Trend: Technológie domáce práce spríjemnia

Technologický pokrok ovplyvňuje už takmer všetky aspekty nášho života. Vďaka nemu sa jednoduchšie vyrovnávame s každodennými úlohami v práci, domácnosti aj vo voľnom čase.  

Ak by existoval zoznam najviac nenávidenej domácej práce, víťazom by bolo žehlenie. Až 38% respondentov v prieskume uviedlo, že žehlenie a upratovanie kuchyne (35%) je najkomplexnejšie z domácich prác, keďže sú časovo náročné a vyžadujú veľa krokov. Na druhej strane, pranie bielizne je skrz Európu jednou z najjednoduchších domácich prác (89%), aj keď nie obľúbenou: takmer polovica respondentov uviedla, že pranie je nudné a až tretina z nich túto činnosť priam nenávidí.

Výskum tiež odhalil, že 90% respondentov sa obáva poškodenia bielizne pri praní: neodstránenia škvŕn sa bojí 63%, straty sýtosti farieb 43% a nakoniec až 39% má strach, že bielizeň nebude po vypraní biela. Belosť oblečenia trápi takmer polovicu žien a len tretinu mužov, ale pokiaľ ide o dĺžku procesu prania, viac mužov (11%) sa obáva, že proces prania bude príliš dlhý.

Podľa on-line prieskumu na národných reprezentatívnych vzorkách ľudí vo veku 18-64 rokov na 6 trhoch (Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Rumunsko, Španielsko a Poľsko) v júni 2017. 

Radíme: Novela zákonníka práce

Od 1. mája 2018 budú zavedené mzdové zvýhodnenia pre zamestnancov za prácu počas víkendu a zvyšujú sa tiež sumy za prácu počas sviatkov a za nočnú prácu.  

Schválená novela Zákonníka práce (zákon č. 63/2018 Z. z.) s účinnosťou od 1. mája 2018 ustanovuje povinnosť zamestnávateľa poskytovať zamestnancom mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu. Zvyšuje aj sumy mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok a za nočnú prácu. Schválený návrh zmenil z pôvodne navrhovaného mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a v nedeľu najmenej 100% minimálnej mzdy za hodinu na postupné zavedenie týchto zvýhodnení v dvoch fázach od 1.5.2018 a od 1.5.2019 a to nasledovne:
- najmenej v sume 25% minimálnej mzdy za hodinu (od 1.5.2018 do 30.4.2019) a najmenej v sume 50% minimálnej mzdy za hodinu (od 1.5.2019) za prácu v sobotu,
- najmenej v sume 50% minimálnej mzdy za hodinu (od 1.5.2018 do 30.4.2019) a najmenej v sume 100% minimálnej mzdy za hodinu (od 1.5.2019) za prácu v nedeľu.

V prípade nočnej práce (medzi 22. hodinou a 6. hodinou) doterajšie mzdové zvýhodnenie najmenej 20% minimálnej mzdy sa zvyšuje na najmenej 30% minimálnej mzdy (od 1.5.2018 do 30.4.2019) a na najmenej 40% minimálnej mzdy (od 01.05.2019) a osobitne pre rizikové práce na najmenej 35% minimálnej mzdy (od 1.5.2018 do 30.4.2019) a najmenej 50% minimálnej mzdy (od 01.05.2019).

Taktiež sa upravila možnosť dohodnúť si nižšie sumy tohto mzdového zvýhodnenia, a to v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve (avšak iba ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a zamestnáva menej ako 20 zamestnancov), a to nasledovne:
- najmenej v sume 20% minimálnej mzdy za hodinu (od 1.5.2018 do 30.4.2019) a najmenej v sume 45% minimálnej mzdy za hodinu (od 1.5.2019) za prácu v sobotu,
- najmenej v sume 40% minimálnej mzdy za hodinu (od 1.5.2018 do 30.4.2019) a najmenej v sume 90% minimálnej mzdy za hodinu (od 1.5.2019) za prácu v nedeľu,
- najmenej 25% minimálnej mzdy za hodinu (od 1.5.2018 do 30.4.2019) a najmenej v sume 35% minimálnej mzdy za hodinu (od 1.5.2019) za nočnú prácu (s výnimkou rizikovej práce).

Možnosť dohody nižších súm zvýhodnenia sa bude môcť uplatniť iba v prípade zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu a v nedeľu, alebo aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca (nesmie však ísť o rizikovú prácu). Novela zákona nedefinuje ani jeho odôvodnenie bližšie neurčuje povahu práce, alebo o aké podmienky prevádzky má ísť.

V prípade práce vo sviatok doterajšie mzdové zvýhodnenie za prácu najmenej 50% priemerného zárobku sa zvyšuje na najmenej 100% priemerného zárobku zamestnanca.

Podľa advokátskej kancelárie Ružička Csekes tak bude možné si s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v sobotu alebo v nedeľu. Obdobne to je už dnes aj v prípade práce vo sviatok a nočnej práce. S inými zamestnancami takáto dohoda ale nie je možná.

On-line: Internet uprednostní na komunikáciu takmer štvrtina Slovákov

Až 43,8% ľudí na Slovensku v roku 2017 komunikovalo so svojimi priateľmi a známymi najčastejšie osobne. Telefonickú komunikáciu využila primárne asi tretina obyvateľov a cez internet najčastejšie komunikovala takmer štvrtina obyvateľov Slovenska. 

Osobná komunikácia pritom dominuje u najstarších ľudí (65-ročných a starších), občania v strednom a staršom strednom veku (40- až 65-roční) komunikujú so svojimi priateľmi a známymi najčastejšie telefonicky a mladší ľudia pri takejto komunikácii využívajú najčastejšie internet. Podiel využívania telefónu a internetu pri komunikácii s priateľmi a známymi sa zvyšuje so vzrastajúcim vzdelaním ľudí.

Výskum tiež zisťoval, na koho sa v prípade potreby obyvatelia Slovenska obracajú so žiadosťou o pomoc či podporu. Väčšina ľudí by sa v prípade choroby, ktorá si vyžaduje starostlivosť, a tiež keď potrebujú pomoc v domácnosti alebo v záhrade, obrátila na blízkeho člena rodiny (v oboch prípadoch takmer 67%). Druhá najväčšia časť opýtaných by sa v takýchto prípadoch obrátila so žiadosťou o pomoc na vzdialenejšieho člena rodiny (14% a 17%). Blízkeho kamaráta by poprosila o pomoc asi desatina opýtaných a na iných ľudí zo susedstva či na kolegov z práce by sa ako na prvých so žiadosťou o pomoc obrátil iba malý podiel respondentov.

Podobné výsledky boli zaznamenané aj v prípade zlého psychického stavu a potreby poradiť či porozprávať sa o rodinných problémoch. Aj vtedy by väčšina požiadala o pomoc najskôr blízkeho člena rodiny, v tomto prípade by sa však už častejšie obrátili aj na ľudí mimo rodiny. Blízky kamarát či kamarátka sú tiež osobami, ktorých by ľudia ako prvých oslovili v prípade, že by sa chceli poradiť v súvislosti s rodinnými problémami (35%), ale aj ísť sa zabaviť do spoločnosti (45%).

Podľa výskumu Univerzity Komenského v Bratislave (UK), ktorý je súčasťou dlhodobého medzinárodného komparatívneho výskumu International Social Survey Programme (ISSP) realizovaného v takmer 50 štátoch sveta. Výskum Sociálne siete a sociálne zdroje (1.404 respondentov starších než 16 rokov vybraných metódou stratifikovaného náhodného výberu) bol realizovaný v septembri a októbri 2017. 

EU: Viac recyklácie a menej skládkovania

Európsky parlament schválil nové návrhy, ktoré sú súčasťou legislatívy o spracúvaní odpadov zameranej na prechod k obehovému hospodárstvu. 

Zlepšenie odpadového hospodárstva môže podľa poslancov priniesť pozitíva okrem iného v oblasti ochrany životného prostredia a klímy ako aj verejného zdravia. Štyri schválené legislatívne návrhy sú súčasťou reformného balíka zameraného na prechod únie k obehovému hospodárstvu, v rámci ktorého by mala byť hodnota produktov, materiálov a zdrojov zachovávaná čo najdlhšie. Do roku 2025 by sa malo recyklovať aspoň 55% komunálneho odpadu, čiže odpadu produkovaného domácnosťami a malými podnikmi. Do roku 2030 by podiel recyklovaného odpadu mal dosiahnuť 60% a do roku 2035 aspoň 65%. Recyklovať by sa v roku 2025 malo aj minimálne 65% odpadu z obalov, pričom tento podiel by mal do roku 2030 vzrásť na 70%. Nová legislatíva stanovuje aj samostatné ciele pre jednotlivé obalové materiály, napríklad pre papier, kartón, plast, sklo, kov a drevo.

Skládkovanie: Nová právna úprava zavádza strop na množstvo odpadu, ktorý môže skončiť na skládkach. V roku 2035 by to malo byť maximálne 10% komunálneho odpadu. V roku 2014 neskončila temer žiadna časť komunálneho odpadu z Belgicka, Dánska, Holandska, Nemecka, Rakúska a Švédska na skládkach. V tom istom roku skládkovali Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko a Malta viac ako tri štvrtiny svojho komunálneho odpadu. Textilný a nebezpečný odpad, ktorý vyprodukujú domácnosti, by sa mal od roku 2025 separovať. Biologicky rozložiteľný odpad by mal byť taktiež zbieraný oddelene alebo priamo domácnosťami kompostovaný.

Zníženie odpadu o polovicu: Členské štáty by sa v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja mali zamerať na zníženie objemu potravinového odpadu, a to o 30% do roku 2025 a o 50% do roku 2030. V snahe predchádzať samotnej tvorbe potravinového odpadu by členské štáty mali stimulovať zber nepredaných potravín a ich bezpečnú redistribúciu. Podľa poslancov je tiež potrebné dôsledne spotrebiteľom vysvetľovať rozdiel medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby potravín.

Na Slovensku sa podľa Eurostatu v roku 2016 vyprodukovalo 348 kg odpadu na osobu. Približne 66% komunálneho odpadu skončilo na skládkach, 23% sa recyklovalo alebo kompostovalo a 11% sa spálilo. Slovensko patrí medzi členské štáty s najnižším podielom recyklovaného či kompostovaného komunálneho odpadu (približne 23% v roku 2016). Väčšina komunálneho odpadu sa na Slovensku skládkuje alebo spaľuje (v roku 2016 cca 77%).

Aktuálne: Rýchlejší internet na Slovensku

Obce na Slovensku budú pokryté ešte rýchlejším internetom, ako sa predpokladalo.  

„Máme dohodu s telekomunikačnými operátormi, že infraštruktúru vybudujú na vlastné náklady. Ušetrené peniaze budeme môcť použiť na iné projekty pre vidiecke širokopásmové pripojenie“, vyhlásil podpredseda vlády R. Raši. „Slovensko má ambíciu stať sa jedným z európskych lídrov pri zavádzaní 5G, pričom vysokorýchlostný internet na celom území EÚ, a teda aj SR, patrí medzi základné piliere efektívneho fungovania jednotného digitálneho trhu a je jednou z priorít Európskej komisie.“ 

Medzi plánované projekty na Slovensku patria:
- WiFi pre teba – slovenská obdoba európskeho projektu WiFi4EU, ktorá umožní obciam získať dotácie na technické zabezpečenie WiFi zdarma na verejných miestach.
- Dobudovanie 4G pokrytia na hlavných dopravných trasách.
- Spolufinancovanie budovania optických pripojení na vidieku.
- Zmapovanie plánov pre ultra vysokorýchlostný internet (rýchlejší ako 100 Mbit/s), ktorý je predpokladom pre budovanie sietí 5. generácie (5G).

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) rokoval s operátormi, ktorí sa zaviazali do konca roka 2020 zabezpečiť širokopásmové pripojenie pre všetky tzv. NGA biele miesta Slovenska. To sú obce, pre ktoré dovtedy neexistovala možnosť ani plán pokrytia internetom s prenosovou rýchlosťou minimálne 30 Mbit/s. V roku 2015 napočítala Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) až 1.808 takýchto miest a obcí. Od vzniku ÚPVII v lete 2016 do konca roka 2017 sa konali štyri verejné konzultácie, vďaka ktorým sa postupne našli riešenia pre všetky z nich. 

EU: Nový prístup k elektronickým dôkazom

Európska komisia navrhuje nové pravidlá, ktoré policajným a súdnym orgánom umožnia získať rýchlejší prístup k elektronickým dôkazom – napr. k emailom alebo dokumentom uloženým na cloude – ktoré potrebujú pri vyšetrovaní, stíhaní a usvedčovaní zločincov a teroristov. 

Tí dnes bežne používajú na komunikáciu textové správy, emaily či aplikácie. Viac než polovica všetkých vyšetrovaných trestných činov v súčasnosti obsahuje cezhraničnú žiadosť o získanie elektronických dôkazov, ktorými disponujú poskytovatelia služieb so sídlom v inom členskom štáte alebo mimo EÚ. Na získanie takýchto údajov je nevyhnutná justičná spolupráca a vzájomná právna pomoc, no tento proces je v súčasnosti príliš pomalý a zdĺhavý. Takmer dve tretiny zločinov páchaných v súčasnosti, pri ktorých sa elektronické dôkazy nachádzajú v inej krajine, tak nie je možné riadne vyšetriť alebo trestne stíhať najmä vzhľadom na čas potrebný na zhromaždenie týchto dôkazov alebo kvôli roztrieštenosti právneho rámca.

Novými  návrhmi sa:
* vytvorí európsky príkaz na predloženie: Umožní to súdnemu orgánu v členskom štáte žiadať o elektronické dôkazy (emaily, textové správy, správy v aplikáciách) priamo poskytovateľa služieb, ktorý ponúka služby v únii a ktorý je založený, alebo má sídlo v inom členskom štáte, a to bez ohľadu na umiestnenie daných údajov. Poskytovateľ bude povinný odpovedať do 10 dní a v núdzových prípadoch do 6 hodín (v porovnaní so 120 dňami pri existujúcom európskom vyšetrovacom príkaze alebo 10 mesiacmi pri postupe vzájomnej právnej pomoci);

* pomocou európskeho príkazu na zablokovanie zabráni, aby sa údaje vymazali: Umožní to súdnemu orgánu v členskom štáte nariadiť poskytovateľovi služieb, ktorý ponúka služby v EÚ a ktorý je založený, alebo má sídlo v inom členskom štáte, aby zachoval určité údaje, o ktoré neskôr príslušný orgán bude môcť požiadať prostredníctvom vzájomnej právnej pomoci, európskeho vyšetrovacieho príkazu alebo európskeho príkazu na predloženie;

* poskytnú silné záruky a opravné prostriedky: Obidva príkazy sa môžu vydať iba v rámci trestného konania a vzťahujú sa na ne všetky procesné záruky trestného práva. Nové pravidlá zaručujú silnú ochranu základných práv, ako je zapojenie súdnych orgánov a dodatočné požiadavky pri získavaní určitých kategórií údajov. Zahŕňa to aj záruky týkajúce sa práva na ochranu osobných údajov. Poskytovatelia služieb a osoby, ktorých údaje sa žiadajú, sú chránení rôznymi zárukami, napríklad možnosťou poskytovateľa služieb požiadať o preskúmanie, ak príkaz zjavne porušuje Chartu základných práv Európskej únie;

* pre poskytovateľov služieb zavádza povinnosť určiť právneho zástupcu v únii: Aby sa na všetkých poskytovateľov služieb, ktorí ponúkajú služby v Európskej únii, vzťahovali rovnaké povinnosti, a to aj vtedy, ak sa ich ústredie nachádza v tretej krajine, sú títo poskytovatelia povinní určiť právneho zástupcu v EÚ na prijímanie, dodržiavanie a presadzovanie rozhodnutí a príkazov vydaných príslušnými orgánmi členských štátov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní;

* pre podniky a poskytovateľov služieb zabezpečí právna istota: keďže dnes orgány presadzovania práva pri získavaní potrebných dôkazov často závisia od dobrej vôle poskytovateľov služieb, v budúcnosti sa právna istota pre príslušné orgány a poskytovateľov služieb zvýši tým, že sa na príkazy na poskytnutie elektronických dôkazov budú uplatňovať rovnaké pravidlá.   

CT: Do slovenských nemocníc najmodernejšie prístroje

Pacienti vo viacerých slovenských nemocniciach budú mať k dispozícii najmodernejšie CT prístroje.  

Nemocnice nakúpili CT prístroje rôzneho typu v závislosti od typu zdravotníckeho zariadenia. Celkovo 13 nových CT so záručnou dobou 2 až 8 rokov si obstaralo 11 nemocníc na Slovensku:
- Nemocnica Poprad
- Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach
- Dolnooravská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ladislava Nádaši Jégého D. Kubín
- Nemocnica Alexandra Wintera v Piešťanoch
- Fakultná nemocnica v Prešove
 - Univerzitná nemocnica v Bratislave
- Fakultná nemocnica v Žiline
- Fakultná nemocnica v Nových Zámkoch
- Nemocnica v Kráľovskom Chlmci- Fakultná nemocnica v Trnave
- Národný onkologický ústav v Bratislave

Nákup CT prístrojov bol realizovaný cez elektronickú akciu a vďaka dvom kolám sa ceny podarilo výrazne znížiť, v niektorých prípadoch až o 50%. Celkovo sa tak usporilo 13,5 milióna eur. Výška sumy sa odvíjala od typu CT prístroja a jeho výkonnosti a bola od 550.000 eur do 1,7 milióna eur s DPH vrátane servisu.

Ministerstvo zdravotníctva aktuálne realizuje verejné obstarávania pre nemocnice aj na RTG a MR techniku, kancelársku techniku či nemocničné postele. 

Aplikácie: Ohrozujú osobné údaje používateľov

Experti sledovali 13 miliónov oficiálnych aplikácií a zistili, že takmer štvrtina prenáša používateľské údaje cez nechránené HTTP protokoly. Väčšinou ide o údaje o zariadení a technické špecifikácie, úniky sa ale týkali aj určenia polohy zariadenia, histórie vyhľadávaní či citlivých osobných údajov ako telefónne číslo, meno alebo vek používateľa. 

Podľa analýzy Kaspersky Lab aplikácie obsahovali tzv. SDK nástroje tretích strán využívané prevádzkovateľmi reklamných služieb. Niektoré majú takmer pol miliardy sťahovaní po celom svete, takže získané údaje môžu byť zneužívané aj na rozsiahlejšie kybernetické útoky. SDK predstavuje set vývojárskych nástrojov, ktoré sú vo väčšine prípadov distribuované bezplatne a umožňujú autorom softvéru sústrediť sa na najdôležitejšie časti aplikácie. Vývojári často používajú kód tretej strany, aby tak ušetrili čas použitím už existujúcej funkcionality. Týmto spôsobom sú napríklad reklamné SDK schopné zbierať údaje o používateľovi za účelom lepšieho cielenia reklamy.

Hlbšia analýza ukázala, že prenos dát sa uskutočňuje cez nechránené http protokoly. Pre nedostatočnú ochranu a chýbajúce šifrovanie sú osobné údaje používateľov vystavené obrovskému riziku. Prístup k ním tak môže získať ktokoľvek, či už cez nechránené wifi siete, poskytovateľa internetových služieb alebo aj cez malvér v domácom routri. Navyše, takto získané dáta môžu byť používané na ďalšie škodlivé aktivity a s ich pomocou sa do zariadenia môžu dostať podvodné verzie reklám infikované malvérom.  

Radíme: Najčastejšou chybou pri zápale močových ciest je samoliečba

Hoci je cystitída alebo zápal močových ciest pomerne častým ochorením, ktoré trápi najmä ženy, väčšina sa snaží problém riešiť najskôr sama. Navyše takmer 80% opýtaných nerobí žiadne preventívne kroky, aby sa zápalu vyhli, alebo aby sa neobjavil opätovne.  

Ak majú Slovenky vo veku 18 až 60 rokov podozrenie na zápal močových ciest a pociťujú príznaky ako pálenie, štípanie a bolesť, až 59,5% sa snaží problém vyriešiť najskôr samoliečbou. Ďalších 29,3% z 500 opýtaných žien si kúpi v lekárni voľne dostupné preparáty, ktoré odporúča lekárnik, alebo sú známe z reklamy. Iba 11,2% postupuje podľa rád odborníkov a navštívi lekára, ktorý následne predpíše vhodnú liečbu. Pri zbytočnom čakaní sa zápal môže rozšíriť aj do obličiek a spôsobiť ďalšie nepríjemné komplikácie, či predĺžiť čas liečby. Môže sa dokonca stať chronickým a neustále sa opakovať. Hrozí tak poškodenie obličiek a pomôcť už nemusia ani antibiotiká.

Prevažná časť opýtaných zamieri pri ťažkostiach k všeobecnému lekárovi (55,4% žien), urológa zvolí 26,9% a zvyšných 17,1% sa nechá vyšetriť u svojho gynekológa. Vo väčšine prípadov lekár určí diagnózu pomocou vyšetrenia moču. Keďže najmä u žien je riziko znehodnotenia vzorky moču baktériami, ktoré môžu pochádzať z okolia pošvy alebo konečníka, v niektorých prípadoch zvolí lekár ako vhodnejšiu formu zavedenie cievky priamo do močového mechúra. Základné vyšetrenie sa môže podľa potreby doplniť aj ultrazvukom močového ústrojenstva. Následne lekár predpíše vhodnú liečbu. V prípade bakteriálneho zápalu sú to zvyčajne antibiotiká.

Cystitída podľa štatistík postihne 40 až 50% žien minimálne raz za život. Riziko vzniku sa zvyšuje, ak žena zápal močových ciest v minulosti už prekonala, alebo nebol dostatočne či správne preliečený. Až 76,8% žien z prieskumu však na predchádzanie vzniku cystitídy neužíva žiadne lieky či výživové doplnky (kladne odpovedalo len 23,2%). Pritom práve doplnky stravy môžu byť významným pomocníkom v boji proti premnoženiu baktérií, ktoré sú za zápal zodpovedné. „Najnovšie štúdie o výživovom doplnku na báze kombinovanej fytoterapie s patentovanou kombináciou extraktov z berberínu, betulínu, arbutínu, Forskolínu  a D-manózy potvrdili účinnosť pri liečbe aj prevencii recidivujúcich infektov dolných močových ciest“, hovorí urológ MUDr. Igor Bartl. Prípravok má duálne dávkovanie, a tak chráni močové cesty počas dňa i noci. Len výživové doplnky samy osebe však nestačia. Dôležité je taktiež dbať na pravidelný pitný režim, vďaka ktorému sa baktérie vyplavujú z tela von. Alfou a omegou by malo byť dodržiavanie osobnej hygieny, zdravého životného štýlu a absolvovanie preventívnych prehliadok u lekára. 

Mobilné LTE: Viac než 2 milióny používateľov na Slovensku

Na širokopásmové (vysokorýchlostné) pripojenie k internetu využilo na Slovensku mobilné siete LTE v druhom polroku 2017 viac než 2,32 mil. používateľov. Až 76% z nich tvorili bytoví (nefiremní) zákazníci.  

Používatelia v tomto období prostredníctvom LTE preniesli cca 11.400 TB dát, z toho bytoví zákazníci cca 8000 TB dát. Vyplýva to z údajov, ktoré mobilní operátori O2 Slovakia, Orange Slovensko, Slovak Telekom a SWAN Mobile poskytli Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ). V štatistike je zahrnutá len technológia LTE, technológie GSM/GPRS a technológie tretej generácie (3G) sa nezapočítavajú. Reportované sú len maloobchodné prístupy. Do počtu používateľov sú zahrnutí len aktívni. Používatelia s obmedzeným prístupom k internetu alebo len s emailovými službami nie sú zahrnutí. V druhom polroku 2017 bolo na Slovensku evidovaných takmer 4 milióny SIM kariet (spolu 3G a 4G – LTE), ktoré sa aktívne používali na širokopásmový prístup k internetu. Z uvedeného počtu cca 3,1 mil. aktívne používali bytoví zákazníci. Používatelia v 3G a 4G sieťach spolu preniesli 20.800 TB dát.      

Technológiu LTE na Slovensku využíva niekoľko ďalších spoločností v pevných sieťach na nomádsky prístup. Počty ich používateľov a prenesených dát nie sú zahrnuté vo vyššie uvedených štatistikách. Za nomádsky prístup sa považuje taký prístup, pri ktorom sa umiestnenie koncového zariadenia môže meniť, ale počas používania má koncové zariadenie stále (fixné) umiestnenie. 

Radíme: Povinná elektronická komunikácia s Finačnou správou

Živnostníci (SZČO) môžu komunikovať s finančnou správou aj prostredníctvom elektronického občianskeho preukazu. 

Od 1. júla 2018 podľa zákona č. 563/2009 z. z. o správe daní sú všetky fyzické osoby-podnikatelia a aj ich zástupcovia povinní komunikovať s finančnou správou elektronicky. Jeden zo spôsobov, ktorý  môže živnostník ako daňový subjekt využiť pri odosielaní dokumentov finančnej správe, je zásielka prostredníctvom elektronického občianskeho preukazu s čipom a elektronickým podpisom.

O elektronický občiansky preukaz, resp. jeho aktiváciu a tiež o vydanie certifikátov k elektronickému podpisu možno požiadať na ktoromkoľvek z 84 pracovísk dokladov na Slovensku nezávisle od miesta pobytu.

SR: Poplatky za televíziu, telefón a internet

Podľa prieskumu KRUK za nákladmi na bývanie krátia Slovákom rozpočet hlavne poplatky za televíziu, telefón a internet, a to najmä pracovníkom v sektore IT. 

Jarné vyúčtovanie za spotrebované energie v minulom roku zasa výrazne zasiahne do rozpočtu predovšetkým zamestnancom v školstve a obchode. Najciteľnejšie vnímajú zaťaženie celkovými fixnými výdavkami zamestnanci vo finančníctve, školstve a zdravotníctve. Ich rozpočet je zaťažený nákladmi na bývanie, televíziu, internet, telefón, prevádzku automobilu, poistenie či poplatky za školu a škôlku zo 40%. Najlepšie sú na tom ľudia pracujúci v stavebnom sektore: fixné poplatky pre nich predstavujú menej ako tretinu domácich nákladov. Pracovníci v zdravotníctve viac než iné profesie investujú do svojich detí, platby za služby súvisiace s deťmi a ich vzdelávaním uvádza 27% zdravotníkov. V prípade nákladov na prevádzku automobilu vedú zamestnanci finančného sektora a sektora IT, platby sa týkajú zhodne 44% respondentov.

Výdavky na voľný čas sú najvýraznejšie zastúpené v rozpočte pracovníkov v stavebníctve a sektore IT. Najmenej za koníčky a zábavu utrácajú ľudia pracujúci v zdravotníctve (66% z nich má tieto výdavky vo výške maximálne do 10% rozpočtu). Najčastejšie výdavky vo voľnom čase tvorí nákup lístkov do kina, návšteva reštaurácie alebo stretnutie s priateľmi. Za tieto aktivity sú najviac ochotní platiť ľudia pracujúci v službách (42%). Čo sa týka výdavkov za cestovanie a výlety, na popredných pozíciách sú zamestnanci zo zdravotníctva. Do aktívneho odpočinku pri športových aktivitách najviac investujú v rámci voľnočasových výdavkov zamestnanci sektora IT spolu s príslušníkmi uniformovaných zborov (21%, respektíve 17%).  

On-line: Biblia v posunkovom jazyku

Nepočujúci na Slovensku môžu spoznať text Biblie prostredníctvom videonahrávok v posunkovom jazyku.  

Sprístupnila ich Slovenská biblická spoločnosť na webovej stránke biblia.sk, kde sa nepočujúci oboznámia s Novou aj Starou zmluvou. Dôvodom je, že aj keď nepočujúci dokážu čítať, väčšina z nich má problém čítať písaný text s porozumením. Biblická spoločnosť sa preto rozhodla priblížiť im evanjelium formou, ktorá je pre nepočujúcich najzrozumiteľnejšia. Videonahrávky sú určené predovšetkým nepočujúcim, ale aj kresťanským pracovníkom, ktorí sa im venujú. V prvej fáze projektu bolo preložených päť príbehov z Novej zmluvy.

Preklad pripravujú samotní nepočujúci. Projektový tím tvoria piati nepočujúci, dvaja teológovia, tlmočníčka a dvaja režiséri. Roman Vojtechovský, nepočujúci pedagóg a lingvista, oceňuje prínos prekladu pre celú komunitu a rozvoj posunkového jazyka. Prekvapila ho náročnosť textov: „Každý príbeh v sebe skrýva mnoho biblických pojmov a pozadí, ktoré treba dlhšie preštudovať, aby aj nezainteresovaný človek pochopil, čo je zmyslom daného príbehu. A to nepočujúcim chceme cez videonahrávky osvetliť." 

V druhej fáze projektu (do apríla 2019) pribudne v Biblii pre nepočujúcich ďalších desať videonahrávok – päť z Novej zmluvy a päť zo Starej zmluvy.

EU: Zapájame sa do budovania Jednotného digitálneho trhu

Budovanie digitálne silnej a konkurencieschopnej Európy bola hlavná téma Digital Day II v Bruseli. 

Experti z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu spolu s ďalšími zástupcami krajín Vyšehradskej štvorky podrobne predstavili neoficiálne spoločné stanovisko (non-paper) k problematike umelej inteligencie – čo najdôležitejšie je potrebné riešiť, aké sú možné problémy, ako regulovať, aby sme dosiahli lepšiu integráciu na Jednotnom digitálnom trhu a najmä, aké opatrenia treba prijať, aby sme minimalizovali možné negatívne dopady na zamestnanosť a spoločnosť.

Deklarácia k téme blockchainové technológie: Signatári sa zaväzujú k spolupráci na realizácii služieb založených na technológii blockchain. Zároveň vyzývajú Európsku komisiu, aby prijala potrebné kroky na podporu cieľov tohto vyhlásenia. Európska komisia plánuje navrhnúť blockchainové technológie ako novú infraštruktúru digitálnych služieb v rámci programu Spájame Európu a taktiež plánuje pokračovať v podpore projektov s využitím blockchain technológií v rámci programu Horizont 2020. Cieľom iniciatívy je začať prvé cezhraničné aktivity do konca roka 2019. Súčasťou spolupráce bude aj zdieľanie vzájomných skúseností vo využívaní technologických scenárov, využívanie osvedčených praktík a postupov súvisiacich s implementáciou blockchainových aplikácií, pričom sa bude čerpať aj z odborných poznatkov získaných prostredníctvom novovzniknutého programu Blockchain observatóriom. ÚPVII už v októbri 2017 nadviazalo diskusiu s Luxemburskom, ktoré blockchainové technológie úspešne využíva, pričom Slovensko má ambíciu pokračovať v implementácii technológií pri digitalizovaní elektronických služieb štátu.

Deklarácia k podpore technologických riešení s využitím umelej inteligencie (AI): Zúčastnené členské štáty súhlasili so spoluprácou na posilnení technologickej a priemyselnej kapacity Európy v oblasti umelej inteligencie a jej využívaní vrátane lepšieho prístupu k údajom vo verejnom sektore. Európska komisia chce vytvoriť základné podmienky na podporu inovatívnych obchodných modelov,  hospodárskeho rastu či nových kvalifikovaných pracovných miest. Správna implementácia riešení umelej inteligencie bude mať dopad na riešenie sociálno-ekonomických problémov, ktoré úzko súvisia s transformáciou trhov práce a modernizáciou európskych systémov vzdelávania. Taktiež bude potrebné zabezpečiť prijatie takého právneho a etického rámca, ktorý bude založený na základných právach a hodnotách EÚ, vrátane ochrany súkromia a ochrany osobných údajov, ako aj zásad, ako je transparentnosť a zodpovednosť. Navyše Slovensko v spolupráci s Poľskom vypracovalo pozičný dokument, ku ktorému sa neskôr pridali Česká Republika a Maďarsko. Popri Veľkej Británii, Francúzsku či Fínsku, ktoré už majú etablovanú politiku v oblasti AI na národnej úrovni, Slovensko spolu s ďalšími krajinami V4 patrí  medzi prvé krajiny, ktoré takýto dokument vypracovali.

Deklarácia k podpore tzv. Inovačného radaru: Európska únia podporuje výskum a inovácie (R&I) v Európe investovaním miliárd eur prostredníctvom programov výskumu a inovácií, napr. Horizont 2020. V rámci tejto podpory členské štáty privítali on-line nástroj s názvom Inovačný radar, umožňujúci otvorený prístup k poznatkom o inováciách a inovátoroch, ktorí sú za nimi. Tento nástroj napríklad umožní občanom nazrieť do toho, ako sa využíva financovanie EÚ a ako môže prispieť k rastu, zamestnanosti a zlepšovaniu životnej úrovne. Občania, verejní činitelia, odborníci, novinári a podnikatelia môžu vďaka Inovačnému radaru ľahko zistiť výsledky financovania inovácií EÚ. 

Trend: Investície do bývania

Viac ako polovica Slovákov už investovala do rekonštrukcie a modernizácie svojich domov a bytov. Dôvodom bola nielen túžba po zmene, ale hlavne snaha znížiť si náklady na bývanie.  

Niečo vyše štvrtiny Slovákov ešte stále býva v nehnuteľnosti v pôvodnom stave. V domácnosti postavenej alebo rekonštruovanej pred viac ako 15 rokmi, ktorá je definovaná ako príbytok v pôvodnom stave, žije 28% slovenských domácností. V tomto smere vedie Trenčiansky kraj, kde byt a dom v danej kondícií vlastní až 35% opýtaných. Vyplýva to z prieskumu Poštovej banky realizovanom agentúrou 2muse na vzorke 510 respondentov.

Najviac zrekonštruovaných stavieb možno nájsť v Prešovskom, Žilinskom, Banskobystrickom a Košickom kraji, kde je zároveň najmenší podiel ľudí žijúcich v novostavbách. V týchto častiach Slovenska sa viac investuje do zmodernizovania bytov a domov v pôvodnom stave. Novostavby sú preferované najmä na západe Slovenska, v menších obciach a mestách, kde v nich žije približne každý piaty Slovák. Rekonštruované nehnuteľnosti dominujú vo väčších mestách.

Slováci túžia po zmene a až polovica z nich tento rok plánuje kúpu nového alebo rekonštrukciu starého bývania. Prerábať sa bude najmä na západe, chystá sa na to viac ako pätina Bratislavčanov. Je to totiž jeden zo spôsobov, ako sa dajú znížiť mesačné výdavky na energie. V tomto smere má najväčší efekt zateplenie fasády domu a výmena okien. Prerábku do 3.000 eur Slováci realizujú prevažne z vlastných zdrojov. Prieskum však ukázal, že vo väčšine prípadov sa do tejto sumy nezmestia. Práve rekonštrukcia totiž zvykne odkryť nedostatky stavby, ktoré si vyžiadajú pár stovák navyše. Pri kalkulácii preto treba počítať aj s minimálne 10% finančnou rezervou na neočakávané výdavky. 

Slovensko.sk: Elektronická komunikácia stále rastie

Počas prvého štvrťroka 2018 „pretieklo“ cez Ústredný portál verejnej správy takmer 17 miliónov správ. Je to takmer päťnásobne viac ako v rovnakom období minulého roka. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby eviduje aj zvýšené používanie e-schránok fyzickými osobami.  

V prvých troch mesiacoch roka 2018 poslali orgány verejnej moci 2,2 milióna rozhodnutí. Počet zaslaných rozhodnutí ÚPVS je v prvom štvrťroku tohto roka o dva milióny vyšší než v tom istom období minulého roka. Len v januári 2018 bolo odoslaných 780.000 rozhodnutí, pričom ide o 7-násobný nárast oproti januáru minulého roka.  Svoju e-schránku si v prvom štvrťroku 2018 aktivovalo 35 tisíc nových používateľov, z toho takmer 9 tisíc fyzických osôb, ktoré môžu e-komunikáciu so štátom využívať na dobrovoľnej báze, podľa svojho uváženia.

Štatistika NASES:
- Občania, podnikatelia aj úrady zaslali prostredníctvom štátneho elektronického portálu slovensko.sk v prvom štvrťroku 2018 vyše 16.706.700 správ.
- V prvom kvartáli 2017 to bolo 3.754.000 správ.
- V porovnaní s tým istým obdobím v minulom roku ide o nárast o takmer 13 mil. správ, teda takmer päťnásobný nárast.
- V tomto roku stúpol počet novoaktivovaných schránok o 34.069.
- V prvých troch mesiacoch roku 2018 si svoju e-schránku na doručovanie aktivovalo 8.719 fyzických osôb.
- Mesačne sa na slovensko.sk prihlási viac ako milión používateľov. 

EU: Zákaz nekalých obchodných praktík v potravinovom reťazci

Európska komisia zverejnila zákaz najškodlivejších nekalých obchodných praktík  v potravinovom reťazci. Cieľom je zaistiť spravodlivejšie zaobchádzanie s malými a strednými potravinárskymi a poľnohospodárskymi podnikmi. 

Práve malí a strední prevádzkovatelia v potravinovom reťazci vrátane poľnohospodárov sú najzraniteľnejší voči nekalým obchodným praktikám partnerov, ktorí sú tiež súčasťou reťazca. Často im chýba vyjednávacia sila a alternatívy, ako dostať výrobky k spotrebiteľom.

Vďaka návrhu budú zakázané:
· oneskorené platby za netrvanlivé potravinárske výrobky,
· rušenie objednávok na poslednú chvíľu,
· jednostranné alebo retroaktívne zmeny zmlúv či tlak na dodávateľa, aby platil za vyplytvané výrobky.
Ďalšie postupy budú povolené iba vtedy, ak sa na nich zmluvné strany vopred jasne a jednoznačne dohodnú.

Od členských štátov sa vyžaduje, aby určili verejný orgán zodpovedný za presadzovanie nových pravidiel, ktorý  bude mať právomoc uložiť primeranú a odrádzajúcu sankciu v prípade ich porušenia. Navrhované opatrenia dopĺňajú už existujúce pravidlá v členských štátoch, ktoré môžu prijať aj ďalšie opatrenia, ak to uznajú za vhodné. Budú mať formu smernice a ešte ho prerokuje Európsky parlament a Rada EÚ (členské štáty).

Upozorňujeme: Posledné týždne na darovanie 2% alebo 3% zo zaplatených daní

Darovať ich môžete občianskym združeniam, neziskovým organizáciám alebo nadáciám do 30. apríla 2018.

Zamestnanec, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2017, predkladá Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov za zdaňovacie obdobie na osobitnom, predpísanom tlačive. Tri percentá zo zaplatenej dane z príjmov môže poukázať iba ten, kto vykonával v roku 2017 dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 40 hodín, o čom je povinný doložiť aj písomné potvrdenie. Prílohou vyhlásenia je aj potvrdenie o zaplatení dane, ktoré zamestnancovi na jeho žiadosť vystaví zamestnávateľ, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň. Vyhlásenie spolu s potvrdením môžete podať na ktoromkoľvek daňovom úrade.

Ak je vyhlásenie na poukázanie podielu zaplatenej dane chybné, alebo nesprávne vyplnené, správca dane vyzve daňovníka na jeho opravu v určenej lehote. Ak obsahuje nesprávne údaje o prijímateľovi, nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane zanikne automaticky. V tomto prípade správca dane výzvu na opravu nesprávnych údajov nezasiela.

Daňovník - fyzická osoba môže poukázať podiel zaplatenej dane 2%, resp. 3% len jednému prijímateľovi, pričom podiel zaplatenej dane je najmenej 3 eurá.

SR: Firmy pristupujú k zamestnancom inak

Ak sa dostanú do finančných problémov, oveľa rýchlejšie prepúšťajú. 

S nesplatenými pohľadávkami sa firmy snažia vyrovnávať rôzne. Niektoré obmedzia investície, iné zvýšia ceny svojich produktov a služieb a ďalšie zastavia prijímanie nových zamestnancov, pričom časť z tých pôvodných prepustia. Až 24% firiem na Slovensku sa snaží svoj narušený cash flow vyriešiť personálnymi zmenami. Na porovnanie, v Poľsku a Česku to tak robí len 8%firiem, v Rakúsku 9% a v Maďarsku 23% firiem.

Pri raste pohľadávok skúšajú firmy v okolitých krajinách skôr zvyšovať ceny svojich produktov a služieb, nie prepúšťať. Oproti Slovensku tiež priznali, že sa v prípade finančných problémov viac boja o svoje prežitie. Na Slovensku sa v takom prípade cíti v ohrození 11%firiem, v Poľsku a Česku 13%, v Rakúsku 14% a v Maďarsku 19%.

Štúdia European Payment Practices 2017 sa uskutočnila už desiatykrát. Na jar minulého roku nezávislý inštitút pre prieskum trhu Kantar TNS oslovil 3.200 odborníkov zo 16 európskych krajín, z toho 200 spoločností zo Slovenska.

Radíme: Vysoký cholesterol

Minimálne jedna tretina obyvateľstva v SR má zvýšené hladiny cholesterolu. A hoci vyšetrenie je jednoduché a máme dostupnú liečbu, veľa ľudí sa nelieči!  

Vysoký cholesterol, podobne ako vysoká hladina cukru v krvi či vysoký tlak, je veľmi zákerný. Nebolí a v mladšom veku sa nijako neprejavuje. Usadzuje sa ale na stenách ciev a znižuje ich priechodnosť. Výsledkom je srdcový infarkt, mozgová porážka, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov. Preto je potrebné hladinu cholesterolu kontrolovať, snažiť sa ju znížiť zmenou životného štýlu a pohybovými aktivitami.

Ak sa ale hladinu cholesterolu nedarí znížiť, odborník predpíše lieky: statíny, fibráty, inhibítory vstrebávania cholesterolu (lieky brániace vstrebávaniu cholesterolu). Vyše 80% vysoko rizikových skupín (hypertonici, diabetici alebo po srdcovocievnej príhode) však nedosahuje normálne hodnoty cholesterolu. Tie má teda menej ako jedna pätina tejto rizikovej populácie! K nim sa pridáva aj 80% pacientov s familiárnou hypercholestrolémiou. Odporúča sa preto kombinovať statínovú liečbu s inými efektívnymi terapiami. Do úvahy prichádza predovšetkým biologická liečba tzv. PCSK9 inhibítormi.