Bio odpad: Odvoz v Bratislave zahájený

S odvozom biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo záhrad začala bratislavská mestská spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) vo štvrtok 1. 3. 2018. Potrvať by mal do 30. 11. 2018. 

Informáciu o konkrétnom dni, kedy sa vykonáva odvoz bio odpadu, nájdete na nálepke umiestnenej na hnedej zbernej nádobe aj na webe olo.sk podľa názvu ulice. V zmysle všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta bude odvoz bio odpadu z hnedých nádob realizovaný v intervale jedenkrát za 14 dní. Náklady na kompostér alebo hnedú zbernú nádobu a s tým súvisiaci zber a odvoz bio odpadu zo záhrad, sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Domácnosti (majitelia rodinných domov) sú povinné zapojiť sa do systému zberu odpadu zo záhrad. Ak ste ešte nepodali Žiadosť o zapojenie sa do systému zberu odpadu zo záhrad, mali by ste tak urobiť na Oddelení miestnych daní, poplatkov a licencií magistrátu na Blagoevovej 9 v Bratislave. Od 1. 3. 2018 majú v Bratislave možnosť riešiť nakladanie s bio odpadom zo záhrad aj bytové domy, ktoré sú vlastníkmi pozemku so zeleňou. V takomto prípade môže podať žiadosť a požiadať o kompostér správca nehnuteľnosti. K žiadosti je potrebné priložiť aj list vlastníctva.

Hnedé zberné nádoby sú určená na kvety, štiepky, piliny, pokosenú trávu, malé kusy konárov, lístie, odpad z ovocia, zeleniny a burinu bez plastových vriec a iných obalov. Nepatria sem odpady z domácností živočíšneho pôvodu, mliečne a mäsové výrobky ani zvieracie exkrementy. Bio odpad z hnedých zberných nádob sa ďalej odváža na spracovanie do kompostárne.

Výzva: Výber hodnotiteľov pre projekty WiFi

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu ako Sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Integrovaná infraštruktúra vyhlásil novú výzvu.

Ide o výzvu č. 4/2018 zameranú na  výber odborných hodnotiteľov žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre prioritnú os 7 Informačná spoločnosť - Projekty budovania WiFi v rámci špecifického cieľa 7.1: Zvýšenie pokrytia širokopásmovým internetom / NGN.

Žiadatelia o zaradenie do zoznamu odborných hodnotiteľov musia spĺňať požiadavky, ktoré sú bližšie špecifikované v dokumente výzvy zverejnenej na webových stránkach  informatizacia.sk.  

Aktuálne: Informačný systém výstavby nebude

Rozhodli o tom v hlasovaní členovia Riadiaceho výboru prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. 

Odôvodnením je, že jeho návrh nereaguje na potreby praxe. Podľa podpredsedu vlády a predsedu riadiaceho výboru Petra Pellegriniho bude potrebné dopracovať a v niektorých častiach úplne prepracovať štúdiu uskutočniteľnosti. Projektom sa mal riadiaci výbor zaoberať už koncom minulého roka na decembrovom zasadnutí. Vtedy ho ale Ministerstvo dopravy a výstavby SR z programu stiahlo s tým, že bude komunikovať s Útvarom hodnoty za peniaze, ktoré vznieslo pripomienky. Opätovne sa projekt dostal na rokovací stôl na základe listu ministerstva dopravy a výstavby, v ktorom požiadalo o vyjadrenie k možnosti financovania uvedeného projektu z operačného programu v gescii Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.

Z 18 členov s hlasovacím právom má Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 6 členov (všetci hlasovali proti), ďalší členovia zastupujú rezort financií, dopravy, vnútra, Úrad vlády, IT Asociáciu Slovenska, Združenie miest a obcí Slovenska, atď. Informačný systém výstavby mal fungovať ako centrálny informačný systém pre digitalizáciu stavebných a územných povolení pri výkone činnosti stavebných úradov, úradov územného plánovania vrátane ďalších inštitúcií, ktoré sú do procesov zapojené. Projekt má hodnotu približne 70 miliónov eur, pričom 28.856.552 eur malo byť financovaných z eurofondového Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.

Trend: Mobilné roboty

Stredná a východná Európa predstavuje veľký potenciál pre kolaboratívne mobilné roboty, nový segmentm robotického trhu. Optimalizujú internú logistiku, pomáhajú eliminovať úzke miesta materiálových tokov a zvyšujú výrobnú efektivitu. Návratnosť investície môže byť kratšia než jeden rok.

Plne autonómne, kolaboratívne mobilné roboty so vstavanou inteligenciou sa dokážu pohybovať okolo ľudí aj strojov. Integrované senzory a kamery im umožňujú rýchlo reagovať na meniace sa podmienky vo výrobnom prostredí a nájsť vždy tú najefektívnejšiu cestu do svojej destinácie. Ich ovládanie zvládnu aj operátori bez predchádzajúcich programátorských skúseností, a to prostredníctvom používateľsky prívetivého rozhrania inteligentného telefónu, tabletu či počítača.

Modely prepravia materiál s hmotnosťou do 100 kg až 200 kg. Môžu byť osadené rôznymi modulmi vrátane zásobníkov, políc, výťahov, prepravníkov či kolaboratívnych robotických ramien – v závislosti od požiadaviek špecifickej aplikácie. Na trhu je v ponuke aj ťažné zariadenie umiestnené na mobilnom robote, ktoré umožňuje ťahať klietky, vozíky či palety. So špeciálnym hákmi tak dokážu mobilné roboty prepraviť 300 kg až 500 kg nákladu.

e-Mail: Vstupná brána pre 58% ransomvéru

Podľa prieskumu, ktorý sa uskutočnil vo februári medzi českými a slovenskými predajcami riešení GFI a Kerio, je aktuálne medzi slovenskými podnikmi najväčší záujem o riešenia ochrany elektronickej pošty.  

Rastúci dopyt ide na vrub predovšetkým stále častejším stretnutiam s ransomvérom, ktorý do podnikových sietí preniká prevažne spamami a infikovanými mailami.

Hlavné zistenia prieskumu:
Medzi riešeniami zabezpečenia podnikových sietí je aktuálne najväčší dopyt po ochrane elektronickej pošty (61%) a firewallu (53%).
S ransomvérom sa u svojich zákazníkov za posledný rok stretli takmer tri štvrtiny predajcov, 58% nákaz preniklo mailom, 24% infikovanou webovou stránkou a 8% neaktualizovaným softvérom.
V oblasti elektronickej pošty riešia najviac predajcovia (86%) u svojich zákazníkov spamy a vírusy, 34% problémy spojené prístupom z mobilných telefónov a 20% nedostatočnou kapacitu poštových schránok.

„Veľa našich zákazníkov sa za posledných 12 mesiacov stretlo so skutočnou ransomvérovou nákazou a niektorí dokonca aj viackrát“, povedal Zdeněk Bínek. „Títo zákazníci na základe prežitej skúsenosti posilňujú svoju ochranu a je pochopiteľné, že najviac tam, odkiaľ prišla ich nákaza.“ 

DANUrB: Zlepšenie turizmu v Dunajskom regióne

V rámci Dunajského nadnárodného programu (národným kontaktným bodom je Úrad vlády SR) realizuje už rok Slovenská technická univerzita v Bratislave projekt DANUrB: budovanie regionálnej siete prostredníctvom cestovného ruchu a vzdelávania s cieľom posilniť Dunajskú kultúrnu identitu a solidaritu.  

Hlavným cieľom projektu je vytvorenie komplexnej priestorovo - kultúrnej siete: Dunajskej kultúrnej promenády, ktorá bude integrovať všetky komunity pozdĺž rieky do jednej turistickej destinácie s tematickými trasami a možnosťami rozvoja. Celkový rozpočet projektu je vo výške 2.560.939 eur. Samotná realizácia projektu pozostáva z týchto činností:
1/ Výskum kultúrneho a historického dedičstva in-situ realizovaný na viacerých medzinárodných workshopoch (výskumníkmi, expertmi, študentmi, komunitami) a miestne štúdie, ktoré budú poskytovať praktické údaje o konkrétnej situácii.
2/ DANUrB Stratégia bude skoncipovaná z dôvodu sformulovania spoločného priestorovo - kultúrneho strategického akčného plánu.
3/ Dunajská kultúrna promenáda sa stane platformou na vybudovanie kultúrnej siete a spoločný rozvoj miest.
4/ Mobilný sprievodca Pocket Guide prepojí v špeciálnych prehliadkach všetky kultúrne a historické dáta, ktoré budú môcť využívať turisti po celom svete, a to jednoducho a bezplatne stiahnutím aplikácie do smartfónu.
5/ Pilotné aktivity sprevádzané exhibíciami, festivalmi, otvorenými diskusiami.

Podarilo sa už vytvoriť metodiku a identifikáciu hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva, študentské workshopy, putovné výstavy, testovací model Pocket Guide aplikácie, GIS mapy ako analytický a databázový nástroj hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva, prírodnej a kultúrnej krajiny, oslava Dňa Dunaja so sprievodnými akciami a ďalšie. O výsledkoch projektu, na realizácii ktorého sa podieľa spolu 7 univerzít, 3 socio-kultúrne neziskové organizácie, 7 miestnych samospráv, 11 mestských samospráv, 3 výskumné inštitúcie, 2 spoločnosti zaoberajúce sa turizmom a 6 turistických organizácií v Rakúsku, Srbsku, Maďarsku, Rumunsku, budú diskutovať účastníci medzinárodnej konferencie 1.-3. marca 2018 na Fakulte architektúry STU v Bratislave. 

Smart: Mestá spotrebujú 70% energie

Philips Lighting publikoval novú správu, ktorú pripravil spoločne so spoločnosťou SmartCitiesWorld. Vychádza z hĺbkového prieskumu medzi 150 kľúčovými influencermi na plánovanie miest z celého sveta a označuje Singapur, Londýn a Barcelonu za najlepšie inteligentné mestá na svete.

Za jeden z najdôležitejších faktorov pri nasadzovaní inteligentných miest sa považuje vizionárske vedenie (56% respondentov). Prieskum zdôrazňuje vplyv vedúcich pracovníkov, ktorí myslia do budúcnosti a spoluprácu úradov a agentúr naprieč oddeleniami. Potenciálne odmeny sú vysoké. Príkladom je Barcelona, ktorá vďaka implementácii systémov Internetu vecí (IoT) vytvorila 47.000 pracovných miest, ušetrila 4,25 milióna eur za vodu a generuje o 36,5 milióna eur vyššie ročné tržby za inteligentné parkovanie.

Prekážky pre rozvoj inteligentných miest: 1 z 10 zástupcov lokálnych úradov tvrdí, že nemá schopnosti na projekt inteligentného mesta. Medzi ďalšie prekážky patrí obmedzenie rozpočtu, nevhodná infraštruktúra, krátkodobé plánovanie a chýbajúci vedúci pracovníci, ktorí by projekt implementovali. Nedostatočný rozpočet je podľa prieskumu hlavným nedostatkom (23% respondentov), výrazným obmedzením je aj nevhodná infraštruktúra (19%). Tieto aj ďalšie prekážky demonštrujú fakt, že získať investície pre projekty inteligentných miest nie je ľahká úloha.
Projekty, ktoré dokážu priniesť krátkodobý zisk a dlhodobo poskytovať infraštruktúru, môžu tieto nedostatky prekonať. Príkladom je osvetlenie so zabudovanými telekomunikačnými službami v San Jose a inteligentné LED osvetlenie v Los Angeles s ročnými úsporami na úrovni 9 miliónov dolárov a návratnosťou investície do 7 rokov. Prieskum potvrdil, že nie je neobvyklé, keď mestá minú polovicu svojho rozpočtu na energie za pouličné osvetlenie. Implementácia inteligentného osvetlenia nielen znižuje spotrebu energie, ale znižuje aj mieru kriminality a podporuje lokálny biznis.

Využitie Internetu vecí (IoT): Predstavuje revolúciu v zbieraní dát (podľa 35% respondentov), v komunikácii pre presné poskytovanie služieb (15%) a v manažovaní zdrojov (13%). Internet vecí môže v týchto odvetviach pomôcť, avšak implementácia nových technológií a projektov inteligentných miest je odlišná pre každé mesto.
Tri najlepšie inteligentné mestá na svete majú výrazne odlišné prednosti svojich projektov. Singapur bol ocenený za progresívnu infraštruktúru, budovy, prepravu a využitie podzemného priestoru. Londýn dostal pochvalu za dôraz na komunity pri implementácii technológií. Barcelona púta pozornosť vládou, ktorá je iniciátorom zmeny.

Inteligentné mestá prinášajú veľa benefitov. Mestá dnes spotrebovávajú 70% celosvetovej energie. Predpokladá sa, že v roku 2050 bude v mestských častiach bývať 6,5 miliardy ľudí, o 2,5 miliardy viac ako dnes. Požiadavky na spotrebu energie budú preto rásť a mestá budú musieť reagovať na rôzne odvetvia, akými sú technológie, komunikácia, používanie energie a ochrana dát. 

Vyskúšali sme: Platbu cez Google Pay

V Bratislave bola slávnostne uvedená nová služba platby mobilným telefónom. Slovensko je vôbec prvou krajinou, kde je spustená inovovaná služba Google Pay, predtým známa ako Android Pay.

Od 28. februára je novinka dostupná zatiaľ pre zákazníkov Slovenskej sporiteľne, mBank, Poštovej banky a J&T Banky. Čoskoro sa pripoja aj zákazníci 365.bank. Využívať Google Pay  môžete všade, kde sa dá platiť bezkontaktne (vyše 43 tisíc predajných miestach). Platobné miesta budú označené ikonu, resp. tlačidlom Google Pay. Podmienkou je stiahnuť si aplikáciu Google Pay a pridať do nej kreditné alebo debetné platobné karty partnerských bánk. Pri platbe potom už stačí prebudiť mobilné zariadenie a priložiť ho k bezkontaktnému terminálu. Na zvýšenie bezpečnosti je pri platbách nad 20 eur potrebné aj odomknúť. Okrem bločku sa informácie o platbe (výška, predajňa, miesto) zobrazia aj v samotnom mobilnom zariadení.

Služba využíva všetky bezpečnostné prvky poskytované bankou a dopĺňa ich o ďalšiu úroveň zabezpečenia. Pri platbe v kamenných obchodoch neodosiela Google Pay vaše číslo karty. Pre každú platbu vytvorí jedinečné virtuálne číslo účtu a zároveň jednorazový bezpečnostný kód, ktorým bezpečne spojí transakciu s konkrétnym bankovým účtom. V prípade straty alebo krádeže telefónu môžete najprv zistiť polohu telefónu cez funkciu Nájdi moje zariadenie. Na diaľku ho buď uzamknete novým heslom, alebo ho vymažete so všetkými údajmi. V každom prípade nie je nutné deaktivovať platobnú kartu, pretože jej údaje sa v telefóne nenachádzajú.

Google Pay funguje v telefónoch a tabletoch vybavených operačným systémom Android 4.4 alebo vyšším a podporujúcim technológiu NFC, čiastočne aj off-line. Nový spôsob platenia môžu využívať držitelia platobných kariet Mastercard a Visa vydaných partnerskými bankami. Služba umožňuje pridať ľubovoľný počet debetných a kreditných kariet, pričom sa volí, ktorá z nich je predvolená. Navyše, Google Pay umožňuje pridávať aj vernostné a darčekové karty a využívať by sa mohla aj pri internetových platbách či pri platbách v MHD. 

EU: Testovanie kozmetiky

Európsky trh s kozmetikou je najväčší na svete, sektor kozmetiky zamestnáva približne 2 milióny ľudí. Spotrebiteľ použije priemerne denne 7 rozličných produktov: od mydla a šampónu po mejkap a parfum. Európske pravidlá zabezpečujú, že tieto výrobky neohrozujú naše zdravie  a zároveň zohľadňujú podmienky a práva zvierat. 

V roku 2004 bol v EÚ zavedený zákaz testovania hotových kozmetických produktov na zvieratách, od roku 2009 sa na nich nesmú testovať ani jednotlivé zložky, ktoré sa používajú pri výrobe. Testy sa najčastejšie vykonávali na myšiach, potkanoch, králikoch a ošípaných. Od roku 2009 sa na európsky trh nesmú uvádzať kozmetické výrobky, ktorých zložky boli testované na zvieratách. Výrobky, u ktorých sa testujú závažné účinky na ľudské zdravie, napríklad to, či nie sú rakovinotvorné, sa v EÚ prestali predávať v roku 2013.

V EÚ je síce testovanie kozmetiky na zvieratách zakázané ako aj predaj týchto produktov, 80% krajín celého sveta to však stále povoľuje. Európsky parlament chce presadiť celosvetový zákaz testovania kozmetiky na zvieratách ako aj predaj novo testovaných produktov do roku 2023. Poslanci v uznesení žiadajú od EÚ, aby podporila celosvetový zákaz v rámci OSN a aby sa postarala o to, aby nebol oslabený v súčasných obchodoch rokovaniach alebo pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Uznesenie argumentuje, že tento zákaz nijako neohrozil rozvoj kozmetického odvetvia. Podľa poslancov môže len podporiť alternatívne metódy výskumu, ktoré by mohli mať presah aj mimo odvetvia kozmetiky.

Zákaz sa v Európe rešpektuje, chýbajú však kompletné a spoľahlivé údaje, najmä čo sa týka kozmetiky dovážanej z tretích krajín. Únia by tu mala zaistiť, aby sa na zvieratách testovaná kozmetika vôbec nedostala na náš trh. Poslanci však uznávajú, že niektoré zložky sa okrem kozmetiky používajú aj v liekoch, chemikáliách a jedla, a v zmysle príslušných pravidiel môžu byť testované na zvieratách. Tu by mala EÚ podľa nich podporovať rozvoj alternatívnych metód. 

Energetika: Firmy nie sú pripravené na novú éru

Väčšina firiem zatiaľ nepodniká kroky potrebné na zlepšenie svojej energetickej efektívnosti ani na zníženie uhlíkovej stopy. Sledované firmy pristupuje k manažmentu energií a k ekologickým otázkam takpovediac „po starom“.  
Hoci 81% z 236 oslovených firiem v celosvetovom prieskume Schneider Electric (odborníci na energetickú efektívnosť a environmentálny manažment  z 236 firiem z 11 odvetví) už zlepšilo, alebo plánuje zlepšiť svoju energetickú efektívnosť, iba 30% z nich uvažuje zaviesť technológie umožňujúce riadiť výrobu aj spotrebu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ide o tzv. mikrogridy či riešenia, ktoré optimalizujú dodávku energií podľa aktuálnej spotreby (demand response). Obdobne až 85% podnikov tvrdí, že robia kroky na zníženie emisií približne v takom rozsahu ako ich konkurencia. Ich ekologické projekty sa však sústredia predovšetkým na úsporu energií, vody a redukciu odpadov.

Iba málo firiem zavádza sofistikovanejšie stratégie a pokročilé technológie pre manažment energií a znižovanie emisií. Hlavná prekážka je v riadení. Až 61% respondentov uviedlo, že v oblasti energetickej efektívnosti a trvalej udržateľnosti nie sú ich firemné oddelenia skoordinované. K ďalším bariéram patrí nedostatočný dátový manažment. Údaje zo systémov na výrobu energie a riadenie spotreby sú roztrúsené po množstve pobočiek či v rôznych lokalitách.

Viac ako polovica firiem však už rozbehla, alebo do dvoch rokov plánuje spustiť projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energií. Plány sú pritom výsledkom širšej tímovej spolupráce a angažuje sa v nich aj najužšie vedenie. V zhruba troch štvrtinách firiem schvaľuje tieto iniciatívy top manažment, generálni, finanční či prevádzkoví riaditelia. Návratnosť investícií je pre nich stále nezanedbateľný faktorom pri rozhodovaní, podniky ale začínajú nazerať na takéto investície z dlhodobejšej perspektívy. Viac ako polovica respondentov pri hodnotení projektov zohľadňuje aj vplyv na životné prostredie.  

On-line: Zriedkavé choroby

V rámci Európskej únie zasahujú zriedkavé choroby do života zhruba 30 miliónov ľudí, z toho môže byť až 300 tisíc Slovákov. Len v oblasti onkológie je takmer 300 rôznych druhov zriedkavých kanceróz, pričom každý rok je niektorý z nich diagnostikovaný viac ako pol miliónu Európanov. 

Žiadna krajina nemá poznatky a kapacitu na liečenie všetkých zriedkavých  chorôb. Práve preto vznikli tzv. Európske referenčné siete (ERN – European Reference Networks), ktoré prinášajú pre pacientov a  lekárov v celej EÚ možnosť prístupu k najlepším odborným znalostiam a včasnej výmene poznatkov bez toho, aby museli cestovať do inej krajiny. Ide  o virtuálne siete, do ktorých sa zapájajú špičkoví poskytovatelia zdravotnej starostlivosti z celej Európy. Na preskúmanie diagnózy a liečby pacienta koordinátori ERN zvolávajú „virtuálne“ porady odborníkov z rôznych disciplín s využitím najmodernejších  informačných technológií a nástrojov telemedicíny. Zdravotnícki pracovníci majú možnosť  konzultovať problematiku s partnermi, vyžiadať si  druhý názor. Niekedy  stačia telefonáty alebo videohovory. V iných prípadoch môžu siete využívať vyhradené systémy na výmenu vzoriek tkaniva alebo snímok komplexných ochorení vo vysokom rozlíšení.

Slovensko zatiaľ nie je súčasťou ERN, ale v blízkom čase by sa to mohlo zmeniť. Ministerstvo zdravotníctva SR skoncipovalo zoznam pracovísk pre zriedkavé choroby, ktorý pozostáva z 59 pracovísk, pričom 17 z nich má štatút expertízneho pracoviska. Ďalším krokom by malo byť zapojenie Slovenskej republiky do Európskych referenčných sietí. Riešia napríklad poruchy kostí, rakoviny detí a imunodeficiencie. V nasledujúcich piatich rokoch by ERN mali posilniť svoje kapacity, čo bude prínosné pre tisíce pacientov z EÚ, ktorí trpia na zriedkavé alebo komplexné ochorenie. Výzvy Európskej komisie pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí si želajú pripojiť sa k existujúcim ERN, sa budú zverejňovať každý rok.

Na stránke zriedkavechoroby.sk nájdete kompletný zoznam ERN, vrátane koordinátorov a zapojených európskych zdravotníckych či iných špecializovaných zariadení, ako aj brožúru o ERN v slovenskom jazyku. 

Aktuálne: Vyšetrovanie úkladnej vraždy

Nielen slovenskú verejnosť zasiahla vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky vo Veľkej Mači pri Galante. Vláda SR vyhlásila odmenu 1 milión eur tomu, kto poskytne informácie vedúce k dolapeniu páchateľov vraždy.  

S prosbou o pomoc pri objasnení dvojnásobnej úkladnej vraždy sa obrátila na verejnosť aj polícia. Prezídium Policajného zboru SR zverejnilo osobitné telefónne číslo, na ktorom možno poskytnúť akékoľvek informácie, ktoré by dopomohli k objasneniu alebo by mali súvis s uvedeným skutkom. Okrem čísla 158 tak môžete kontaktovať políciu aj na mobilnom čísle +421 915 967 793.

Vyšetrovaním vraždy sa bude zaoberať špeciálny tím. Jeho členmi budú predstavitelia Generálnej prokuratúry SR, Úradu špeciálnej prokuratúry, Ministerstva vnútra SR, Národnej kriminálnej agentúry, Prezídia Policajného zboru ako aj Slovenskej informačnej služby. 

SkyBat: Spája biológiu netopierov, umelú inteligenciu a robotiku

Vedci zo SAV v spolupráci s kolegami z STU Bratislava a UCM Trnava rozbiehajú výskum, ktorý integruje poznatky z behaviorálnej ekológie netopierov, umelej inteligencie, elektrotechniky a robotiky. 

Myšlienka vznikla na Ústave ekológie lesa SAV, kde vedecký tím pri skúmaní stromových netopierov objavili zaujímavé swarmové správanie, ktorého vlastnosti majú veľký potenciál využitia  v rôznych oblastiach vedy a techniky. Výskum sa orientuje na tri hlavné línie.

Prvou je samotný biologický výskum a jeho podpora pomocou počítačového modelu. SkyBat zahŕňa získané poznatky o správaní netopierov. Využije sa na overovanie hypotéz fungovania niektorých behaviorálnych mechanizmov a po jeho spresnení ho bude možné ďalej parametrizovať a použiť na modelovanie správania ďalších živočíšnych druhov. Bude tak prospešný aj pre ekológiu, pretože umožní včas detekovať zmeny v ekosystémoch a reagovať na ne.

Ďalšia línia súvisí s jedinečnými vlastnosťami pozorovaného swarmového správania - schopnosť skupiny plniť úlohy nad rámec schopností jednotlivcov, hľadanie neznámeho cieľa, presúvanie sa z jednoho bodu do druhého bez hierarchického riadenia pomocou vodcu, ako aj schopnosť skupiny integrovať sa po predchádzajúcej úplnej dezintegrácii na jednotlivcov (tzv. fission-fusion dynamika). Matematická formalizácia dynamiky a implementácia algoritmov správania má potenciál pre aplikácie v oblasti optimalizácie a swarmovej robotiky. Priame využitie je možné napríklad pri záchranných operáciách, pri vyhľadávaní potenciálne nebezpečných oblastí a následnej eliminácii rizika a pod. Výskum v oblasti swarm robotiky je v súčasnosti jednou z najaktuálneších tém a jeho rozvoj kráča ruka v ruke s vývojom autonómnych bezpilotnách prostriedkov, predovšetkým dronov.

Treťou významnou líniou integrovaného výskumu je vývoj pokročilých systémov zberu terénnych dát, lebo vzhľadom na špecifiká biologického druhu a ťažko prístupný terén nie je možné využiť štandartné monitorovacie zariadenia.

Február 1948: Sedem desaťročí po nastolení komunistického režimu v Československu

Takmer 30 rokov po páde komunizmus si ľudia na Slovensku socializmus spájajú najmä s plnou zamestnanosťou a sociálnymi istotami. Mladí by v ňom už ale žiť nechceli.  

Podľa prieskumu si respondenti socializmus spontánne spájajú predovšetkým s prácou a právom či povinnosťou pracovať. Silne rezonovalo sociálne zabezpečenie občanov a ľahší prístup k bývaniu. Podľa prevládajúceho názoru socializmus garantoval sociálne istoty a socialistické školstvo či zdravotníctvo fungovali lepšie ako dnes. Silne rezonoval názor, že medziľudské vzťahy boli za socializmu lepšie, spoločnosť bola súdržnejšia a ľudia si menej závideli. Ako negatívne stránky socialistického zriadenia diskutujúci menovali obmedzené možnosti cestovania, cenzúru, obmedzovanie slobôd či problémy so zásobovaním.

Respondenti taktiež jednoznačne súhlasili s tvrdeniami, že socialistické výrobky boli kvalitnejšie a trvácnejšie, potraviny vďaka nižšiemu obsahu prídavných látok zdravšie ako dnes a ľudia si vzájomne viac pomáhali. Tieto výroky súhlasne prijímali všetky vekové skupiny. V menšej miere sa respondenti stotožnili taktiež s predstavou, že socializmus viedol ľudí k morálnejšiemu správaniu, zdravotná starostlivosť bola oproti dnešku kvalitnejšia a ľudia sa dožívali vyššieho veku. Podľa prevládajúceho presvedčenia diskutujúcich bol socializmus taktiež sociálne spravodlivejší, štátne vlastníctvo podnikov bránilo tomu, aby zisky prúdili do rúk súkromníkov, socializmus bol ekonomicky životaschopný systém a životné náklady ľudí boli nižšie než v súčasnosti.

Na druhej strane skôr odmietali tvrdenie, že socializmus bol slobodným režimom a ľudské práva sa dodržiavali. S prevažným nesúhlasom sa takisto stretli tvrdenia, že socialistický režim sa lepšie staral o životné prostredie a voľby prebiehali slobodne a demokraticky. Tieto výroky však boli medzi diskutujúcimi prijímané značne rozporuplne a názory sa naprieč vekovými kategóriami líšili. Respondenti mali možnosť si vybrať, či by preferovali život v socializme alebo v súčasnosti. Kým mladšie vekové skupiny (stredoškoláci a mladí ľudia do 35 rokov) sú jednoznačne pre život v súčasnosti, s pribúdajúcim vekom sa názory rôznia. Stredná veková kategória bola v odpovediach na túto otázku rozpolená, medzi najstaršími respondentmi by väčšia časť uprednostnila skôr život v socializme.  

Podľa kvalitatívneho prieskumu, ktorý pre Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika v januári 2018 realizovala agentúra FOCUS metódou skupinových diskusií, tzv. focus groups. Uskutočnili sa štyri skupinové diskusie so štyrmi odlišnými vekovými skupinami respondentov: 1. stredoškoláci (15 – 19 rokov), 2. mladí (20 – 35 rokov), 3. stredný vek (40 – 55 rokov), 4. starší vek (56 – 70 rokov). Dve diskusie sa uskutočnili 17.1.2018 v Banskej Bystrici a ďalšie dve 18.1.2018 v Ružomberku. Celkovo sa na nich zúčastnilo 31 respondentov. 

Aktuálne: Najviac priplácame za vajcia a maslo

Na Slovensku sme v januári t.r. za potraviny a nealkoholické nápoje zaplatili medziročne viac o 6,8%. Ide tak o najvýraznejšie zdražovanie v rámci celej EÚ, a to už tretí mesiac po sebe.  

Podľa analýzy Slovenského farmárskeho družstva (SFD) vypracovanej na základe údajov Eurostatu Slovensko už tretí mesiac po sebe zaznamenáva nelichotivé prvenstvo. Medziročný nárast cien o 6,8% je najvýraznejší v rámci celej EÚ. V januári sa za SR umiestnilo Estónsko (5,6%) nasledované všetkými našimi susedmi z V4, teda Českou republikou (4,5%), Maďarskom (4,5%) a Poľskom (4,1%). V EÚ ako celku sa ceny potravín a nealkoholických nápojov zvýšili o 2,2%, v eurozóne o 1,7%. Naopak, zlacňovanie potravín pocítili obyvatelia Grécka (o 1,0%), Írska (o 1,6%) a Cypru (o 4,4%).

Na úvod roka si Slováci podľa analýzy siahli hlbšie do vrecka najmä kvôli vajciam, ktoré boli medziročne drahšie o 49,5%. Za maslo si spotrebitelia priplatili o takmer 37% viac ako pred rokom a drahšie nás vyšiel aj nákup ovocia, a to o vyše 18% v porovnaní s januárom 2017. Naopak, za cukor platia zákazníci v obchodoch približne o 9% menej ako v úvode uplynulého kalendárneho roka. 

SOS: Linka aj aplikácia pre ľudí bez domova

V Bratislave funguje na pomoc ľuďom bez domova SOS linka aj mobilná aplikácia občianskeho združenia Vagus. Môžete cez ne nahlásiť polohu a stav človeka bez domova, ktorý v mrazoch potrebuje pomoc. 

Ak zbadáte človeka v ohrození, ponúknite mu teplý nápoj či prikrývku. Prípadne zavolajte na SOS linku Vagus 0949 655 555 (do odvolania v čase od 9.00 - 22.00 h, v nedeľu od 17.00 - 22.00 h) či cez mobilnú aplikáciu Vagus SOS nahláste polohu človeka bez domova na území Bratislavy. Taktiež je možné v centre Domec darovať spací vak, pánske zimné bundy a topánky. Organizácie pracujúce s ľuďmi bez domova môžete podporiť aj finančne.

OZ Vagus pracuje pre mrazivé počasie v hlavnom meste v krízovom režime. Centrum Domec na Mýtnej 33 v Bratislave tak poskytne útočisko ľuďom aj mimo bežných prevádzkových hodín a terénni pracovníci združenia zvyšujú počet výjazdov. V nocľahárni sv. Vincenta de Paul v Bratislave počas uplynulých dní našlo útočisko pred mrazmi vyše 200 ľudí za noc. Nezisková organizácia Depaul Slovensko rozdávala ľuďom bez domova drevo. Priebežne bude aktuálnu situáciu spojenú s mrznúcim počasím monitorovať.

V novembri 2016 bolo na území Bratislavy sčítaných minimálne 2.064 ľudí bez domova. Odhadovaný počet týchto osôb je však podľa organizácií, ktoré s nimi pracujú 4000 až 5000. 

EU: Výroba batérií

Európska aliancia pre batérie, zástupcovia európskeho priemyslu, politickí predstavitelia zainteresovaných členských štátov, Európska investičná banka aj Európska komisia sa zúčastnili stretnutia o produkcii batérií v Európskej únii.

Cieľom bolo získať politický záväzok členských štátov na založenie rozsiahlych výrobných kapacít na výrobu batériových článkov v Európe, prediskutovať súčasné aktivity a nájsť a spojiť podporné nástroje na národnej aj európskej úrovni.

„Odhadovaný potenciál tohto trhu v Európe je obrovský, od roku 2025 by mohol dosiahnuť 250 miliárd Eur ročne, keďže náš dopyt po batériových článkoch sa očakáva na úrovni 200 GWh, a 600 GWh globálne. Požadovaný rozsah a rýchlosť produkcie znamenajú, že ani jeden z hráčov to nezvládne dosiahnuť sám. Európska aliancia pre batérie tieto perspektívne partnerstvá v  celom hodnotovom reťazci zastreší”, uviedol Maroš Šefčovič, slovenský eurokomisár a podpredseda EK pre energetickú úniu.

Vývoj a výroba batérií hrajú v modernizácii európskeho hospodárstva a priemyslu strategickú úlohu, rovnako dôležité sú pri budovaní Energetickej únie.

Trend: Siete 5G

V decembri minulého roka bola v talianskom Turíne aktivovaná 5G NR bunka, ktorá dosiahla rýchlosť vyše 20 Gb/s. V našom svete sa postupne udomácňuje 5G. 

Podľa štúdie Ericsson o vylepšenom mobilnom širokopásmovom pripojení budú náklady na gigabajt vďaka prechodu na 5G desaťkrát nižšie než pri súčasnom 4G. Softvér pre 5G rádiovú sieť (k dispozícii vo štvrtom kvartáli 2018) poskytne viacpásmovú podporu na globálne nasadenie a umožní využívať nové frekvenčné spektrum. Operátori môžu jednoducho aktivovať svoje 5G siete a podniknúť prvé kroky s komerčnými 5G funkciami aj novými aplikáciami využívajúcimi najmodernejšie mobilné širokopásmové služby. Zabezpečia sa tak potreby rastúcej dátovej prevádzky a umožní sa tiež prístup k multimediálnemu obsahu, akým je streamovanie 4K/8K videí či virtuálna/rozšírená realita.

Vyvíja sa zároveň technológia pre nasadenie aplikácií v cloude. Riadená ako jedno riešenie zlepší latenciu, bezpečnosť a odolnosť a splní regulačné požiadavky pre použitie 5G.  Pribudne nová kategória produktov pre rádiovú technológiu v mestách Street Macro: vysielače na fasádach budov budú napriek malým rozmerom disponovať dostatočným výkonom na zabezpečenie požadovanej kapacity a pokrytia siete. Nové rádiové produkty umožnia plynulý prechod zo 4G na 5G, vyriešia potrebu zvýšenej kapacity a zjednodušia používanie.

ZáchranáRik: Pomoc prváčikom

Ministerstvo vnútra SR distribuovalo do prvých tried základných škôl na Slovensku súhrn videí na DVD aj brožúrku, v ktorých sa hlavní detskí hrdinovia stretávajú s nástrahami súčasného života. 

Desať príbehov informuje o témach, akými sú nástrahy internetu, nebezpeční ľudia, nebezpečenstvo drog či týranie zvierat. Podľa rezortu vnútra projekt reflektuje súčasnú dobu a jej negatívne vplyvy na deti. Či už ide o bezpečnosť na internete, stretnutia s cudzími ľuďmi alebo šikanovanie.

Keďže ide o deti na prvom stupni, pomôcky majú charakter hry. Na začiatku každého dielu deti reagujú na každú situáciu nesprávne a následne im moderátor ako dospelá autorita vysvetlí, prečo konali zle. Prioritou výchovno – vzdelávacieho projektu je, aby sa učitelia a ostatní dospelí vedeli prihovoriť deťom a poskytnúť im všetky dostupné informácie. 

Aktuálne: Slováci najčastejšie využívajú vedenie účtu zdarma

Mať nejaký úver, platobnú kartu, účet v banke, sporenie alebo poistenie je samozrejmosťou pre väčšinu Slovákov. Poznať ale výhody, ktoré tieto finančné produkty so sebou prinášajú, už také samozrejmé nie je.  

Až 60% ľudí ich nepozná vôbec alebo ak áno, tak len veľmi povrchne. Ukázal to prieskum, ktorý pre Home Credit urobila agentúra STEM/MARK. Ľudí zaujíma predovšetkým cena, nie pridaná hodnota. Najrozhodujúcejším kritériom pri výbere konkrétneho finančného produktu je totiž práve to, koľko ich to bude stáť (základné kritérium pre deväť z desiatich ľudí). Dôležitú úlohu zohráva aj osobná skúsenosť, ako aj faktor stability a dôvery v poskytovateľa. Na druhej strane, reklama na nejaký finančný produkt na Slovákov až tak nezaberá. Pri výbere zaváži len u necelých 30% ľudí.

Vedenie účtu zdarma, zvýhodnený úrok, bezplatné poistenie, rôzne zľavy, vernostné body či peniaze z nákupu späť alebo asistenčné služby sú konkrétne výhody, ktoré môžu ľudia využívať napríklad v súvislosti s bežným bankovým účtom, pôžičkou alebo platobnou kartou. Avšak takmer 20% ľudí takéto výhody vôbec nepozná a ďalších viac ako 40% ich pozná len čiastočne. Pomerne dobre ich pozná asi tretina a veľmi dobre len 5% opýtaných.

Okrem vedenia účtu zdarma Slováci najčastejšie využívajú zvýhodnený úrok a prvú trojku uzatvára benefit spojený s peniazmi na nákup späť.