Upozorňujeme: Odchytávanie prihlasovacích údajov do Pokecu

ESET analyzoval škodlivý kód, ktorého autora zaujímajú intímne súkromné fotografie a videá používateľov sociálnej siete Pokec. Prihlasovacie údaje kradne používateľom tak, že ich naláka na inštaláciu škodlivej mobilnej aplikácie, vďaka ktorej by mohli jej majitelia bezplatne sledovať sex čet.

V skutočnosti je však hlavnou funkciou škodlivého kódu odchytávanie prihlasovacích údajov do Pokecu. Prihlasovacie údaje tak útočník nezískal heknutím Pokecu, ale oklamaním svojich obetí. Dotknutým používateľom následne sťahuje intímne súkromné fotografie a videá z ich Pokec albumov a emailov. Útočník šíri škodlivý kód hneď cez niekoľko škodlivých stránok. „Z našich údajov vyplýva, že obeť dostala link na škodlivú stránku priamo cez Pokec. Či už cez Rýchlu poštu (RP), četovaciu miestnosť alebo si cestu k nej našla v profile iného používateľa alebo používateľov", vysvetľuje Lukáš Štefanko.

ESET na škodlivé weby upozornil prevádzkovateľa Pokecu, ktorý škodlivé linky na weby promptne odstránil. „Nevieme, čo je konkrétnym dôvodom kradnutia intímnych fotografií obetí. Či ide o súkromné dôvody, alebo o pokus o vydieranie", zdôrazňuje Štefanko s tým, že ak patria ukradnuté fotografie osobám poskytujúcim sexuálne služby, útočník sa cez ich doručené správy vie dostať aj k údajom, záujmom a fotografiám ich klientov alebo potenciálnych klientov.

EU: Cestovanie na dovolenku

Viac ako tretina Európanov v roku 2016 nevycestovala na dovolenku vôbec a takmer polovica si vycestovanie nemohla dovoliť z finančných dôvodov. Aj to sú závery prieskumu Eurostat, ktorý mapoval turizmus v roku 2016.

Na dovolenku v roku 2016 vycestovala viac ako polovica (62%) Európanov (starších ako 15 rokov).  Polovica z nich (50%) dovolenkovala (najmenej 1 prenocovanie) doma, vo vlastnej krajine, zatiaľ čo 32% Európanov podniklo aspoň jednodňový výlet do zahraničia. Ostatná tretina (38%) Európanov sa pre vycestovanie za osobným účelom nerozhodla. Takmer polovica (48%) respondentov, predovšetkým Grékov (75%), Portugalcov (66%) či Chorvátov (62%) si vycestovanie nemohla dovoliť z finančných dôvodov. Ďalšími dôvodmi brániacimi vycestovaniu boli zdravotné ťažkosti a nízka motivácia (20%), pracovné a školské záväzky (16%) či rodinné dôvody (13%).

Z pohľadu Slovenska za rok 2016 nevycestovalo 33,9% respondentov, čo je takmer v zhode s celoeurópskym priemerom (37.9%). Slovákov viedla pri tomto rozhodnutí predovšetkým nízka miera motivácie (57%), ktorou sa občania našej republiky výraznou mierou vymykajú celoeurópskemu priemeru (20,2%). Našu krajinu v tomto ohľade predbehlo už len Švédske kráľovstvo (60,4%). Nasledujúcim faktorom brániacim Slovákom vycestovať bola zložitá finančná situácia (50,3%), ktorej čelí aj takmer polovica populácie EÚ (47,7%). Ďalšími motívmi, pre ktoré sa Slováci rozhodli ostať v pohodlí svojho domova, boli zdravotné ťažkosti (34,3%), príznačné aj pre našich susedov v Českej republike (40,2%), alebo rodinné záväzky (24,3%), v ktorých nás s 24,7% predstihli už len naši západní susedia v Rakúsku. V celoeurópskom meradle sú rodinné dôvody s 13,3% najmenej ovplyvňujúcim faktorom. Pracovné či školské povinnosti udalo za motív nevycestovať len necelých 10% Slovákov.  V európskom priemere z tohto dôvodu nevycestovalo 15,8% respondentov.

Aktuálne: Aktivity na trhoch private equity v strednej Európe najvyššie za posledné tri roky

Podľa najnovšieho prieskumu investičnej dôvery v oblasti private equity Deloitte by výrazná dynamika trhov v strednej Európe mala pretrvávať aj naďalej.

Dve tretiny respondentov očakávajú, že úroveň aktivity na trhu zostane na rovnako vysokej úrovni. Takmer tretina respondentov očakáva, že transakčná aktivita sa ešte zvýši. Len 2% respondentov, čo je najmenej za posledných päť rokov, očakávajú, že sa aktivita spomalí. Aj vďaka pozitívnym očakávaniam sa až 69% oslovených private equity firiem plánuje v najbližších mesiacoch naďalej zameriavať na nové investície. „Vysoká transakčná aktivita pokračuje vďaka silným ekonomickým predpokladom. Lokálni investori sa orientujú na rastúce spoločnosti v regióne často riadené ich vlastníkmi. Zahraniční investori častejšie hľadajú viac etablované spoločnosti, ktoré vďaka úspešnému podnikaniu vyrástli  na úroveň regionálnych a globálnych firiem. Viaceré z nich sú pritom už teraz vlastnené lokálnymi  private equity skupinami“, opísala situáciu Ivana Lorencovičová.

Pozitívne očakávania prieskum zaznamenal v oblasti trhu s likvidným dlhovým kapitálom. Respondenti očakávajú, že dostupnosť dlhového financovania sa v najbližších mesiacoch udrží na rovnakej úrovni (74%). V porovnaní s ostatným prieskumom pritom ide o nárast o sedem percentuálnych bodov. Očakávaná finančná návratnosť investícií ostane podľa 48% opýtaných firiem nezmenená. Ďalších 47% však očakáva zlepšenie a zvyšných 5% očakáva pokles. „Zdravé trhy s dlhovým financovaním a zvyšujúci sa záujem o tento región podporili vyššie ocenenie investícií, no cenové nárasty už pravdepodobne dosiahli stabilnú úroveň. Takmer pätina respondentov tak očakáva, že predávajúci v najbližších šiestich mesiacoch budú znižovať svoje očakávania v oblasti ceny“, dodala Lorencovičová.

Medzi najväčšie transakcie uskutočnené private equity investormi v  regióne v poslednom období patrí napríklad akvizícia firmy Škoda Transportation, a.s. skupinou PPF group, vstup americkej J.C. Flowers & Co. LLC do Rumunskej Piraeus Bank, alebo kúpa majoritného podielu poľského telekomunikačného operátora  INEA S.A. austrálskou Macquarie Group Limited. Ďalej je to kúpa 100% akcií estónskeho prevádzkovateľa kasín Olympic Entertainment Group londýnskou Novalpina Capital LLP v odhadovanej hodnote 228,4 mil. eur, alebo kapitálový vstup poľskej MCI Capital do maďarského poskytovateľa online neživotného poistenia Netrisk.hu v odhadovanej hodnote 56,5 mil. eur. Jednou z najväčších transakcií je kúpa podielu v rumunskej firme A&D Pharma Holdings N.V. v odhadovanej hodnote 350 mil. eur spoločnosťou Penta Investments Limited.

Trend: Digitálne platby

Celosvetovo sa minú viac ako stovky miliárd dolárov ročne na verejnú dopravu a veľká časť tejto sumy je platená v hotovosti alebo v ekvivalentoch hotovosti, čiže napríklad rôznymi kartami s predplatenými lístkami. Bezkontaktné technológie zredukuje potrebu tradičných lístkov alebo kariet, a tým pádom zníži výdavky na prácu s hotovosťou.

V roku 2012 spoločnosť Transport for London (TfL) spolu s Visa predstavili bezkontaktné platby Visa v londýnskych autobusoch. Za prvé mesiace zaznamenala spoločnosť viac ako milión bezkontaktných transakcií a dnes už počet vykonaných bezkontaktných ciest presiahol 1 miliardu. Bezkontaktné platby sú už v súčasnosti bežné a zjednodušujú a urýchľujú proces cestovania pre milióny obyvateľov Londýna – denne dochádzajúcich ako aj turistov. V susednej Českej republike implementovala bezkontaktnú platbu už rada municipalít, ako napríklad mestá Ostrava a Děčín. Slovensko je jednou z krajín s najväčším prienikom bezkontaktných kariet Visa v Európe a má obrovský potenciál profitovať z moderných riešení.

Lepšie podmienky pre cestujúcich znamenajú nielen zvýšenie počtu cestujúcich verejnou dopravou, ale aj zníženie používania osobných vozidiel pre čistejšie, zelenšie mestá, dostupnejšiu a férovejšiu verejnú dopravu. A zvyšujú sa príjmy na reinvestovanie do služieb, ktoré robia život v mestách ľahší a lepší. Najnovšia správa Visa o bezhotovostných platbách poznamenáva, že digitálne platby majú potenciál výrazne znížiť náklady spojené s prepravnými a mýtnymi systémami, ktoré udržiavajú v chode orgány miestnej samosprávy. Štúdia zistila, že prepravcovia minú v priemere 14,5 centov z každého fyzického dolára, ktorý získajú v porovnaní s iba 4,2 centov z každého digitálneho doláru.

SR: Zdravie na tanieri 2018

Spolu 30 projektov škôl z celého Slovenska získalo od Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR finančný príspevok v rámci projektu Zdravie na tanieri 2018. ieľom je podporiť aktivity smerujúce k prevencii obezity a vytvárať vhodné prostredie pre správny pitný režim žiakov v školách.

Do výzvy na podávanie projektov s uzávierkou 10. mája 2018 bolo zaslaných 69 projektov v celkovom objeme 537.534 eur. Alokácia na výzvu bola vo výške 197.500 eur, pričom celá táto suma bola prerozdelená úspešným žiadateľom. Najnižšia suma finančného príspevku bola 3.500 eur a najvyššia 10.000 eur. Výška spoluúčasti žiadateľa (na jednu školu) bola 10% z poskytnutej výšky finančných prostriedkov. Viac informácií o výzve je sprístupnených na http://www.minedu.sk/zdravie-na-tanieri/. 

Medzi úspešnými žiadateľmi prevažujú základné školy (22 projektov), ktoré dopĺňa sedem stredných škôl a jedna spojená škola. Najviac projektov budú realizovať školy v Nitrianskom kraji – desať. Päť žiadostí uspelo od škôl z Trnavského, Žilinského a Prešovského kraja. V Trenčianskom kraji schválila hodnotiaca komisia dva projekty a po jednom v Bratislavskom, Banskobystrickom a Košickom kraji.

Trend: Nebezpečné kryptomeny

Vydieračský softvér už nie je najrýchlejšie rastúcou hrozbou v kyberpriestore. Útočníci si našli menej rizikový, ale stále vysoko ziskový spôsob nezákonného obohatenia - na počítačoch obetí ťažia kryptomeny.

Aj to je jeden z trendov v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré predstavila spoločnosť Alef vo svojom Kvartálnom security update. Prehľad mapoval najdôležitejšie udalosti posledného štvrťroka. Okrem všeobecných trendov ohrozenia kybernetickej bezpečnosti sú známe už aj konkrétne prípady kompromitácií a úniku dát. Poukázal tiež na zatiaľ teoretické možnosti ohrozenia, napríklad odhalenie hesla pomocou termokamery.

Súčasťou bratislavského seminára bol celkový prehľad stavu kybernetickej bezpečnosti, výber najzaujímavejších útokov či hodnotenie dopadu, aký malo zlikvidovanie niekoľkých darkwebových trhovísk.

Výzva: Podpora výskumu, vývoja a inovácií

Ministerstvo hospodárstva SR vyhlásilo výzvu na predkladanie projektových zámerov zameranú na podporu vzniku a činnosti technologicko-inovačných platforiem v rámci jednotlivých odvetví hospodárstva.

Výzva predstavuje prvé kolo v rámci dvojkolového procesu výberu projektov. Po ukončení hodnotenia projektových zámerov bude nasledovať vyhlásenie výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, pričom jednou z podmienok poskytnutia príspevku bude predloženie hodnotiacej správy projektového zámeru. Príspevok teda bude môcť získať iba žiadateľ, ktorý predloží projektový zámer v rámci tejto výzvy a bude mu vydaná hodnotiaca správa. Hlavná aktivita projektového zámeru môže byť zameraná na zriadenie alebo modernizáciu výskumnej infraštruktúry, priemyselný výskum, experimentálny vývoj a ochranu práv duševného vlastníctva. Projektový zámer zároveň musí preukázať súlad s jednou z domén inteligentnej špecializácie: Dopravné prostriedky pre 21. storočie; Priemysel pre 21. storočie; Digitálne Slovensko a kreatívny priemysel; Zdravie obyvateľstva a zdravotnícke technológie; Zdravé potraviny a životné prostredie.

Do výzvy sa môžu zapojiť mikro, malé, stredné aj veľké podniky existujúce minimálne 36 mesiacov, ale aj výskumné organizácie zo štátneho sektora a sektora vysokých škôl. V rámci výzvy je povinné uplatnenie inštitútu partnerstva, pričom partner sa podieľa na príprave alebo realizácii projektového zámeru a následne projektu so žiadateľom. Podporené môžu byť projektové zámery z celého územia Slovenska, s výnimkou Bratislavského kraja. Maximálna výška príspevku je 9 miliónov eur, minimálna výška je 2 milióny eur. Uzávierka výzvy je stanovená na 30. novembra 2018. Projektové zámery je možné predkladať plne elektronicky. Podrobné informácie sú dostupné na webovom sídle operačného programu v časti https://www.opvai.sk/sk/vyzvy/mh-sr/dopytovo-orientovane-projekty/ a prostredníctvom mailovej adresy vyzvy@mhsr.sk.

Google: Ďalšia pokuta 4.34 mld. EUR - aktualizované

Európska komisia uložila spoločnosti pokutu za porušovanie antitrustových pravidiel EÚ. Google od roku 2011 zaviedol nezákonné obmedzenia pre výrobcov zariadení využívajúcich systém Android a prevádzkovateľov mobilných sietí, aby si upevnil dominantné postavenie vo všeobecnom internetovom vyhľadávaní.

Spoločnosť musí teraz ukončiť toto správanie v lehote 90 dní. V opačnom prípade jej hrozia penále až do výšky 5% priemerného denného svetového obratu jej materskej spoločnosti Alphabet. Podľa EK spoločnosť Google konkrétne:

- predinštaláciu aplikácie Google Search a svojho prehliadača (Chrome) výrobcom uložila ako podmienku udelenia licencie pre svoj obchod s aplikáciami (Play Store),

- platila niektorým veľkým výrobcom a operátorom mobilných sietí pod podmienkou, že do svojich zariadení budú vopred inštalovať výhradne vyhľadávaciu aplikáciu Google Search,

- bránila výrobcom, ktorí chceli vopred inštalovať aplikácie Google, aby predávali čo len jedno inteligentné mobilné zariadenie využívajúce alternatívne verzie Androidu, ktoré neschválila, teda tzv. Android forks (odnože Androidu).

Komisia vo svojom rozhodnutí dospela k záveru, že Google má dominantné postavenie na trhoch všeobecných služieb vyhľadávania na internete, licencovaných operačných systémov pre inteligentné mobilné zariadenia a obchodov s aplikáciami pre mobilný operačný systém Android. Dominantné postavenie na trhu ako také nie je v zmysle antitrustových pravidiel EÚ nezákonné. Spoločnosti s takýmto dominantným postavením však nesú osobitnú zodpovednosť za to, aby nezneužívali svoju silnú trhovú pozíciu tým, že budú obmedzovať hospodársku súťaž či už na trhu, kde majú dominantné postavenie, alebo na iných trhoch.

Spoločnosť Google sa uchýlila k trom samostatným druhom praktík, ktorých cieľom bolo upevniť jej dominantné postavenie v oblasti všeobecného vyhľadávania na internete.

1. Nezákonné viazanie vyhľadávacích a prehliadacích aplikácií Google.

2. Nezákonné platby pod podmienkou výhradnej predinštalácie Google Search.

3. Nezákonné marenie vývoja a rozširovania konkurenčných operačných systémov Android.

Komisia pri stanovovaní výšky pokuty zohľadnila trvanie a závažnosť porušenia. Pokuta bola vypočítaná na základe hodnoty príjmov Google zo služieb reklamy spojenej s vyhľadávaním na zariadeniach s Androidom v EHP. V rozhodnutí sa vyžaduje, aby spoločnosť účinne ukončila protiprávne konanie do 90 dní od jeho prijatia. Google musí minimálne zastaviť všetky tri druhy praktík a nesmie sa k nim znova uchýliť. Komisia bude pozorne monitorovať, ako dodržiava predpisy a Google je povinný ju pravidelne informovať, ako si plní povinnosti. Navyše môže čeliť aj občianskoprávnym žalobám o náhradu škody, ktoré môže na súdy členských štátov postúpiť akákoľvek osoba alebo podnik, ktorých sa týka správanie narúšajúce hospodársku súťaž. V júni 2017 uložila EK spoločnosti Google pokutu 2,42 mld. EUR za zneužívanie dominantného postavenia medzi vyhľadávačmi tým, že poskytla neoprávnenú výhodu svojej službe porovnávania cien. V súčasnosti sa intenzívne monitoruje, či Google toto rozhodnutie dodržiava.

Stanovisko Google: „Android rozširuje možnosti voľby, nie naopak. Živý ekosystém, rýchle tempo inovácií a klesajúce ceny sú typickými znakmi silného konkurenčného prostredia. Proti rozhodnutiu Európskej komisie sa preto odvoláme", povedala Alžbeta Houzarová, komunikačná manažérka Googlu pre Českú republiku a Slovensko.

Súťaž: Videospoty študentov stredných a vysokých škôl

Študenti, ktorých baví zachytávať kamerou zaujímavé dianie či objekty svojím originálnym pohľadom aj spracovaním a ktorí si všímajú svoje okolie a jeho zmenu k lepšiemu vďaka eurofondom, majú šancu opäť ukázať svoj talent, ale aj vynovený región či školu, kde žijú či študujú.

      

Úrad vlády SR vyhlasuje tradičnú a obľúbenú súťaž videospotov pre študentov stredných a vysokých škôl na tému čerpania fondov Európskej únie, vďaka ktorým sa opäť dozvieme o pekných projektoch, ktoré sa práve vďaka eurofondom mohli realizovať a zlepšiť tak kvalitu života v obci, meste či kraji. Na víťazov čakajú zaujímavé ceny, akými sú tablet, externý harddisk či kvalitná HD kamera.
      

Práce, videospoty, spolu s vyplneným formulárom, ktorý je zverejnený na www.partnerskadohoda.gov.sk je potrebné odoslať na adresu: Úrad vlády SR, odbor informovanosti a publicity, Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava, v termíne do 15. októbra 2018.  Obálku je potrebné označiť heslom: Neotvárať - Súťaž – Ako pomohli eurofondy môjmu regiónu a mestu 2018.

Práce bude hodnotiť odborná komisia podľa týchto kritérií: uchopenie témy, tvorivosť, originalita, spracovanie, inovatívnosť. Najlepšie práce budú zverejnené na stránke www.partnerskadohoda.gov.sk a www.youtube.com.

Radíme: Príspevok pre deti

Hlavné mesto Bratislava aj tento rok finančne podporí rodiny, ktoré majú najmenej štyri nezaopatrené deti s trvalým pobytom na území Bratislavy. Samospráva vyčlenila zo svojho rozpočtu na finančnú podporu viacdetných rodín opäť 50.000 eur. Žiadosti možno predkladať do konca augusta.

Jednorazový príspevok predstavuje 70 eur na dokladované dieťa. Rodiny môžu príspevok použiť na preplatenie nákladov spojených s návštevou základnej umeleckej školy, napríklad na nákup hudobného nástroja či úhradu výdavkov na štúdium, ale tiež na preplatenie jazykového vzdelávania, záujmovej činnosti v centrách voľného času či športových kluboch. Takisto môžu požiadať o príspevok za účasť na výlete, v tábore, škole prírode alebo na lyžiarskom výcviku, ktoré organizujú školské zariadenia. Príspevok možno použiť aj na preplatenie cestovného lístka MHD v Bratislave. Akceptované sú podľa mesta iba platby vykonané vždy po 1. januári.

Žiadosť a zásady poskytovania príspevku nájdu záujemcovia na webovej stránke bratislavskej samosprávy v časti Chcem vybaviť v oblasti Sociálne služby a pomoc. V uplynulom roku preplatilo hlavné mesto náklady 486 deťom zo 133 takýchto rodín, a to vo výške viac ako 31.830 eur.

e-Správy: Elektronicky štát komunikuje stále viac

Viac ako 22 miliónov eur ušetril štát na elektronizácii za uplynulý rok podľa štatistík Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES). Od júla 2017 sa v Ústrednom portáli verejnej správy slovensko.sk odoslalo vyše 59 miliónov správ.

V prvom polroku 2018 poslali úrady spolu 5.183.951 rozhodnutí. Prerátané na poštovné, za 6 mesiacov ušetril viac ako 13 miliónov eur. Ak by sme rátali úsporu od júla 2017, štát ušetril 22,5 milióna eur. V prvom polroku tohto roka poslal štát elektronicky o tretinu viac rozhodnutí ako od júla do decembra 2017.

Od januára tohto roka NASES zaznamenala nárast práce s elektronickou schránkou fyzických osôb o 18%. Od januára 2017 vzrástol počet aktívnych schránok fyzických osôb z necelých 20-tisíc na vyše 70-tisíc. Cez slovensko.sk v prvom polroku 2018 používatelia odoslali 1.571.677 podaní.

Cez portál sa zaslalo celkom 83.674.900 správ. Z toho viac ako dve tretiny sa odoslali v uplynulých 12 mesiacoch. 

Aktuálne: Väčšina Slovákov mesačne ušetrí v priemere 130 eur

Finančnú situáciu v porovnaní s obdobím spred štyroch rokov Slováci síce vnímajú rovnako, ale pravda je taká, že v súčasnosti si z výplaty dokážu odložiť o niečo viac peňazí.

Z prieskumu Poštovej banky (2muse na vzorke 1.454 respondentov) ďalej vyplýva, že 50% si mesačne odloží 100 eur (v roku 2014 to bolo 70 eur). Napriek nemalým životným nákladom a nízkym dôchodkom si aj väčšina seniorov vie každý mesiac niečo usporiť, najčastejšie sumu do 50 eur. Takmer štvrtina seniorov si odkladá až do 149 eur. „Peniaze si najčastejšie nechávajú v bezpečí na bežnom, prípadne na sporiacom účte. Slovenskí dôchodcovia nemajú vo zvyku odkladať si peniaze na drahú dovolenku či lepšie auto. Šetria skôr s cieľom vytvoriť si finančnú rezervu, ktorá im pomôže vykryť nečakané zvýšené náklady na život či zdravotnú starostlivosť", uviedla Lýdia Žáčková. Väčšina opýtaných tiež potvrdila, že v snahe čo-to usporiť myslia najmä na svojich blízkych.

 
Približne pätine Slovákov sa stáva, že si občas musia požičať. Finančnú výpomoc z času na čas potrebujú aj tí z druhého konca príjmového spektra, priznalo sa k tomu 16% ľudí s nadpriemerným príjmom. „Slováci si najčastejšie požičiavajú od rodiny a priateľov, v priemere ide o sumu 137 eur. Stáva sa to hlavne v domácnostiach s nižším príjmom", doplnila Žáčková. Väčšina z nich peniaze odkladá bez konkrétneho cieľa a najčastejšie sa ich snaží zhodnotiť na sporiacom účte. Takmer traja z desiatich ich však nechávajú doma, bez možnosti zveľadenia našetrenej čiastky a s pomerne vysokým rizikom ich odcudzenia.
      

Takmer tretina Slovákov sa priznala, že sa nad zhodnocovaním svojich prostriedkov príliš nezamýšľa a aj zvyšné peniaze si necháva na bežnom účte.

Radíme: Správne nastavenie klimatizácie

Teplotný rozdiel medzi interiérom a vonkajším prostredím by nemal prekročiť päť až sedem stupňov. Ak je vonku napríklad 30 stupňov celzia, vhodná teplota v klimatizovanom priestore by mala byť okolo 23 až 25 stupňov.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) upozorňuje, že príliš veľké teplotné rozdiely môžu u citlivejších ľudí vyvolať kolaps. Medzi zdravotné komplikácie spôsobené nesprávnym používaním klimatizácie patria tiež podráždené suché oči alebo nosná sliznica, bolesti uší, kĺbov či hlavy, únava, ale aj opakované ochorenia dýchacích ciest, astma, zhoršenie alebo vznik alergií, suchý dráždivý kašeľ, zablokovaná krčná chrbtica alebo depresie. V pracovnom prostredí je vhodné zabrániť insolácii, teda prenikaniu priamych slnečných lúčov tienením žalúziami alebo roletami.

Ak nie je na pracovisku klimatizácia, je potrebné zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu vetraním. Pri používaní ventilátorov musia byť nasmerované tak, aby nedošlo k priamemu ochladzovaniu povrchu tela zamestnancov. V prípade opakujúcich sa horúčav je zamestnávateľ povinný prispôsobiť pracovný čas a ak je pracovný priestor vybavený klimatizáciou, je povinný zabezpečiť aj jej údržbu.

Eurokľúč: Odstraňovanie bariér na cestách

Na odpočívadlách, diaľničných priechodoch či čerpacích staniciach sa začínajú odstraňovať bariéry pre ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP). Tieto zmeny sú výsledkom spolupráce Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) s Občianskym združením Bez bariér - Národná platforma proti bariéram.

      

Začiatkom júna sa boli na prvých odpočívadlách sprístupnené toalety so systémom Eurokľúč (odpočívadlo na R1 Graniar a na R2 Budča). So systémom Eurokľúč môže zdravotne postihnutý človek alebo jeho sprievod jednoducho odomknúť každé označené bezbariérové WC a iné zariadenia na prekonávanie architektonických bariér vo väčšine štátov Európy. Nemusí tak žiadať obsluhu o požičanie kľúča k WC pre ŤZP, toaleta by mala byť čistá a funkčná, nepoškodená vandalizmom. Bezbariérové WC je dostupné aj na hraničnom priechode na D2 Čunovo - Rajka, na hraničnom priechode D4 Jarovce - Kittsee, na diaľnici D1 na odpočívadle Piešťany, na odpočívadle Voznica na R1 a na odpočívadle Turčianska Štiavnička na D1 v obidvoch smeroch. Motorizovaní zdravotne postihnutí vlastníci Eurokľúča ho môžu využiť aj na prvých čerpacích staniciach pri diaľniciach a rýchlostných cestách na Slovensku, kde boli toalety pre zdravotne postihnutých vybavené týmto prístupovým systémom. Zoznam miest s inštalovaným systémom Eurokľúč je zverejnený na internetovej stránke eurokluc.sk.

NDS oslovila tri najväčšie spoločnosti prevádzkujúce čerpacie stanice - Slovnaft, OMV a Shell, ktoré budú postupne zavádzať debarierizačné opatrenia na čerpacie stanice. V súvislosti so zavedením bezbariérových WC na Eurokľúč sa do konca septembra bezbariérovo upravia aj prístupy pre imobilných občanov v okolí týchto toaliet a parkovísk na odpočívadlách NDS. V rámci väčších stavebných úprav bude NDS v najbližšom období zabezpečovať projektovú dokumentáciu pre hraničný priechod Brodské, kde je zámer prebudovať časť administratívnej budovy colnice na sociálne zariadenie s dostatočnou kapacitou a zároveň sociálnym zariadením pre imobilných aj s prebaľovacím pultom do 100 kilogramov.

Pre ľudí so sluchovým postihnutím pribudnú indukčné slučky Audiocare. Pomocou nich dokážu počuť ľudia s načúvacím prístrojom. Systém zabezpečuje vytesnenie akéhokoľvek rušivého hluku, zaistí zrýchlenie komunikácie s hlukovo postihnutým zákazníkom. Už teraz sú dostupné na hraničných priechodoch v Čunove, v Jarovciach a v Brodskom. Ide o informačno-predajné miesta NDS na vstupe na Slovensko.

Generácia Y: Vyžaduje v prvom rade voľnosť

Mileniáli prinášajú v porovnaní s predošlými generáciami nové prístupy k práci, ale zároveň aj nové požiadavky. 

Zamestnanci s rokom narodenia 1980 až 1995 budú onedlho tvoriť najpodstatnejšiu časť pracovnej sily na trhu práce. Aj z tohto dôvodu je pre firmy dôležité zisťovať, aké majú požiadavky. Súčasná generácia mladých oceňuje, ak má možnosť spolurozhodovať o tom, ako si naplánovať prácu tak, aby popri nej stíhala aj súkromné aktivity. Flexibilný pracovný čas vnímajú ako prejavenú dôveru zamestnávateľa. Ďalšími žiadanými benefitmi mileniálov je dovolenka navyše či práca z domu. Všetky benefity TOP 3 tak súvisia s väčšou voľnosťou zamestnancov. Výsledky z Paylab Data Research ukazujú, že požiadavky týchto zamestnancov sa na Slovensku s ponukou zamestnávateľov zatiaľ nezhodujú. Podľa Platy.sk zamestnanci generácie Y majú od svojich zamestnávateľov najčastejšie k dispozícii firemné akcie, kávu či iné nápoje zadarmo, flexibilný pracovný čas alebo mobil či notebook na súkromné účely. Hoci prispôsobovanie prichádza pomaly, treba dodať, že práve ponuka benefitov, o ktorú mileniáli prejavujú záujem, postupne rastie.

Príspevky zamestnávateľa by mali ísť podľa tejto skupiny zamestnancov jednoznačne do vzdelávania. Finančnú pomoc na výučbu jazykov si praje až 46%, hneď druhé je odborné vzdelávanie, na ktoré by si želalo príspevok od svojej firmy 33% zamestnancov generácie Y. Ďalšou veľmi oceňovanou kapitolou sú relaxačné aktivity, ako napríklad masáže a wellness, ktoré preferuje 33% respondentov. Z prieskumu tiež vyplynulo, že mileniálom najviac chýba férové odmeňovanie a možnosť osobného a profesionálneho rastu. Firmy, ktoré chcú byť atraktívnym zamestnávateľom pre túto cieľovú skupinu, by mali svoj odmeňovací systém v prvom rade stransparentniť a jasne komunikovať. V plate a v prístupe ku kariérnemu rastu by nemali figurovať žiadne diskriminačné praktiky.

Veľké problémy vidia mileniáli vo firmách na Slovensku aj v zbytočnom strese na pracovisku, striktnom pracovnom čase, malom priestore na vzdelávanie či obmedzenom prístupe k zdravému stravovaniu.

Trend: Počet slovenských spoločností s vlastníkom sídliacim v daňovom raji klesá

Kým vlani v rovnakom období sídlilo v daňových rajoch 4832 spoločností, podľa analýzy Bisnode je to aktuálne o 68 firiem menej, teda 4764.

Najväčší odchod zaznamenali Spojené štáty americké, kde je medziročne o 60 podnikov menej. Najvyšší záujem je naopak o Spojené arabské emiráty (SAE), kde sa usídlilo 17 nových firiem. Emiráty začínajú byť v poslednom období pre podnikateľov veľmi zaujímavé. Príchod firiem do tejto krajiny každým kvartálom vzrastá, kým v mnohých, najmä európskych destináciách, klesá. Okrem tých však klesá záujem aj o USA (- 60 firiem). Dôvodom je prevažne politická situácia za Atlantikom, no zároveň atraktívnejšie daňové zvýhodnenie v iných štátoch, napríklad v uvedených emirátoch.

Najväčší odlev oproti druhému kvartálu minulého roka zaznamenali podľa Bisnode Seychelská republika (45) a Monako (18). No firmy rovnako odchádzali aj z Holandska (13) a Belize (8). Naopak, najviac firiem medziročne pribudlo v Spojených arabských emirátoch (17), v Lotyšsku a na Malte (po 14 firiem), na Marshallových ostrovoch (13), ale aj v Hongkongu (9). „Aj keď je ešte priskoro hovoriť o poklese záujmu slovenských firiem o daňové raje, medziročný pokles mohol ovplyvniť medzinárodný tlak spôsobený bojom proti daňovým únikom a záujem zriadiť Úrad európskeho prokurátora v rámci EÚ. Ten by mal prispieť k znižovaniu daňových podvodov, boju proti organizovanému zločinu či podvodom pri čerpaní štrukturálnych fondov, ktoré poškodzujú finančné záujmy únie", hovorí analytička Petra Štěpánová.

Najviac slovenských firiem so sídlom v daňových rajoch podniká v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu (990), v oblasti profesijných a vedeckých činností (915) a v oblasti nehnuteľností (640). 

Novinka: Stáže v Izraeli

V rámci pilotného projektu krajín V4 so štátom Izrael budú môcť mladí slovenskí podnikatelia a startupisti absolvovať krátkodobé stáže v Izraeli.

Projekt je súčasťou memoranda o porozumení a spolupráci v oblasti inovácií medzi vládou štátu Izrael, krajinami Vyšehradskej skupiny a Medzinárodným vyšehradským fondom. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA), ktorá memorandum podpísala za slovenskú stranu uviedla, že podporené budú žiadosti o stáže orientované na informačné a komunikačné technológie, zdravotníctvo/biotechnológie, dopravu, špeciálne na automobilový sektor a inteligentnú mobilitu, tiež na finančné technológie, kybernetickú bezpečnosť a umelú inteligenciu.

Stážisti strávia v Izraeli dva až tri týždne. Vzdelávací modul sa skladá z teoretickej a praktickej zložky. Teoretická časť sa bude realizovať v triedach vo forme prednášok, praktická časť bude orientovaná na priame väzby so skúsenými izraelskými podnikateľmi z oblasti špičkových technológií, ako aj ďalšími mentormi z oblasti riadenia inovatívnych podnikov.

Vzdelávací projekt, ktorý bude financovaný z Medzinárodného vyšehradského fondu, umožní ešte v tomto roku vycestovanie siedmim žiadateľom z každej krajiny. Vyhlásenie výzvy sa plánuje v treťom alebo štvrtom štvrťroku 2018.

SR: Nová kategorizácia nemocníc

Efektívnejšie využitie lôžkových kapacít, kvalitnejšia a bezpečnejšia zdravotná starostlivosť pre pacienta, ale aj posilnenie lôžok na poskytovanie dlhodobej starostlivosti. To sú hlavné ciele novej koncepcie rozvoja ústavnej zdravotnej starostlivosti na najbližších 12 rokov. Opatrenia budú realizované postupne do roku 2030, prvé čiastkové z nich plánujú poisťovne zaviesť od budúceho roka.

Na koncepcii spolupracovali odborníci z Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR (IZP), Asociácia zdravotných poisťovní (AZP) aj zdravotné poisťovne. Podkladom bola aj štúdia Boston Consulting Group. Problémom Slovenska je nižšia efektivita a tým aj hodnota, ktorú dostáva pacient. Vďaka vyššej efektivite hospitalizácií spolu so zmenou využitia lôžkového fondu by mohlo do roku 2030 postupne ísť na jedno lôžko namiesto súčasných 29.000 eur takmer 40.000 eur ročne.

Hoci máme na Slovensku o 9% viac hospitalizácií na 100.000 obyvateľov ako v krajinách západnej Európy, máme nižšiu obložnosť (72% vs. 80%), čiže viac ako štvrtina postelí je prázdna. Slovenský pacient zároveň strávi v nemocnici viac času, priemerne 8,5 dňa, no napriek tomu máme až 243 odvrátiteľných úmrtí na 100 tis. obyvateľov. V krajinách západnej Európy je to iba 100,5 úmrtí na rovnaký počet obyvateľov.

Štúdia tiež analyzuje, ako sa zmení potreba lôžkových kapacít v dôsledku starnutia populácie, poklesu pôrodnosti či vďaka inováciám. Postupne by sa tak časť z nich mala využiť na nové účely. Takisto by malo prísť k zlepšeniu manažmentu pacienta v nemocniciach a posilneniu jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Vyššia efektivita hospitalizácií ide ruka v ruke aj s bezpečnosťou pacientov. Lôžkové oddelenia s nízkym počtom zákrokov sú totiž podľa BCG, ale aj ďalších štúdií, rizikovejšie. Uvoľnené lôžka pomôžu riešiť ďalší problém Slovenska – zabezpečenie dlhodobej starostlivosti najmä pre starších ľudí. 

Radíme: Prihlášky na vysoké školy

Na niektorých univerzitách si môžu záujemcovia o vysokoškolské štúdium podať prihlášku v rámci druhého kola ešte aj v júlových a augustových termínoch. Vo viacerých prípadoch si môžu zvoliť dennú alebo externú formu štúdia.

V júli a auguste t.r. si môžu záujemcovia podať prihlášky v bakalárskom stupni na viacerých fakultách univerzít na celom Slovensku. Ide napríklad o Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Univerzitu Komenského v Bratislave, Žilinskú univerzitu v Žiline, Prešovskú univerzitu v Prešove, ale aj Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre. Záujemcovia sa môžu prihlásiť aj na Katolícku univerzitu v Ružomberku, Technickú univerzitu vo Zvolene, Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka v Trenčíne či na Technickú univerzitu v Košiciach. Informujú o tom jednotlivé weby univerzít. Druhé kolo prijímacích pohovorov nevypisuje napríklad Ekonomická univerzita v Bratislave. Vypisujú ho len tie fakulty, ktoré si v prvom kole nevybrali dostatočný počet vhodných uchádzačov na štúdium. Druhé kolo prijímacích pohovorov organizuje na niektorých fakultách napríklad Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre.

Dostatok miest pre uchádzačov o bakalárske štúdium je aj na súkromných vysokých školách. Termíny na podanie prihlášok sú na viacerých školách do konca augusta, v niektorých prípadoch až do konca septembra. Záujemca o vysokoškolské štúdium si môže podať akýkoľvek počet vysokých škôl. O spôsobe prijatia na bakalárske štúdium rozhodujú jednotliví dekani fakúlt. 

Výzva: Príspevok na obnoviteľné zdroje energie

Poľnohospodári podporujúci zníženie záťaže na životné prostredie si môžu u Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) podať žiadosť o finančný príspevok.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR uviedlo, že celková výška výzvy zameranej na využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) je 9,9 milióna eur. Do výzvy sa môžu zapojiť všetky poľnohospodárske podniky, ktoré chcú prispieť k energetickej efektívnosti svojej firmy. Agrorezort má v úmysle takýmto spôsobom motivovať farmárov a pestovateľov, aby hľadali alternatívne zdroje energie a zlepšili tým aj nákladovú efektívnosť svojho podniku. „Geotermálnu energiu môžu využiť napríklad na vykurovanie skleníkov a fóliovníkov. Investovať môžu do vybudovania alebo modernizácie zariadení slúžiacich na využívanie biomasy zo živočíšnej výroby ako zdroja tepla či elektriny", priblížila ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Žiadatelia podľa nej môžu investovať aj do založenia porastov rýchlorastúcich drevín a iných trvalých energetických plodín na poľnohospodárskej pôde.

Výzva je otvorená pre všetky poľnohospodárske podniky, bodovo zvýhodnené však podľa ministerstva budú tie, ktoré aktívne pôsobia v poľnohospodárstve minimálne dva roky. Zvýhodnení budú aj mladí poľnohospodári a poľnohospodárske podniky realizujúce projekty v najmenej rozvinutých okresoch. Žiadosti do výzvy môžete podávať do 14. septembra t.r. na adresu Pôdohospodárskej platobnej agentúry v Bratislave. Všetky dôležité informácie sú zverejnené na jej webovej stránke apa.sk.