SR: Pracovníci z tretích krajín

Zamestnávať na základe dohody o vyslaní medzi slovenským subjektom a firmou so sídlom mimo EÚ už na Slovensku nebude možné. Zmena na trhu práce platí od 1. mája 2018 na základe novely zákona o pobyte cudzincov a zákona o službách zamestnanosti.

Legislatíva pôvodne umožňovala vysielať zamestnancov z tretích krajín na výkon práce na Slovensku v rámci poskytovania služieb zahraničného zamestnávateľa so sídlom mimo EÚ. To sa novelou zákona o pobyte cudzincov a novelou o službách zamestnanosti mení. Dôvodom má byť obmedzenie množstva prichádzajúcich cudzincov. Podľa predkladateľov novely bol stav často zneužívaný a neprehľadný. Slovenské orgány nemali možnosť overiť si existenciu či reálne fungovanie zahraničnej spoločnosti, ktorá pracovníkov vysielala. Hrozilo tak riziko vzniku fiktívnych pracovných pomerov medzi vysielajúcou spoločnosťou a cudzincami.

Podľa nových pravidiel budú môcť zamestnanci z tretích krajín pracovať u slovenského zamestnávateľa len priamo na základe pracovnej zmluvy alebo na základe tzv. vnútropodnikového presunu zamestnanca. Ten však prináša zásadné administratívne a byrokratické prekážky. „Do praxe sa napríklad zavádza povinnosť preukázať, že slovenská spoločnosť a zahraničná spoločnosť, ktorá presúva zamestnanca, patria do jednej skupiny podnikov", vysvetlil Róbert Minachin z Deloitte Legal. Bude tiež nutné dokázať, že cudzinec je zamestnancom zahraničnej spoločnosti aspoň 6 mesiacov pred dátumom podania žiadosti na takýto presun.

Vnútropodnikový presun sa využíval len minimálne, pretože imigračný proces bol jednoduchší pri využití inštitútu vyslania. Nové legislatívne pravidlá budú v praxi prinášať problémy, pretože ani samotné štátne orgány (úrady práce a cudzinecká polícia) nemajú s vnútropodnikovými presunmi skúsenosti. Zatiaľ tiež nie je jasné, ako sa budú žiadosti a k nim povinne prikladané dokumenty vyhodnocovať a posudzovať. 

e-Government: Ďalšie dopytové výzvy

Nové výzvy, ktoré sprístupnil Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu na pripomienkovanie do 16. mája, sa budú týkať zdieľania údajov medzi úradmi pre princíp Jedenkrát a dosť, zlepšovania služieb e-governmentu a migrácie informačných systémov do vládneho cloudu. 

Projekt Manažment údajov inštitúcií verejnej správy, ktorý má hodnotu 30 miliónov eur, sa zameriava na kvalitu údajov a ich využívanie pre realizáciu princípu Jedenkrát a dosť. Úrady musia prestať žiadať od občanov údaje, ktoré už raz sú v spoločných registroch. Je pritom potrebné doladiť to nielen na centrálnej úrovni, ale aj na úrovni jednotlivých rezortov, úradov a ďalších organizácii, ktoré sú koncovými používateľmi týchto registrov. Ďalší projekt Malé zlepšenia eGov služieb (t.j. elektronických služieb verejnej a štátnej správy s hodnoutou 20 mil. eur) sa bude týkať zlepšovania služieb pre občanov a podnikateľov, hlavne v oblastiach najčastejších životných situácii. A projekt Migrácia Informačného systému verejnej správy do cloudovej Infraštruktúry ako služby (10 mil. eur) uľahčí orgánom verejnej moci premiestniť svoje informačné systémy do vládneho cloudu.

Potenciálnymi oprávnenými žiadateľmi sú rezorty a ich podriadené organizácie, obce či územné celky. Hodnotiace kritériá spomínaných projektov schválil Monitorovací výbor Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII) dňa 4. mája 2018. Po skončení pripomienkovania čaká projekty verejné prerokovanie (public hearing), ktoré sa bude konať 23. mája. Materiály sú zverejnené na vicepremier.gov.sk/index.php/informatizacia/obsahove-nalezitosti-dopytovych-vyziev/index.html. 

HbbTV: Neznámy pojem?

S hybridnou televíziou sa slovenskí televízni diváci už stretli, keďže skoro dve tretiny internetových používateľov majú svoju televíziu pripojenú k internetu. Čo o HbbTV ale Slováci vedia a ako k nej pristupujú?  

Podľa prieskumu Nielsen Admosphere (1.000 respondentov starších než 15 rokov z internetovej populácie Slovenského národného panelu) väčšina, 64% má televízor pripojený k internetu. Z nich až 88% využíva funkcie, ktoré smart TV ponúka, napríklad interaktívne aplikácie, internetový prehliadač, YouTube, Netflix alebo rádio. Tretina opýtaných, ktorí majú televíziu s internetovým pripojením, dokonca funkcie smart TV využíva veľmi často, teda skoro každý deň. Len 12% odpovedalo, že funkcie smart TV nikdy nepoužíva. Všeobecne smart funkcie využívajú o niečo viac muži ako ženy, pričom najviac používajú YouTube, internetový prehliadač, aplikácie na sledovanie filmov z archívu a požičovní a video obsahu, aplikácie na prehrávanie alebo streamovanie hudby a sociálne siete.

Slovenskí respondenti však väčšinou nevedia, čo pojem HbbTV, čiže hybridná televízia, ktorá pri sledovaní televízie umožňuje divákom využívať špeciálne doplnkové služby televíznych staníc, znamená. Iba 5% odpovedalo, že vedia, čo HbbTV znamená a že ju vo svojom televízori využívajú. Ďalšou skupinou boli tí, ktorí vedia, čo HbbTV znamená, ale ju nepoužívajú (27%). Najväčšou skupinou boli respondenti, ktorí nevedia, čo HbbTV znamená (68%) - hlavne vo vekovej skupine 45–54 rokov a u respondentov s nižším vzdelaním.

A ktoré služby HbbTV považujú Slováci za najviac prínosné? Pre 63% je to prístup do video archívu televíznych relácií jednotlivých TV staníc, 52% respondentov vybrala pohodlnejší prístup k internetovému obsahu webových stránok a on-line službám televíznych staníc. Ako najmenej prínosná skončila so 6% interaktívna televízna reklama. 

EU: 12 otázok o budúcnosti Európy

Európska komisia (EK) začala na Deň Európy on-line verejnú konzultáciu určenú všetkým Európanom. Môžu sa v nej vyjadriť, akým smerom by sa podľa nich mala Európska únia v budúcnosti uberať. 

Komisia 5. a 6. mája po prvýkrát zvolala občiansky panel, aby vypracoval návrh verejnej konzultácie. Do Bruselu na akciu organizovanú Európskym hospodárskym a sociálnym výborom pricestovalo 96 Európanov, ktorí spoločne vypracovali 12 otázok on-line prieskumu. Je súčasťou prebiehajúcej diskusie o budúcnosti EÚ s 27 členskými štátmi, ktorá sa začala 1. marca 2017 uverejnením bielej knihy EK.

On-line konzultácia na ec.europa.eu/commission/consultation-future-europe_en bude prebiehať súbežne s už prebiehajúcimi dialógmi s občanmi, ktoré organizujú Európska komisia a členské štáty. Od roku 2012 sa uskutočnilo takmer 700 takýchto interaktívnych verejných diskusií v 160 mestách. Komisia plánuje zvýšiť ich frekvenciu, aby ich do volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v máji 2019, stihla zorganizovať ďalších 500. Okrem EK organizujú dialógy s občanmi v súčasnosti aj vlády všetkých členských štátov v nadväznosti na iniciatívu Francúzska, ktorú podporili hlavy štátov alebo predsedovia vlád budúcej EÚ27.

Na zasadnutí Európskej rady v decembri 2018 predloží EK členským štátom priebežnú správu o procese spojenom s bielou knihou. Záverečnú správu predstaví 9. mája 2019 na prvom samite EÚ27 v rumunskom Sibiu, čiže iba niekoľko týždňov pred voľbami do Európskeho parlamentu. 

EU: Zmluvy o energetickej efektívnosti

Eurostat, štatistický úrad Európskej komisie a Európska investičná banka (EIB) predstavili novú príručku o štatistickom spracovávaní zmlúv o energetickej efektívnosti. 

Príručka sa riadi usmernením Eurostatu k revidovanému režimu spracovávania zmlúv o energetickej efektívnosti v účtoch verejných inštitúcií, ktoré bolo vydané v septembri 2017 a vysvetľuje sa v nej praktické využitie technickej pomoci zo zdrojov Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH). K dispozícii on-line je na http://ec.europa.eu/eurostat/web/government-finance-statistics/methodology/guidance-on-accounting-rules.

V príručke sa podrobne vysvetľuje, ako fungujú zmluvy o energetickej efektívnosti a poskytuje sa jasný prehľad potenciálneho vplyvu na verejné financie. Pomôže členským štátom aj ďalším zúčastneným stranám lepšie pochopiť vplyv, ktorý majú tieto zmluvy na klasifikáciu vynaložených investícií v štátnych súvahách a verejným orgánom pomôže prijímať informovanejšie rozhodnutia pri príprave a realizácii ich zmlúv o energetickej efektívnosti. Príručka je zároveň užitočným nástrojom, ktorý verejným aj súkromným predkladateľom projektov pomôže lepšie porozumieť investičnému plánu a odstrániť vnímané prekážky, ktoré bránia investíciám. 

Interreg Europe: IV. verejná výzva v programovom období 2014-2020

Slovenskí projektoví partneri majú opäť možnosť do 22. júna 2018 zaslať svoj projekt prostredníctvom online systému. 

Oprávnenými subjektmi na čerpanie finančných prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sú verejné orgány, orgány riadené verejným právom a súkromné neziskové orgány. Slovenskí partneri môžu prostredníctvom projektovej spolupráce nadobudnúť know-how v implementácii politík a programov regionálneho rozvoja cez výmenu skúseností, osvedčených postupov a vzdelávania sa v oblasti tvorby politík.

Vyhlásená verejná výzva bude pokrývať opäť všetky tematické ciele:
- výskum, technologický vývoj a inovácie,
- konkurencieschopnosť MSP,
- nízkouhlíkové hospodárstvo,
- životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov. Žiadatelia môžu využiť na overenie relevantnosti projektového zámeru pre čerpanie prostriedkov z programu Interreg Europe aj interaktívny nástroj interregeurope.eu/self-assessment/. Aplikačný balík dokumentov pre vyhlásenú výzvu bude zverejnený na interregeurope.eu/apply/. Bližšie informácie o programe spolupráce získate aj na mhsr.sk/eu-a-fondy/europska-uzemna-spolupraca/interreg-europe-2014-2020.

Ministerstvo hospodárstva SR ako Národný orgán pre program spolupráce Interreg Europe ponúka individuálne konzultácie k projektom. Termín je možné si dohodnúť elektronicky na interregeurope@mhsr.sk, alebo telefonicky na 02/4854 5019. 

On-line: #pretozetitohovorim

Celosvetový pilotný projekt #becauseIsayso sa zameriava na prevenciu vysokého krvného tlaku. Máj je mesiacom povedomia o hypertenzii a počas celého mesiaca sa budú realizovať bezplatné merania krvného tlaku aj na Slovensku. 

Tento rok vyzvú svojich rodičov na prevenciu a kontrolu vysokého krvného tlaku deti. Nestačí však rodičom povedať „choď si skontrolovať svoj krvný tlak, pretože ti to hovorím“, treba im aj trpezlivo vysvetľovať dôvody, pre ktoré je prevencia a liečba vysokého krvného tlaku nutná. Na Slovensku bude počas Svetového dňa hypertenzie 17.5.2018 bezplatné meranie tlaku vo vybraných sieťach lekární: viac na pretozetitohovorim.sk, presrdce.eu alebo becauseIsayso.net. Hypertenzia patrí medzi novodobú epidémiu, je označovaná ako tiché ochorenie bez príznakov a postihuje viac ako 40% dospelých vo veku už od 25 rokov. Až polovica pacientov s vysokým krvným tlakom pritom môže byť nediagnostikovaná. Stáva sa problémom už aj pre mladších ľudí a je obrovskou ekonomickou aj sociálnou záťažou.

O vysokom krvnom tlaku hovoríme pri hodnotách od 140 mmHg. Čím je tlak krvi vyšší, tým závažnejšie riziká hrozia. Každý vzostup o 20/10 mmHg zvyšuje riziko kardiovaskulárnej  mortality dvojnásobne. Celkovo postihuje 2 z 5 mužov alebo žien, pritom muži môžu mať mierne zvýšené riziko vzniku. Patrí medzi najdôležitejšiu príčinu vzniku kardiovaskulárnych ochorení a výskytu mŕtvice na celom svete. Dôvodom môže byť rodinná predispozícia, ale aj zlý životný štýl. Mladí ľudia príznaky vysokého krvného tlaku nepoznajú, pripisujú ich stresu a iným diagnózam. Podceňujú aj kontrolu svojho krvného tlaku - ak si ho aj zmerajú a zistia vysokú hodnotu, považujú ju za náhodu, nie za ochorenie. Medzi najčastejšie rizikové faktory hypertenzie zaraďujeme: vek, pohlavie, nadmerné užívanie alkoholu, nedostatočnú fyzickú aktivitu, nadváhu a obezitu, vysoký príjem soli a stres.

Ak sa vysoký krvný tlak nelieči, môže sa prejaviť až cievnou príhodou vo forme mozgovej porážky alebo srdcového infarktu či vážnym poškodením obličiek. Viac ako 75% pacientov potrebuje na dosiahnutie cieľových hodnôt tlaku kombinovanú liečbu. Pri užívaní viacerých liekov však pacienti zvyčajne liečbu nedodržiavajú správne, upravujú si dávkovanie, alebo niektorý z liekov prestanú užívať. Prerušenie liečby pri hypertenzii je nebezpečné a môže ohroziť ich život. Už vynechanie jednej dávky môže spôsobiť nekontrolované prudké zvýšenie tlaku krvi. Riešením sú napríklad fixné kombinácie - spojenie dvoch alebo troch liečiv v jednej tabletke. 

Aktuálne: Národné registre so stavmi odometrov nestačia

Európsky parlament upozornil na alarmujúci stav obchodu s automobilmi so stočenými kilometrami. Vybudovanie národných registrov stavu odometrov  je základným prvkom, ktorý je potrebné ďalej rozšíriť na celú úniu a vytvoriť medzinárodnú databázu. Týmto opatrením to však nekončí.  

Ekonomický zisk z neoprávnených zásahov do odometrov môže byť podľa europoslancov vzhľadom na nízke ceny potrebného vybavenia a umelý nárast najazdených kilometrov, značný. Na základe štúdií odhadujú, že v rámci cezhraničného predaja bol vykonaný neoprávnený zásah u 30 – 50% vozidiel, čo v celej EÚ predstavuje celkovú škodu 5,6 až 9,6 miliardy eur. „Práve pri prevoze cez hranice sa stráca história automobilu a stav odometra sa tak de facto legalizuje. Nemecký automobilový klub ADAC priniesol zaujímavú štúdiu, v ktorej upozornil, že stáčanie je problémom aj v samotnom Nemecku a to aj napriek jeho trestnosti. Škody ročne dosahovali 6 miliárd eur. Stočenie počtu najazdených kilometrov takto ilegálnym spôsobom zvýšilo hodnotu vozidla v priemere o 3.000 eur. Keďže väčšina áut zo zahraničia k nám prúdi práve z Nemecka, je to alarmujúca situácia. Už niekoľko rokov upozorňujeme, že situáciu je potreba riešiť a ako východisko vidíme práve prepojenie národných registrov s pravidelne zaznamenávaným stavom odometra“, uviedla Karolína Topolová.

Na prepojenie národných databáz na európskej úrovni by mala poslúžiť už existujúca infraštruktúra, akou je EUCARIS. Na Slovensku vzniká databáza, do ktorej sa budú zapisovať údaje v priebehu celého životného cyklu automobilu. Okrem technických, emisných kontrol a kontroly originality tu budú prispievať aj poisťovne, autoservisy, polícia, ministerstvo dopravy, lízingové spoločnosti, znalci a zároveň aj predajcovia ojazdených vozidiel. Súčasťou záznamu nebude iba stav odometra, ale aj napríklad výsledky kontrol, opráv, fotografie poškodených častí vozidla.

Europoslanci vyzývajú Európsku komisiu, aby sa ďalej usilovala o vytvorenie nielen právnych, ale aj technických a prevádzkových prekážok, aby sa stala manipulácia nemožná, alebo tak náročná a drahá, že sa neoplatí. Manipulácia s odometrom je zakázaná v 26 štátoch EÚ, z ktorých iba 6 považuje stáčanie za trestný čin. Výbor vyzdvihuje fakt, že vozidlá sú stále viac prepojené a odovzdávajú údaje, ako napríklad stav odometra, na servery výrobcom. Chce vytvorenie európskej blockchainovej siete pre počítadlá najazdených kilometrov, pretože podľa nich táto technológia môže zabezpečiť údaje v sieti a zabrániť manipulácii s nimi.   

Trend: Adaptácia na informačné technológie začína stagnovať

Po niekoľkých rokoch pozitívneho vývoja v oblasti adaptácie obyvateľstva na moderné informačné a komunikačné technológie (IKT) nastáva obdobie stagnácie.

Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) na výberovej vzorke 1.028 respondentov z marca 2018. Kým v roku 2015 sa počítačom a internetu prispôsobovalo veľmi ľahko alebo skôr ľahko celkovo 58% respondentov, v roku 2018 zostal ich podiel približne rovnaký –  59%. Naopak, za tri roky mierne stúpol podiel ľudí, ktorí tvrdia, že IKT sa prispôsobujú veľmi ťažko alebo skôr ťažko z 18% na 21%. Na druhej strane podiel tých, ktorí sa učiť a prispôsobovať odmietajú, výraznejšie neklesá. V súčasnosti je ich 20%. Pracovať s modernými technológiami najčastejšie odmietajú ľudia nad 65 rokov (až  58% z nich); nízko vzdelaní (44%); nekvalifikovaní manuálni pracovníci (27%); nezamestnaní (25%); ľudia s najnižšími príjmami (49%) a obyvatelia najmenších obcí (29%).

Najdôležitejšími dôvodmi stagnácie v digitálnej gramotnosti je najmä nechuť učiť sa a prispôsobovať, pretože technika je pre ľudí je čoraz zložitejšia (26%) a nemožnosť využívať počítač alebo internet (25%). Každý desiaty respondent tvrdí, že nie je motivovaný, lebo mu stačí to čo už vie, alebo nepociťuje tlak okolia (napr. v škole, v práci, v bežnom živote). Medzi významné argumenty – minimálne v niektorých slabších sociálnych skupinách obyvateľstva – patrí aj nedostatok financií a absencia pomoci od iných.

Za tri roky vzrástol podiel ľudí, ktorí avizujú problém s nejakou infotechnológiou či elektronickou službou vo väčšine skúmaných prípadov. Takmer tri štvrtiny z tých, čo sa prispôsobujú ťažko, tvrdí, že má problémy nielen s používaním špecializovaných / profesionálnych aplikácií, ale často s aj bežnými činnosťami. Napríklad s inštalovaním programov a ich nastavovaním (77%), s používaním externých zariadení (69%), so sťahovaním a odosielaním súborov cez internet (63%) alebo s bežnými „kancelárskymi“ aplikáciami (58%).

Výskum digitálnej gramotnosti sa v roku 2018 sústredil aj na to, ako sa za posledné tri roky zmenilo a vyprofilovalo vnímanie ľudí v otázkach celkového vplyvu počítačov a internetu na spoločnosť. Hoci najväčšia časť populácie (37%) vníma ako najväčší problém nedostatok fyzickej aktivity (pohybu, športu, pobytu v prírode), od roku 2015 zosilnel akcent na problematiku medziľudského odcudzenia. U respondentov sa zvýšila najmä citlivosť na oslabovanie schopnosti človeka normálne komunikovať a kritika závislosti ľudí na IKT, ktoré vedú k neschopnosti rozlišovať medzi virtuálnou realitou a reálnym životom. Kým v roku 2015 ich považovalo za najzávažnejší problém 18% opýtaných, v súčasnosti je to už 26%, resp. 27%. Kritické nazeranie na deštrukčný vplyv infotechnológií na medziľudské vzťahy doplňuje aj názor ďalších 24% respondentov, ktorí považujú za najväčší problém vzájomné odcudzenie ľudí a stratu osobných kontaktov.

Na druhej strane, ľudia sú menej citliví na problémy spojené s kyberkriminalitou, resp. kyberbezpečnosťou a širšie ponímanými ľudskými právami. Napríklad šírenie vírusov, podvodné web stránky, krádeže osobných údajov, účtov, hesiel a pod., považuje za závažný problém 22% respondentov. Propagáciu násilia, rasizmu, terorizmu, pornografie 17%, a stratu súkromia zapríčinenú sledovaním aktivít a zvyklostí na internete, zverejňovaním osobných údajov, monitorovaním pohybu atď., len 16% opýtaných. 

e-Bezpečnosť: Dáta stráca stále viac respondentov

Podľa prieskumu Acronis, ktorý skúmal prístup, zvyky a povedomie bežných používateľov o zálohovaní dát, rastúci počet internetových zariadení v domácnostiach zvyšuje riziká straty osobných dát.

Už v 35% domácností niekto z jej členov stratil svoje dáta. Prieskum bol zameraný na dve oblasti, všeobecné zálohovacie témy a špecifické otázky o ransomvéri.

Kľúčové témy v rámci všeobecných zistení:
* 31,4% respondentov nezálohuje vôbec svoje osobné dáta;
* 47,2% využíva cloudové zálohovanie;
* 35,7% uviedlo, že oni sami či členovia ich rodiny už niekedy stratili svoje dáta (vlani 34%).
Viac ako štyri on-line zariadenia využíva 49,1% domácností, jedno až tri zariadenia 35% domácností.

K ransomvéru, najrýchlejšie rastúcej hrozbe súčasnosti, sa respondenti vyjadrili nasledovne:
* 41,8% uviedlo, že nikdy nepočuli o ransomvéri, napriek tomu je to o 20 percentuálnych bodov menej než pred rokom;
* 56% respondentov si uvedomuje, že ransomvér využíva systém používateľa a robí z neho rukojemníka, pretože dokáže nenávratne zničiť dáta;
* 7% používateľov by bolo ochotných zaplatiť ekvivalent viac ako 3.000 Kč za získanie svojich dát späť.

Zabezpečené zálohy sú najúčinnejším nástrojom proti strate dát. Riziká rastú nielen pre bežných spotrebiteľov, ale aj v podnikovom sektore. Podľa Cyber Security Ventures škody spôsobené ransomvérom prekročili v roku 2017 hranicu 5 miliárd USD. V tejto čiastke je zahrnuté nielen výkupné, ale tiež ďalšie náklady, ako strata ušlého zisku v dôsledku prestojov, cena obnovy a opätovného nastolenia normálnej prevádzky po útoku, investície do nových bezpečnostných opatrení, stratené obchodné príležitosti v dôsledku straty reputácie, školenia zamestnancov a podobne.

EU: Výzva pre odborníkov na on-line ekonomiku

Komisia uverejnila výzvu na predkladanie prihlášok odborníkov, ktorí majú záujem podporiť prácu strediska EÚ pre monitorovanie on-line ekonomiky. 

Vytvorenie strediska bolo oznámené v rámci návrhu nových pravidiel pre on-line platformy s cieľom vytvorenia spravodlivého, transparentného a predvídateľného podnikateľského prostredia pre malé podniky a obchodníkov. Monitorovacie stredisko bude sledovať a zohľadňovať aktuálne výzvy aj príležitosti v oblasti digitálneho hospodárstva. Cieľom výzvy je vybrať 15 nezávislých expertov s odbornými znalosťami a skúsenosťami v oblasti on-line ekonomiky. Títo experti budú stredisku pomáhať počas najmenej dvoch rokov v oblastiach prístupu a využitia údajov, algoritmického rozhodovania, klasifikácii a transparentnosti, ako aj v oblasti potenciálnych diskriminačných postupov platforiem voči ich používateľom. Osobitnú pozornosť by mali venovať vývoju politík a regulačných prístupov v Európe.

Úlohou pracovnej skupiny bude vypracovať stanoviská a správy, ktoré pomôžu tvorcom politík na európskej aj vnútroštátnej úrovni rozvíjať európsky prístup k on-line platformám. V závislosti od dosiahnutého pokroku a na základe poznatkov získaných vďaka monitorovaciemu stredisku Európska komisia posúdi, či je potrebné prijať ďalšie opatrenia, a to v lehote troch rokov.

Prihlášky je možné posielať do 5. júna. Informácie o výzve možno nájsť na https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/call-experts-observatory-online-platform-economy.

Aktuálne: Podpora poľnohospodárov

Pôdohospodárska platobná agentúra poskytne podporu na poistenie úrody vinohradov proti škodám na úrode spôsobenými počasím, ale aj chorobami alebo škodcami. Uzávierka žiadostí je 15. mája. 

Žiadatelia môžu žiadať prostriedky na poistenie proti škodám na úrode spôsobenými nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodným katastrofám, inými nepriaznivým poveternostnými udalosťami, zvieratami alebo chorobami viniča alebo zamorením škodcami. Uvádza sa aj zdôvodnenie výberu poisťovne. Všetky potrebné informácie sú na stránke apa.sk/poistenie-urody.

Agrorezort poľnohospodárom, ovocinárom či vinohradníkom pomohol aj v minulosti. V roku 2016 bola vyhlásená eurofondová výzva na zavlažovanie, na ktorú bolo alokovaných 25 miliónov eur. Po extrémnych mrazoch na jar 2016 zase štát pomohol ovocinárom sumou 3,5 milióna eur. Ďalšiu výzvu na budovanie zavlažovacích systémov chystá Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zverejniť v najbližších týždňoch. Má tiež pripravený návrh fungovania rizikového fondu.

Novinka: Zubný preukaz dieťaťa

Od konca mája t.r. sa v pôrodniciach zavedie Zubný preukaz dieťaťa. Vytvorila ho Slovenská komora zubných lekárov (SKZL) v spolupráci so zdravotnými poisťovňami a slúži na zápis informácií, či je dieťa v pravidelnom ošetrení zubného lekára a ako je dodržiavaná prevencia zubného kazu.

Preukaz postupne od prvých dní života dieťaťa poskytne rady rodičom a vysvetlí im jednotlivé postupy, ako vykonávať ústnu hygienu, aký druh nápojov a potravy je vhodný pre zdravé zúbky dieťaťa, kedy začať používať zubnú pastu a podobne. Vysvetľuje význam a obsah prvej preventívnej prehliadky dieťaťa po dovŕšení jedného roku života. Zároveň obsahuje záznam od prvej preventívnej prehliadky v 12. mesiaci postupne v polročných intervaloch do veku šesť rokov. Uvádza tak náplň aj výsledok každej preventívnej prehliadky s odporúčaniami pre rodiča. Preukaz dieťaťa je ilustrovaný a je obdobou Pediatrického preukazu dieťaťa. Predpokladá sa, že bude pomôckou aj pre pediatra na ľahšiu diagnostiku celkových ochorení ovplyvňovaných následkami neliečeného zubného kazu.

Zubní lekári dlhodobo poukazujú na potrebu prevencie ochorení ústnej dutiny s tým, že zubný kaz je ochorenie, ktorého dôsledná prevencia ho redukuje na minimum. Základné piliere prevencie zubného kazu sú výživa s redukovaným príjmom cukrov, dokonalá ústna hygiena, fluoridácia a preventívne prehliadky.

VentureEU: 2,1 miliardy EUR na podporu rizikového kapitálu

Európska komisia a Európsky investičný fond (EIF) spustili program celoeurópskeho fondu fondov rizikového kapitálu (VentureEU) s cieľom zvýšiť objem investícií do inovatívnych startupov a podporiť expanziu inovatívnych podnikov v Európe. 

Očakáva sa, že v celej EÚ získa prístup k týmto zdrojom financovania približne 1.500 začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov. Komisia a EIF oznámili názvy šiestich fondov, ktoré sa podieľajú na programe a získajú podporu EÚ na dosiahnutie cieľa investovať do európskeho trhu s rizikovým kapitálom. Vďaka finančnej podpore EÚ vo výške 410 miliónov EUR majú fondy mobilizovať až 2,1 miliardy EUR z verejných a súkromných investícií. V dôsledku toho sa očakáva, že sa podarí prilákať 6,5 miliardy EUR nových investícií do inovatívnych startupov a rozširujúcich sa podnikov v celej Európe, čím sa zdvojnásobí objem terajšieho rizikového kapitálu v Európe.

Európska únia poskytne základné investície až do výšky 410 miliónov EUR vrátane 67 miliónov EUR z vlastných fondov EIF: 200 miliónov EUR z kapitálového nástroja InnovFin v rámci programu Horizont 2020, 105 miliónov EUR z programu COSME (program EÚ pre malé a stredné podniky) a 105 miliónov EUR z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), tzv. Junckerovho plánu. Zvyšok financií získajú vybraní správcovia fondov predovšetkým od nezávislých investorov.

Program prispeje aj k fungovaniu únie kapitálových trhov, pre ktorú je rizikový kapitál dôležitý, v Európe však nie je dostatočne rozvinutý. V roku 2016 napríklad investovali fondy rizikového kapitálu v EÚ približne 6,5 miliardy EUR, kým v USA to bolo 39,4 miliardy EUR.

SR: Takmer polovica mladých Sloveniek prejavila záujem o kariéru vo vede či IT

Napriek tomu si túto cestu naozaj zvolí iba štvrtina z nich. Podľa prieskumu je na vine nedostatok ženských vzorov z praxe. 

Potvrdila to európska štúdia Microsoft, ktorá zahŕňala 11.500 dievčat a mladých žien vo veku 11 až 30 rokov a odhalila úzke prepojenie medzi životnými vzormi a motiváciou či záujmom dievčat o kariéru v technických či prírodovedných odboroch (STEM). Do prieskumu sa zapojilo aj 500 slovenských dievčat a mladých žien a ukázalo sa, že ich záujem o prírodovedné a technické predmety sa takmer zdvojnásobil, keď mali vo svojom okolí pozitívny vzor z odboru (iba 14% dievčat bez vzoru prejavilo záujem o STEM v porovnaní s 27% dievčat, ktoré vzor mali). Najviac vzory ovplyvnili ich záujem o kariéru v IT, kde záujem dievčat stúpol až o 21%, čo je pozitívna správa najmä v situácii, keď dievčatá predstavujú iba približne 12% z celkového počtu študentov na technických vysokých školách na Slovensku.

Mladé ženy so vzorom preukázali výrazne viac nadšenia pre kariéru v týchto oboroch – 57% tých, čo vzor majú v porovnaní s 32% bez vzoru. To je 25-% nárast a podstatne viac ako európsky priemer (15%), čo ukazuje, aké sú vzory a preklady pre slovenské mladé ženy dôležité. Iba štvrtina mladých žien, ktoré majú záujem o prácu v STEM odboroch, v nich dnes aj naozaj pracuje. Ženy dnes reprezentujú iba 30% pracovníkov v európskom IT a čím skôr príde spoločnosť s komplexnou stratégiou, ako motivovať viac slovenských dievčat pre štúdium technických a prírodovedných smerov a následne pre prácu v týchto odboroch, tým lepšie sa dokážeme pripraviť a formovať budúcnosť.

Prieskum takisto odhalil aj znepokojujúcu skutočnosť, že IT a iné technické smery o dievčatá prichádzajú už vo veku 12 rokov, kedy sa väčšina ešte len rozhoduje pre štúdium na strednej škole.

Trend: Finančné aplikácie

Aj na slovenskom trhu existujú aplikácie, ktoré dokážu zjednodušiť život a zároveň ušetriť peniaze. Či už ide o internetové bankovníctvo, správu úverov alebo možnosti nakúpiť lacnejšie.

Takmer 40% Slovákov má v mobiloch stiahnutú niektorú z aplikácií na porovnávanie cien.
Populárne sú aj aplikácie na vyhľadávanie akciového tovaru, na správu vernostných kariet či elektronické peňaženky. Dve tretiny z tých Slovákov, ktorí s takýmito službami majú osobnú skúsenosť, tvrdia, že s ich pomocou získali tovar alebo službu za lepšiu cenu. Na druhej strane približne štvrtina opýtaných takéto mobilné aplikácie nevyužíva preto, že sa obávajú o bezpečnosť svojich osobných údajov. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre Home Credit uskutočnila agentúra STEM/MARK.

Štyria z desiatich Slovákov majú vo svojich mobilných telefónoch stiahnutú niektorú z aplikácií na porovnávanie cien. Medzi nimi mierne dominujú muži, ktorých je o 10% viac ako žien. Využívajú ich predovšetkým mladšie ročníky: vo vekovej kategórii od 15 do 29 rokov je ich takmer o 100% viac ako v kategórii od 45 do 59 rokov. Čoraz viac priaznivcov si získavajú aj ďalšie aplikácie, predovšetkým na vyhľadávanie akciového tovaru, ktoré má vo svojom mobile každý piaty Slovák. Takmer rovnako je už rozšírená aj elektronická peňaženka. Potom sú to aj stále populárnejšie aplikácie na spravovanie vernostných kariet či správu financií.

Pre mnohých ľudí je využívanie finančných aplikácií rutinnou každodennou záležitosťou, čo im prináša viaceré benefity. Takmer polovica používateľov si pochvaľuje pohodlnejšie a rýchlejšie nakupovanie, tretina spomína uľahčenie výberu toho správneho tovaru. Ďalší ocenili prínos aplikácií pre lepšie plánovanie nákupov, zlepšenie prehľadu o akciách a zľavách, ale aj dobrý pocit z modernosti a neustálej aktuálnosti.