Radíme: Nevenujte zariadeniu väčšiu pozornosť než svojej polovičke

Digitálna doba priniesla aj možnosť byť v neustálom spojení s blízkou osobou. Avšak podľa štúdie Kaspersky Lab to má tiež svoju odvrátenú tvár a digitálne zariadenia môžu poriadne otriasť partnerskými vzťahmi. 

Páry dnes často používajú zariadenia a internetové služby, aby posilnili svoj vzťah - 8 z 10 ľudí vždy zostáva v kontakte so svojím partnerom on-line, keď nie sú spolu a 62% potvrdilo, že komunikácia prostredníctvom zariadení a internetu im pomáha cítiť blízkosť svojho partnera. Platí to najmä pre tie páry, ktoré spolu nežijú v jednej domácnosti (75%).
Táto digitálna oddanosť sa týka aj samotného zdieľania, keďže 53% ľudí tvrdí, že ich vzťah sa zlepšil, odkedy zdieľajú svoje on-line aktivity, vrátane prístupov k účtom a zariadeniam. Aj to však môže mať svoje negatíva, ktoré je potrebné zvážiť.

Používanie zariadení však môže viesť k hádkam medzi blízkymi. Napríklad 51% ľudí sa priznalo k hádke kvôli používaniu zariadenia počas spoločného stolovania alebo rozhovoru. Viac ako polovica (55%) respondentov mala s partnerom konflikt z dôvodu nadmerného času stráveného na zariadení. Toto percento je ešte vyššie (58%) pre páry, ktoré spolu žijú v jednej domácnosti v porovnaní s 49% tých, ktoré sú vo vzťahu, ale žijú oddelene. Zdrojom nezhôd môže byť nepochybne aj samotný prístup k zariadeniam. Štvrtina respondentov (25%) sa napríklad nevedela dohodnúť, kto je na rade v používaní zariadenia. Búrku vo vzťahoch spôsobilo tiež zabudnuté dobitie zariadenia (45%), alebo jeho strata (28%). Čoraz viac párov sa stretáva aj s problémami spôsobenými bezpečnostnými hrozbami. Takmer štvrtina (24%) párov sa pohádala po tom, čo jeden z nich infikoval zariadenie malvérom a u 19% prípadov vznikla hádka po tom, čo partner prišiel omylom alebo kvôli infekcii spôsobenej kybernetickou hrozbou o finančné úspory. Pravdepodobnosť vzniku hádky pre vyššie spomínané problémy je prirodzene vyššia u párov, ktoré si navzájom zdieľajú zariadenia. 

e-Bezpečnosť: Až 4 z 10 zamestnancov už zabudli pracovné heslo

Vyše pätina respondentov používa na pracovné účely viac ako päť hesiel. Čím viac hesiel majú, tým väčšia je pravdepodobnosť, že o nejaké prídu, alebo ich zabudnú. 

Podľa prieskumu pre ALEF, ktorý uskutočnila agentúra AKO (1.000 respondentov, 21. - 26. februára 2018) takmer 43% ľudí priznáva, že už raz zabudli nejaké heslo potrebné na pracovné účely. Častejšie sa to stáva tým zamestnancom, ktorí musia na prácu používať viacero hesiel. Ak zamestnanec stratí, zabudne, alebo mu ukradnú heslo potrebné na prístup do pracovných aplikácií či súborov, môže to mať vážne následky: či už vo forme finančných škôd, prezradenia plánov konkurencii alebo útokov hekerov. Veľkým rizikom je, ak zamestnanec používa rovnaké heslá na rôzne prístupy, napríklad do pracovných aj súkromných aplikácií.

Najväčšími zábudlivcami sú tí, ktorí pre prácu potrebujú veľa hesiel. Ak musí zamestnanec používať vyše 10 hesiel, podľa prieskumu je takmer 75% pravdepodobnosť, že aspoň jedno zabudne. Zraniteľnosť zamestnanca sa tak s každým ďalším prístupom zvyšuje. Takisto platí, že čím častejšie si zamestnanci menia, alebo musia meniť pracovné heslá, tým väčšie je riziko zabudnutia hesla.
Na vine sú často samotné firmy, ktoré majú nesprávne nastavenú bezpečnostnú politiku. Ak nútia zamestnancov meniť si heslo každý týždeň, môže to viesť k tomu, že si budú heslá zaznamenávať na nebezpečných miestach, že heslá zabudnú, alebo sa budú snažiť si ich vyberať čo najjednoduchšie. 

Upozorňujeme: Osobný bankrot sa nevzťahuje na sociálne odvody

Osobám, ktoré požiadali o oddlženie prostredníctvom vyhlásenia konkurzu (tzv. osobný bankrot), ani po oddlžení súdom pohľadávky nezanikajú a z toho dôvodu nie sú vymazané zo zoznamu dlžníkov Sociálnej poisťovne. 

Všetky pohľadávky poisťovne, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, sa stávajú nevymáhateľné, to však neznamená, že pohľadávky zaniknú. Znamená to len toľko, že Sociálna poisťovňa ich nemôže ďalej vymáhať. Pre tieto fyzické osoby je tu možnosť doplatiť si poistné za obdobie pred vyhlásením konkurzu, aby sa im táto doba zarátala pre ich nároky na dôchodok.

Ak poistné nebude zaplatené, predmetné obdobie nebude zohľadnené pre výpočet dôchodku. Týka sa to aj fyzických osôb, ktoré požiadali o oddlženie formou splátkového kalendára a v rámci neho nebolo poistné zaplatené v plnom rozsahu.

Zelená domácnostiam: V máji môže poukážku získať vyše 1.600 domácností

Pilotný národný projekt tento rok končí. Ak chcete už nasledujúcu sezónu využívať kotol na biomasu alebo tepelné čerpadlo, o poukážku treba požiadať 22. mája 2018. V špeciálnom kole určenom pre mimobratislavské regióny budú k dispozícii 4 milióny eur.  

Tepelné čerpadlá sú vhodné pre novostavby alebo rekonštruované rodinné domy, ktoré sú už zateplené, alebo majú vymenené okná. Investícia do čerpadla je zaujímavá najmä v lokalitách, kde nie je plynofikácia a majitelia sú odkázaní na podstatne drahšiu elektrinu. Vďaka čerpadlám môžu pri vhodnom návrhu ušetriť až dve tretiny nákladov na teplo. Tepelné čerpadlo získava energiu zadarmo zo vzduchu, vody či zeme. Investičné náklady sú síce vyššie, ale vďaka príspevku ich môžu domácnosti znížiť až o 3.700 eur na inštaláciu. Kotly na biomasu sú riešením pre tých, ktorým pri zabezpečovaní tepla veľmi záleží na čo najnižších investičných a prevádzkových nákladoch. Podmienkou samozrejme je, aby mali v blízkosti cenovo dostupné palivo, teda drevo, pelety alebo štiepku.

Kotly na biomasu sú ideálne predovšetkým v obciach, kde chýba plynofikácia a dodnes sa tam vykuruje prevažne uhlím. Drevo v moderných nízkoemisných zariadeniach zaťažuje životné prostredie podstatne menej ako uhlie spaľované v starých kotloch. Moderné kotly majú aj finančné výhody. Palivo je v nich využívané podstatne efektívnejšie, vďaka čomu sa ho spotrebuje menej. Navyše palivové drevo bolo vždy výrazne lacnejšie ako uhlie a aj rozdiel v cene uhlia a peliet je už minimálny. Maximálna výška poukážky na kotol na biomasu v rodinnom dome je 1.500 eur. Finančný príspevok na kotol na biomasu dostanú len tie domácnosti, ktoré ním nahradia zariadenie na fosílne palivá.

Špeciálne kolo bude vyhlásené 22. mája 2018 o 15.00 hod. Trvanie sa predĺži na 72 hodín a bude uzatvorené najneskôr po uplynutí tejto lehoty, prípadne skôr po prekročení vyčlenenej alokácie o 10%. Do decembra 2018 by malo v slovenských domácnostiach pribudnúť ešte 5.600 podporených zariadení. Ak zostanú po 1. polroku voľné finančné prostriedky po nevyužitých poukážkach, SIEA vyhlási kolá pre zariadenia na výrobu tepla aj v letnom období. V 2. polroku je však zámer predovšetkým dokončovať inštalácie, aby mohli byť na jeseň preplatené posledné poukážky. Od decembra 2015, kedy bol projekt spustený, využilo poukážky v hodnote 27,5 milióna eur vyše 12.500 domácností. SIEA už pripravuje pokračovanie projektu od roku 2019.  

EU: Jednoduchšie sťahovanie aj on-line registrácia

Európska komisia navrhla nové pravidlá týkajúce sa práva obchodných spoločností, ktoré by mali uľahčiť zlučovanie, delenie alebo sťahovanie sa v rámci jednotného trhu. Majú tiež zabezpečiť ochranu práv zamestnancov a zabrániť zneužívaniu daňového systému.

Nové pravidlá sú súčasťou úsilia EK o dosiahnutie spravodlivejšieho jednotného trhu. Dopĺňajú nedávne iniciatívy zamerané na posilnenie pravidiel týkajúcich sa vyslaných pracovníkov a boj proti daňovým únikom a podvodom, ako aj návrh EK týkajúci sa európskeho orgánu práce. Podniky sa budú môcť sťahovať alebo reorganizovať v rámci celého jednotného trhu s nižšími nákladmi a bez toho, aby sa museli potýkať so zložitými právnymi požiadavkami. Komisia odhaduje úspory nákladov pre spoločnosti vo výške 12.000 – 19.000 eur na jednu operáciu, pričom v priebehu piatich rokov dosiahnu úspory celkovú výšku 176 – 280 miliónov eur.

Iba 17 členských štátov v súčasnosti umožňuje vybaviť celý proces registrácie spoločnosti cez internet. Podľa nových pravidiel sa spoločnosti budú môcť zaregistrovať, založiť nové pobočky alebo vypĺňať dokumenty v obchodnom registri na internete vo všetkých členských štátoch. Vďaka využívaniu digitálnych prostriedkov sa proces zakladania spoločností zefektívni a bude menej nákladný:
* registrácia spoločnosti cez internet zaberie v priemere polovicu času a môže byť až trikrát lacnejšia ako registrácia tradičným spôsobom,
* suma, ktorú spoločnosti z EÚ na základe nových pravidiel ušetria vďaka registrácii a podávaniu dokumentov cez internet, sa odhaduje na 42 – 84 miliónov eur ročne,
* na základe zásady „jedenkrát a dosť“, ktorá sa uplatňuje v návrhu, nebudú už spoločnosti musieť počas svojho životného cyklu opakovane predkladať rovnaké informácie rôznym orgánom,
* zainteresované strany budú môcť z obchodných registrov bezplatne získať o spoločnostiach viac informácií.

S cieľom zabrániť podvodom a zneužívaniu si budú môcť orgány jednotlivých štátov vymieňať informácie o členoch predstavenstva alebo vedenia, ktorí boli zbavení funkcie. Ak existuje podozrenie z podvodu, môžu vyžadovať fyzickú prítomnosť majiteľov spoločností. Zároveň budú môcť požadovať, aby boli do procesu zapojené určité subjekty, napríklad notári. 

Aktuálne: Zákon proti byrokracii schválili dva parlamentné výbory

Zmyslom zákona je zrušiť povinnosť úradov žiadať od občanov a podnikateľov výpis a odpis z registra trestov, ako aj výpisy z katastra nehnuteľností, obchodného registra a živnostenského registra. Novela zákona prináša nové technické riešenie. 

Poslanci dvoch výborov NR SR (výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávneho výboru) takmer jednomyseľne schválili návrh zákona o opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy (zákon proti byrokracii). Ide o jeden z najzložitejších zákonov, pretože mení 167 iných zákonov a úrady budú musieť novelizovať aj 68 vyhlášok.

Správne fungovanie si vyžaduje tiež optimálne technické riešenie: prepojenie so zdrojovými registrami údajov, presun informačného systému CSRÚ (centrálna správa referenčných údajov) do vládneho cloudu a pripravenosť partnerov. Technické riešenie na odbúranie výpisov sa buduje ako nadstavba centrálneho informačného systému CSRÚ. Je potrebné ho zosúladiť s novým nariadením EÚ o ochrane osobných údajov GDPR, ktoré bude platiť od konca mája tohto roku. Od 1. septembra bude účinná novela katastrálneho zákona. Aj tú je potrebné zosúladiť s účinnosťou zákona. Inak by nebolo možné sprostredkovať listy vlastníctva s plombou alebo rodným číslom, ktoré úradníci potrebujú pre rozhodovanie v správnom konaní.

Odbúranie papierových výpisov bude zavádzané postupne. Od 1. septembra t.r. by elektronickú formu mali mať výpisy z obchodného a živnostenského registra a listy vlastníctva. Výpisov z registra trestov sa to bude týkať od 1. januára 2019. Prepojenie s registrom trestov je nadštandardný proces, pretože údaje v tomto registri sú najcitlivejšie a musia sa poskytovať špeciálnym režimom. Z tohto dôvodu je potrebné dobudovať špeciálny šifrovaný prenos či kontrolovanie prístupov a účelov použitia údajov.

Podľa podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu v roku 2017 občania a podnikatelia na úrady doniesli viac ako milión výpisov (348.680 výpisov z listu vlastníctva, 280.325 výpisov z obchodného registra, 67.690 výpisov zo živnostenského registra a 316.130 výpisov a odpisov z registra trestov), ktoré si už budú úrady vymieňať medzi sebou. Očakáva sa ročná úspora cca 13 mil. eur na správnych poplatkoch, cestovných nákladoch a čase. V roku 2017 občania a podnikatelia strávili pri získavaní týchto výpisov až 620.000 hodín.

SR: Zmeny v nájmoch poľnohospodárskej pôdy

Malí a strední poľnohospodári aj samostatne hospodáriaci roľníci (SHR) sa k poľnohospodárskej pôde dostanú ľahšie. Každý jeden nájomný vzťah bude musieť byť písomne deklarovaný formou nájomnej zmluvy.

Novelu zákona 504 z roku 2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov schválila Národná rada SR koncom minulého roku a účinnosť nadobudla 1. mája 2018. Výraznou zmenou je podľa MPRV SR koniec automatickej prolongácie nájomných zmlúv. Na automatické predlžovanie nájomných zmlúv sa sťažovali najmä občania a menší poľnohospodári. Komplikovalo to aj poskytovanie priamych platieb, keď si nárok na podporu uplatňoval tak doterajší nájomca titulom automatickej obnovy nájomného vzťahu ako aj subjekt, s ktorým prenajímateľ uzatvoril novú nájomnú zmluvu. Pokiaľ si však nájomca riadne a včas plnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, má prednostné právo na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy za nájomné v obvyklej výške.

Novela podľa MPRV SR zároveň upravuje maximálnu dobu nájmu. Doteraz v praxi zaužívaných 25 rokov (uplatňovali sa od roku 2013) skracuje aj vzhľadom na nové používané technológie v agrovýrobe na 15 rokov. Od 1. mája 2018 sa upravuje aj dĺžka výpovednej lehoty, a to v prípade, že ide o nájom pozemku určeného na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutý na dobu neurčitú. Novela v tomto prípade jasne stanovuje výpovednú dobu na päť rokov.

Precizuje sa aj, čo je pozemok na poľnohospodárske účely. V prípade pozemku, zastavanej plochy a nádvoria zákon stanovuje minimálnu výšku nájomného. Zabraňuje tak sporom, kedy vlastníci žiadali vysoké nájomné s odôvodnením, že ide o stavebné pozemky, napriek tomu, že mal byť pozemok využívaný na poľnohospodárskej účely. Ak nedôjde k dohode zmluvných strán, výška nájomného bude počítaná ako minimálne dvojnásobok výšky priemerného nájomného v danom katastrálnom území na ploche jeden hektár. Týka sa to pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností v registri "C" ako zastavaná plocha a nádvorie, ďalej ak ide o pozemky zastavané stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely (tzv. bývalé hospodárske dvory) alebo iné pozemky, pokiaľ sú prenechané na poľnohospodárske účely. Výrazne sa tak zjednoduší a zrýchli celý proces určovania výšky nájomného. Doteraz sa nájomné stanovovalo podľa vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, čo znamenalo, že do celého procesu vstupovali súdy. Údaje o výške nájomného budú zverejňovať okresné úrady za uplynulý rok vždy k 30. júnu nasledujúceho roka. Prvý údaj dostupný za rok 2018 bude dostupný v roku 2019.

Úver: Prísnejšie pravidlá

Od 1. júla 2018 začne na Slovensku platiť úverový strop. Bude sa určovať podľa indexu DTI (debt to income). Celková zadlženosť jednotlivca nebude môcť presiahnuť osemnásobok jeho čistého ročného príjmu. Podiel pôžičiek poskytnutých nad túto hranicu bude postupne klesať a od apríla 2019 nebude môcť presiahnuť úroveň 5%. 

Nové pravidlá sa síce budú týkať nových úverov, no pri ich posudzovaní sa budú brať do úvahy aj staré dlhy žiadateľa. Kto si už skôr požičal napríklad sumu vo výške štvornásobku svojho čistého ročného príjmu, polovicu úverového maxima si tak už vyčerpal. Sprísňovanie podmienok zo strany NBS sa dotkne hlavne ľudí, ktorí majú záujem o kúpu drahšej nehnuteľnosti. Ich čistý príjem nemusí garantovať dostatočnú výšku úveru, aby si mohli takéto bývanie dovoliť kúpiť. Napríklad v Bratislavskom kraji dosiahla výška priemerného platu podľa údajov Štatistického úradu SR úroveň 1.200 eur mesačne. Čistá mzda bezdetného slobodného človeka je v takom prípade 902 eur. To znamená, že priemerný obyvateľ Bratislavského kraja si po novom bude môcť požičať najviac 86.592 eur. V ostatných krajoch to bude ešte menej. Pri obstaraní bytu však bude musieť kupujúci vo väčšine prípadov disponovať aj vlastnými úsporami vo výške 20% jeho ceny. Centrálna banka totiž obmedzuje aj počet hypoték poskytnutých nad úroveň 80% ceny nehnuteľnosti.
     
Po novom si tak bude môcť priemerný Bratislavčan dovoliť kúpiť nehnuteľnosť v hodnote 108.240 eur. Pri priemernej cene bývania v tomto kraji to bude stačiť na 56,82 m2. Pri novostavbách, pri ktorých sa cena šplhá k úrovni 3000 eur za m2, mu takáto výška investície bude stačiť maximálne na menší jednoizbový byt. V ostatných krajoch Slovenska bude situácia priaznivejšia. Dôvodom sú nižšie ceny bývania. Aj tu však platí, že drahšie byty v novostavbách budú pre mnohých menej dostupné. Ak sa však kupujúci uspokojí aj so staršou nehnuteľnosťou, nebude mať mimo Bratislavského kraja problém obstarať si aj väčší byt.

Trend: Manažéri už nie sú top

Viac než polovica (53%) oslovených študentov a čerstvých absolventov zo Slovenska by sa chcela stať najmä expertom vo svojom odbore, a nie nevyhnutne manažérom. 

Podľa štúdie Deloitte Prvé kroky na trhu práce / First Steps into the Labour Market pre rok 2018 (názory na prácu, život a vzdelanie viac než 5.700 študentov a čerstvých absolventov univerzít zo 14 krajín v strednej Európe vrátane Slovenska) zároveň viac než štvrtina (28,5%) má jasné manažérske ambície a zvyšok zaujíma horizontálny rozvoj a získavanie rôznorodých skúseností viac než kariéra. Ľudia s manažérskymi ambíciami sami seba vnímajú kompetentnejšie v porovnaní s ostatnými, ktorí nemajú rovnaké ambície, najmä v oblastiach ako je odolnosť voči stresu, kreativita, schopnosť viesť ostatných a riešiť konflikty či problémy.

Zo slovenskej časti prieskumu tiež vyplýva, že mladí absolventi sa spoliehajú na svoje schopnosti. Slovenskí účastníci prieskumu veria predovšetkým vo svoju schopnosť učiť sa nové veci, v komunikatívnosť, schopnosť pracovať v tíme a organizovať si vlastnú prácu. Respondenti sú presvedčení, že úspešné pracovné pôsobenie naštartujú práve na základe vlastných schopností, ktoré väčšina z nich (81%) hodnotí vyššie v porovnaní s ostatnými. Zároveň až osem z desiatich respondentov, čo je viac v porovnaní s prieskumom z roku 2015, verí, že si vhodnú prácu nájde do 3 mesiacov.

Z pohľadu zamestnania je hlavným dôvodom obavy mladých ľudí v strednej Európe pretrvávajúca vnímaná nedostatočnosť prípravy na pracovný život a hľadanie zamestnania, ktorú poskytujú univerzity. Menej ako jeden z desiatich slovenských respondentov je presvedčený, že absolventi univerzít sú dobre pripravení na realitu pracovného života, pričom takmer polovica respondentov sa domnieva, že pripravenosť je priemerná. Hoci sa v porovnaní s prieskumami v rokoch 2013 a 2015 vnímanie opýtaných slovenských študentov a absolventov v tejto otázke zlepšuje, pocit nedostatočnej pripravenosti absolventov u nich pretrváva. Respondentmi boli pritom najmä študenti a absolventi fakúlt ekonomického zamerania. Je tu tak stále priestor na užšiu spoluprácu zástupcov akademickej a podnikateľskej sféry so študentmi.

EU: Boj proti dezinformáciám na internete

Európska komisia navrhuje opatrenia na boj proti dezinformáciám uverejňovaným on-line, medzi ktoré patrí celoeurópsky kódex nakladania s dezinformáciami, podpora nezávislej siete overovateľov informácií a súbor krokov, ktoré majú stimulovať kvalitnú žurnalistiku a rozširovať mediálnu gramotnosť. 

Konkrétne pôjde o tieto prvky:
· Kódex nakladania s dezinformáciami: Ako prvý krok by on-line platformy do júla mali vypracovať a dodržiavať spoločný kódex s cieľom:
- zabezpečiť transparentnosť, pokiaľ ide o sponzorovaný obsah, najmä politickú reklamu, ako aj obmedziť možnosť zacieliť obsah v prípade takejto reklamy a znížiť príjmy šíriteľov dezinformácií,
- transparentnejšie informovať o fungovaní algoritmov a umožniť overenie treťou stranou,
- uľahčiť používateľom objavovanie rôznych spravodajských zdrojov zastupujúcich rôznorodé názory a pristupovanie k nim,
- zavádzať opatrenia na identifikáciu a odstraňovanie falošných účtov a riešenie problému automatických botov,
- umožniť overovateľom informácií, výskumníkom a verejným orgánom nepretržite monitorovať šírenie dezinformácií na internete.

· Nezávislá európska sieť overovateľov informácií: táto sieť si stanoví jednotné pracovné metódy, bude si vymieňať najlepšie postupy a usilovať sa o dosiahnutie čo najvyššieho počtu faktických opráv v celej EÚ; overovatelia budú vybraní spomedzi zástupcov členskeých štátov EÚ v Medzinárodnej sieti pre overovanie informácií, ktorá dodržiava prísny kódex zásad overovania informácií na medzinárodnej úrovni.

· Bezpečná európska on-line platforma o dezinformáciách na podporu siete overovateľov informácií a príslušných akademických výskumníkov tým, že sa im poskytne možnosť cezhraničného zberu a analýzy údajov, ako aj prístup k údajom za celú EÚ.

· Zvyšovanie mediálnej gramotnosti: väčšia mediálna gramotnosť pomôže Európanom identifikovať dezinformácie uverejňované online a kriticky pristupovať k online obsahu. Komisia preto bude podporovať overovateľov informácií a organizácie občianskej spoločnosti, aby školám a pedagógom poskytovali vzdelávacie materiály a zorganizovali Európsky týždeň mediálnej gramotnosti.

· Podpora pre členské štáty pri zabezpečovaní odolnosti volieb proti čoraz zložitejším kybernetickým hrozbám vrátane on-line dezinformácií a kybernetických útokov.

· Podpora systémov dobrovoľnej elektronickej identifikácie na zlepšenie vysledovateľnosti a identifikácie poskytovateľov informácií a podporu väčšej dôvery a spoľahlivosti, pokiaľ ide o interakcie na internete a informácie a ich zdroje.

· Podpora kvalitných a rozmanitých informácií: Európska komisia vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili podporu kvalitnej žurnalistiky na zabezpečenie pluralitného, rozmanitého a udržateľného mediálneho prostredia. V roku 2018 vyhlási výzvu na predkladanie návrhov na tvorbu a šírenie kvalitného spravodajstva o záležitostiach EÚ prostredníctvom spravodajských médií založených na údajoch.

· Koordinovaná politika strategickej komunikácie vypracovaná útvarmi komisie, ktorá zahŕňa súčasné aj budúce iniciatívy EÚ a členských štátov v oblasti dezinformácií uverejňovaných na internete. V rámci nej sa budú organizovať podporné činnosti zamerané na boj proti falošným správam o Európe a riešenie problému dezinformácií v EÚ aj mimo nej.

Komisia čoskoro zvolá multilaterálne fórum na zabezpečenie spolupráce medzi zainteresovanými stranami vrátane on-line platforiem, reklamného sektora a veľkých inzerentov a na naplnenie odhodlania koordinovať a zintenzívniť úsilie na boj proti dezinformáciám. Prvým výstupom fóra by mal byť celoúnijný kódex nakladania s dezinformáciami, ktorý sa má uverejniť do júla 2018, aby sa dal dosiahnuť merateľný vplyv do októbra 2018. Do decembra 2018 bude predložená správa o dosiahnutom pokroku, kde sa preskúma aj potreba ďalších opatrení v záujme nepretržitého monitorovania a hodnotenia opatrení.  

Novinka: Certifikované miesta opravy

Na slovenských cestách príde ročne v priemere o život 250 ľudí. Po škodových udalostiach sa dnes u nás opravuje 269 tisíc vozidiel, z nich má závažné poškodenie 13 tisíc automobilov. Kvalita opráv po závažných dopravných nehodách ale nie je vždy na dostatočnej úrovni.  

Nezávislé testy potvrdzujú, že nerešpektovanie technologických štandardov pri oprave vozidla môže mať za následok aj smrť členov posádky havarovaného vozidla. Upozorňuje na to aj smernica Európskej únie z roku 2014. Nový zákon o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, ktorý ma začať platiť v máji tohto roka, zvyšuje nároky na kvalitu opráv s cieľom zabrániť ďalším zbytočným obetiam na životoch na našich cestách. Pred dvomi rokmi vznikla pracovná skupina založená zo zástupcov Cechu predajcov a autoservisov SR (CPA SR), Zväzu automobilového priemyslu SR, poisťovní, súdnych znalcov, odborníkov na karosárske opravy a odborníkov na problematiku STK. Na dosiahnutie zvýšenej kvality považuje za potrebné vytvoriť certifikované miesta na opravy po závažných dopravných nehodách.

Osvedčenie na realizáciu opráv po závažnej nehode dostane každý servis, ktorý sa prihlási a spĺňa zadané kritériá. Podmienkou je dosiahnuť opravou takú úroveň ako predpisuje výrobca vozidiel. S takýmto riešením súhlasili aj značky. Certifikovaným miestom opravy bude teda autorizovaná alebo nezávislá opravovňa. Po veľkej oprave musí ísť vozidlo znovu na technickú kontrolu do 180 dní. Pri poškodeniach vozidla alebo škodovej udalosti, ktorá mala vplyv na hlavné bezpečnostné komponenty vozidla, oprava musí byť vykonaná v certifikovanom mieste a následne vozidlo musí absolvovať technickú kontrolu. Renomovaný servis takúto technickú kontrolu zabezpečí automaticky. Cena za STK tak bude súčasťou ceny opravy.

Niektoré ustanovenia zákona nadobúdajú účinnosť 20. mája tohto roka, ďalšie v januári 2020. Preto Cech predajcov a autoservisov SR  ako národné profesijné združenie, ktoré je členom Európskej asociácie pre predaj a opravy motorových vozidiel (CECRA), požiada o schválenie certifikácie certifikovaných miest opravy. Okrem toho pripravuje cyklus akcií, osvetovú kampaň, v rámci ktorej bude odpovedať na otázky laickej aj odbornej verejnosti. Chystajú tiež vzdelávacie kurzy pre oslovené profesie, aby bola rovnaká kvalita práce v každom certifikovanom servise. CPA bude prísne dbať na to, aby platili rovnaké pravidlá pre značkové aj neznačkové servisy. 

Výskum a inovácie: Podpora výskumných centier

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vyhlásilo novú výzvu v rámci operačného programu Výskum a inovácie na podporu tímingových výskumných centier. 

Objem finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja predstavuje 28 mil. eur pre aktivity na území Slovenska (mimo Bratislavského kraja). Ďalším zdrojom financovania bude štátny rozpočet a v prípade subjektov verejnej správy, akými sú napríklad verejné vysoké školy, aj spolufinancovanie prijímateľa vo výške 5%. Žiadosti o nenávratný finančný príspevok môžu žiadatelia predložiť kedykoľvek od vyhlásenia výzvy až do jej uzavretia. Prvé kolo hodnotenia bude ukončené 31. mája 2018, termín uzavretia druhého kola je 14. júna 2018 a ďalšie hodnotiace kolá budú naplánované do dvoch týždňov od uzavretia predchádzajúceho hodnotiaceho kola. Tento proces bude ukončený v momente vyčerpania celkovej alokácie finančných prostriedkov stanovenej v uvedenej výzve.

Podporené budú môcť byť dva typy projektov: jednak projekty na podporu schváleného tímingového výskumného centra v rámci programu Horizont 2020 s finančnou podporou druhej fázy a projekty, ktorých zámery boli schválené vo fáze 1 v rámci Horizontu 2020, ale nezískali ďalšiu finančnú podporu v druhej fáze Horizontu 2020. Úloha centier spočíva v podpore špičkovej vedy prostredníctvom centier excelentnosti európskeho významu. Ich snahou je prepájať kvalitné európske univerzity a výskumné organizácie. Projekty majú byť zamerané na vytváranie výskumných centier, ktoré sa budú venovať aplikovanému výskumu, vrátane veľkého dôrazu na transfer poznatkov a technológií do praxe.

e-Bezpečnosť: Energetic Bear odhalená

Experti odhalili infraštruktúru kyberzločineckej skupiny Crouching Yeti. Rusky hovoriaca skupina, známa tiež ako Energetic Bear, má na svedomí útoky na priemyselné infraštruktúry po celom svete.

Výskumníci Kaspersky Lab sledovali skupinu už od roku 2010. Zameriava sa predovšetkým na siete energetických spoločností s cieľom získať cenné údaje. Pri útokoch často využíva techniku tzv. watering holes, kedy sa na infekciu počítača zneužívajú dôveryhodné webové stránky, ktoré si útočníci vopred vytipujú podľa oblasti záujmu svojho cieľa. Expertom sa medzi rokmi 2016 a 2017 podarilo odhaliť niekoľko napadnutých serverov patriacich organizáciám so sídlom v Rusku, USA, Turecku, ale aj v niektorých európskych krajinách.

Analýza odhalila infikované webové stránky zneužívané na cielené útoky, alebo boli vybrané ako potenciálne zdroje na realizáciu ďalších škodlivých aktivít. Zoznam zahŕňa aj stránky niektorých e-shopov, verejných či neziskových organizácií, výrobných spoločností, dodávateľov služieb a pod. z celého sveta. Na útoky vyžívali hekeri verejne dostupné nástroje na analýzu serverov, ako aj na vyhľadávanie a zber informácií. Rovnako bol v rámci analýzy objavený modifikovaný sshd súbor s predinštalovaným backdoorom. Ten slúžil ako náhrada pôvodných súborov a bol schopný prejsť autorizáciou tzv. master passwordom (generátorom bezpečných hesiel).   

EU: Umelá inteligencia

Európska komisia navrhuje na lepšie využitie umelej inteligencie trojstupňový prístup zameraný na zvýšenie investícií, prípravu na sociálno-ekonomické zmeny a zabezpečenie primeraného etického a právneho rámca. 

Európska únia by mala zvýšiť investície do výskumu a inovácií v oblasti umelej inteligencie do konca roka 2020 najmenej na 20 miliárd EUR. Európska komisia tak zvyšuje investície v  programe Horizont 2020 na 1,5 miliardy EUR, ktoré by mali priniesť 2,5 miliardy EUR z verejno - súkromných partnerstiev (napr. big data a robotika). Z nich sa podporí vývoj aplikácií umelej inteligencie počnúc dopravou až po zdravotníctvo, prepoja a posilnia sa centrá výskumu umelej inteligencie v Európe a podnieti sa testovanie a experimentovanie. Zároveň podporí vývoj platformy „umelej inteligencie na požiadanie“, ktorá poskytne prístup k zdrojom v oblasti umelej inteligencie v EÚ. Zmobilizujú sa prostriedky z Európskeho fondu pre strategické investície, vďaka ktorým získajú podniky a startupy ďalšiu podporu pri investovaní do umelej inteligencie (vyše 500 miliónov EUR do roku 2020). Komisia navrhuje právny predpis, ktorým sa sprístupní väčšie množstvo údajov na opakované použitie ako aj opatrenia, ktorými sa uľahčí spoločné využívanie údajov (údaje od organizácií poskytujúcich verejnoprospešné služby, z výskumu, o životnom prostredí aj zdraví). S podporou z Európskeho sociálneho fondu vzniknú programy odbornej prípravy a podporia sa digitálne zručnosti, znalosti v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), podnikanie aj tvorivosť. Väčšia podpora odborného vzdelávania na získavanie pokročilých digitálnych zručností vrátane špecifických znalostí v oblasti umelej inteligencie bude zahrnutá aj v návrhoch finančného rámca EÚ 2021 – 2027.

Do konca roka 2018 predstaví Európska komisia etické usmernenia k vývoju umelej inteligencie, ktoré budú vychádzať z Charty základných práv EÚ. Zohľadnia sa v nich zásady ako ochrana údajov a transparentnosť a budú sa opierať o prácu Európskej skupiny pre etiku vo vede a v nových technológiách. Pri vypracovávaní usmernení bude EK spolupracovať so všetkými zainteresovanými stranami v Európskej aliancii pre umelú inteligenciu. Vydá tiež usmernenie k výkladu smernice o zodpovednosti za chybné výrobky, aby spotrebitelia aj výrobcovia mali jasnú predstavu o svojich právach a povinnostiach.

Na základe vyhlásenia o spolupráci, ktoré 10. apríla 2018 podpísalo 24 členských štátov a Nórsko začnú EK a členské štáty pracovať na koordinovanom pláne pre umelú inteligenciu, ktorý pripravia do konca roka. Cieľom je maximalizovať vplyv investícií na úrovni EÚ a jednotlivých štátov, podnietiť spoluprácu v celej EÚ, vymieňať si najlepšie postupy a zadefinovať ďalší spoločný postup s cieľom zabezpečiť celosvetovú konkurencieschopnosť EÚ v tomto odvetví. Komisia bude naďalej investovať do kľúčových iniciatív v oblasti umelej inteligencie vrátane vývoja efektívnejších elektronických komponentov a systémov (napr. čipy určené na operácie umelej inteligencie), vysokovýkonné počítače svetovej úrovne, ako aj vlajkové projekty kvantových technológií a mapovania ľudského mozgu. 

Aktuálne: Študijný pobyt v CERN

Učitelia fyziky na základných a stredných školách sa môžu prihlásiť na študijný pobyt Európskej organizácie pre jadrový výskum CERN pri Ženeve, ktorý sa uskutoční od 16. do 24. júna t.r.  

Cieľom pobytu je poskytnúť učiteľom fyziky prístup k najnovším poznatkom vedy a výskumu priamo v unikátnom vedecko-výskumnom pracovisku. Semináre, prednášky, návštevy laboratórií a exkurzie budú v slovenskom jazyku a budú zabezpečované odborníkmi v tejto oblasti.

Záujemcovia sa môžu registrovať na stránke www.ufv.science.upjs.sk/_projekty/cern/ v časti Registrácia do 15. mája.  

Novinka: Prevencia obezity a ochorení chrbtice

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) bude svojim poistencom preplácať tretinu nákladov na liečebno-preventívne programy Obezita a Zdravý chrbát. Nový benefit formou špeciálnych 10-dňových liečebno-preventívnych programov zameraných na nefarmakologickú liečbu zavádza v spolupráci s vybranými kúpeľmi od 1. júla.

Na Slovensku trpia nadváhou alebo obezitou dve tretiny dospelej populácie. Na ťažkú obezitu sa v roku 2017 liečilo 9.140 poistencov VšZP, liečba stála 711.661 eur. Program Obezita je určený pre všetkých poistencov, ktorí majú viac ako 18 rokov a BMI vyššie ako 30 alebo vyššie ako 28 v kombinácii s vysokým tlakom a poruchou metabolizmu tukov a cukrov.

Chorobami pohybového ústrojenstva trpelo vlani 42,10% všetkých poistencov VšZP, ktorí sa liečili v kúpeľoch. Poruchy pohybového aparátu nezriedka vedú k zníženiu pracovnej schopnosti a čiastočnej alebo plnej invalidite. Tomu sa však dá predísť napríklad aj osvojením si Školy chrbta, ktorá z dlhodobého hľadiska odďaľuje vznik degeneratívnych ochorení pohybového aparátu. Druhý kúpeľný benefit VšZP Zdravý chrbát môžu využiť práve poistenci s opakujúcimi sa funkčnými ochoreniami chrbtice, ktoré obmedzujú ich každodenné aktivity, v posledných dvoch rokoch sa na tieto bolesti liečili, ale nespĺňajú podmienky na úhradu kúpeľnej liečby z verejného zdravotného poistenia.

Príspevok vo výške jednej tretiny nákladov na liečebno-preventívne programy nepodlieha žiadnemu predbežnému schvaľovaniu zo strany poisťovne. Poistenec VšZP - samoplatca môže o príspevok požiadať do troch mesiacov od absolvovania liečebno-preventívneho programu, žiadať môže raz za rok. Ďalšiu zľavu vo výške 12% z nákladov na stravu a ubytovanie získa v rámci exkluzívnej spolupráce VšZP s Asociáciou slovenských kúpeľov.