Blahoželáme: 3. narodeniny Priceless Specials

Vernostný program Mastercard odmeňuje registrovaných zákazníkov na Slovensku už celé 3 roky. Tohtoročnou novinkou je rozšírenie programu o tretí pilier, ktorým je zavedenie členstva v závislosti od počtu platieb kartou u všetkých obchodníkov, vrátane e-shopov.  

Odmeňovanie formou cashback (peniaze naspäť) za každú transakciu Mastercard alebo Maestro u partnerov programu je jeden z najobľúbenejších spôsobov odmeňovania, ktorý podľa Masterindex uprednostňuje až 86% Slovákov. Doteraz najvyššia výška jednorazovo vyplatenej odmeny bola na Slovensku 173 EUR. Súčasťou programu je aj možnosť splniť si želanie, či vysnívať ho svojim blízkym. Počas 3 rokov program splnil už 60 rôznych želaní:  napríklad lov sumcov na rieke Ebro v Španielsku, výlet do kina za rozprávkou pre deti z detského domova či vysnívaný papagáj ako spoločník pre starú mamu.

Od tohto roku je novinkou bronzové, strieborné, zlaté alebo platinové členstvo s ďalšími odmenami. Počíta sa každý jeden nákup platobnou kartou Mastercard a Maestro, vrátane e-shopov, teda nielen u partnerov programu. Na základe počtu transakcií platobnou kartou získava každý registrovaný držiteľ karty jedno z členstiev - bronzové, strieborné, zlaté alebo najvyššie platinové členstvo. Čím je úroveň členstva významnejšia, tým hodnotnejšie zľavy, vouchery alebo benefity môže následne prostredníctvom Priceless Specials čerpať.

Hlavnými obchodnými partnermi Mastercard Priceless Specials sú napríklad Electrolux, Cinema City, Exisport, Martinus, Tescoma a ďalšie. Zbierať všetky výhody vo forme cashback, splnených želaní alebo výhod plynúcich z rôznych úrovní členstva môže každý, kto svoju platobnú kartu Mastercard alebo Maestro zaregistruje na webe specials.sk.      

EU: Bezpečný, čistý, prepojený a automatizovaný systém mobility

Hoci počet obetí nehôd na cestách klesol od roku 2001 na menej ako polovicu, aj tak na cestách únie prišlo v roku 2017 o život 25.300 ľudí a ďalších 135.000 sa vážne zranilo. Komisia sa tak novými opatreniami usiluje prispieť k vyššej bezpečnosti na cestách.  

Konkrétne navrhuje, aby boli nové modely vozidiel vybavené 19 zdokonalenými bezpečnostnými prvkami, napr. záchranná brzda a asistenčný systém udržiavania v jazdnom pruhu pre autá alebo systémy detekcie chodcov a cyklistov pre nákladné vozidlá (tu je úplný zoznam). Členským štátom pomáha tiež systematicky identifikovať nebezpečné úseky ciest a lepšie zacieliť investície. Tieto opatrenia by mohli v rokoch 2020 – 2030 zachrániť 10.500 životov a zabrániť približne 60.000 vážnym zraneniam. EÚ by sa tak priblížila k dlhodobému cieľu dosiahnuť do roku 2050 takmer nulovú mieru úmrtnosti a závažných zranení.

Na dokončenie programu nízkoemisnej mobility vznikli prvé emisné normy CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá. V roku 2025 budú musieť byť priemerné emisie CO2 z nových nákladných vozidiel o 15% nižšie ako v roku 2019. Na rok 2030 sa navrhuje stanoviť orientačný cieľ zníženia emisií v porovnaní s rokom 2019 najmenej o 30%. Tieto ciele sú v súlade so záväzkami, ktoré EÚ vyplývajú z Parížskej dohody a zároveň umožňujú dopravným spoločnostiam – najmä malým a stredným podnikom – výrazne ušetriť vďaka nižšej spotrebe pohonných hmôt (25.000 EUR za päť rokov). Komisia sa usiluje o ďalšie zníženie emisií CO2 aj tým, že zjednodušuje podmienky pre vývoj aerodynamickejších nákladných vozidiel a zlepšuje označovanie pneumatík. Predkladá tiež akčný plán pre batérie, ktorý umožní v Európe vytvoriť konkurencieschopný a udržateľný „ekosystém batérií“.

Autá a ostatné vozidlá sú čoraz častejšie vybavené asistenčnými systémami a v dohľadnej budúcnosti sa očakáva príchod plne autonómnych vozidiel. Komisia navrhuje prijať stratégiu, ktorej cieľom je urobiť z Európy svetového lídra v plne automatizovaných a prepojených systémoch mobility. Stratégia sa sústreďuje na novú úroveň spolupráce medzi účastníkmi cestnej premávky, ktorá by mohla nesmierne obohatiť celý systém mobility. Doprava bude bezpečnejšia, čistejšia, lacnejšia a dostupnejšia pre starších ľudí ako aj ľudí so zníženou pohyblivosťou. Navyše navrhuje plne digitalizovať prostredie výmeny informácií v nákladnej doprave, čím sa obmedzí byrokracia a vzniknú digitálne informačné toky pre logistické operácie.

Slovensko.sk: Zabudnite na čítačky a komplikované inštalácie

Na prihlásenie sa do e-schránky bude stačiť aj mobil. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby pripravuje prístup cez mobilný telefón. Tzv. mobileID má byť spustené vo februári 2019 a má slúžiť aj na podpisovanie elektronických dokumentov. 

Skončí tak obmedzenie používania prihlasovaním a podpisovaním len cez počítač, pripojenú čítačku a nainštalované aplikácie. Cieľom zavedenia mobilnej aplikácie je predovšetkým priniesť jednoduchšie riešenie, ktoré má prilákať viac občanov na využívanie elektronických služieb. Aktivácia mobilného zariadenia bude prebiehať on-line samoobslužne, zvažuje sa ako alternatíva aj asistovaná aktivácia. Po inštalácii už nebude na prihlásenie potrebná čítačka, nainštalované aplikácie v počítači, ani občiansky preukaz. Bez použitia občianskeho preukazu bude taktiež možné podpisovať cez mobileID aj elektronické podania.

V súčasnosti len malá skupina obyvateľov využíva výhody elektronickej komunikácie. Z celkových 4.944.815 zriadených elektronických schránok je aktívnych iba 65.275. Nový projekt Zvyšovanie úžitkovej hodnoty digitálnych služieb pre občanov, podnikateľov a inštitúcie verejnej správy má priniesť prehľadnejší portál slovensko.sk.   

Zelená domácnostiam: Ešte milión eur voľných

V poradí 24. kolo projektu podpory malých obnoviteľných zdrojov energie, ktoré je zamerané na podporu inštalácií tepelných čerpadiel a kotlov na biomasu v mimobratislavských regiónoch, je naďalej otvorené. 

Podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) toto kolo stále trvá a je možné podávať žiadosti o poukážky. Z celkovej vyčlenenej sumy 4 milióny eur je k dispozícii ešte jeden milión eur. Je to jedno z posledných kôl pilotného projektu Zelená domácnostiam, ktorý tento rok končí..
     
Kolo bude uzatvorené po prekročení alokácie vo výške 4 milióny eur o 10%, alebo v termíne avizovaného ukončenia kola v súlade s osobitnými podmienkami kola, teda v piatok 25. mája 2018 o 15. hod.

Novinka: reformuj.sk

Operačný program Efektívna verejná správa (OP EVS) bude fungovať na novom webe reformuj.sk, ktorý je určený nielen pre odbornú, ale aj pre širokú laickú verejnosť.  

Cieľom je ukázať implementáciu celého operačného programu. Hlavným prvkom je tak graf na úvodnej stránke, ktorý zobrazuje celkovú sumu vyčlenenú pre OP EVS podelenú na prioritné osi s ich alokáciami. Z nich vychádzajú už konkrétne projekty s konkrétnou zazmluvnenou sumou. Úvodná stránka ponúka cez graf pohľad na národné projekty, časom k nim pribudnú aj dopytovo-orientované projekty. Sumy v grafe sa budú meniť podľa zazmluvnených projektov, ktoré budú pribúdať - ide o grafické zobrazenie napĺňania zazmluvnených projektov. Nechýbajú ani informácie o rozpočte OP EVS: o celkovej alokácii, ktorá ja zazmluvnená a pracuje sa na nej, ako aj zostatok, ktorý bude využitý na nové výzvy a vyzvania.

Hlavným ťažiskom je orientácia na projekty, kľúčový prvok každého operačného programu. Na webe sa k nim dá dostať troma spôsobmi. Prvou cestou je šesť bannerov rozdelených podľa oblastí, ktorým sa OP EVS v rámci reformy verejnej správy venuje:  Verejné služby, Fungovanie štátu, Hospodárenie štátu, Ľudské zdroje, Súdny systém a Občianska spoločnosť. Druhým spôsobom je možnosť dostať sa k projektom cez úvodný graf. Treťou možnosťou je cesta prostredníctvom odbornej terminológie cez prioritné osi v hlavnom hornom menu. Webová stránka ponúka aj tzv. kartu projektu. Okrem textových informácií o projekte uvádza tiež jeho percentuálne napĺňanie ako aj napĺňanie jeho ukazovateľov vo forme kriviek a budíkov. Zámerom je ukázať celý „životný cyklus projektu“. Materiály sú na webe zverejnené vo formáte, ktorý je možné stiahnuť.  

Radíme: Chemikálie v kozmetike

O nepriaznivých účinkoch kozmetiky s obsahom chemických zložiek ste už určite počuli. Niektoré škodlivé prísady sa ale môžu skrývať pod nenápadnými názvami. Viete ich skutočne rozpoznať? 

Keď si pozornejšie prečítate informácie na obale kozmetického výrobku zistíte, že vo vnútri na prvý pohľad prírodnej a šetrnej kozmetiky je často len minimum skutočne organických zložiek. Odborníci preto odporúčajú kontrolovať zloženie, aby ste nekúpili namiesto prírody nechtiac syntetiku. Riskujete tak alergie a nepríjemné kožné reakcie.

Stačí vedieť, ktoré zložky šetrná kozmetika nesmie obsahovať – parabény, silikóny (methicone/siloxane), Sodium Lauryl Sulfate (SLS) a Sodium Laureth Sulfate (SLES), propylén glykol (PG) a polyetylén glykol (PEG), minerálny olej alebo vazelínu (parrafin/petrol), syntetické vonné látky, chlór (amoniak), hliník, limonén, ftaláty či dioxán. Všetky tieto zložky sú totiž syntetického pôvodu, a dokonca viaceré z nich sú vedľajším produktom ropného priemyslu. Bolo zistené, že parabény dokážu narušiť fyziológiu dôležitých funkcií a majú mierne estrogénové účinky na telo. Môžu spôsobiť alebo urýchliť vznik rakoviny prsníka či lokálne kožné reakcie. Ak sa vyhnete spomínaným zložkám na etiketách výrobkov, môžete byť pokojní, že na seba nedávate žiadnu ropu či škodlivú chémiu. 

Smartfóny: Sú s nami už 20 rokov a čoraz viac aj s internetom

Rok 2017 priniesol zlom - po dvoch desaťročiach sa prvýkrát viac ako polovica globálnej internetovej populácie pripája k internetu prostredníctvom mobilného zariadenia. Slovensko tento trend nasleduje.

Podľa Connected Consumer Study predstavuje využívanie mobilného internetu na globálnej úrovni 76%, pričom jednotlivé trhy sa pohybujú na úrovni od 98% v Saudskej Arábii, 60% na Slovensku až po 51% na Ukrajine. Na Slovensku využívanie internetu takmer dosiahlo svoju kapacitu, keďže v roku 2017 využívalo internet na súkromné účely až 85% domácej populácie, pričom 80% z nich využíva internet každý deň. Podiel ľudí, ktorí sú on-line každodenne, vzrástol zo 62% v roku 2013 na 68% v roku 2017. Štúdia tiež zistila, že používanie smartfónov na Slovensku sa zvýšilo zo 46% v roku 2013 na 70% v roku 2017, zatiaľčo používanie desktopov v rovnakom čase mierne, ale konštantne klesalo.V roku 2017 tvoril na Slovensku podiel používateľov internetu, ktorí využívajú na vyhľadávanie smartfón rovnako často ako počítač až 43%, v prípade sledovania videí 34% a v prípade nákupov on-line 21%. Tieto údaje sa od roku 2013 takmer zdvojnásobili (21% vyhľadávanie, 15% sledovanie videí a 11% nákupy on-line).

Podľa štúdie až pri 53% návštevách je ale stránka opustená, ak jej načítanie na mobilných zariadeniach trvá tri alebo viac sekúnd. Každý druhý používateľ očakáva, že stránka sa načíta za menej ako 2 sekundy a 46% ľudí tvrdí, že zdĺhavé načítavanie stránok je jednou z vecí, ktoré nemajú radi pri prehliadaní webu na mobilných zariadeniach. Na konci roka 2017 Google otestoval rýchlosť otvárania cieľových stránok mobilných reklám v 21 krajinách a 10 rôznych odvetviach. Na Slovensku je priemerná doba načítania webstránky v súčasnosti 8,7 sekundy, čo je o niečo lepšie ako európsky priemer (9,124 sekundy). Zároveň to však je o viac ako 5 sekúnd pomalšie ako najlepšia dosiahnutá rýchlosť, ktorá predstavuje 3 sekundy. Slovensko sa tak v rebríčku krajín umiestnilo na štvrtom mieste spolu so Španielskom. Lepšiu priemernú rýchlosť načítania mobilných stránok majú len v Rumunsku, Nemecku a Holandsku.    

Štúdia Connected Consumer Study spoločnosti Google zisťuje každý rok digitálne návyky ľudí po celom svete. V rámci aktuálnej štúdie bolo v prieskume zapojených 79.000 respondentov zo 63 krajín vrátane Slovenska, čo predstavuje viac ako 2 milióny minút rozhovorov.

EU: Rozpočet na rok 2019

Európska komisia predložila návrh rozpočtu únie na rok 2019, v ktorom sa počíta so 166 miliardami EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch. Predstavuje zvýšenie o 3% oproti roku 2018, pričom ťažisko tvoria investície do silnejšieho a odolnejšieho európskeho hospodárstva a na podporu solidarity a bezpečnosti na obidvoch stranách hraníc EÚ. 

V poradí šiesty rozpočet v rámci dlhodobého rozpočtu EÚ na obdobie rokov 2014 až 2020 neprekračuje stanovené obmedzenia. Návrh je založený na predpoklade, že Spojené kráľovstvo bude po svojom vystúpení z EÚ dňa 30. marca 2019 naďalej prispievať k plneniu a bude sa podieľať na vykonávaní rozpočtu EÚ do konca roku 2020 tak, ako keby bolo členským štátom. Návrh spoločne prerokujú Európsky parlament a členské štáty Európskej únie. Začiatkom tohto mesiaca EK predložila aj návrh pragmatického a moderného dlhodobého rozpočtu únie na obdobie rokov 2021 – 2027.

Finančné prostriedky určené na podporu hospodárskeho rastu predstavujú v roku 2019 spolu takmer 80 miliárd EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch. To zahŕňa navýšenie prostriedkov pre vlajkové programy:
* 12,5 miliardy EUR (+8,4 % oproti roku 2018) na výskum a inovácie v rámci programu Horizont 2020, vrátane 194 miliónov EUR na nový európsky spoločný podnik vysokovýkonnej výpočtovej techniky,
* 2,6 miliardy EUR na vzdelávanie v rámci programu Erasmus+ (+10,4 % v porovnaní s rokom 2018),
* 3,8 miliardy EUR v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) (+36,4 % oproti roku 2018) na infraštruktúrne siete,
* ďalších 233,3 milióna EUR na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí žijúcich v regiónoch, v ktorých je miera nezamestnanosti mladých ľudí vysoká; tieto prostriedky doplnia financovanie poskytované z Európskeho sociálneho fondu.

Komisia očakáva, že programy politiky súdržnosti na obdobie rokov 2014 – 2020 budú v roku 2019 po povzbudivých signáloch na konci minulého roka pri financovaní vo výške 57 miliárd EUR (+ 2,8% oproti roku 2018) naďalej naplno fungovať a že financovanie poľnohospodárskej politiky zostane stabilné na úrovni takmer 60 miliárd EUR (+ 1,2% v porovnaní s rokom 2018).

Okrem zabezpečenia konsolidácie doterajšieho úsilia tento návrh rozpočtu tiež zahŕňa podporu pre nové iniciatívy:
* 103 miliónov EUR pre Európsky zbor solidarity, vďaka ktorým sa vytvoria príležitosti pre mladých ľudí, aby pracovali ako dobrovoľníci v rámci projektov vo svojich vlastných krajinách alebo v zahraničí,
* 11 miliónov EUR na zriadenie Európskeho orgánu práce, čo pomôže zabezpečiť spravodlivú mobilitu pracovnej sily v rámci vnútorného trhu a zjednodušiť spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi,
* 40 miliónov EUR na rozšírenie programu na podporu štrukturálnych reforiem zameraného na vykonávanie štrukturálnych reforiem v členských štátoch,
* 245 mil. EUR na zriadenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu na účely podpory európskeho obranného priemyslu a dosiahnutia pokroku smerom k európskej obrannej únii,
* 150 miliónov EUR na posilnenie reakcie na zemetrasenia, lesné požiare a iné katastrofy v Európe prostredníctvom rezervných kapacít civilnej ochrany na úrovni EÚ vrátane zariadení a tímov „rescEU“,
* 5 miliónov EUR je určených na vytvorenie novej Európskej prokuratúry na trestné stíhanie cezhraničnej trestnej činnosti vrátane podvodov, prania špinavých peňazí a korupcie. Na ochranu občanov a podnikov pred kybernetickými útokmi sa prijmú ďalšie opatrenia. 

e-Služby: Väčšina používateľov je spokojná

Pod názvom elektronické služby štátu ľuďom ako prvé napadnú diaľničné známky, informácie z katastra a daňové priznania. Používatelia oceňujú úsporu času a komfort.  

To sú niektoré zistenia, ktoré priniesol prieskum Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu o spokojnosti s elektronickými službami štátu. Zároveň podľa vicepremiéra potvrdil, že najpotrebnejšou zmenou v on-line službách je ich zjednodušenie.

Telefonický prieskum medzi dospelými Slovákmi, bežnými používateľmi e-služieb a firmami prebiehal od 12. januára do 6. februára 2018. Viac ako polovica občanov a viac než 62% firiem, ktorí využili e-služby, je s nimi spokojná. Až 80% podnikateľov je presvedčených o tom, že on-line vybavovanie je lepšie, ako ísť osobne na úrad. Naopak priamu nespokojnosť deklarovalo len 10%  opýtaných, rovnako zo segmentu občanov ako aj firiem.

SR: Kontaminácia životného prostredia

Prostredníctvom rastlín sa toxické látky môžu dostať až do ľudského tela a ohroziť tak zdravie. Vhodne zvolené druhy rastlín sa ale môžu využiť aj ako alternatívny spôsob očisťovania znečistených území.  

Podobne ako človek aj rastliny, ktoré prijímajú väčšinu živín koreňmi, sú konfrontované s prvkami a látkami, ktoré nielenže nepotrebujú, ale sú pre ne aj škodlivé. Tie sa v rastlinách môžu hromadiť a pokračovať v potravovom reťazci ďalej až do nášho tela. „Záhadné stúpanie počtu civilizačných chorôb, alergií, problém s plodnosťou, to nie sú mediálne strašiaky, ale skutočnosť. Je to nepopulárna, politikmi a producentmi potravín neobľúbená téma. V niektorých častiach sveta, a nie tak dávno ani v našej časti sveta, nepublikovateľná“, vysvetľuje prof. RNDr. Alexander Lux, CSc. z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Z opustených baní a skládok po ťažbe na Slovensku sa podľa neho dodnes uvoľňujú nebezpečné látky a viaceré polia sú zamorené toxickými látkami, lacnými hnojivami a ochrannými látkami, bez ktorých sa v intenzívnom poľnohospodárstve nezaobídeme. Príležitostne sa tiež objavujú informácie o BETEX-e (benzén-toluén-etylbenzén-xylén) v podzemných vodách či úložiskách dnes zakázaných pesticídov, insekticídov a fungicídov.

Jedným z alternatívnych riešení týchto problémov je „očisťovanie“ prostredia rastlinami, tzv. fytoremediáciou. Očisťovanie prebieha aj samovoľne, keď jedovaté skládky či jazerá postupne zarastajú vegetáciou, ktorá toxické látky do seba prijíma, alebo v prípade organických látok ich aj metabolicky upravuje či rozkladá. „Tento proces sa dá urýchliť a zefektívniť výberom vhodných rastlinných druhov, zabezpečením, že značná časť toho, čím je koreňová sústava obklopená a čo sa za bežných okolností rastlina snaží neprijať, sa transportuje do nadzemnej časti, ktorá sa dá zozbierať a pri niektorých kovoch v ideálnom prípade dokonca aj recyklovať. Na druhej strane je tu hľadanie a šľachtenie rastlín, ktoré využívame ako zdroj potravy, so zníženým transportom škodlivín z koreňa do nadzemných častí, do plodov či semien, ktoré konzumujeme vo veľkých množstvách“, ozrejmil profesor Lux.

Tím experimentálnej biológie sa tiež venuje téme kremíka v rastlinách, ktorý predstavuje v rámci fyziológie rastlín určitú anomáliu. Nie je považovaný za esenciálny prvok, aj keď ho mnohé druhy akumulujú vo významných množstvách. V posledných desaťročiach sa objavuje stále viac dôkazov o jeho mimoriadnosti v oblasti ochrany rastlín voči pôsobeniu stresu. „Naše experimenty ukázali, že aplikácia kremíka má prospešný vplyv na prekonávanie rôznych foriem abiotického a biotického stresu, či už ide o stres z prítomnosti ťažkých kovov, iných toxických prvkov, alebo dokonca o ochranu rastlín pred atakom parazitických rastlín ničiacich úrodu. Mechanizmus pôsobenia kremíka v rastlinách stále nie je dokonale preskúmaný vo všetkých aspektoch, čo nám otvára ďalšie možnosti našej vedeckej realizácie,“ uzatvára biológ UK. 

Dohovor o biologickej diverzite: 25. výročie

V roku 1992 sa väčšina krajín stretla v Rio de Janeiro na  svetovom summite Zeme (konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji) a prijala jedinečnú dohodu pre záchranu života na zemi – Dohovor o biologickej diverzite (Convention on Biological Diversity). Do platnosti vstúpil 29. decembra 1993.    

Vedecké indikátory naďalej upozorňujú na stratu biodiverzity ako aj ekosystémy, ktorých zlý stav ohrozuje naše životy a rozvoj na našej planéte. Dohovor a jeho 25. výročie je príležitosťou zdvojnásobiť spoločné úsilie pri dosiahnutí jeho cieľov. Ochrana prírody a biodiverzity na Slovensku nie je len agenda Ministerstva životného prostredia SR, mala by spájať na Slovensku väčšinu rezortov. Každý ekonomický sektor si musí uvedomiť, že príroda a biodiverzita tvorí svojim prírodným kapitálom základ pre úspešné podnikanie – či už je to zdravá pôda pre poľnohospodárstvo, zdravé stromy a lesy pre lesné hospodárstvo, dostatok rýb a čistá voda pre rybné hospodárstvo, pekné, čisté a nedotknuté prírodné zdroje pre cestovný ruch, ochrana rastlín a živočíchov pre zdravotníctvo a farmaceutický priemysel a i.

Tento prírodný kapitál je zväčša tvorený našimi ekosystémami a tie zase tvoria určité služby, ktoré nazývame ekosystémovými službami. Napríklad cestovný ruch je závislý od kvalitného prírodného prostredia a priamo súvisí s ochranou prírody. Aj zdravotníctvo si musí uvedomiť, že bez zdravej prírody a životného prostredia svojimi liekmi a novými nemocnicami svojim pacientom nepomôže. Zastavenie straty biodiverzity významne prispeje k skvalitneniu ekosystémových služieb, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre zdravý, kvalitný a bezpečný život obyvateľstva.

Od vstupu do Európskej únie v roku 2004 sa Slovenská republika začala výraznejšie zaoberať najmä implementáciou legislatívy EÚ a prípravou sústavy Natura 2000, avšak aj iné politiky EÚ priamo alebo nepriamo výrazne prispievajú ku ochrane prírody, biodiverzity a krajiny nielen na Slovensku. 

Aktuálne: Viac peňazí pre NedisKVALIFIKUJ SA!

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zvýšilo pôvodných 17 miliónov eur z európskych zdrojov na výzvu zameranú na podporu celoživotného vzdelávania na 26 miliónov eur. Dôvodom bol veľký záujem žiadateľov aj úspešné splnenie stanovených podmienok na poskytnutie príspevku.  

Zvýšenie finančných prostriedkov umožní realizovať väčší počet kvalitných projektov na podporu celoživotného vzdelávania. Zamerané majú byť na zvýšenie kvality a efektívnosti celoživotného vzdelávania s dôrazom na rozvoj kľúčových kompetencií. Podporených bude približne 160 projektov, z ktorých sa niektoré už realizujú.  

Ministerstvo zároveň deklarovalo, že nebude vyhlasovať tretie hodnotiace kolo výzvy. V budúcnosti plánuje podporovať tému celoživotného vzdelávania prostredníctvom dopytovo orientovaných výziev a vyzvaní a národných projektov. Zoznam schválených, ale aj neschválených žiadostí bude zverejnený na internetových stránkach ministerstva aj na webe ludskezdroje.gov.sk.

Aktuálne: Požičiavaniu peňazí sa nevyhýbame

Podľa prieskumu PROFI CREDIT Slovakia až 47,3% oslovených respondentov má k požičiavaniu peňazí pozitívny, či skôr pozitívny vzťah. Ak sa ale rozhodneme požičať si peniaze, zvyčajne ide o drahšie veci, na ktoré si nevieme našetriť.  

Z 1.050 respondentov si len 6% odmieta peniaze požičať bez ohľadu na okolnosti a 46,2% je ochotných urobiť tak len v nevyhnutnom prípade. Zodpovednejšie pristupujú k zadlžovaniu ženy: iba 9,7% má k požičiavaniu peňazí pozitívny alebo skôr pozitívny vzťah oproti 16,3% oslovených mužov. Sprísňovanie podmienok čerpania pôžičiek a úverov ľudí názorovo rozdeľuje. Celkovo 51,3% oslovených respondentov uviedlo, že v súčasnosti je pre nich získať potrebný úver ťažšie, ako tomu bolo v minulosti. Až 40,4% ale vníma sprísnenie legislatívnych pravidiel pozitívne, a to najmä z dôvodu vlastnej ochrany, pred možným nesplácaním úveru. Ambivalentných však bolo v tejto otázke až 35,2% respondentov, ktorí zmeny legislatívy vnímajú rozporuplne. Obavy z ďalšieho sprísňovania pravidiel poskytovania a čerpania pôžičiek a úverov pociťuje 46,5% oslovených respondentov, pričom je zaujímavé, že až 57,1% z nich spadá do skupiny vysokoškolsky vzdelaných. Zároveň 47,8% respondentov súhlasilo s názorom, že legislatívne zásahy štátu voči nebankovým spoločnostiam obmedzili dostupnosť úverov pre bežných Slovákov.

Problematickosť čerpania pôžičiek a úverov nás na druhej strane zdá sa núti viac sporiť. V rámci realizovaného prieskumu 54% respondentov potvrdilo, že sa snažia peniaze šetriť peniaze pravidelne. Občas si niečo usporí 37% respondentov a doslova zo dňa na deň, bez snahy ušetriť si peniaze žije približne 9% oslovených. Zároveň sa potvrdilo, že s výškou dosiahnutého vzdelania zároveň stúpa snaha zabezpečiť sa šetrením na horšie časy  a nepredvídateľné situácie

Upozorňujeme: Podvody pri vymáhaní dlhov

V uplynulých dňoch údajný zamestnanec exekútorského úradu oslovil zamestnávateľa s výzvou na úhradu dlhu voči Sociálnej poisťovni, pričom ako kontaktné číslo účtu uviedol číslo účtu v komerčnej banke a nesprávny variabilný symbol.

Dlžník však svoje záväzky uhrádza vždy na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. V prípade zaslania výzvy v mene súdneho exekútora na úhradu pohľadávky Sociálnej poisťovne sa odporúča preveriť si existenciu záväzku priamo v pobočke poisťovne a zároveň preveriť, či číslo účtu zodpovedá účtu, ktorý má exekútor zverejnený na stránke Slovenskej exekútorskej komory.

Poisťovňa od 1. júla 2017 získala právomoc v správnom konaní vymáhať svoje pohľadávky sama, a preto v prípadoch, v ktorých sa dlh začal vymáhať po 1. júli 2017, dlžníci nemôžu dostať príkaz na úhradu od exekútorského úradu, ale priamo od Sociálnej poisťovne. Dlžné poistné a penále poisťovňa vymáha tromi spôsobmi, a to v tzv. správnom konaní, prostredníctvom mandátnej správy alebo exekútora, avšak vždy až po tom, ako ich najskôr na uhradenie dlhu vyzve písomne rozhodnutím, voči ktorému sa môžu do 15 dní odvolať.  

Trend: Aj Slováci podceňujú svoje dlhy

Počet extrémnych dlžníkov stále stúpa. Dlhujú bankám, nebankovým spoločnostiam, mobilným operátorom, elektrárňam či plynárňam. Iba v evidencii EOS KSI Slovensko je 44 ľudí, ktorí majú viac ako desať záväzkov. Rekord drží 54-ročný muž z Brezna, ktorý má aktuálne až 21 záväzkov.      

S dlhmi bojujú ľudia bez ohľadu na to, kde bývajú a koľko majú rokov. Veľa dlhov si vyrábajú tak Bratislavčania, Žilinčania či Košičania, ale aj ľudia z Čerhova, Sečoviec či Pôtora. Vekový priemer ľudí, ktorí majú viac ako desať záväzkov, je 51 rokov. Medzi týmito dlžníkmi sa však objavili aj tridsiatnici či takmer sedemdesiatnici. „Počas života sa ľudia dostávajú do rôznych situácií – v mladosti sa snažia zabezpečiť bývanie a rodinu, v starobe zase musia platiť vysoké poplatky napríklad za zdravotnú starostlivosť. Ak siahnu po pôžičke a neskôr ju nedokážu splácať, veľmi rýchlo sa dostanú do dlhovej špirály. Prestanú platiť za elektrinu, plyn či mobil, alebo si vezmú ďalšiu pôžičku, ktorou splácajú tú prvú", vysvetľuje Michal Šoltes.

Ak už ľudia majú veľa dlhov a nedokážu ich splácať, majú niekoľko možností. Požičať si od rodiny alebo známych, dohodnúť sa s veriteľmi a splácať im po malých čiastkach, či napríklad predať časť svojho majetku. Prvým krokom je však komunikácia! Prevažná časť dlžníkov nekomunikuje, zatajuje sa, alebo opakovane zavádza, že zaplatí. V extrémnych prípadoch nastáva posledná forma riešenia, a tou je súd a exekúcia. 

EU: Telekomunikačné služby on-line

Európska komisia a národné orgány na ochranu spotrebiteľa uverejnili výsledky celoeurópskeho skríningu 207 webových lokalít, ktoré ponúkajú služby telefonovania v pevnej/mobilnej sieti, internetu či audio a video streamingu. 

Podľa prieskumu 163 z týchto webových lokalít možno porušuje právne predpisy EÚ o ochrane spotrebiteľa. Medzi najčastejšie zistené problémy patria reklama údajne bezplatných alebo zľavnených balíkov, ktoré sú v skutočnosti viazanými ponukami, nedostatočný systém riešenia sporov alebo, že tieto webové lokality môžu jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez toho, aby o tom spotrebiteľa informovali, alebo mu to zdôvodnili.

Hlavné zistenia:
* v 50% webové lokality propagovali službu zadarmo alebo so zľavou v prípadoch, kedy ju bolo možné získať len ako súčasť viazaného balíka služieb;
* v 78,7% webové lokality neuvádzali odkaz na platformu na riešenie sporov online;
* na 40,6% webových lokalít nebol uvedený žiadny opis systému riešenia sporov;
* 31,9% webových lokalít môže jednostranne zmeniť podmienky zmluvy alebo charakteristiky služby bez informovania spotrebiteľa či bez toho, že spotrebiteľ by mohol zmluvu zrušiť;
* 25,1% webových lokalít neposkytlo jasné alebo pravdivé informácie o možnostiach náhrady a vrátenia peňazí v prípadoch, keď ponúkaná služba nezodpovedá tomu, za čo klient zaplatil;
* 21,7 % webových lokalít neuviedlo jasné a komplexné informácie o automatickom predĺžení obnove zmluvy.

Vnútroštátne orgány podrobnejšie preveria všetkých 163 webových lokalít, pri ktorých boli zistené nezrovnalosti a budú žiadať nápravu. Orgány zodpovedné za spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa zabezpečia, aby webové lokality postupovali v zmysle zákona, pričom využijú vnútroštátne postupy presadzovania práva. Komisia nedávno navrhla aj Novú dohodu pre spotrebiteľov, ktorá posilní možnosti reakcie na obchodníkov využívajúcich nekalé obchodné praktiky a príslušným orgánom umožní dôraznejšie presadzovať pravidlá EÚ na ochranu spotrebiteľa.

Podľa hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov EÚ z roku 2016, v ktorej sa sleduje názor spotrebiteľov na viac ako 40 trhov, sektor telekomunikácií má na svedomí najvyššie celkové poškodzovanie spotrebiteľa. 

SR: Frekvencie v pásme 10 GHz

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zverejnil nové výzvy do výberových konaní na pridelenie frekvencií z pásma 10 150 – 10 650 MHz (10 GHz) formou elektronickej aukcie v okresoch: Bardejov, Dolný Kubín, Hlohovec a Malacky.  

Predmetom každého z týchto výberových konaní je šesť frekvenčných blokov, každý so šírkou 14 MHz (2x7 MHz) duplexne. Účastník výberového konania sa môže uchádzať o ľubovoľný počet frekvenčných blokov. Jediným hodnotiacim kritériom je ponúknutá výška jednorazovej úhrady za pridelenie frekvencií. Vyvolávacou cenou pre každý ponúkaný frekvenčný blok je 550 €. Ponuka do výberového konania musí byť doručená na podateľňu RÚ osobne alebo poštou najneskôr do 11.06.2018 do 13:30 h. Neoddeliteľnou súčasťou je zloženie peňažnej zábezpeky vo výške 600 € pripísaná na účte pred uplynutím lehoty určenej na predloženie ponuky do výberového konania.    

Frekvencie z pásma 10 GHz sú určené na zriadenie a prevádzkovanie verejnej bezdrôtovej prístupovej elektronickej komunikačnej siete za účelom poskytovania elektronických komunikačných služieb koncovým používateľom. 

Novinka: On-line poradňa o testovaní liekov

Do klinického skúšania sa ročne zapojí okolo 9.000 Slovákov. Pacienti získajú informácie o testovaní liekov aj v bezplatnej on-line poradni, ktorú zriadila Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) v spolupráci s Asociáciou na ochranu práv pacientov SR. 

Poradňa na webovej stránke AIFP má uľahčiť hľadanie informácií o aktuálnych klinických skúšaniach prebiehajúcich na Slovensku a tiež zjednodušiť proces prepojenia pacienta a jeho lekára s výskumnými centrami. Cieľom je získať jednoduchým spôsobom informácie o relevantných klinických skúšaniach na Slovensku. Pacient vyplní na stránke formulár, na základe ktorého mu budú vyhľadané prebiehajúce klinické skúšania so zreteľom na jeho diagnózu z nezávislých a verejne dostupných zdrojov. Súčasťou spätného emailu z poradne bude jedna príloha určená lekárovi, ktorý následne pomôže pacientovi kontaktovať sa na príslušné centrum a zhodnotiť s danými odborníkmi, či je, alebo nie je vhodným pre účasť v prebiehajúcom skúšaní.      

Klinické skúšanie prebieha v niekoľkých fázach za prísnych podmienok. Jeho cieľom je dokázať efektívnosť a bezpečnosť lieku či liečebného postupu. Bez toho by regulátory liek pre použitie v bežnej praxi neschválili. Kým sa nový liek uvedie na trh, prejde 12 až 13 rokov. Priemerné náklady na vývoj jedného lieku dosahujú až dve miliardy amerických dolárov, ktoré hradí výlučne výrobca. Liečba a zdravotná starostlivosť poskytnutá v rámci klinického skúšania tak finančne nezaťažuje ani pacientov, ani zdravotné poisťovne. Farmaceutické firmy testujú na Slovensku najčastejšie lieky na liečbu nádorov, ochorení tráviaceho traktu či cukrovky ako aj na neurologické, reumatické, srdcové či infekčné ochorenia.

DESI 2018: Slovensko je priemerné

Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) monitoruje pokrok členských štátov EÚ v oblasti digitalizácie. Zameriava sa na päť kapitol: pripojenie k internetu, ľudský kapitál, využívanie internetových služieb, integrácia digitálnych technológií a digitálne verejné služby.

V celkovom hodnotení skončilo Slovensko spomedzi 28 členských krajín únie na 20. mieste. Celkovo možno konštatovať, že v každom z ukazovateľov nastal určitý posun vpred napriek tomu, že celkové umiestnenie v rebríčku sa v porovnaní s vlaňajškom nezmenilo. Slovensko tak patrí do skupiny krajín so slabými výsledkami.

Výsledky DESI ukazujú, že Slováci sú priemernými používateľmi internetu a náležite využívajú rôzne on-line služby. Dostupnosť pripojenia a služieb 4G je dostatočne rozšírená, avšak ultrarýchle širokopásmové pripojenie je nad priemerom EÚ. Pokiaľ ide o ľudský kapitál, aj napriek rastúcemu dopytu na trhu práce, je ponuka odborníkov v oblasti IKT stále pod priemerom EÚ.

Najväčší progres bol zaznamenaný v dvoch oblastiach:
· Integrácia digitálnych technológií - postup z 21. miesta na 18.
· Digitálne verejné služby - postup z 24. na 20. miesto.
V praxi tak napríklad viac podnikov využíva na výmenu informácií balíkový softvér, zvýšilo sa aj využívanie sociálnych médií na interakciu so zákazníkmi a viac firiem zaviedlo on-line predaj.

CERN: Slovenská republika je aktívnym členom

Na CERN prispieva SR približne 5 miliónmi švajčiarskych frankov ročne (cca 4 milióny a 226 tisíc eur). Pracuje tu viacero slovenských vedcov a organizácia poskytuje tiež ďalšie príležitosti pre výskumníkov.

Slovensko po 7 rokoch opäť hostilo zasadnutie RECFA (Európskeho výboru pre budúce urýchľovače). Aj o slovenských vedcoch, inžinieroch a špecialistoch, ktorí sa podieľajú na vývoji a výrobe komponentov pre náročné experimenty v časticovej fyzike, tak bolo pracovné stretnutie vicepremiéra Richarda Rašiho s generálnou riaditeľkou CERN Fabiolou Gianotti. Návratnosť nášho vkladu je podľa R. Rašiho až 2:1. „Protihodnotou sú napríklad zákazky, ktoré slovenské firmy od CERN získavajú na dodávku komponentov pri budovaní technickej infraštruktúry nevyhnutnej pre experimentálny výskum, akými sú manipulátory na supravodivé magnety, ktoré dodali Závody ťažkého strojárstva v Košiciach. Oceľové platne pre obrovský kalorimeter experimentu ATLAS vyrobili v Novej Dubnici, zdvíhacie zariadenia v Prešove a elektroniku v Košiciach“, dodal R. Raši. Oficiálne sa SR podieľa na aktivitách CERN prostredníctvom MŠVVŠ SR – Výbor pre spoluprácu SR s CERN.

Európska organizácia jadrového výskumu so sídlom v Meyrin vo Švajčiarsku vo zameriava na výskum najmä v oblasti časticovej fyziky. V súčasnosti má 22 členských štátov vrátane Slovenska. Najznámejšie laboratórium CERN je Veľký hadrónový urýchľovač (LHC). Synchrotrón LHC je najväčší urýchľovač častíc na svete, vďaka ktorému bola v roku 2012 potvrdená častica Higgsov bozón (Nobelova cenu za fyziku, 2013). V laboratóriách CERN vznikli aj ďalšie objavy a inovácie, napríklad koncepcia webových stránok a internetového prehliadača v roku 1990.