Aktuálne: Belasý motýľ

Slováci môžu vo verejnej zbierke finančne podporiť muskulárnych dystrofikov. Odkázaní sú na pomoc druhej osoby, pretože ich svaly sa stávajú bezvládnymi.

Zbierka sa koná v piatok v približne 60 slovenských mestách a dedinách. V uliciach sa bude rozdávať symbol ochorenia – belasé motýliky a informačné letáčiky. "Motýľ je symbol ľudí so svalovou dystrofiou. Vyjadruje túžbu po slobodnom pohybe a zároveň našu krehkosť", hovorí Jozef Blažek z Organizácie muskulárnych dystrofikov (OMD) v SR. Ľudia môžu pacientov s ochorením podporiť a prispieť do prenosných pokladničiek. Výnos zbierky je určený na doplatky za kompenzačné pomôcky pre chorých, ktoré sú finančne náročné. Výťažok sa preto používa na doplatenie na pomôcky, najmä zdviháky, elektrické vozíky, špeciálne mechanické vozíky, elektrické postele, špeciálne sedačky, odsávačky hlienov, centrály elektrickej energie a iné špecifické pomôcky. Doteraz sa z verejnej zbierky Belasý motýľ pomohlo v 569 prípadoch v celkovej sume 303.063 eur.
   
Svalových dystrofikov tiež možno podporiť poslaním darcovskej SMS v hodnote dve eurá s textom DMS MOTYL na číslo 877. Rovnako sa dá prispieť priamo na účet zbierky SK2211000000002921867476, prípadne on-line cez web belasymotyl.sk. Tam možno nájsť aj informácie o použití vyzbieraných prostriedkov.

Upozorňujeme: Zatopené autá

Silné búrky, ktoré spôsobili lokálne záplavy, ovplyvnia aj trh s ojazdenými autami. V inzerátoch sa začnú objavovať aj autá, ktoré boli zatopené. 

V moderných vozidlách plných elektronickej výbavy a rôznych bezpečnostných systémov je pochopiteľne zvýšená náchylnosť k poruchám, najmä po zaplavení veľkým množstvom vody a bahna. Takýto zásah do elektroniky môže mať za následok výpadok systému fungovania vozidla a ohroziť priamo aj život posádky. Riziko kúpy takýchto vozidiel po lokálnych záplavách na západnom Slovensku v súčasnosti výrazne vzrástlo. Autobazáre tak zvyšujú bezpečnosť výkupu vozidiel a sprísňujú kontroly vykupovaných áut.

„Výdavky na opravu môžu prevýšiť aj cenu samotného vozidla. Po zatopení vozidla by mala byť vymenená kompletná elektroinštalácia, diely motorovej sústavy a často aj znehodnotené časti interiéru ako sú sedadlá, čo znamená náklady aj niekoľko tisíc eur", uviedla Karolína Topolová. „Starostlivo preverujeme, kde sa s vozidlom jazdilo. Oveľa detailnejšie kontrolujeme, či napríklad nie je bahno v rôznych ťažko prístupných miestach, napríklad pod čalúnením dverí. Často býva aj za tesnením okolo dverí alebo pod palubnou doskou. Veľa napovie tiež väčšia miera korózie pod kobercom v batožinovom priestore, alebo určitý špecifický zápach po povodni."

Profesionálni predajcovia sa zaplaveným autám vyhýbajú. Zároveň musia podľa nového zákona uvádzať v inzercii VIN vozidla, na základe ktorého si záujemcovia môžu ojazdené vozidlo preveriť. Avšak súkromní predajcovia VIN číslo udávať nemusia, čo aj využívajú. Zabraňujú tak zákazníkom, aby si mohli auto sami skontrolovať. Očakáva sa teda, že tak ako aj po iných povodniach, budú zatopené vozidlá ponúkať hlavne individuálni predajcovia. Kupujúci by preto mali byť v tejto dobe obozretní a k nákupu auta by mali pristupovať zodpovedne. V kúpnej zmluve by rozhodne mali požadovať ustanovenie o tom, že auto nebolo zatopené, aby v rámci reklamácie mohli žiadať finančnú kompenzáciu.

Výzva: 15 miliónov eur pre základné školy

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vyhlásilo v rámci prioritnej osi Vzdelávanie operačného programu Ľudské zdroje novú výzvu. Cieľom je skvalitniť výchovno-vzdelávací proces a študijné výsledky žiakov v oblasti matematickej, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti na základných školách. 

O finančné prostriedky môžu žiadať základné školy z celého Slovenska, vrátane Bratislavského samosprávneho kraja. Ak škola nemá právnu subjektivitu, žiadateľom je zriaďovateľ. Výhľadovo ministerstvo plánuje výzvu rozšíriť aj o stredné odborné školy a gymnáziá. Projekty môžu byť zamerané na mimoškolskú činnosť, na zaradenie extra hodín (možnosť navýšiť počet hodín podľa potrieb školy nad rámec povinne stanovených hodín) či vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov, vrátane zakladania pedagogických klubov. V rámci výzvy je možné sa uchádzať aj o príspevok na pomôcky previazané s predmetom výzvy.

Aktivity tejto výzvy sú zamerané na žiakov základných škôl, vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ako aj na pedagogických a odborných zamestnancov. Schvaľovanie projektov bude prebiehať systémom hodnotiacich kôl až do vyčerpania alokácie. Minimálna výška žiadosti o príspevok je 50.000 eur, maximálna 200.000 eur. Minimálna dĺžka na realizáciu aktivít projektu je 12 mesiacov, maximálna dĺžka 24 mesiacov. Prvé hodnotiace kolo sa uzavrie 9. júla pre školy z Bratislavského samosprávneho kraja a o deň neskôr pre školy z ďalších samosprávnych krajov. Ďalší termín uzávierky hodnotiaceho kola bude na jeseň tohto roka.

EU: Najambicióznejší výskumno - inovačný program

Európska komisia v rámci budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 navrhuje vyčleniť 100 miliárd EUR na výskum a inovácie. 

Nový program - Európsky horizont - bude vychádzať z predchádzajúceho výskumného a inovačného programu Horizont 2020. Zavedie tieto hlavné nové prvky:
·         Európska rada pre inováciu (European Innovation Council-EIC), ktorej cieľom bude dostať najsľubnejšie prevratné technológie s vysokým potenciálom z laboratórií na trh a pomôcť najinovatívnejším startupom či podnikom rozšíriť ich nápady.
·         Nové celoúnijné výskumné a inovačné misie zamerané na spoločenské výzvy a priemyselnú konkurencieschopnosť, ktoré budú navrhované v spolupráci s občanmi, so zainteresovanými stranami, s Európskym parlamentom a členskými štátmi.
·         Maximalizácia potenciálu inovácií v celej EÚ - členským štátom, ktoré zaostávajú v úsilí o čo najlepšie využitie svojho výskumného a inovačného potenciálu sa podpora zdvojnásobí. Uľahčí sa koordinácia, kombinácia financovania a zavádzania inovácií v regiónoch
·         Väčšia otvorenosť: Európsky horizont bude vychádzať zo zásady „otvorenej vedy“, čo si vyžaduje otvorený prístup k publikáciám a údajom.
·         Nová generácia európskych partnerstiev a intenzívnejšia spolupráca s inými programami EÚ

Navrhovaná rozpočtová alokácia vo výške 100 miliárd eur na roky 2021 – 2027 zahŕňa 97,6 miliardy EUR v rámci Európskeho horizontu a 2,4 miliardy EUR pre výskumný a vzdelávací program Euratomu.

Inovácie boli v posledných desaťročiach motorom približne 2/3 hospodárskeho rastu Európy. Každé euro investované v rámci programu môže potenciálne v priebehu 25 rokov vytvoriť výnos vo výške 11 EUR v HDP. Očakáva sa, že investície únie do výskumu a inovácií v „investičnej fáze“ (2021 – 2027) priamo vytvoria až do 100 000 pracovných miest v tejto oblasti.

Trend: Osobných bankrotov na Slovensku pribúda

V máji 2018 zbankrotovalo až 1390 obyvateľov Slovenska, čo je historicky najväčší počet osobných bankrotov v jednom mesiaci.
     
Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK) za päť mesiacov tohto roka bolo na Slovensku vyhlásených už 5254 osobných bankrotov, čo je viac, než za celý minulý rok s 5239 osobnými bankrotmi.
Podstatnou príčinou rastu je vlaňajšia legislatívna úprava, ktorá proces oddlženia formou osobného bankrotu výrazne zjednodušila. Závažnejšie však je, že najviac dlžníkov, ktorí vyhlásili osobný bankrot, je vo veku 40 až 49 rokov a tesne ich nasledujú 30 až 39-roční dlžníci. Ľudia v tomto veku by mohli vo svojom produktívnom živote využiť osobný bankrot pri nezmenenej právnej úprave na oddlženie ešte raz.

V máji 2018 bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Banskobystrickom kraji – 372, najmenej v Bratislavskom kraji – 78. Oddlženie formou konkurzu si zvolilo 1380 dlžníkov (99,28 %), pre oddlženie formou splátkového kalendára sa rozhodlo iba 10 dlžníkov (0,72 %). Miera uspokojenia sa pohybovala od 30 %  do 100 %. Až 95,11 % osobných bankrotov bolo vyhlásených na majetok nepodnikajúcich fyzických osôb a 4,89 % ich bolo vyhlásených na majetok podnikajúcich fyzických osôb. Z celkového počtu osobných bankrotov v máji 2018 ich pripadalo 844 na mužov (60,72 %) a 546 na ženy (39,28 %). Najväčšou skupinou dlžníkov s 261 osobnými bankrotmi boli muži vo veku 40 – 49 rokov; v tom istom vekovom rozhraní bolo aj najviac žien - so 190 osobnými bankrotmi.

Oddlženie formou osobného bankrotu je na Slovensku možné od roku 2006. Od tohto obdobia až do konca mája 2018 bolo vyhlásených celkom 13.411 osobných bankrotov.

Radíme: Platobné karty na dovolenke

Slováci platia v zahraničí stále viac kartami, počet platieb rastie medziročne o takmer 20 %. Podľa Slovenskej sporiteľne medzi dovolenkovými destináciami dominuje už tradične Chorvátsko, za ktorým nasleduje Taliansko a Španielsko.

"Pri používaní platobných kariet je však potrebné dodržiavať určité bezpečnostné zásady. Pred odchodom na dovolenku si skontrolujte platnosť karty, a to najmä limity, aktiváciu a podpis. Zoberte si aspoň dve platobné karty, ideálne rôznych kartových spoločností, z toho jednu embosovanú. Ak máte kreditku, zoberte si ju. V hoteli či autopožičovni vám debetná karta nemusí stačiť. Najmä pri cestách do exotickejších krajín si overte, či je karta v danej krajine akceptovaná, a čo je najdôležitejšie - platobnú kartu majte pri platení vždy pod dohľadom", radí Milan Bednár. Podľa neho je vhodné si ku karte zároveň aktivovať cestovné poistenie, ako aj uloženie si telefónneho čísla klientskeho centra banky. Pri strate či krádeži karty pomôže.
     
Sú krajiny, ktoré vývoz svojej meny do zahraničia limitujú, či dokonca zakazujú. Navyše na Slovensku je možné zameniť naspäť na eurá len vybrané meny a aj tie len v bankovkách. Ak vám na konci dovolenky zostane nejaká hotovosť, môžete menšie sumy minúť na suveníry, väčšie zameniť naspäť na eurá ešte v danej krajine, prípadne si pár drobných nechať ako suvenír.

Aktuálne: Letné dovolenky a financie

Najobľúbenejšou destináciou Slovákov je ihneď po domovine Chorvátsko, kde zvykne stráviť dovolenku zhruba pätina našincov. Spomedzi mien krajín, v ktorých často dovolenkujeme, je chorvátska kuna jedinou, voči ktorej bolo euro v máji medziročne slabšie. 

Zmena však bola len pol percenta, a tak sa výrazne drahších nákupov obávať nemusíme. Rovnako ako pred rokom by sme mohli zaplatiť aj v obľúbenom Bulharsku. Aspoň z pohľadu kurzového vývoja. Z hľadiska vývoja mien je situácia pre našincov podstatne priaznivejšia v krajinách Turecko, Tunisko a Egypt. Spoločná európska mena bola v máji v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška voči tureckej líre silnejšia až o takmer tretinu. Z hľadiska kurzového vývoja je tak Turecko ideálnou dovolenkovou destináciou. V prípade tuniského dinára je euro medziročne silnejšie o takmer desatinu a pri egyptskej libre o viac než 5 %. Za rovnaký objem peňazí by sme si tak v týchto krajinách mohli v súčasnosti dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb. Rovnako aj ceny za ubytovanie v hotelových rezortoch by tak hlavne v prípade Turecka mohli byť pre našincov atraktívnejšie.

Z hľadiska kurzového vývoja je jednoznačne výhodné si za cieľovú destináciu vybrať aj Rusko a vycestovať tak na výlet za Červeným námestím alebo množstvom iných zaujímavostí, ktoré táto rozlohou najväčšia krajina ponúka. Euro je totiž voči ruskému rubľu v porovnaní s vlaňajškom silnejšie až o 17 %. Dovolenka tam by nás tak mohla vyjsť lacnejšie ako vlani. Rusko síce nepatrí medzi „TOP destinácie“ Slovákov, na atraktivite však postupne získava. O niečo bližšie to však za predĺženým víkendom máme do Veľkej Británie. Zrejme aj rozhodnutie Britov o vystúpeníz EÚ sa podpísalo pod to, že naša mena je voči britskej libre silnejšia o 2,6 %. Toto zhodnotenie ale nie je markantné, hlavne v porovnaní s mnohými inými obľúbenými dovolenkovými krajinami.

Euru sa darí aj voči menám nášho regiónu s výnimkou českej koruny. Zhodnotenie eura voči týmto menám síce nie je výrazné, ale aj tak tento kurzový vývoj našincov poteší. Okrem toho to môžu pozitívne vnímať aj obyvatelia prihraničných oblastí, ktorí k susedom radi vycestujú na nákupy. Naša mena je totiž medziročne silnejšia voči maďarskému forintu aj voči poľskému zlotému o zhruba 2 %. Nákupy v Poľsku a Maďarsku či dovolenka v týchto krajinách tak Slovákov môžu vyjsť lacnejšie ako pred rokom. Jedine voči českej korune je euro slabšie ako pred rokom, a to o -3,6 % v dôsledku zrušenia kurzového záväzku Českej národnej banky.

Pri návštevách cudzích krajín je ale samozrejme potrebné brať do úvahy aj rozdielne výšky cenových hladín a vývoj inflácie. V Chorvátsku je priemerná cenová hladina približne o -3 % nižšia ako u nás, ceny samotných potravín a nápojov sú ale naopak vyššie. Bulharsko patrí medzi najlacnejšie krajiny únie a v priemere sú tam tovary a služby takmer o -30 % lacnejšie ako u nás. Aj Turecko je lacnejšou krajinou ako Slovensko a to priemerne o -12 %. Spomedzi krajín V4 sme krajinou s najvyššou cenovou úrovňou. V ČR sú ceny nižšie v priemere o -4 %, v Maďarsku o -12 % a v Poľsku až o -22 %. Rýchly rast spotrebiteľských cien nás tiež môže nemilo prekvapiť a ceny v hoteloch či reštauráciách môžu byť výrazne vyššie, než na aké sme boli zvyknutí napríklad vlani. Nielen Slovensko, ale aj ostatné európske krajiny sa vlani prehupli z deflácie späť do inflácie. Rast cien v krajinách EÚ ale nie je výrazný a pohybuje sa približne na takých úrovniach, ako aj u nás, alebo je ešte nižší. V Chorvátsku medziročná inflácia aktuálne dosahuje len 1,4 %, v Bulharsku 1,7 % a v susedných krajinách sa pohybuje od 0,9 % v Poľsku do 2,4 % v Maďarsku. V krajinách mimo únie je však cenový rast často oveľa výraznejší. V Turecku, ktoré je z hľadiska kurzového vývoja lákavou dovolenkovou destináciou, sú ceny v obchodoch aktuálne až o desatinu vyššie ako vlani. V Tunisku inflácia presahuje úroveň 6 % a v Egypte dokonca dosahuje dvojciferné hodnoty. Na druhej strane ale silnejšie euro bude slovenským dovolenkárom kompenzovať vyššie ceny spôsobené infláciou.

Dovolenkovej turistike ale tento rok nepraje vývoj na ropnom trhu. Ceny ropy Brent sú totiž v súčasnosti až o takmer 50 % vyššie ako pred rokom, a to sa premieta aj do cien palív. Tie sa nielenže nachádzajú na svojich tohtoročných maximách, ale výrazne drahšie sú aj oproti vlaňajšku. Za liter motorovej nafty zaplatíme v priemere viac až o takmer 14 %, benzín 95 oktánový nás vyjde drahšie o zhruba 9 % a benzín 98 oktánový o 8 %. Drahšie palivá sa podpisujú aj pod zdražovanie dopravných služieb vrátane leteckej prepravy. Okrem toho platí, že drahšia ropa sa premieta aj do zdražovania potravín a v podstate všetkých tovarov a služieb, keďže tie treba aj prepraviť k zákazníkom.

EU: Viac peňazí na prepájanie Európanov

Európska komisia ako súčasť ďalšieho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 navrhuje obnoviť Nástroj na prepájanie Európy.

Plánuje vyčleniť 42,3 miliardy eur na podporu investícií do európskych sietí infraštruktúry v oblasti dopravy (30,6 miliardy eur), energetiky (8,7 miliardy eur) a digitálnych technológií (3 miliardy eur). Komisia navrhuje posilniť ekologický rozmer Nástroja na prepájanie Európy, pričom 60 % z jeho rozpočtu bude prispievať k napĺňaniu cieľov v oblasti klímy. Cieľom je lepšie integrovať sektor dopravy, energetiky a digitálnych technológií a urýchliť tak dekarbonizáciu a digitalizáciu hospodárstva EÚ.

1. Doprava: bezpečná, čistá a prepojená mobilita
Nástroj na prepájanie Európy bude podporovať inteligentnú, udržateľnú, inkluzívnu, bezpečnú a chránenú mobilitu v súlade s návrhmi Európa v pohybe a politikou EÚ v oblasti dopravnej infraštruktúry. Prispeje napríklad k dekarbonizácii dopravy tým, že bude uprednostňovať druhy dopravy šetrné k životnému prostrediu (ako je železničná doprava) a zavádzať nabíjacie stanice pre alternatívne palivá. Navrhuje sa aj väčší dôraz na modernizáciu siete najmä v záujme väčšej bezpečnosti a ochrany. Ako konkrétne vyjadrenie európskej solidarity bude časť rozpočtu (11,3 miliardy eur) vyhradená pre členské štáty oprávnené čerpať prostriedky z Kohézneho fondu.
Po prvýkrát sa z Nástroja na prepájanie Európy bude podporovať aj civilno - vojenská dopravná infraštruktúra s dvojakým použitím vďaka balíku prostriedkov vo výške 6,5 miliardy eur. Cieľom je prispôsobiť európsku dopravnú sieť vojenským požiadavkám a zlepšiť vojenskú mobilitu v EÚ. To prispeje k dosiahnutiu plnohodnotnej obrannej únie do roku 2025.

2. Energetika: cenovo dostupná, bezpečná a udržateľná
V odvetví energetiky nový Nástroj na prepájanie Európy umožní vytvorenie skutočnej energetickej únie a podporí transformáciu energetiky v súlade s cieľmi návrhov Čistá energia pre všetkých Európanov. To Európe umožní udržať si vedúce postavenie pri prechode na čistú energiu v súlade s politickou prioritou stať sa svetovým lídrom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.
Nová časť rozpočtu bude preto smerovať na rozvoj spolupráce medzi členskými štátmi pri projektoch cezhraničnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom rozšíriť strategické využívanie technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov pripravených na komercializáciu. Program bude takisto pokračovať v podpore kľúčových transeurópskych sieťových infraštruktúr, čím sa umožní ďalšia integrácia vnútorného trhu s energiou, posilní interoperabilita sietí naprieč hranicami a odvetviami, uľahčí dekarbonizácia a zaručí bezpečnosť dodávok energie.

3. Digitálne technológie: vysokokapacitná širokopásmová sieť
Nástroj na prepájanie Európy bude podporovať najmodernejšiu digitálnu infraštruktúru, ktorá slúži ako základ fungovania jednotného digitálneho trhu. Digitalizácia európskeho priemyslu a modernizácia sektorov ako doprava, energetika, zdravotná starostlivosť a verejná správa závisia od všeobecného prístupu k spoľahlivým, cenovo dostupným a kvalitným sieťam s vysokou a veľmi vysokou kapacitou. Vzhľadom na rastúci dopyt po vysokokapacitných sieťach a infraštruktúre v oblasti elektronických komunikácií bude nový Nástroj na prepájanie Európy klásť väčší dôraz na infraštruktúru digitálnej pripojiteľnosti.

Radíme: Odvodová úľava pre pracujúceho dôchodcu

Od 1. júla 2018 si aj pracujúci dôchodca bude môcť uplatniť odvodovú úľavu. 

Výnimka sa bude týkať dôchodcu so:
* starobným dôchodkom,
* predčasným starobným dôchodkom,
* invalidným dôchodkom,
* výsluhovým dôchodkom po dovŕšení dôchodkového veku alebo
* invalidným výsluhovým dôchodkom,
ktorý pracuje na dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti. Tento dôchodca si bude môcť uplatniť výnimku, t. j. určiť si jednu dohodu, z ktorej nebude platiť poistné na dôchodkové poistenie, pokiaľ príjem z tejto dohody za kalendárny mesiac nepresiahne 200 eur. V prípade ak príjem/priemerný mesačný príjem dohodára - dôchodcu z určenej dohody za kalendárny mesiac presiahne 200 eur, poistné na dôchodkové poistenie platí len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a sumou 200 eur. Zo všetkých ostatných uzatvorených dohôd tento dohodár - dôchodca platí poistné na dôchodkové poistenie a je povinne dôchodkovo poistený.

Dohodár - dôchodca, ktorý si uplatňuje výnimku, je povinný písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení výnimky aj o skončení uplatňovania tejto výnimky a čestne vyhlásiť, že si výnimku súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci. Tlačivo Oznámenie a čestné vyhlásenie (odvodová úľava – DÔCHODCOVIA) na splnenie týchto povinností je zverejnené na webovej stránke Sociálnej poisťovne.

Novinkou oproti právnemu stavu účinnému do 30. júna 2018 je skutočnosť, že na dohodu s uplatnenou výnimkou bude môcť pracovať aj poberateľ predčasného starobného dôchodku bez toho, aby mu Sociálna poisťovňa zastavila výplatu predčasného starobného dôchodku – bude teda môcť poberať predčasný starobný dôchodok a zároveň pracovať na dohodu. Iba ak jeho príjem z tejto dohody za kalendárny rok presiahne 2400 eur, Sociálna poisťovňa zastaví výplatu predčasného starobného dôchodku. V ďalšom kalendárnom roku mu výplatu dôchodku obnoví a zúčtuje. Na to, aby sa poberateľovi predčasného starobného dôchodku s uplatnenou výnimkou dôchodok vyplácal, musí byť súčasne splnená podmienka, že tento poberateľ dôchodku nie je dôchodkovo poistený z inej zárobkovej činnosti.

Aktuálne: Vyššie stravné

Zvýšenie cien potravín prinieslo zvýšenie stravného. Od 1. júna 2018 sa minimálna výška stravných lístkov mení na 3,60 €.

Keďže ceny v reštauráciách a výdavky na stravu rástli, v zmysle fungujúceho mechanizmu indexu spotrebného koša a cestovných náhrad sa automaticky zdvihla výška stravného. Dňa 25. mája 2018 bolo zverejnené v Zbierke zákonov Opatrenie 148/2018 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo 16. mája 2018 o sumách stravného. Nové opatrenie ustanovuje sumy stravného pre časové pásma nasledovne:
a) 4,80 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
b) 7,10 € pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
c) 10,90 € pre časové pásmo nad 18 hodín.

Od týchto súm stravného sa automaticky odvíjajú aj gastrolístky a ich minimálna hodnota – tá predstavuje 75 % z výšky stravného pre prvé časové pásmo (teda 0,75 * 4,80 € = 3,60 €). Zamestnanci tak majú od 1. júna 2018 nárok na stravný lístok (papierový alebo elektronický) v hodnote minimálne 3,60 €. Od 1. 12. 2016 bola minimálna hodnota na úrovni 3,38 €.

Trend: Úroveň vzdelania výrazne ovplyvňuje plat

Podľa analýzy Paylab.com zamestnanci s vysokoškolským titulom predbehnú vo výške platu pracovníkov so strednou školou už ako absolventi. Tieto výsledky platia podľa Platy.sk aj pre Slovensko.
     
Plat zamestnanca s vysokou školou je pre ľudí s nižším vzdelaním často nedosiahnuteľný. Veľa pracovníkov so strednou školou pritom počas celého pracovného života nedosiahne ani priemerný plat vysokoškolského absolventa. Rozdiel medzi priemerným platom zamestnanca s vysokoškolským titulom a pracovníkom so stredoškolským vzdelaním na Slovensku predstavuje 37 %. Napriek tomu, že ide o citeľný rozdiel, spomedzi krajín V4 je tento náskok vysokoškolákov najnižší. Kým hodnoty v Poľsku (45 %) a Českej republike (41 %) sú v porovnaní so Slovenskom podobné, v Maďarsku ide o obzvlášť veľký rozdiel. Zárobky tamojších zamestnancov s titulom sú totiž v priemere až o 69 %. Analýza na Slovensku ukazuje, že zamestnanca so stredoškolským vzdelaním a 5-ročnými skúsenosťami v priemere predbehne vysokoškolský absolvent ihneď po nástupe do prvého zamestnania. Rozdiel medzi zárobkami zamestnancov sa rokmi iba zvyšuje. Najväčší náskok majú Slováci s vysokoškolským vzdelaním vo veku od 35 do 44 rokov. Rozdiely sú však citeľné počas celého pracovného života.
     
Platový medián človeka s vysokoškolským titulom do 24 rokov predstavuje 1018 eur v hrubom. Medián zárobkov pracovníkov so strednou školou túto métu nepresahuje ani v jednej vekovej skupine. Kým zamestnanci bez vysokoškolského titulu zarábajú najlepšie vo veku od 25 do 34 rokov so mzdovým mediánom 932 eur v hrubom, pri titulovaných pracovníkoch je najvyšší mzdový medián vo veku od 35 do 44 rokov, a to 1500 eur v hrubom. Na Slovensku je platová progresia stredoškolsky vzdelaných ľudí výrazná vo vekovom pásme 25 až 34 rokov, kedy zamestnanci dosahujú 14 % platový progres oproti mladším ročníkom. Po 35. roku života sa už zväčša nevyvíja plat tak dynamicky. U vysokoškolsky vzdelaných ľudí je platový progres vo vekovom pásme 25 až 34-ročných na úrovni 28 % a o niečo menej citeľnejší vo vekovom pásme 35 až 44-ročných, kedy dosahuje 15 %. Po 45. roku života sa už plat vysokoškolských absolventov oproti mladším ročníkom nevyvíja dynamicky a skôr stagnuje.
      

e-Bezpečnosť: Rodičia a deti online

Kto ovplyvňuje správanie online a kto zohráva kľúčovú úlohu v prevencii pred kybernetickými hrozbami?

Odpovede hľadali Kaspersky Lab a internetová poradňa pre mladých IPčko. Prieskum sa uskutočnil vo februári tohto roka medzi mladými vo veku 12 – 16 rokov a ich rodičmi zo Slovenskej a Českej republiky. Výsledky ukazujú, že rodičia majú reálny obraz o online aktivitách svojich detí, vrátane tých rizikových. Z prieskumu však tiež vyplynulo, že až 40 % slovenských tínedžerov má pocit, že im rodičia nevenujú dostatočnú pozornosť a 41 % z nich je presvedčených, že im rodičia vôbec nerozumejú. Táto skutočnosť je obzvlášť znepokojujúca vzhľadom na fakt, že aj tu platí – čím väčšia je dôvera a vzťah medzi rodičmi a deťmi, tým menej rizikovo sa správajú online, upozorňujú autori prieskumu.
     
Slovenskí a českí tínedžeri trávia na internete v priemere takmer tri hodiny denne, pričom väčšina aktivít pokrýva komunikáciu najmä prostredníctvom sociálnych médií. Podľa prieskumu takmer 90 % mladých Slovákov má profil na sociálnej sieti, pričom až 64 % z nich sa tu zaregistrovalo skôr ako dosiahli povolenú vekovú hranicu 12 rokov. Až 52 % mladých ľudí komunikuje s ľuďmi, ktorých pozná iba online a 12 % s nimi hovorí o citlivých, často aj intímnych záležitostiach.
     
Rodičia strávia na internete denne v priemere o 76 minút menej ako ich deti. Spôsob, akým sa správajú vo virtuálnom svete, je tiež odlišný. Online aktivity rodičov nie sú také rôznorodé, najmä pokiaľ ide o sociálne interakcie. Práve to môže byť podľa autorov prieskumu dôvod, prečo rodičia prehliadajú niektoré potenciálne kybernetické hrozby, ktorým sú ich deti vystavené. Nedostatok pozornosti a pochopenia zo strany rodičov môže viesť k nadmernému využívaniu internetu, kde sa mladí používatelia cítia lepšie pochopení.

SR: Monitorovanie a analýzy počítačových sietí

Žilinská univerzita ako prvá zaradí do študijného programu povinne problematiku monitorovania a analýzy počítačových sietí. Okrem výučby sieťových technológií sa venuje aj vede a výskumu v oblasti sieťovej bezpečnosti.

Vzdelávanie v oblasti sieťových technológií je na slovenských univerzitách zriedkavé, hoci dopyt po sieťových špecialistoch rastie. Obzvlášť veľký je záujem o odborníkov na kybernetickú bezpečnosť, ktorých budú na Slovensku chýbať v najbližších rokoch zhruba 3 tisícky. Inovovaná výučba má oboznámiť študentov inžinierskeho programu Aplikované sieťové inžinierstvo s využívaním technológií pre analýzu dátových tokov pri správe a zabezpečení sietí. Náplňou výučby nie je iba teória. Vďaka Flowmon Labu, ktorý vyrástol na pôde univerzity, si študenti môžu získané vedomosti overovať aj priamo v praxi, vďaka čomu budú lepšie pripravení na budúci pracovný život.

Vzdelávací koncept zavádzaný na Žilinskej univerzite chce Flowmon postupne preniesť aj na ďalšie univerzity po celom svete. Súčasťou spolupráce so školami nie je len poskytnutie licencií na využívanie virtuálnych zariadení Flowmonu, ale aj prístup k technickej podpore a príležitosť pre študentov získať certifikáciu pre prácu s týmito systémami.

Schengen: 26 krajín, 400 miliónov obyvateľov, 50.000 km vonkajších hraníc

Prvá výročná správa o stave schengenskej spolupráce - v rámci ktorej sa 26 štátov dohodlo na ukončení pasových a ďalších kontrol na spoločných hraniciach - reaguje na hlavné nedostatky aplikácie schengenského acquis v praxi, ako aj dosiahnutý pokrok pri ich odstraňovaní. Poslanci tiež v uznesení navrhujú ďalšie kroky zlepšenie fungovania Schengenu.

Poslanci odsúdili pokračovanie obnovovania kontrol na vnútorných hraniciach, ktoré do značnej miery súvisia so slabinami spoločného európskeho azylového systému, ale aj s nedostatkom politickej vôle, solidarity a deľby zodpovednosti. Mnohé z pretrvávajúcich kontrol nie sú podľa poslancov potrebné ani primerané, a sú preto nezákonné. V súčasnosti vykonáva kontroly na vnútorných hraniciach Schengenu šesť krajín: Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko a Švédsko. Parlament tiež odsúdil budovanie fyzických bariér, vrátane plotov, medzi členskými štátmi.

Navrhované opatrenia:
•     trvalá, rázna a účinná reakcia zo strany EÚ v rámci pátracích a záchranných operácií na mori s cieľom predchádzať stratám na životoch;
•     dôkladnejšie zhromažďovanie informácií a údajov zodpovednými orgánmi v členských štátoch ohľadom vnútroštátneho nakladania so zdrojmi a spôsobilosťami, ktoré sú využívané na kontrolu hraníc;
•     zavedenie rýchlych a účinných postupov navracania neúspešných žiadateľov o azyl a neregulárnych migrantov, ktoré budú zároveň plne rešpektovať základné práva a ľudské a dôstojné podmienky po vydaní rozhodnutia o návrate;
•     uznávanie a vykonávanie rozhodnutia o návrate prijaté iným členským štátom namiesto prijímania nového rozhodnutia či odovzdania neregulárneho migranta do prvého členského štátu, ktorý rozhodnutie vydal;
•     zabezpečenie primeranej infraštruktúry, bývania a životných podmienok pre všetkých žiadateľov o azyl, najmä pre maloleté osoby bez sprievodu, rodiny s deťmi a ženy v zraniteľnej situácii;
•     reforma Schengenského informačného systému (SIS) v týchto oblastiach: ochrana detí, ktorým hrozí nebezpečenstvo alebo sú nezvestné, okamžitá a povinná výmena informácií o terorizme a povinná výmena informácií o rozhodnutiach o návrate.

EÚ v ostatných rokoch prijala viacero opatrení na posilnenie schengenského priestoru, vrátane zriadenia Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, sprísnenia kontrol osôb na vonkajších hraniciach či zavedenia elektronického registračného systému pri prekračovaní vonkajších hraníc. Poslanci tiež opätovne zdôraznili, že Bulharsko a Rumunsko sú pripravené na začlenenie sa do schengenského priestoru. Parlament v tejto súvislosti vyzval Radu (ministrov) EÚ, aby ich vstup schválila. Vyjadrili ale hlboké znepokojenie v súvislosti s hodnotením dočasného používania Schengenského informačného systému britskými orgánmi, a to aj v súvislosti s budúcimi vzťahmi medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom.

Na veku záleží: Obchodníci budú vzdelávať spotrebiteľa

Viac ako dvadsať rokov vzdeláva predajcov projekt spoločenskej zodpovednosti Na veku záleží o právach a povinnostiach predajcov a kupujúcich pri predaji tabakových výrobkov. 

Každý rok projekt poskytuje predajcom rôzne pomôcky a organizuje aktivity na podporu dodržiavania Zákona
č.377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov, ktorý má za cieľ zamedziť predaju tabakových výrobkov neplnoletým. Spoločenskú zodpovednosť preniesol už aj na spotrebiteľa a cieľom je aktívne zapojenie širokej verejnosti. Prioritou projektu v tomto roku je zmena prístupu spotrebiteľov pri nákupe tabakových výrobkov a ich spolupráca s predajcami. Obchodníci budú nabádať spotrebiteľov, aby si pri kúpe tabakových výrobkov vopred pripravili doklad totožnosti, čím sa stanú nielen spoločensky zodpovednými, ale aj zrýchlia plynulosť obsluhy, skrátia čas čakania pri pokladni a celkovo tak napomôžu zlepšeniu pracovnej klímy v obchode.

Jednou z foriem realizácie tohto cieľa je aj kreatívne zapojenie mladých ľudí do projektu formou súťaže na facebooku (FB) pre žiakov druhého stupňa ZŠ a študentov stredných škôl. Stačí natočiť video v dĺžke 30 sekúnd. Obsah spotu má osloviť a presvedčiť divákov, aby si pri kúpe tabakových výrobkov pripravili dopredu na kontrolu veku svoje preukazy totožnosti. Cieľom je pomáhať predajcom lepšie dodržiavať zákon. Od dlhodobej spolupráce so širokou verejnosťou očakávajú partneri projektu posun etického správania smerom k prirodzenému odmietnutiu tolerovania predaja tabakových výrobkov neplnoletým spoločnosťou.

Jedným z ukazovateľov úspechu projektu sú aj výsledky v rámci kontroly obchodníkov zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie. V roku 2017 klesla miera pochybenia pri predaji tabakových výrobkov neplnoletým na 23%. Na porovnanie v roku 2008 bola miera pochybenia až 64%. Nakoľko prevádzky verejného stravovania dlhodobo vykazujú vyššiu mieru pochybenia pri predaji tabakových výrobkov neplnoletým ako je priemer za celý maloobchod, pozornosť sa upriami práve na majiteľov týchto prevádzok. V spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva SR a Vyššími územnými celkami sa s nimi bude intenzívnejšie spolupracovať, aby tiež dodržiavali Zákon č.377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov v praxi.

Novinka: OverSi

Víťazom súťaže Vymysli lepšiu budúcnosť o najlepší nový názov pre Centrálnu správu referenčných údajov (CSRÚ) sa stal vysokoškolák Peter Poráč s návrhom OverSi. Portál bude v budúcnosti dostupný na adrese https://oversi.gov.sk.

Centrálna správa referenčných údajov bude najdôležitejším technickým, a hlavne systémovým riešením v boji proti byrokracii a pri zavádzaní zásady Jedenkrát a dosť. Tento systém budú tisícky úradníkov každodenne používať pri získavaní výpisov a overovaní si údajov v spoločných registroch. Jeho dôležitosť sa bude stupňovať s tým, ako sa budú do registrov postupne pripájať jeden rezort za druhým.

Nový názov OverSi zvíťazil z viac ako 20 prihlásených návrhov. Súťaže bola určená pre žiakov a študentov základných, stredných a vysokých škôl do 26 rokov. Cenou pre víťaza je účasť na zahraničnej pracovnej ceste s podpredsedom vlády. Bude ňou konferencia na vysokej úrovni o eurofondoch po roku 2020, ktorá sa bude konať 7. a 8. júna t.r. v bulharskej Sofii. 

GDPR: Domény .sk sú aktualizované

Registrátori, ktorí spoločne spravujú prakticky 100% všetkých domén .sk, k začiatku účinnosti Všeobecného nariadenia EÚ o ochrane údajov (GDPR) podpísali dodatok k registrátorskej zmluve s SK-NIC, správcom domény najvyššej úrovne .sk.

Spoločnosť SK-NIC prijala a spracovala dodatky od niekoľkých tisícov registrátorov domén .sk, medzi ktorými sú zastúpené významné úrady, verejnoprávne
inštitúcie, súkromné firmy, banky, až po malých a stredných podnikateľov a živnostníkov. Každý subjekt pôsobiaci ako registrátor domén je zároveň v zmysle GDPR sprostredkovateľom. A každý sprostredkovateľ, teda aj registrátor musí mať podpísaný dodatok k registrátorskej zmluve tak, ako ho vyžaduje legislatíva GDPR. Jeho nepodpísanie principiálne vedie k vypovedaniu Registrátorskej zmluvy. Funkčnosti domén .sk zaregistrovaných pod takýmito registrátormi sa však tento krok nedotýka, keďže SK-NIC zabezpečuje pre takéto prípady funkciu registrátora.

Pre registrátorov bolo v spolupráci s právnickou kanceláriou TaylorWessing zorganizované aj špecializované školenie k GDPR. Úpravy v pravidlách pre registráciu domén aj samotný dodatok bol zverejnený na verejné pripomienkové konanie. Hlasovanie Komisie pre správu národnej domény .sk o zmenách súvisiacich s GDPR skončilo už po druhý raz v tomto roku skoro jednomyseľným schválením prakticky všetkými členmi komisie - iba jeden člen sa zdržal.

NATURA 2000: Verejná diskusia v Bratislave

Slovensko bude presadzovať opatrenia na zlepšenie ochrany najvzácnejších území, chránených rastlín a živočíchov. Zástupcom Európskej komisie (EK) to oznámili predstavitelia rezortov životného prostredia a poľnohospodárstva na rokovaní v Európskom informačnom centre v Bratislave. Podujatie je súčasťou Dialógu o prírode – Nature Dialogue.

Slovenská republika je v poradí 6. členským štátom EÚ, v ktorom sa bilaterálne rokovanie uskutočnilo. Do verejnej diskusie sa prihlásilo takmer 90 zástupcov rezortov, záujmových skupín, združení vlastníkov neštátnych pozemkov, ako aj mimovládnych organizácií. Súčasťou boli aj technické rokovania na úrovni EK a kompetentných ministerstiev k otázkam pokroku vo vyhlasovaní území európskeho významu, ich ochrany vrátane schvaľovania programov starostlivosti o územia Natura 2000, ako aj opatrení na ochranu druhov. Pozornosť sa zamerala aj na financovanie, efektivitu mechanizmov pre hodnotenie vplyvov projektov na územie NATURA 2000, ale aj prístup verejnosti k spravodlivosti v oblasti ochrany prírody a zvyšovanie povedomia v tejto oblasti.
     
Zástupcovia Európskej komisie a prizvaní nezávislí experti hodnotili progres vykonaný Slovenskom pri dopĺňaní sústavy Natura 2000 – doplnenie 169 lokalít, ktoré vláda schválila v októbri 2017. EK informovala slovenskú stranu o krokoch, ktoré je potrebné vykonať na zlepšenie stavu ochrany chránených biotopov a druhov na Slovensku. Opatrenia prijaté zo strany envirorezortu – schválenie 6 programov starostlivosti o chránené vtáčie územia a programy záchrany hlucháňa hôrneho, tetrova hoľniaka, sokola červenonohého, jasoňa červenookého, korytnačky močiarnej či žltáčika zanoväťového – sú zásadné a je potrebné zlepšiť súčinnosť zodpovedných rezortov.
     
Komisia ocenila pokrok v dobudovaní systému NATURA 2000 na Slovensku s predpokladom ukončenia tohto procesu v blízkej budúcnosti a zdôraznila potrebu zlepšenia manažmentu týchto území prostredníctvom integrácie ďalších sektorov – najmä lesníckeho, poľnohospodárskeho, ale aj energetiky či dopravy. 

USA: Slovenská krajanská komunita

Slovenská delegácia MZV SR sa 2. júna 2018 v New Yorku stretla s mladými Slovákmi, ktorí úspešne podnikajú v USA a aktívne budujú krajanskú platformu novej generácie. Svoje nápady, inovácie a riešenia tu prezentovali aj podnikatelia z oblasti IT bezpečnosti, marketingu, smart cities riešení a virtuálnej reality.

Networkingové stretnutie v Bohemian National Hall organizoval zastupiteľský úrad SR vo Washingtone so skupinou The Slovak Professionals in New York. Skupina vznikla v roku 2001, aktívne komunikuje a organizuje stretnutia s cieľom pomáhať členom s profesionálnou kariérou v USA získavaním nových kontaktov a zapájaním do spoločenského života. Zastupiteľský úrad SR vo Washingtone priebežne komunikuje so slovenskými profesionálmi žijúcimi v USA, aby ich zapojil do aktivít so Slovenskom. Vzniká tak moderná komunikačná platforma s účasťou vedcov, podnikateľov, finančníkov a umelcov na udržiavanie kultúrnej a jazykovej identity krajanov a zároveň generuje potenciál na podporu ekonomického a sociálneho rozvoja Slovenska.

Z iniciatívy veľvyslanca SR v USA Petra Kmeca vznikla  v roku 2016 aj Slovak American Business and Innovation Council (SABIC) – platforma súkromného a verejného sektora na podporu obchodných a investičných bilaterálnych aktivít a rozvoj startupového ekosystému na Slovensku. Ďalšia nezisková organizácia so sídlom v USA, Slovak American Foundation dlhodobo podporuje výmenné vzdelávacie programy, inovácie, startupy a podnikanie v SR.