EU: Nová dohoda pre spotrebiteľov

Európska komisia predstavila balík opatrení v prospech európskych spotrebiteľov, vďaka ktorému budú môcť Európania lepšie čeliť výzvam modernej doby a budú viac chránení pred rozsiahlymi podvodmi. 

Hoci už teraz máme v EÚ jedny z najprísnejších pravidiel na ochranu spotrebiteľa na svete, nedávno sa vyskytli prípady, ktoré ukázali, že súčasné predpisy a ich presadzovanie majú svoje hranice.

Aktuálny návrh obsahuje:
1. Posilnenie spotrebiteľských práv na internete
* Väčšia transparentnosť internetových obchodov – jasné informácie, či nakupujete  výrobky alebo služby od obchodníka alebo súkromnej osoby a či ste v prípade komplikácií chránení spotrebiteľskými právami.
* Nové spotrebiteľské práva vo vzťahu k „bezplatným“ digitálnym službám – právo na určité informácie možnosť odstúpenia od zmluvy do 14 dní sa rozšíri aj na „bezplatné“ digitálne služby, pri ktorých spotrebitelia síce neplati, ale poskytujú svoje osobné údaje (napríklad: cloudové úložiská, sociálne médiá či emailové účty).

2. Nástroje na presadzovanie práva a získania odškodnenia
* Žaloby v zastúpení na európsky spôsob – podľa nových návrhov bude môcť oprávnený subjekt, napríklad spotrebiteľská organizácia, požadovať nápravu (napríklad odškodnenie alebo opravu) v mene skupiny spotrebiteľov, ktorí boli poškodení nezákonnou obchodnou praktikou. Podľa návrhu by malo byť takéto zastúpenie bezplatné.
* Lepšia ochrana pred nekalými obchodnými praktikami – súčasné právne predpisy neumožňujú dožadovať sa adekvátnej nápravy v prípade nekalých obchodných praktík. V súčasnosti je to v tejto oblasti rozhodnutie členského štátu, podľa nového návrhu by mali spotrebitelia vo všetkých členských štátoch mať v prípade nekalých obchodných praktík, ako napr. agresívneho alebo zavádzajúceho marketingu, právo napríklad na finančnú kompenzáciu a ukončenie zmluvy.

3. Účinné pokuty za porušenie právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa
Komisia navrhuje posilniť právomoc orgánov EÚ na ochranu spotrebiteľa, ktoré momentálne nie sú dostatočne vybavené na to, aby mohli ukladať pokuty za praktiky, ktoré poškodia veľký počet spotrebiteľov v celej EÚ. Výška pokút sa v jednotlivých členských štátoch značne líši a je často príliš nízka na to, aby mohla mať skutočne odstrašujúci účinok, hlavne na spoločnosti podnikajúce cezhranične a vo veľkom rozsahu. Na základe návrhu budú mať vnútroštátne orgány právomoc koordinovane ukladať účinné, primerané a odrádzajúce pokuty pričom pokuta môže dosiahnuť až  4% ročného obratu obchodníka v príslušnom členskom štáte. Členské štáty budú mať možnosť stanoviť vyššie maximálne pokuty.

4. Riešenie dvojakej kvality spotrebného tovaru
* Komisia navrhuje, aby sa v smernici o nekalých obchodných praktikách výslovne stanovilo, že výrobky nemožno predávať vo viacerých členských štátoch s tým, že sú totožné, keď majú výrazne odlišné zloženie alebo vlastnosti.
* Spoločné výskumné centrum Komisie (JRC) práve dokončuje avizovanú spoločnú testovaciu metódu a v máji 2018 bude koordinovať testovanie zamerané na potravinové výrobky.

5. Lepšie podmienky pre podniky
Nové návrhy odstránia zložité povinnosti a neprimeranú záťaž, ktorú pre obchodníkov predstavuje právo spotrebiteľov odstúpiť od zmluvy (napríklad nebudú musieť vrátiť peniaze, kým reálne nebol vrátený reklamovaný tovar). Vďaka novým pravidlám budú mať obchodníci takisto väčšiu voľnosť pri komunikácii so spotrebiteľmi, budú môcť využívať nové prostriedky on-line komunikácie, akými sú webové formuláre alebo chaty.

Návrhy ešte prerokuje Európsky parlament a členské štáty v Rade EÚ.

Zelená domácnostiam: Poukážky na fotovoltické panely pre 584 domácností

Medzi vydanými poukážkami pre domácností v mimobratislavských regiónoch je 150 bez využitia elektrickej akumulácie. 

Podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) bolo 22. kolo s alokáciou 1,65 milióna eur uzatvorené v súlade s osobitnými podmienkami projektu po prekročení vyčlenenej sumy o 10% po viac ako ôsmich minútach. Vzápätí systém žiadosti aj vyhodnotil. Do 30 dní od vydania musia domácnosti poukážky spolu so zmluvami odovzdať zhotoviteľom. Na ich využitie a podanie žiadostí o preplatenie majú 3 mesiace.

Ďalšie kolá pilotného projektu Zelená domácnostiam už nebudú určené pre inštalácie fotovoltických panelov. Pilotný projekt v roku 2018 končí. SIEA pripravuje pokračovanie projektu na rok 2019. V rámci pripravovaného projektu s novými podmienkami bude možné požiadať aj o príspevky na inštaláciu fotovoltických panelov v mimobratislavských regiónoch.

Najbližšie 23. kolo projektu Zelená domácnostiam je určené pre zariadenia na výrobu tepla v mimobratislavských regiónoch. Otvorené bude 17. apríla 2018 o 15. hod. K dispozícii budú poukážky v hodnote 3 milióny eur.

e-Schránka: Hromadné oznamyp

Posielanie hromadných oznamov z Centrálnej úradnej elektronickej tabule (CUET) si často používatelia objednajú omylom. 

Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) odporúča funkciu zasielania týchto informácií vypnúť v profile na stránke slovensko.sk v časti upravenie kontaktných údajov, a to cez ostatné nastavenia, kde sa dá možnosť zasielania oznamov z CUET odkliknúť.

CUET je elektronické úložisko, na ktorom sa zverejňujú elektronické úradné dokumenty, ak tak ustanovuje zákon, pričom za obsah je zodpovedná osoba, ktorá ho zverejnila. Orgán verejnej moci tu zverejňuje úradné dokumenty tak ako v listinnom svete na úradnej tabuli orgánu alebo na webovom sídle.

NASES upozorňuje na zákon o ochrane osobných údajov, ktorý bude platiť spolu s nariadením Európskej únie GDPR pre všetky členské krajiny od 25. mája 2018. Za porušenie môžu zodpovedné osoby zaplatiť najvyššiu možnú pokutu až 20 miliónov eur.

Trend: Nákupy v Bratislave

Spotrebitelia počas minulého roka utratili v obchodoch na Slovensku takmer 21 miliárd eur. V porovnaní s rokom 2016 sa tak tržby maloobchodníkov zvýšili o 8,4%.

Medzi jednotlivými regiónmi sú však badateľné rozdiely. Podľa analýzy Poštovej banky a údajov Štatistického úradu SR najviac zarobili obchodníci Bratislavského kraja, kde Slováci minuli vyše 10 miliárd eur, takmer polovicu z celoslovenských tržieb. Takmer každé druhé euro sme tak utratili v obchodoch v bratislavskom regióne. Dôvodov je podľa analytičky Jany Glasovej viacero. Bratislava a jej okolie sú u obchodníkov obľúbené pre vyššiu hustotu obyvateľstva, lepšie zárobky, a teda aj vyššiu kúpnu silu. Preto má väčšina obchodných reťazcov a značiek v tomto regióne svoje zastúpenie. Navyše, do Bratislavy radi zavítajú za nákupmi aj obyvatelia z ostatných kútov Slovenska. Zároveň množstvo Slovákov dochádza do Bratislavy za prácou či štúdiom, a teda v nej, samozrejme, aj nakupujú a míňajú. Zabúdať nesmieme ani na zahraničných turistov, ktorí pri návšteve Bratislavy čo-to utratia v miestnych obchodoch. Pri štatistikách však nemožno podľa jej slov vylúčiť ani prípady, kedy má centrála obchodov sídlo v Bratislave a tržby jej filiálok z iných kútov Slovenska sa zarátajú do Bratislavského kraja, napríklad v prípade internetových obchodov.

Naopak, najmenší podiel z celkových tržieb v maloobchode na Slovensku pripadá na Košický kraj, a to 5,5%. Podiel ostatných regiónov na celoslovenských tržbách sa pohyboval vlani na úrovni okolo 6, % až 8%. Medziročne vyššie tržby dosiahli podľa Glasovej maloobchodníci v takmer všetkých regiónoch. Najvýraznejšie dokázali svoje tržby zvýšiť predajcovia v Košickom kraji, a to o 16,8%, nasledoval Žilinský kraj s 15,2% nárastom a Prešovský kraj, kde vzrástli tržby v maloobchode o 13,6%. Pokles tržieb zaznamenali jedine obchodníci v trenčianskom regióne, a aj to len veľmi mierny, o 0,5%.

e-Call: Nové príležitosti

Od apríla 2018 musí byť každé nové auto v Európe vybavené vstavanou SIM kartou umožňujúcou uskutočniť núdzové volanie pri akejkoľvek neočakávanej situácii. 

Automobily sa stanú dôležitou súčasťou digitálneho sveta a zmenia sa na originálne mobilné zariadenia. Na Svetovom mobilnom kongrese v Barcelone (Mobile World Congress 2018) boli predstavené zaujímavé súvisiace riešenia. Vodiči určite uprednostia trvalé a kvalitné pokrytie mobilnej siete. Mohol by ich tak osloviť napr. systém zhromažďujúci dáta o kvalite signálu prostredníctvom crowdsourcingu (spolupráca skupiny ľudí pri riešení problémov). Nazbierané informácie poslúžia na vytvorenie mapy dostupných mobilných sietí, ich kvality pre konkrétnu oblasť a budú uložené v dostupnom cloude. Po spracovaní dát môže systém predpovedať, kedy signál zoslabne, alebo úplne vypadne, podľa čoho sa optimalizuje správa dát a kanálov.

Program môže ďalej upozorniť vodiča na to, že jeho aktuálny telefónny hovor bude v priebehu niekoľkých minút ukončený a uviesť, kedy bude kvalita siete opäť dostatočne dobrá, aby mohol v hovore pokračovať. Ďalej je možné zaistiť, aby boli niektoré aplikácie dočasne pozastavené. Môže ísť napríklad o zastavenie sťahovania aktualizácií vo chvíli, kedy by mohlo narušiť streamovanie hudby.

Presné a aktuálne informácie o sieti budú užitočné taktiež autonómnym vozidlám – to je ďalší dôvod, prečo je prediktívna správa pripojenia dôležitá. Keď systém zistí, že pozdĺž trasy nebude dostatočné pokrytie signálom s vysokorýchlostným pripojením na získanie aktuálnych mapových podkladov a dopravných informácií vo vysokom rozlíšení, môže stiahnuť nevyhnutné údaje pre príslušnú oblasť v dostatočnom predstihu.

EU: Čistejšie ovzdušie, klimatické zmeny a lepšia regulácia

To boli hlavné témy neformálneho zasadnutia Rady ministrov životného prostredia európskej dvadsaťosmičky, ktoré sa uskutočnilo 10. a 11. apríla 2018 v bulharskej Sofii. 

Znečistené ovzdušie spôsobuje vo svete až 8 miliónov predčasných úmrtí za rok, z toho 400 tisíc v Európskej únii. Viac ako 80% ľudí žijúcich v mestských oblastiach je vystavených emisiám znečisťujúcim ovzdušie nad úrovňou schválenou Svetovou zdravotníckou organizáciou. Na Slovensku patrí medzi hlavné problémy, ktoré je potrebné riešiť v oblasti ochrany ovzdušia, domáce vykurovanie, doprava v mestských oblastiach a poľnohospodárstvo. Od konca minulého roka tu platí novela zákona o ovzduší. Obsahuje viaceré efektívne nástroje, ako znečisteniu ovzdušia predchádzať. Napríklad pri emisiách z dopravy (aj osobnej) obciam umožňuje vyhlásiť nízkoemisné zóny.

V súčasnosti ministerstvo životného prostredia pripravuje Stratégiu ochrany ovzdušia. Zahŕňa dva dôležité dokumenty - Stratégiu na zlepšenie kvality ovzdušia a Národný program znižovania emisií. Cieľom je znižovanie emisií a zlepšenie kvality ovzdušia. Zriadené boli odborné pracovné skupiny zamerané napríklad na ekologizáciu dopravy, podporu ekologickej mestskej hromadnej dopravy či obmedzenie emisií z vykurovania domácnosti. Na návrhu konkrétnych opatrení, vrátane ich ekonomickej efektívnosti, ministerstvo spolupracuje so Svetovou bankou. Stratégiu ochrany ovzdušia plánuje predložiť vláde SR na schválenie začiatkom budúceho roka.

Na stretnutí dominovala aj téma, ako napĺňať ciele Parížskej klimatickej dohody prijatej v roku 2015. Predstavitelia sa zhodli na potrebe presviedčať ostatných partnerov o nevyhnutnosti prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Práve to môže oživiť národné ekonomiky, podporiť miestny rast a zároveň vytvárať nové „zelené“ pracovné miesta. Financovanie klimatických opatrení ma byť založené na solidárnom princípe - rozvinuté krajiny majú poskytnúť finančné zdroje na pomoc rozvojovým krajinám. Ministri sa venovali tiež téme, ako zlepšiť zabezpečovanie dodržiavania európskeho environmentálneho práva a zlepšiť správu v oblasti životného prostredia.

Novinka: Školenia o elektronickej komunikácii

Finančná správa pripravuje školenia o povinnej elektronickej komunikácii pre daňové subjekty, ktorým od júla 2018 vznikne táto nová povinnosť. 

Obsahom školení bude získanie praktických informácií  – o registrácii na portáli, autorizácii či o podávaní dokumentov prostredníctvom portálu finančnej správy. Školenia budú pre účastníkov zdarma. O jednotlivých termínoch bude finančná správa informovať nielen prostredníctvom externej webstránky skolenia.sk, ale aj prostredníctvom portálu finančnej správy a Facebooku.

Účinnosťou novely zákona č. 333/2011 z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva bolo od januára 2018 umožnené finančnej správe školiť laickú a odbornú verejnosť aj v oblasti colných predpisov a daňových predpisov a organizačne zabezpečovať skúšky podľa osobitného predpisu za úhradu, avšak iba v rozsahu vynaložených nákladov. Táto úhrada bude príjmom štátneho rozpočtu. 

GDPR: Nové pravidlá aj pre domény

Komisia pre správu národnej domény .sk schválila upravené pravidlá pre registráciu domén najvyššej úrovne. Zmenu si vyžiadalo Všeobecné nariadenie Európskej únie o ochrane osobných údajov (GDPR). 

Nové pravidlá pre registráciu domén tak vstupujú do platnosti od 25. mája 2018. Všetci registrátori internetových domén, ktorých je na Slovensku viac než 2.600, by mali k rovnakému dátumu aj podpísať nový dodatok k ich registrátorskej zmluve, t.j. doručiť ho naspäť najneskôr 25. mája, kedy nariadenie GDPR vstupuje do platnosti v celej Európskej únii.

Pravidlá aj dodatok boli ešte pred hlasovaním Komisie pre správu národnej domény predložené slovenským registrátorom v rámci niekoľkotýždňového procesu verejného pripomienkovania. Zákonné povinnosti spojené s blížiacim sa začiatkom účinnosti nariadenia GDPR pripomenula spoločnosť SK-NIC registrátorom prostredníctvom emailu v úvode februára, uprostred marca pre nich usporiadala školenie. Na Slovensku je na základe poverenia americkej organizácie ICANN splnomocnená správou domény najvyššej úrovne .sk už vyše 20 rokov.

e-Bezpečnosť: Domáce smart kamery

Bezpečnostní experti odhaľujú čoraz rafinovanejšie taktiky kyberzločincov a zraniteľnosti súčasného digitálneho sveta.

Výskumníci Kaspersky Lab objavili niekoľko bezpečnostných dier v zariadeniach so smart kamerami – týkalo sa to najmä obľúbených baby monitorov či kamier integrovaných v inteligentných monitorovacích systémoch využívaných v domácnostiach alebo kanceláriách.

Predstavujú nebezpečné vstupné brány pre kyberzločincov, pretože tak môžu získať vzdialený prístup nielen k samotnému zariadeniu, ale aj preniknúť do celého systému a napáchať veľké škody:
* získať prístup k audio a video obsahu z kamery pripojenej k nedostatočne chránenej cloudovej službe; * získať vzdialený prístup k ovládaču kamery a zneužiť ho ako vstupný bod na útoky na ďalšie zariadenia pripojené k domácej či ďalším externým sieťam;
* s využitím vzdialeného prístupu infikovať kameru škodlivým kódom a spustiť jeho aktivitu;
* ukradnúť citlivé osobné informácie, napr. prihlasovacie údaje k účtom na sociálnych sieťach, ktoré môžu byť zneužité na ďalšiu distribúciu vírusov prostredníctvom notifikácií či správ priateľom;
* poškodiť, či úplne zničiť hacknuté zariadenie.

Zistenia sa týkali najmä zariadení vyrábaných Hanwha Techwin, ktorá po upozornení začala pracovať na ich odstránení. 

EU: Dvojpercentné zníženie počtu úmrtí na cestách

V roku 2017 prišlo na cestách EÚ o život 25.300 ľudí, čo je o 300 menej ako v roku 2016 (–2 %) a o 6.200 menej ako v roku 2010 (–20%). 

Okrem toho sa odhaduje, že v minulom roku ďalších 135.000 osôb utrpelo vážne zranenia. V mnohých prípadoch šlo o zraniteľných účastníkov cestnej premávky: chodci, cyklisti či motocyklisti. Okrem obetí smrteľné dopravné nehody a zranenia majú vplyv aj na spoločnosť ako celok. Ich sociálno-ekonomické náklady podľa odhadov predstavujú 120 miliárd EUR ročne.

Európske cesty boli s priemerom 49 smrteľných úrazov na milión obyvateľov aj v roku 2017 najbezpečnejšími na svete. Najlepšie výsledky v EÚ v tomto období vykázalo Švédsko (25 úmrtí na milión obyvateľov), Spojené kráľovstvo (27), Holandsko (31) a Dánsko (32). V porovnaní s rokom 2016 najväčší pokles úmrtí zaznamenali Estónsko (–32%) a Slovinsko (–20%). Okrem toho sa v roku 2017 ešte viac zmenšili rozdiely medzi členskými štátmi, pričom len dva členské štáty vykázali mieru úmrtnosti vyššiu ako 80 prípadov na milión obyvateľov (Rumunsko a Bulharsko).

Komisia už pracuje na novom rámci pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2020 – 2030 spolu so súborom konkrétnych opatrení v záujme bezpečnosti na cestách. Mohlo by to zahŕňať revíziu európskych pravidiel bezpečnosti vozidiel, riadenia bezpečnosti infraštruktúry a iniciatívu za bezpečný prechod na kooperatívnu, prepojenú a autonómnu mobilitu.

VentureEU: 2,1 miliardy EUR do rizikového kapitálu v inovačných startupoch

Európa má veľa špičkových výskumníkov aj skúsených podnikateľov, ktorí by mohli svoje schopnosti využiť ešte viac. Kľúčovú úlohu zohráva prístup k rizikovému kapitálu. 

Európska komisia a Európsky investičný fond (EIF) oznámili názvy šiestich fondov, ktoré získajú podporu EÚ na dosiahnutie cieľa investovať do európskeho trhu s rizikovým kapitálom. Vďaka finančnej podpore EÚ vo výške 410 miliónov EUR majú mobilizovať až 2,1 miliardy EUR z verejných a súkromných investícií. Očakáva sa, že sa podarí prilákať 6,5 miliardy EUR nových investícií do inovatívnych startupov a rozširujúcich sa podnikov v celej Európe, čím sa zdvojnásobí objem terajšieho rizikového kapitálu v Európe. V roku 2016 investovali fondy rizikového kapitálu v EÚ približne 6,5 miliardy EUR, v USA to bolo 39,4 miliardy EUR. Okrem toho sú fondy rizikového kapitálu v Európe príliš malé – v priemere 56 miliónov EUR, zatiaľčo v USA je to 156 miliónov EUR. Inovatívne spoločnosti sa preto presťahujú do ekosystémov, kde majú lepšie šance na rýchly rast. V EÚ bolo na konci roku 2017 celkovo 26 unikátnych spoločností (tzv. unicorn companies) s trhovou hodnotou viac ako 1 mld. USD, pričom v USA ich bolo 109 a v Číne 59.

VentureEU poskytne nové zdroje financovania, v celej EÚ získa prístup k týmto zdrojom približne 1.500 začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov. Európska únia poskytne investície až do výšky 410 miliónov EUR vrátane 67 miliónov EUR z vlastných fondov EIF: 200 miliónov EUR z kapitálového nástroja InnovFin v rámci programu Horizont 2020, 105 miliónov EUR z programu COSME (program EÚ pre malé a stredné podniky) a 105 miliónov EUR z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), tzv. Junckerovho plánu. Zvyšok financií získajú správcovia fondov predovšetkým od nezávislých investorov. Šesť fondov bude mať podiel v niekoľkých menších investičných fondoch a každý z nich bude zastrešovať projekty v minimálne štyroch európskych krajinách. Pomôžu pri financovaní malých a stredných podnikov (MSP) a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou z rôznych sektorov, akými sú vedy o živej prírode, informačné a komunikačné technológie (IKT), digitálne, medicínske technológie, či z oblasti efektívneho využívania zdrojov a energie. Investície EÚ do programu VentureEU bude spravovať EIF pod dohľadom Európskej komisie.

Novinka: Automatická výmena informácií

Slovenská legislatíva v nadväznosti na legislatívu EÚ rozširuje povinnosť finančných inštitúcii o zisťovanie identifikačných údajov platiteľov daní. Dôvodom je zamedziť cezhraničným daňovým únikom a daňovým podvodom.

Podľa zákona o automatickej výmene informácii o finančných účtoch na účely správy daní musia banky automaticky poskytovať informácie o spravovaných účtoch vlastnených zahraničnými fyzickými či právnickými osobami a osobami, ktoré majú príjmy zo zahraničných zdrojov. Banky z toho dôvodu preverujú štátnu príslušnosť, bydlisko fyzických osôb a sídlo právnických osôb nielen zakladajúcich nové účty, ale aj už pri existujúcich založených účtov.

Okrem bežných identifikačných údajov je potrebné v prípade využívania finančných služieb doložiť všetkým bankám, v ktorých majú tieto osoby vedené účty, aj daňové identifikačné číslo a krajinu daňovej rezidencie a v prípade fyzických osôb, ak neexistuje daňové identifikačné číslo, číslo dokladu totožnosti z krajiny, kde má fyzická osoba bydlisko, prípadne iný jednoznačný identifikátor osoby vydaný v zahraničí. V prípade českých štátnych občanov je takýmto jednoznačným identifikátorom na účely daní rodné číslo alebo v prípade USA číslo sociálneho zabezpečenia (SSN). Ak klient nepreukáže daňové identifikačné číslo vydané v zahraničí, banky budú požadovať z dôvodu zisťovania rezidencie klientov pre daňové účely čestné vyhlásenie, ktoré by malo obsahovať klientom udané daňové identifikačné číslo, minimálne však krajinu alebo krajiny daňovej rezidencie a dátum narodenia.

Rovnako občania Slovenska musia pri zakladaní bankového účtu alebo účtov v zahraničí počítať s tým, že banky budú žiadať od nich dokladovanie slovenskej daňovej rezidencie. Ak klient neposkytne banke daňové identifikačné číslo, banky z krajín EÚ a z mnohých ďalších štátov sveta, môžu odmietnuť zriadenie bankového účtu. 

Eurostat: Cena práce

Hodinová cena práce v ekonomike Európskej únie (bez poľnohospodárstva a verejnej správy) vlani medziročne stúpla o 2,3% na 26,8 eura a v rámci eurozóny sa zvýšila o 1,9% na 30,3 eura. 

Podľa štatisticého úradu Európskej únie sa hodinová cena práce vlani v rámci eurozóny najviac zvýšila v troch pobaltských krajinách: Litve (9%), Estónsku (7,4%) a v Lotyšsku (7%). Klesla iba vo Fínsku, a to o 1,%. Na Slovensku medziročne stúpla o 6,5% na 11,10 eura. Mimo eurozóny hodinová cena práce vlani najviac stúpla v Rumunsku (17,1%) a Bulharsku (12%).

Naďalej v Európskej únii existujú vo výške hodinovej ceny práce výrazné rozdiely. Najnižšia hodinová cena práce bola v minulom roku v Bulharsku (4,9 eura), Rumunsku (6,3 eura), Litve (8 eur), Lotyšsku (8,1 eura), Maďarsku (9,1 eura) a Poľsku (9,4 eura). Naopak najvyššia hodinová cena práce bola vlani v Dánsku (42,5 eura), Belgicku (39,6 eura), Luxembursku (37,6 eura), Švédsku (36,6 eura) a Francúzsku (36 eur).

Výzva: Integrovaná zdravotná starostlivosť

Ministerstvo zdravotníctva SR zverejnilo výzvu na predkladanie projektov centier integrovanej zdravotnej starostlivosti.

Aj v odľahlejších regiónoch Slovenska by pacienti mali nájsť svojho lekára. Ministerstvo zdravotníctva mimo okresných a krajských miest plánuje vybudovanie centier integrovanej zdravotnej starostlivosti, ktoré by na jednom mieste združovali všeobecných lekárov, pediatrov a špecialistov.

Oprávnenými žiadateľmi o eurofondy môžu byť obce alebo VÚC v spolupráci s poskytovateľmi ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Uplatní sa dvojkolový proces výberu. Objem finančných prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja vyčlenených na vyhlásenú výzvu predstavuje 70 mil. eur, pričom maximálna výška príspevku na jeden projekt je 700 tis. eur. Finančná spoluúčasť prijímateľov na realizácii projektov predstavuje 5% z celkových oprávnených výdavkov.

Projektové zámery je možné predkladať do 8. júna 2018, kedy bude výzva uzavretá. Výzva sa realizuje v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu, v ktorom Ministerstvo zdravotníctva SR vystupuje ako sprostredkovateľský orgán.

Svetový deň zdravia: Na hraniciach nezáleží

Európska únia prednedávnom zriadila európsky zdravotnícky zbor na vysielanie odborníkov do oblastí, kde vypuknú zdravotnícke krízy, akými sú epidémie či infekčné choroby. 

Únia cez svoj systém medzinárodného rozvojového financovania vyčlenila napr. viac ako 475 miliónov EUR do Globálneho fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii. Každoročne tiež poskytuje približne 200 miliónov EUR na humanitárnu pomoc zameranú na podporu zdravotníckych programov, ktoré sa usilujú o obmedzenie úmrtnosti, zdravotných postihnutí a chorôb súvisiacich s humanitárnymi krízami. Napriek tomu v rámci EÚ, ale aj na celom svete pretrvávajú značné rozdiely v očakávanej dĺžke života a zdravotných rizikách. Napríklad predčasná úmrtnosť v dôsledku chronických chorôb predstavuje v Bulharsku, Maďarsku a Lotyšsku minimálne dvojnásobok priemeru EÚ. Takéto odlišnosti často súvisia so sociálnou nerovnosťou a čiastočne ich spôsobujú rozdiely v prístupe ku kvalitnej starostlivosti vzhľadom na finančné náklady a nerovnomerné geografické rozdelenie lekárov medzi jednotlivými krajinami EÚ aj na ich vlastnom území.

Budovanie spravodlivej Európy s vyrovnanými sociálnymi podmienkami preto patrí medzi priority Európskej komisie. Cieľom nedávno prijatého Európskeho piliera sociálnych práv je zabezpečiť prístup k sociálnej ochrane pre všetkých pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby v EÚ. Ide o dôležitý krok k dosiahnutiu záväzku zabezpečiť prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov, a to nielen k ošetreniam, ale aj k prevencii.
Zaistiť, aby každý jeden človek mal prístup k zdravotnej starostlivosti, by malo byť prioritou pre všetky vnútroštátne orgány. V tomto kontexte sa spolupráca medzi systémami zdravotnej starostlivosti posilní aj vďaka rozrastajúcim sa európskym referenčným sieťam. Tieto virtuálne siete uľahčujú prístup k špecializovanej zdravotnej starostlivosti pre pacientov trpiacich komplexnými chorobami, ktoré sú zriedkavé, alebo majú nízku prevalenciu.

Hoci úspech pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti všetkým občanom v konečnom dôsledku závisí od členských štátov, ktoré sú zodpovedné za vypracúvanie a organizáciu vlastnej zdravotnej politiky, služieb a rozpočtu, komisia bude naďalej ponúkať poradenstvo s cieľom znížiť rozdiely v zdravotníctve medzi členskými krajinami EÚ. 

Smart cities: Prvé testovanie

Dve slovenské spoločnosti odštartovali v Amerike testovanie a zdokonaľovanie svojich inteligentných riešení. 

Na trojmesačný program ich vyslal Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, ktorý ich vybral na základe výziev na podporu rozvoja inteligentných miest na Slovensku. Dotácie a možnosť zdokonaliť svoje riešenia v špičkových podmienkach Centra pre inovačné technológie vo Virgínii získali dva projekty – Digitálna platforma na vizualizáciu urbanistického plánovania a Riešenie pre  bezpečné rezidentské parkovanie.

Autori projektov, firmy GOSPACE a DAMALIS, nastúpili 4. apríla na trojmesačný intenzívny akceleračný program Smart City Works, kde ich budú zdokonaľovať pod dohľadom viacerých expertov na oblasť infraštruktúry, financovania, ochrany duševného vlastníctva, optimalizácie technológií, zlepšovania podnikateľských plánov a marketingu. Veľvyslanectvo SR v USA pripravilo pre obe slovenské firmy obchodné rokovania s viacerými technologickými spoločnosťami s cieľom presadiť slovenské riešenia na globálnom trhu.

Projekty sú financované formou verejno-súkromného partnerstva. ÚPVII vyčlenil jeden milión eur zo štátneho rozpočtu s tým, že zvyšnú značnú časť prostriedkov poskytnú súkromní partneri z USA a iných krajín. Aktuálne sú otvorené sú ďalšie tri výzvy zamerané na: manažment vôd, manažment odpadov a manažment energií.

EU: Nová smernica o karcinogénoch

Európska komisia navrhuje obmedziť vystavenie pracovníkov 5 karcinogénnym látkam okrem 21 látok, ktoré už boli obmedzené, resp. pri ktorých bolo navrhnuté obmedzenie. Zlepšia sa pracovné podmienky pre viac ako milión pracovníkov v EÚ a zabráni sa  vyše 22-tisíc prípadom chorôb súvisiacich s prácou.

Do novej smernice o karcinogénoch a mutagénoch navrhuje EK zahrnúť nové limitné hodnoty vystavenia v prípade piatich chemikálií, čím sa určí ich maximálna koncentrácia v ovzduší na pracovisku:
* kadmium a jeho anorganické zlúčeniny,
* berýlium a anorganické zlúčeniny berýlia,
* kyselina arzeničná a jej soli, ako aj anorganické zlúčeniny arzénu,
* formaldehyd,
* 4,4'-metylén-bis-(2-chlóranilín) (MOCA).
Prvé tri karcinogény sa vo veľkej miere používajú v odvetví výroby a rafinovania kadmia, výroby niklovo-kadmiových batérií, mechanického plátovania, tavenia zinku a medi, zlievarenstva, sklárstva, v laboratóriách, elektronickom a chemickom priemysle, stavebníctve, zdravotníctve, pri nakladaní s plastmi či pri recyklácii.

Zavedenie limitných hodnôt povedie nielen k menšiemu počtu prípadov rakoviny súvisiacich s prácou, ale aj iných zdravotných problémov spôsobených karcinogénnymi a mutagénnymi látkami. Napríklad vystavenie berýliu okrem rakoviny pľúc spôsobuje aj nevyliečiteľnú chronickú beryliózu.

SR: Predčasné úmrtia

Slovensko sa dlhodobo vyznačuje vyššou úmrtnosťou v produktívnom veku ako v iných krajinách EÚ, a to najmä u mužov.

Takmer 20% všetkých úmrtí ide na konto náhlej smrti, pričom drvivá väčšina je podmienená srdcovo-cievnymi ochoreniami. Na Slovensku predpokladáme, že takto zomiera denne asi 15-30 osôb. Druhou najrozšírenejšou príčinou smrti sú nádorové ochorenia. Nasleduje nielen nekonečný smútok, ale aj kopec starostí. Podľa prieskumu Aegon (február 2018, 525 respondentov) je len málo Slovákov, ktorých rodiny sú dostatočne finančne zabezpečené. Viac ako 47% opýtaných nemá poistenie s krytím pre prípad, že by jeden zo živiteľov domácnosti nečakane umrel. Vekovo sú najmenej pripravení vyrovnať sa finančne s náhlym úmrtím ľudia vo veku nad 54 rokom života. Najmenej pripravení na výpadok príjmu od jedného zo živiteľov rodiny sú obyvatelia Bratislavského kraja, kde sa paradoxne  k zabezpečeniu bývania najviac využívajú úvery či pôžičky.

Ako vyplýva zo Správy o zdravotnom stave obyvateľstva Slovenskej republiky, v roku 2014 pripadlo na 100 osôb v produktívnom veku viac ako 40 závislých osôb (deti vo veku 0 – 14 rokov a seniorov nad 65 rokov), pričom tento počet má pri demograficky starnúcej populácii rastúcu tendenciu. Ak dnes predčasne zomrie muž (alebo žena) v produktívnom veku, nielenže po ňom zostane veľa smútiacich, ale mnohí z nich sa budú musieť konfrontovať aj s tým, ako zvládnuť záväzky, ktoré plnil on, kým žil. Napriek tomu, že zadlženosť slovenských domácností rastie (a to tak zásadne, že Národná banka Slovenska zareagovala zvýšením úrokov na pôžičky a zvýšením sumy, ktorá musí človeku po odrátaní splátok zostať), takmer polovica zadlžených (47,8%) nemá poistenie s dostatočným finančným krytím pre prípad, že by jeden zo živiteľov domácnosti nečakane zomrel. Pozostalí musia zvládnuť nielen náklady spojené s pohrebom, ale aj ďalej žiť a platiť z jedného príjmu všetko, čo sa predtým financovalo z dvoch platov. Takzvané vdovské a sirotské je u nás také nízke, že vypadnutý príjem nenahradia. Navyše stúpa počet párov, ktoré žijú „na psiu knižku“, v tom prípade pozostalý partner nemá nárok na žiadne vdovské.

Ak sa naplní prognóza, že takmer tretina Slovákov zomrie predčasne a takmer tretina sa nedokáže o seba samostatne postarať, hrozí riziko, že tretina obyvateľov Slovenska nebude schopná splácať svoje záväzky a zachovať si predchádzajúcu životnú úroveň.

Výzva: Frekvencie v pásme 1800 MHz

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) zverejnil výzvu na predloženie ponúk do výberového konania na vydanie individuálnych povolení na používanie frekvencií z frekvenčného pásma 1800 MHz formou elektronickej aukcie.

V tomto výberovom konaní je ponúkaných 18 blokov voľných frekvencií, ktoré predstavujú celkom 2×9,0 MHz z frekvenčného pásma 1800 MHz pre celé územie Slovenskej republiky. Prostredníctvom týchto frekvencií budú operátori poskytovať verejné elektronické komunikačné služby koncovým užívateľom napr. s využitím systémov GSM, UMTS, LTE, WiMAX a IoT. Jediným hodnotiacim kritériom je výška ponúknutej jednorazovej úhrady za pridelenie frekvencií. Vyvolávacia cena predstavuje pre frekvenčný blok 2x5 MHz hodnotu 1.800.000 eur, pre frekvenčný blok 2x0,8 MHz hodnotu 288.000 eura a pre frekvenčné bloky 2x0,2 MHz hodnotu 72.000 eur.
     
Ponuky do výberového konania musia byť doručené najneskôr do 09.05.2018 do 13:30 h. Peňažná zábezpeka vo výške 1.000.000 eur musí byť uhradená (pripísaná na určený účet úradu) do uplynutia lehoty na predkladanie ponúk do výberového konania. Účelom je zamedzenie takého konania účastníka výberového konania, ktoré by viedlo k zmareniu účelu alebo priebehu výberového konania. 

Novinka: Dáta na jedom mieste

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu predstavil projekt Rozvoj platformy integrácie údajov (centrálna integračná platforma) a Manažment osobných údajov. 

Prináša niekoľko vylepšení. Prvým je, že všetky údaje o občanoch budú sústredené na jednom mieste, kde si ich úrady budú môcť podľa potreby pozerať. Ďalšou výhodou je, že ľudia konečne získajú prehľad o tom, aké údaje o nich úrady evidujú a kto si ich pozeral. Aby dáta nemohli byť zneužité, je súčasťou projektu aj technické riešenie na ochranu osobných údajov a transparentný prístup k nim.

Vďaka plánovanej službe „moje dáta“ získajú všetky úrady a verejné inštitúcie jednoduché nástroje a technológiu, ako splniť požiadavky na ochranu a sprístupnenie osobných údajov, ktoré definuje nová európska legislatíva o ochrane osobných údajov (GDPR).

Financovanie projektu je plánované v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII). Po zapracovaní pripomienok vznesených v rámci verejného pripomienkovanie bude štúdia uskutočniteľnosti projektu predložená Riadiacemu výboru prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.