosti s verifikáciou rozpočtu projektu. Žiadosti na zaradenie do zoznamu odborných hodnotiteľov sa predkladajú len písomne do 5. marca 2018. Viac na vicepremier.gov.sk.

V rámci opatrení na zvýšenie transparentnosti budú jednotlivých hodnotiteľov pre konkrétne eurofondové projekty elektronicky žrebovať a zoznam hodnotiteľov projektov vrátane výsledných hodnotiacich hárkov bude zverejnený v systéme ITMS 2014+.  

Online: Iniciatíva pre férový obchod

Vznik iniciatívy oficiálne podpísali Potravinárska komora Slovenska a Slovenská aliancia moderného obchodu. Pripojením sa k európskej Supply Chain Initiative sa zaviazali presadzovať zásady správnej obchodnej praxe a transparentné a korektné riešenie všetkých prípadných sporov, ktoré môžu vzniknúť v každom obchodnom vzťahu.   
Až 90% potravinového tovaru vyrobeného na Slovensku predávajú obchodné reťazce. Prihlásením sa k iniciatíve sa každý signatár zaväzuje upraviť svoje interné postupy podľa Zásad správnej obchodnej praxe a prípadné obchodné spory riešiť najskôr formou mediácie a následne dohodou, čo je rýchlejšie a lacnejšie riešenie a hlavne nenarušuje vzájomné vzťahy medzi potravinárom a obchodníkom. K iniciatíve je možné sa prihlásiť jednoducho prostredníctvom stránky ferovyobchod.sk.

K 9.2.2018 akceptovalo zásady a pravidlá férového obchodu 8 členov PKS: Cloetta, Coca-Cola, Coca-Cola HBC, Ferrero, Mars, Mondelez, Nestlé, Unilever a 5 členov SAMO: obchodné reťazce BILLA, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco. „Iniciatíva vytvára samoregulačný etický rámec pre obchodné vzťahy medzi potravinármi a obchodníkmi. Predstavuje však aj príležitosť na skvalitnenie vzájomných obchodných vzťahov a vytvorenie lepších podnikateľských príležitostí pre slovenských výrobcov potravín“, dodáva Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.

Biometria: Nové spôsoby autenfikácie

Podľa globálnej štúdie používatelia pri prihlásení do aplikácií a zariadení uprednostňujú bezpečnosť pred pohodlím. Mladšie generácie dospelých si netvoria silné heslá, skôr používajú biometrické metódy, viacfaktorovú autentifikáciu a správcu hesiel. 

Mileniáli sa rýchlo stávajú najpočetnejšou skupinou pracujúcich, preto môžu vplývať na to, ako budú zamestnávatelia a technologické firmy riešiť zabezpečenie prístupu k zariadeniam a aplikáciám. Výskum IBM Budúcnosť identity zahŕňal takmer 4.000 dospelých respondentov z USA, Ázie, Tichomoria a Európy a zaoberal sa ich prístupom k autentifikácii. Medzi jeho kľúčové zistenia patrí:
Bezpečnosť prevažuje nad pohodlím: Bezpečnosť sa ukázala byť najdôležitejšia pri prihlasovaní do väčšiny aplikácií – najmä v prípadoch, kedy používatelia manipulujú s peniazmi.
Stále viac je obľúbená biometria: 67% ľudí dnes bez problémov používa biometrickú autentifikáciu, zatiaľ čo 87% tvrdí, že ju bude bez problémov používať v budúcnosti.
Mileniálom už heslá nestačia: Aj keď 75% mileniálov používa biometrické metódy, silné heslo vytvára menej ako polovica z nich. Ďalších 41% používa viackrát rovnaké heslo. Najstaršie generácie si naopak dajú viac záležať na vytváraní silných hesiel, ale menej často využívajú biometrické metódy a viacfaktorovú autentifikáciu.
Biometria vedie v Ázijsko-tichomorskom regióne: Respondenti z tohto regiónu majú o biometrickej autentifikácii najucelenejšie informácie a neboja sa ju používať. V biometrii naopak najviac zaostáva USA. Výsledky výskumu sú v rozpore s dlhodobým všeobecným presvedčením, že „pohodlie hrá pri bezpečnosti najdôležitejšiu rolu.“ Ukazujú, že bezpečnosť má v prípade väčšiny aplikácií a najmä v prípade, že sú spojené s peniazmi, vyššiu prioritou ako súkromie alebo pohodlie.

Bezpečnosť prevažovala ako najvyššia priorita pri bankových, investičných a rozpočtových aplikáciách. V priemere pri týchto kategóriách označilo až 70% respondentov bezpečnosť za svoju hlavnú prioritu, zatiaľ čo 16% z nich si vybralo súkromie a 14% pohodlie. Bezpečnosť bola pre respondentov dôležitá aj pre on-line obchody, pracovné aplikácie a e-mail. Pri aplikáciách pre sociálne médiá už neboli stanovené priority tak razantne. Jemný náskok získalo pohodlie (36%), za ktorým nasledovala bezpečnosť (34%) a súkromie (30%). Až 44% respondentov označilo otlačok prstu za jednu z najbezpečnejších autentifikačných metód, zatiaľ čo heslo a kódy PIN považuje za bezpečné iba 27%, respektíve 12% používateľov.

Medzi najčastejšími obavami spojenými s biometrickou autentifikáciou patrí pri 55% respondentov obava zo straty súkromia a pri 50% obava zo straty bezpečnosti (zneužitie falošných biometrických údajov). Starší dospelí sa správajú zodpovednejšie pri vytváraní hesiel, naopak mladšia generácia má pri zabezpečení svojich on-line účtov väčšiu tendenciu používať správcu hesiel, biometrické metódy a viacfaktorovú autentifikáciu. Len 42% mileniálov používa zložité heslá (v porovnaní s 49% respondentov vo veku 55 rokov a viac) a 41% z nich používa rovnaké heslo viackrát (oproti 31% osôb z kategórie 55+). Ľudia z vekovej skupiny 55+ používajú v priemere 12 hesiel, zatiaľ čo generácia Z (18-20 rokov) má v priemere iba päť hesel. U mileniálov je dvakrát pravdepodobnejšie, že budú používať správcu hesiel (34%) než pri spotrebiteľoch starších 55+ (17%). 

112: Európsky deň linky

V Slovenskej republike bolo číslo tiesňového volania 112 zavedené 1. júla 2003. Už 15 rokov sa tak pravidelne zapájame do aktivít Európskeho dňa 112 vyhláseného Európskou asociáciou liniek tiesňového volania EENA.  

Zámerom je zvýšiť povedomie o existencii a fungovaní čísla tiesňového volania 112, eliminovať počet neoprávnených volaní, zvýšiť efektivitu záchranných zložiek, a tým pomôcť pri záchrane života a zdravia občanov, majetku aj životného prostredia. Tento rok sa v priestoroch letiskovej haly M. R. Štefánika v Bratislave mohli návštevníci v piatok  9. februára oboznámiť s prácou hasičov, policajtov, zamestnancov odboru  prevencie kriminality MV SR, zamestnancov kontrolného a chemického laboratória aj operátorov koordinačného strediska.

Hasiči spestrili svoju prezentáciu o možnosť vyskúšať si kompletný zásahový odev a nechýbala ani prehliadka automobilovej hasičskej techniky. Okrem hier s policajnou tematikou, reflexných prvkov či fotografií s policajnými psami si záujemcovia mohli ďalej pozrieť výstroj a výzbroj príslušníka pohotovostnej motorizovanej jednotky, nahliadnuť do policajného auta a oboznámiť sa s jeho vybavením. K dispozícii bola videoprojekcia o práci krajského riaditeľstva PZ a prezentácia odboru prevencie kriminality zameraná na deti z hľadiska ochrany, bezpečnosti a efektívnej komunikácie. Kontrolní a chemickí laboranti predviedli meracie prístroje: princíp fungovania, druhy, údaje a výstupy z meraní aj ochranné odevy a masky používané v minulosti a teraz.

Zamestnanci koordinačného strediska pripravili prezentáciu o činnosti koordinačných stredísk, o práci operátorov čísla tiesňového volania 112, civilnej ochrany, ako aj prednášku o  možnosti používania sms na 112. Vzdelávacia brožúra a DVD Záchranárik informovali o nástrahach internetu, o čísle 112, o práci hasičov, polície, záchranky, o drogovej prevencii či opise zlodeja. Prezentoval sa tu mládežnícky časopis Mladý záchranár, ktorý sa orientuje na druhý stupeň základných škôl. Jednou z tém bolo tiež obchodovanie s ľuďmi.