Radíme: Bolesti kĺbov

V dôsledku dlhodobého sedenia vznikajú problémy najmä v krížovej oblasti chrbtice. Tá síce patrí ku kĺbom, s ktorými majú ľudia najväčšie problémy, no v ohrozenej skupine je aj koleno, rameno, členok a bedrový kĺb.

     

 „Ak je telo pri sedení zavesené, takpovediac na chrbtici, utláčajú sa platničky a stavce a tiež aj vnútrobrušné orgány”, upozorňuje Tomáš Jakubík. Na správne držanie tela je nutné posilňovať svalstvo, ktoré by malo byť pri sedení primerane napäté, aby došlo k uvoľneniu brušného tlaku. Zníži sa tak tlak na orgány a platničky. Pri správnom sedení by mala byť stolička zasunutá čo najbližšie k stolu, kolená by mali byť v pravom uhle a chodidlá opreté na zemi.
      

Kĺbom prospievajú pravidelné a dlhé prechádzky. Nárazové cvičenia, záťaž alebo nedostatočný oddych ich naopak oslabujú. Výrazne ich ovplyvňujú aj prudké zmeny teplôt, horúčavy, ale na druhej strane aj prehnaná zima. K športom, ktoré môžu kĺby poškodiť, patrí napríklad beh po asfalte. Pre beh sa preto odporúča prírodný povrch. Naopak, plávanie a cyklistika pomáhajú odbúravať stres a zároveň udržujú kĺby vitálne. „Ide o záťaž na váhonosné kĺby, pričom pracuje svalový aparát. Bicyklovanie sa odporúča aj ako doplnková aktivita k iným športom, ako kondičná príprava či vhodná porehabilitačná terapia“, dopĺňa Jakubík.

Ženám môže uškodiť nosenie vysokých opätkov, namiesto toho sú vhodnejšie nízke topánky. Podpätky človeka nútia stavať sa na špičky a podsadiť panvu, čím sa mení zakrivenie chrbtice, čo zvyšuje záťaž na platničky.

SR: Študenti platia v hotovosti viac než dôchodci

Bankovky sa radia medzi najšpinavšie povrchy, na ktorých prebývajú vírusy, baktérie, plesne aj parazity. Napriek tomu ich uprednostňuje až 41% Slovákov, ktorí platia všetko alebo väčšinu nákupov v hotovosti.

Na bankovkách možno nájsť napríklad zlatého stafylokoka, baktériu spôsobujúcu otravu krvi, zápal pľúc a infikujúcu srdcový sval alebo srdcové chlopne, čo môže viesť k zníženej práceschopnosti srdca. Prežíva na nich týždeň až mesiac. Mesačnú životnosť majú aj koliformné baktérie, napríklad E. coli, ktoré vyvolávajú hnačkové ochorenia. Na papierových peniazoch rovnako dlho prebýva aj vírus hepatitídy, vajíčka hlíst sa na nich držia 2 až 3 mesiace, pleseň dokonca niekoľko mesiacov. V období zvýšených vírusových ochorení sú aj bankovky jednou z ciest, ako sa možno nakaziť. Chrípkový vírus na ich povrchu prežije aj tri dni.

Za najväčších hazardérov so zdravím možno v tomto smere označiť mladých ľudí. V prieskume Poštovej banky (realizovanom 2muse na vzorke 1.454 respondentov) takmer polovica študentov uviedla, že väčšinou platí v hotovosti. V počte fanúšikov hotovostnej platby dokonca predbehli aj dôchodcov. Papierové peniaze preferuje približne tretina z nich. Až 75% seniorov využíva platobnú kartu a až 47% z nich uviedlo, že ňou platia väčšinu alebo takmer všetky nákupy. Bezpečnejšiu a čistejšiu formu úhrady platobnou kartou preferuje už takmer polovica Slovákov. V obchodoch platia najčastejšie bezkontaktne, pričom tento spôsob platby si najviac obľúbili ľudia vo veku 26 – 55 rokov a potom 66-roční a starší. Už viac ako tretina vyššej vekovej kategórie si zvykla uhrádzať svoje platby kartou bez nutnosti zadať PIN.

„Väčšina baktérií, s ktorými sa na povrchoch predmetov stretávame, nie je pre organizmus človeka škodlivá a nepredstavuje ohrozenie zdravia a vznik ochorení. Vyhnúť sa infekcii je pomerne jednoduché. Základná hygiena, ako umývanie rúk pred jedlom či po použití toalety, po ceste verejnou dopravou, alebo aj po návšteve obchodu a po kontakte s peniazmi, zbaví ruky väčšiny baktérií", radí Jozefína Kaššová z Úradu verejného zdravotníctva SR.

Novinka: Radary na slovenských cestách

Zvýšeniu bezpečnosti na diaľniciach a rýchlostných cestách pomôže podľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) od 1. augusta t.r. 32 radarov.

      

Radary na monitorovanie rýchlosti vozidiel majú a cieľ zvýšiť bezpečnosť zamestnancov diaľničnej spoločnosti pri ich činnostiach na diaľniciach a rýchlostných cestách a zároveň majú zvýšiť aj bezpečnosť širokej motoristickej verejnosti. NDS predpokladá, že využívanie radarov zníži riziko dopravnej nehody v úseku obmedzenia medzi štandardne označenými vozidlami diaľničnej spoločnosti v statickom stave a pohybujúcimi sa vozidlami bežnej premávky. Zariadenie zobrazí vodičovi jeho rýchlosť alebo informuje ostatných o rýchlosti prechádzajúcich vozidiel vo vzdialenosti približne 100 metrov pred pracoviskom.

NDS spolu vysúťažila prostredníctvom elektronického trhoviska 32 radarov, každé stredisko bude mať k dispozícii dva kusy. Prednedávnom začala spoločnosť využívať ďalší nový bezpečnostný prvok - mobilné výstražné prahy.

RAPEX: Nové nebezpečné výrobky

Úrad verejného zdravotníctva SR upozorňuje na ďalšiu nebezpečnú kozmetiku v Európskej únii, ktoré nahlásili do systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) kontroly vo Fínsku, Litve, Francúzsku, Estónsku a Nórsku. Môže sa ale vyskytovať aj na Slovensku.

Telový krém Teufelskralle Balsam Jardin Naturel (ART. 231200, čiarový kód 4 260132 323125) z Nemecka obsahuje aj Methylisothiazolinone, pričom táto látka je povolená len do zmývateľných výrobkov. Môže tak spôsobiť alergickú reakciu.

Mydlá Bath Praline Glam Queen BadeFee (art. No. BP061D, čiarový kód 4260212377994) a Pralinés de bain BadeFee vyzerajú ako koláčiky, preto hrozí, že si ich spotrebitelia, najmä deti pomýlia s potravinou. Mohli by ich vkladať do úst, cmúľať alebo prehĺtať, čo by mohlo byť nebezpečné a zapríčiniť napríklad dusenie, otravu alebo perforáciu či zablokovanie tráviaceho ústrojenstva.

Súprava  výrobkov na bielenie zubov Kit de 15Pcs Blanchiment des Dents od niceEshop z Číny sa predáva on-line cez Amazon a je určený aj pre slovenský trh. Obsahuje nepovolenú koncentráciu peroxidu vodíka. Vysoká koncentrácia tejto látky môže poškodiť zubnú sklovinu alebo spôsobiť vypadávanie zubov.

Kakaové maslo s provitamínom B5 pre dojčiace matky Nursing Butter with Pure Cocoa Butter americkej spoločnosti E. T. Browne Drugs Co. (X5183E, čiarový kód 0 10181 04037 5) obsahuje zmes konzervačných látok methylisothiazolinone a methylchloroisothiazolinone, ktoú je povolené používať len pri zmývateľných výrobkoch a u citlivých osôb môže spôsobiť alergickú reakciu.

Potenciálne nebezpečné sú aj tri výrobky na zosvetlenie pokožky Light & Natural brightening cream od Carotone (čiarový kód 6 182000 100493), telové mlieko Cleaer Teraphy - extra lightening lotion od CT+ (čiarový kód 6 181100 533132) a Ligtening beauty cream od Caro White z Pobrežia Slonoviny, ktoré obsahujú hydrochinón. Ide o látku určenú len na profesionálne použitie, ktorá sa môže pridávať iba do výrobkov na nechtový dizajn. Inak môže spôsobiť kožné alergie.

Databáza výrobkov hlásených do systému Rapex je dostupná na webovej stránke Európskej komisie.

Radíme: Klimatizácia v automobile

V letných horúčavách je správne fungujúca klimatizácia v automobile nenahraditeľná. Bez nej hrozí najmä pri dlhých cestách počas tropických teplôt dehydratácia.

      

Okrem zodpovedajúcej údržby si podľa odborníkov klimatizácia žiada aj správne nastavenie. „Príliš nízka teplota v kabíne auta nám môže pri vystupovaní z neho spôsobiť teplotný šok a napriek horúcemu letu môžeme prechladnúť. Všeobecne sa odporúča klímou znížiť teplotu v automobile na rozdiel maximálne 5 až 7 stupňov Celzia od vonkajšej teploty. Rozdiel je príjemne citeľný a pohoda pri cestovaní badateľná. Pozornosť treba venovať aj nastaveniu prieduchov. Môže sa totiž stať, že zatiaľ, čo je šoférovi vozidla príjemne, spolujazdcom na zadných sedadlách nepríjemne fúka a je im chladno, respektíve naopak", radí Róbert Hukel.

A samozrejmosťou by mala byť tiež pravidelná údržba klimatizácie. Skontrolovať klimatizáciu je potrebné aspoň raz za rok. Ideálne je túto kontrolu spojiť s pravidelnou servisnou kontrolou celého automobilu. Vodič takto ušetrí nielen čas, ale aj peniaze.

Cloud: Záujem hlavne o služby zálohovania

Podľa prieskumu, ktorý sa uskutočnil tento rok v Čechách a na Slovensku sa lokálne podniky a organizácie z cloudovej ochrany najviac zaujímajú o cloudové zálohovanie. Popri vyššej úrovni zabezpečenia vidia lokálni reselleri Acronis v cloudových službách aj veľkú príležitosť na zefektívnenie správy IT u svojich zákazníkov.

Počiatočná nedôvera českých a slovenských organizácií na umiestnenie firemných dát mimo svoju fyzickú lokalitu postupne mizne. Hlavnou príčinou sú úspešné kybernetické útoky na nedokonalo zabezpečené infraštruktúry malých a stredných podnikov a uvedomenie si faktu, že poskytovatelia cloudových služieb dokážu ochrániť spravované dáta oveľa lepšie. A po druhé, chronický nedostatok IT pracovníkov vedie k tomu, že preťažení IT administrátori sa starajú o stále väčší počet užívateľov. Aj preto riešia podniky presuny časti IT infraštruktúry do cloudu.

Hlavné zistenia prieskumu:

·       Najväčšší potenciálny záujem v oblasti cloudovej ochrany dát je o zálohovanie (67% organizácií), zdieľanie firemných súborov (33%), cloudové úložiská (21%) a disaster recovery (13%). O žiadne cloudové služby nemá záujem iba 8%  organizácií.

·       Najväčšími výhodami cloudových služieb sú: vyššia úroveň zabezpečenia (60% respondentov), správa viacerých služieb z jedného miesta (45%), stabilný dodatočný príjem (26%) a zvýšenie lojality zákazníkov (14%).

·       Až 69% respondentov uviedlo, že sa IT administrátori (interní i externí) starajú o viac ako 50 používateľov, 26% dokonca o viac než 100 používateľov!

Upozorňujeme: Darčekové poukazy

Kyberzločinci sa snažia oklamať používateľov novým spôsobom. Vytvorili falošné stránky, kde sľubujú získanie darčekových poukazov úplne zadarmo. Takto sú schopní predávať dáta používateľov, ktorých presmerujú na partnerské stránky tretích strán.

Ponúkať niečo hodnotné a zadarmo je vždy veľkým lákadlom a zločinci sa z toho snažia vyťažiť čo najviac. Webové stránky, ktoré ponúkajú zdarma generovanie darčekových poukazov na produkty a služby mnohých známych značiek, akými sú iTunes, Google Play, Amazon alebo Steam, nie sú ničím novým. Napríklad úplne bežné a legitímne aplikácie ako Tokenfire a Swagbucks nakupujú darčekové kódy od rôznych dodávateľov, aby ich následne venovali svojim zákazníkom ako odmenu za určitú aktivitu. Zločinci sa zjavne týmito webovými stránkami inšpirovali a začali podobným spôsobom pomocou jednoduchého algoritmu podvádzať internetových používateľov.

Postup, ktorým kyberzločinci z nič netušiacich používateľov vylákajú ich osobné údaje, je nasledujúci. Na falošnej stránke si používateľ najprv zvolí darčekový poukaz, ktorý by chcel obdržať a až potom sa aktivuje podvodný mechanizmus. Aby mohol používateľ získať zľavový kód, musí preukázať, že nie je robot. Po kliknutí na ponúknutý odkaz musí splniť niekoľko požiadaviek, ktorých počet a druh určuje partnerská sieť, na ktorú bol používateľ presmerovaný. Musí napríklad vyplniť formulár, zadať svoje mobilné číslo alebo emailovú adresu, prihlásiť sa na odber platenej SMS správy, nainštalovať si advér (resp. reklamný softvér) a podobne. Výsledok je možné predvídať: buď to používateľ v polovici vzdá, pretože ho nebaví vypĺňanie nekonečných formulárov, alebo splní všetky zadania a nakoniec vytúžený kód získa, no ten je bezcenný. Zisky kyberzločincov sú rôzne. Od pár centov za každé kliknutie na odkaz, po niekoľko desiatok dolárov za vyplnenie formulára či prihlásenie na odber platených služieb. Môžu si tak pekne prilepšiť aj bez toho, aby museli vynaložiť veľké úsilie. Na svoje si prídu aj tretie strany, ktoré jednoduchou cestou získajú osobné údaje používateľov, ktoré môžu použiť na súkromné účely.

Odborníci Kaspersky Lab odporúčajú dodržiavať niekoľko základných pravidiel, ktoré pomôžu vyhnúť sa neoprávnenému zdieľaniu osobných údajov a čeliť tak podvodným technikám kyberzločincov:

·       Lákavé ponuky, ako napríklad obed zdarma, neexistujú, preto buďte obozretní a k podobným ponukám vždy pristupujte s rezervou.

·       Skontrolujte, či je stránka po otvorení zabezpečená pomocou HTTPS protokolu. Zvýšenú pozornosť venujte zabezpečeniu stránky najmä v prípade, ak zadávate citlivé údaje – v internet bankingu, eshopoch, emailoch, na sociálnych sieťach a podobne.

·       Nikdy nezdieľajte svoje citlivé informácie, akými sú prihlasovacie údaje a heslá, údaje o platobnej karte a pod. s tretími stranami. Seriózne spoločnosti by vás nikdy k zdieľaniu týchto dát nevyzvali prostredníctvom emailu.

·       Nepreposielajte pochybné odkazy svojim kamarátom.

·       Overte si u spoločnosti, či skutočne rozdáva darčekové poukazy a či ide o stránku oficiálneho partnera. Môžete napríklad kontaktovať zákaznícku podporu, ktorej kontakt nájdete na oficiálnych stránkach firmy.

·       Používajte spoľahlivé bezpečnostné riešenie, ktoré využíva anti-phishingové technológie založené na sledovaní správania. Odhaľujú a blokujú spam a phishingové útoky či dokonca pomáhajú blokovať falošné stránky s darčekovými poukazmi.

Aktuálne: Najdlhšie trvá vyplatenie faktúr v elektrotechnickom priemysle

Firmy, ktoré podnikajú v elektrotechnickom priemysle, čakajú na vyplatenie faktúr najdlhšie - až 91 dní. Za nimi nasledujú strojárske a stavebné firmy,  pri ktorých sa doba úhrady blíži k 90 dňom. Riziká vznikajúce z omeškania alebo nesplatenia faktúr riešia podnikatelia rôznymi spôsobmi.

Štúdia Euler Hermes Payment Behavior, ktorá vychádza z údajov 25 tisíc spoločností z 36 krajín potvrdila, že pri splácaní faktúr zostávajú medzi odvetviami obrovské rozdiely. V niektorých sa čaká na peniaze tri mesiace, v iných menej ako mesiac. Najdlhšie lehoty sú okrem elektrotechnického aj vo farmaceutickom či chemickom priemysle. Dôvody sú rôzne, napríklad stúpajúci počet objednávok či zvyšovanie cien surovín. V porovnaní s minulým rokom sa úhrady faktúr najviac natiahli v letectve (na súčasných 72 dní) a v automobilovom priemysle (takisto na 72 dní). Celkový priemer za všetky sledované odvetvia je pritom nižší, splatenie faktúr trvá 66 dní. „Najdlhšie sa čaká v odvetviach, kde je dlhý výrobný proces a najkratšie v tých, ktoré sú blízko ku konečnému spotrebiteľovi,“ zhŕňa Peter Mucina.

A v ktorých odvetviach sa na úhrady faktúr čaká najkratšie? Je to najmä retail s lehotou 28 dní, či stravovanie so 46 dňami. V porovnaní s minulými rokmi sú tieto odvetvia stabilné a úhrady sa v nich nepredlžujú. Za približne dva mesiace sa k peniazom dostanú aj firmy v papierenskom priemysle, no vplyvom nárastu online predaja sa to v tomto odvetví môže postupne zhoršiť.

S dlhými lehotami sa firmy snažia vyrovnávať rôznymi spôsobmi. Napríklad si vytvárajú samostatné oddelenia, ktoré sledujú pohľadávky a obchodným partnerom sa priebežne pripomínajú. Alebo, ak ide o väčšie podniky, si na to objednávajú externé posily. „Trendom je tiež poistenie pohľadávok, ktoré stále viac využívajú firmy rôznych veľkostí aj na Slovensku. Spočíva v tom, že poisťovňa im v rámci poistného krytia chráni všetky ich poistiteľné pohľadávky“, dodáva Mucina.

Blahoželáme: 10 rokov bezkontaktných platieb na Slovensku

Od zavedenia bezkontaktných platobných kariet na slovenskom finančnom trhu pred desiatimi rokmi ich využívanie zaznamenalo prudký nárast. Slovensko v ich využívaní patrí medzi najpokrokovejšie štáty v Európe.

„Kým v roku 2011 bolo v obehu okolo 392.000 bezkontaktných platobných kariet, o sedem rokov neskôr ich počet vzrástol na takmer 5 miliónov, pričom až 89% Slovákov využíva bezkontaktnú platobnú kartu aspoň raz sa rok. Zvýšený záujem o bezkontaktné platenie umožňuje aj rastúci počet bezkontaktných terminálov. Z celkového počtu 43.563 terminálov je na Slovensku až 97% bezkontaktných. Slovensko patrí v platbách medzi najinovatívnejšie krajiny. Je preto logické, že dôvera nakupujúcich k bezkontaktným technológiám je vyššia než kedykoľvek predtým", uviedol na stretnutí s novinármi v utorok v Bratislave Miroslav Lukeš, generálny riaditeľ Mastercard pre Slovensko, Českú republiku a Rakúsko. Na rozdiel od zvyšku Európy, kde bezkontaktné platby pomocou kariet využíva len 49% obyvateľov, na Slovensku je to takmer 90%. V porovnaní s európskymi krajinami - Nemecko, Francúzsko, Česká republika, Maďarsko alebo Poľsko, kde využíva mobilné platby v priemere 38% obyvateľov, využívajú Slováci mobilné platby vo vyššej miere (51%).
      

Slováci platby bezkontaktnou kartou pokladajú za jednoduché, bezpečné a pohodlné. Svedčí o tom takmer 73 miliónov bezkontaktných transakcií, ktoré len v prvom kvartáli tohto roka na Slovensku prebehli prostredníctvom takmer 5 miliónov vydaných bezkontaktných kariet. Viac ako 31% Slovákov má záujem platiť bezkontaktne pomocou inteligentných hodiniek, náramkov, kľúčeniek a ďalších nositeľných zariadení. Slováci sa tak dostávajú nad európsky priemer, ktorý je podľa aktuálnych zistení Mastercard na úrovni približne 24%, čo je viac ako 175 miliónov osôb. Táto technológia je ešte na začiatku, ale svojich budúcich používateľov si už získava. Na Slovensku elektronické peňaženky uprednostňuje až 47% obyvateľov, pričom európsky priemer predstavuje 40%. Do roku 2020 bude podľa predikcií Mastercard až 62% nositeľných zariadení obsahovať tiež platobné funkcie.

e-Government: Slovensko a Cyprus európskymi skokanmi

Potvrdil to dvojročný Index rozvoja elektronickej verejnej správy (EGDI)*, ktorý zverejnila Organizácia spojených národov (OSN). Slovensko sa umiestnilo na 49. mieste zo 193 krajín sveta a oproti roku 2016 sa zlepšilo o 18 priečok.

Najlepšie európske krajiny obsadili 14 z prvých dvadsiatich priečok vrátane celkového prvenstva, ktoré drží Dánsko. Slovensko sa najviac zlepšilo v subindexe on-line služieb. Je to zložený ukazovateľ, ktorý meria využívanie informačno-komunikačných technológií (IKT) zo strany vlád pri poskytovaní verejných služieb na národnej úrovni. Hodnotí technické vlastnosti vnútroštátnych webových sídiel a existenciu vybraných služieb, ako aj politiky a stratégie elektronickej štátnej správy.

Objektívnosť medzinárodnej pozície v rozvoji eGovernmentu, ktorú Slovensko dosiahlo v indexe EGDI, potvrdzujú aj ďalšie hodnotenia. V schopnosti chopiť sa príležitostí, ktoré ponúkajú nové IKT (Network Readiness Index) naša krajina postúpila o 12 priečok na 47. miesto zo 139 hodnotených štátov. V rebríčku rozvoja IKT (ICT development index) sme obsadili 46. priečku zo 176 hodnotených ekonomík. V rámci indexu DESI je Slovensko spomedzi krajín EÚ na 20. mieste a posledné dva roky v rebríčku stúpa. Správa sa venovala aj konceptu inkluzívnej digitálnej participácie, teda zapojeniu občanov do politiky, rozhodovania, dizajnu a výslednej podoby služieb prostredníctvom IKT. Aj v indexe e-participácie Slovensko zaznamenalo pozitívny skok, a to až o 32 pozícií.

*Index je súčasťou Globálnej správy OSN o eGovernmente 2018, ktorá hodnotí stav rozvoja elektronických verejných správ vo všetkých členských krajinách OSN. Prieskum meria efektívnosť eGovernmentu pri poskytovaní verejných služieb a identifikuje krajiny, ktoré môžu slúžiť ako vzor rozvoja a výkonnosti elektronickej verejnej správy. Rebríček však zohľadňuje aj širší kontext, ako je napríklad telekomunikačný aspekt a aspekt ľudského kapitálu. V oblasti telekomunikačnej infraštruktúry napríklad našej krajine vyčíta pokles počtu pevných liniek, ale neberie sa do úvahy 100% pokrytie mobilnými pripojeniami, ktoré ľudia u nás preferujú.

Radíme: Vaginálna infekcia

Určitú formu vaginálnej infekcie prekoná aspoň raz za život každá druhá žena. Minimálne 30% žien pritom trpí týmito problémami opakovane.

Gynekológ Tomáš Fait upozorňuje: „Zápaly spôsobuje napríklad mokrý spodný diel plaviek." Infekciu spúšťa kvasinka candida albicans, ktorej dôsledky trápia ženy najmä v letných mesiacoch. Až v polovici prípadov problémy nespôsobuje mykóza, ale rôzne bakteriálne infekcie. Zaparenie, ktoré vzniká aj pre mokré plavky, sa vie veľmi rýchlo premeniť na nepríjemný zápal. Vlhké a teplé prostredie na intímnych miestach totiž podporuje množenie baktérií aj kvasiniek, ktoré sú pôvodcami infekcie. Ženy sú na vznik vaginálnych infekcií a zápalov dolných močových ciest náchylné. „Problémom zostáva, že mnohé ženy nevedia rozlišovať typ vaginálnej infekcie, a tak volia nesprávnu liečbu“, doplnil Fait. Ženy si často mylne myslia, že ide o mykózu a zabúdajú na to, že častejšie sú iné typy infekcie, predovšetkým bakteriálne. Liečbu začnú s prípravkom, ktorý ju nemusí vyriešiť a ochorenie tak, naopak, predĺži.

Nežiaducim infekciám môžeme predísť správnou prevenciou. Elastické plavky vyrobené zo syntetických materiálov sú nevzdušné, čím zvyšujú riziko vaginálnych dysmikróbií. Ďalším rizikom sú verejné bazény, ktoré prekypujú chlórom – tu hrozí chemická iritácia či nebezpečenstvo narušenia pošvového ekosystému baktériami. Rovnako tak sú rizikové prírodné nádrže, ktoré sa po niekoľkých dňoch horúčav zazelenajú sinicami a tie svojou agresivitou dráždia opäť oblasť genitálií. Dôležitou prevenciou je teda pravidelná výmena mokrých plaviek za suché.

Ženy, ktoré mykóza a bakteriálna infekcia trápia opakovane, by mali, najmä počas kúpacej sezóny, posilňovať rovnováhu svojej vaginálnej mikroflóry a dbať na intímnu hygienu. Pomôcť môžu prípravky obsahujúce kyselinu mliečnu a boritú, ktoré obnovujú prirodzené vaginálne pH, aloe vera a nechtík lekársky.

Trend: Drahšie dovolenky

Podľa údajov cestovných kancelárií si Slováci za ostatné tri roky radšej za dovolenku priplatia a dopriavajú si drahšie dovolenky s leteckou dopravou, viachviezdičkovými hotelmi a all inclusive stravovaním.

V roku 2017 vycestovalo cez cestovné kancelárie na dovolenku do zahraničia rekordný počet Slovákov – okolo 634.000. Takmer 90% Slovákov pritom financuje svoju letnú dovolenku z úspor, úver si na tento účel vezme len asi každý desiaty. V minulosti si na dovolenku niekedy vzalo pôžičku 12% z respondentov prieskumu pre Kruk. A ak si už Slováci na dovolenku požičajú, ide skôr o nižšiu sumu do 400 eur.
      

Na dovolenku si požičiavajú zhodne u muži aj ženy, najčastejšie potom vo veku medzi 36 a 44 rokov alebo medzi 27 a 35 rokov. V týchto vekových skupinách si na dovolenku niekedy vzalo pôžičku do 400 eur 18% respondentov. Z geografického hľadiska si najčastejšie na dovolenku požičiavajú obyvatelia Prešovského kraja, kde si tento typ úveru už niekedy vzal takmer každý desiaty (11%). Výnimkou sú pôžičky na dovolenku medzi obyvateľmi Nitrianskeho kraja, kde si na dovolenku nikdy nepožičalo vyše 97% opýtaných.

„Výsledky nášho prieskumu ukazujú veľmi pragmatický prístup Slovákov k výdavkom na dovolenky. Ak na dovolenku nemajú našetrené, radšej zostanú doma, než aby sa zadlžili. Panuje pritom vzácna zhoda zistených výsledkov naprieč pohlaviami, vekovými skupinami aj vzdelaním respondentov", dodala Jana Žaludová.

Výzva: WiFi pre Teba

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu vyhlásil výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na bezplatný internet na verejných priestranstvách po celom Slovensku.

Mestá a obce môžu získať finančný príspevok v maximálnej výške 15.000 EUR na jeden projekt z celkovej alokácie 10 miliónov zo zdrojov Európskej únie. Podľa pravidiel financovania štrukturálnych fondov sú žiadatelia povinní podieľať sa na spolufinancovaní projektu vlastnými zdrojmi vo výške 5% z celkových oprávnených výdavkov a vyčleniť dostatočné finančné prostriedky vo svojich rozpočtoch na prevádzku WiFi zón.

Žiadosti bude možné podať elektronicky cez systém ITMS. Keď sa starosta prihlási pomocou svojho eID, veľa údajov mu systém sám predvyplní. Po prvýkrát je pre žiadateľov pripravený už vyplnený vzor žiadosti, ako aj súťažné podklady pre verejné obstarávanie vrátane technických parametrov, ktoré sú rovnaké, aké požaduje Európska komisia pre WiFi4EU. Výzva je vyhlásená ako otvorená a schvaľovanie predložených žiadostí bude prebiehať systémom hodnotiacich kôl. Termín uzavretia prvého hodnotiaceho kola je indikatívne stanovený na 13. november 2018.

Výzva je zverejnená na  http://www.informatizacia.sk/Aktu%C3%A1lne%20v%C3%BDzvy/26920s

Smart Cities: Prvým krokom bude webová platforma

Webová stránka by mala vzniknúť do konca roka 2018 a má sústreďovať potrebné informácie na jednom mieste. Majú tu byť zverejnené výzvy, informácie pre samosprávy, inšpiratívne projekty Smart Cities či linky na expertov.

V rámci Smart Cities budú podporované oblasti energetiky, odpadového hospodárstva, dopravy, životného prostredia či informatizácie. Zadefinovanie súboru aktivít, financovateľných z operačného programu, sa má uskutočniť do konca októbra. „Do konca roka vyjdú výzvy na riešenia Smart Cities”, uviedol Richard Raši a dodal, že pre menšie mestá vytvoria poradenské call centrum. Do pilotnej schémy budú zapojené všetky operačné programy, ktoré ponúkajú riešenia použiteľné pre Smart Cities.

O financovaní vicepremiér uviedol, že v ponuke budú riešenia s hybridným financovaním, ďalej môžu byť financované zo štátneho rozpočtu, z eurofondov, Európskej investičnej banky, z bruselských horizontálnych programov. „Aj v návrhu rozpočtu na rok 2019 budú vyčlenené financie,” povedal s tým, že sa však treba sústrediť na čerpanie zdrojov z Európskej únie. Pracovná skupina vznikla z riadiacich orgánov, ktoré majú vyhlasovať výzvy a zo socio-ekonomických asociácí. Jej gestorom je ÚPVII. Aktívne bude spolupracovať aj so Združením miest a obcí Slovenska.

Radíme: Správa o nehode

Každé auto by malo mať zo zákona povinné zmluvné poistenie (PZP), ktoré slúži na úhradu škôd a jeho platnosť preukazuje vodič v zahraničí tzv. zelenou kartou. PZP platí v celej Európe, ako aj v ďalších krajinách, akými sú napríklad Turecko, Izrael či Rusko. 
     
Ak cestujete do zahraničia, je dobré uzatvoriť tiež havarijné poistenie. Pokryje škody, ktoré si vodič spôsobí buď sám alebo iné vozidlo, vandali či zvieratá. „Pri nehode v zahraničí odporúčame okamžite kontaktovať asistenčnú službu poisťovne, ktorá poskytne všetky informácie a potrebné rady. Odporúčame tiež vyhotoviť si niekoľko fotografií poškodenia vozidla, dopravnej situácie na ceste, polohy vozidiel po nehode a vozidlo protistrany, prípadne ďalších účastníkov nehody. Fotky si treba uschovať na účely preukazovania miery zodpovednosti pri dopravnej nehode, respektíve ich doručiť spolu s oznámením škodovej udalosti do poisťovne", radí Silvia Vlasková.

V každom prípade je však nutné s druhým účastníkom nehody spísať tlačivo Správa o nehode  a podpísať ho účastníkmi nehody. Ak sa s druhým účastníkom nedá dohodnúť na zavinení nehody, alebo došlo k zraneniu osôb, je nutné privolať políciu. Správu o nehode spolu so správou od polície budú potrebovať poisťovne účastníkov nehody na posúdenie oprávnenosti nárokov na poistné plnenie. „V prípade, že nehovoríte jazykom danej krajiny alebo anglicky a neviete sa dohovoriť s políciou, netreba sa obávať. Pre tieto prípady sú
klientom k dispozícii asistenčné služby, ktoré poskytujú telefonické tlmočenie a preklady aj pri styku s políciou alebo pri cestnej kontrole. Asistenčné služby spravidla zorganizujú tlmočníka pre policajné vyšetrovanie, pomôžu s tlmočením pri colnom riadení či poradia s prekladmi pri vypĺňaní dokladov", zdôrazňuje Vlasková.

Asistenčná služba poisťovne zabezpečí prípadné odtiahnutie nepojazdného automobilu do servisu, resp. až na Slovensko a pri väčších poškodeniach je možné požiadať asistenčnú službu o náhradné vozidlo. 

Eurostat: Náklady na dovolenku a bežný život

Dovolenková sezóna je v plnom prúde a tak väčšinu z nás isto zaujímajú ceny v hoteloch a reštauráciách. Aj z tohto hľadiska je pre našincov najlacnejšie Bulharsko.

Na dovolenke v tejto destinácii zaplatíme v hoteloch a reštauráciách v priemere až o -40% menej ako u nás. Najdrahšie hotely a reštaurácie sú na Islande, vo Švajčiarsku, Nórsku a taktiež v Dánsku, kde sú ceny viac ako dvojnásobné v porovnaní s tými našimi. Slováci svoju dovolenku radi spájajú aj s nákupmi. Oblečenie a obuv nájdeme najlacnejšie v Turecku, ktoré je obľúbenou dovolenkovou destináciou našincov. Nakúpime ho tam za polovičné ceny v porovnaní s tými našimi. Aj v Bulharsku sa nám oplatí skočiť aj na nákupy oblečenia a obuvi, ktoré je zhruba o -25% lacnejšie ako u nás. Naopak, určite sa nám neoplatí vyraziť za módou na Islande, keďže v obchodoch si priplatíme až o 71%. V rámci únie je z tohto uhľa pohľadu najdrahšie pre našinca vo Švédsku, kde sú ceny o 30% vyššie.

Náklady na bývanie a energie ukrajujú veľkú časť z našich rodinných rozpočtov, preto sme na tieto ceny aj patrične citliví. V Bulharsku, kde sú tieto služby najlacnejšie, by našinci ušetrili pri nákladoch na bývanie a energie až viac ako tretinu. Na druhej strane ale vo Švajčiarsku, v Luxembursku, Dánsku a aj na Islande sú tieto ceny 3-násobné až 4-násobné v porovnaní s našimi cenami.  Služby za vzdelávanie sú zasa výrazne lacnejšie ako u nás v Turecku, a to až o tri štvrtiny. Naopak najdrahšie vzdelanie v Európe je v Luxembursku a vo Švajčiarsku, kde sú ceny niekoľko – násobne vyššie, než na aké sme my zvyknutí. Švajčiarsko vedie aj v rebríčku najdrahšieho zdravotníctva a v rámci EÚ tomuto rebríčku kraľuje Švédsko. Naopak, v Bulharsku sú služby v oblasti vzdelávania až o polovicu lacnejšie v porovnaní s nami a ceny v zdravotníctve sú o - 43% nižšie ako u nás.

Trend: Kryptomeny lákajú

Vydieračský softvér (ransomvér) už nie je najrýchlejšie rastúcou hrozbou. Za jeho prudkým poklesom je nárast inej formy nezákonného obohatenia v kyberpriestore, a to ťažby kryptomien na počítačoch obetí.

      

Potvrdili to výsledky pravidelného workshopu Kvartálny security update. Prehľad spoločnosti Alef mapuje najdôležitejšie udalosti, ktoré sa v oblasti kybernetickej bezpečnosti stali za posledný štvrťrok. „Veľa útočníkov, ktorí sa distribúcii ransomvéru venovali, prešlo na coinminery - škodlivý softvér, ktorý na počítačoch obetí ťaží kryptomeny. Ransomvér im síce môže priniesť vysoký zisk naraz, no ide o jednorazový príjem s takmer stopercentnou istotou oznámenia polícii. Coinminer si obeť buď vôbec nevšimne, alebo ho po odhalení zmaže. Pre kyberzločincov tak ide o nízkorizikový, no stále pomerne výnosný model", vysvetľuje Jan Kopřiva. Vydieranie sa však zločincom stále vyplatí. V prieskume na vzorke 1.800 globálnych spoločností až 34% z nich priznalo, že sú ochotné zaplatiť výkupné namiesto toho, aby sa pokúsili o záchranu dát alebo investovali do ďalšieho zabezpečenia.

Rozmohli sa aj emaily, v ktorých sa útočníci snažia získať prihlasovacie údaje k rôznym kontám. „V súvislosti s GDPR sa v rámci celej Európy roztrhlo vrece s phishingom s touto tematikou. V tomto prípade platí, že najlepšie bezpečnostné opatrenie je dobre vyškolený používateľ. Pretože paradoxne majú najmä v menších organizáciách najviac škôd na svedomí práve bežní používatelia", upozorňuje expert.

V uplynulom štvrťroku sa najviac kradli prihlasovacie údaje k sociálnym sieťam. Tieto prípady tvoria vyše polovicu všetkých prípadov, pričom hlavným cieľom je Európa a Rusko a ukradnuté údaje sa predávajú nielen na dark webe, ale aj na bežnom internete. Zariadenia internetu vecí (IoT) ešte tiež stále nie sú úplne bezpečné. Príkladom je zámok tapplock one, ktorý sa dá otvoriť buď odtlačkom prsta alebo cez aplikáciu. Od uvedenia na trh sa podarilo objaviť hneď viacero zraniteľností, ktoré umožnili zámok otvoriť v podstate komukoľvek.

Aktuálne: Noví zamestnanci sú stále žiadaní

Podľa portálu Profesia.sk majú najväčšie uplatnenie na trhu práce ľudia, ktorí chcú pracovať v obchode, výrobe, doprave, administratíve a IT.

Firmy na portáli za 1. polrok 2018 zverejnili vyše 134.000 pracovných ponúk. Napriek tomu, že počet inzerátov predstavuje o približne dve tisícky nižšie číslo, ako tomu bolo za rovnaké obdobie vlani, možno konštatovať, že záujem o novú pracovnú silu pretrváva. Pozitívne totiž je, že firmy nehľadajú nových zamestnancov iba z dôvodu fluktuácie, ale reálneho vytvárania nových pracovných miest. Pri porovnaní počtu ponúk v 1. polroku 2018 s rovnakým obdobím v roku 2014, ponuka je aktuálne vyššia o 76%.

Portál neustále poukazuje na nepomer rozloženia pracovných ponúk. Väčšina sa nachádza na západe. Na strednom a východnom Slovensku sú čísla podstatne nižšie. Presnejší obraz sa však získa pri pohľade na počty ponúk po jednotlivých okresoch. Počet ponúk v hlavnom meste bol takmer 49.000. Je to 5-krát viac ako počet ponúk v Košiciach, ktoré sú na druhom mieste. Zaujímavosťou je, že okres Prešov mal v 1. polroku 2018 dokopy vyše 4600 ponúk, čo je viac ako Trenčín. Trenčiansky okres mal zhruba o 40 ponúk menej. Sedem z desiatich okresov s najnižším počtom ponúk je na strednom Slovensku. Na spodku rebríčka sa nachádzajú štyri okresy Banskobystrického kraja, tri Žilinského kraja, dva z Prešovského a jeden z Košického kraja. V tejto spoločnosti neskončil ani jeden okres zo západu. Najmenej ponúk za prvých šesť mesiacov aktuálneho roka evidoval portál v Poltári. Pre zaujímavosť, počet ponúk je 35-krát nižší ako v hlavnom meste.

Zamestnávatelia hľadali najčastejšie ľudí do odvetví obchod, výroba, doprava, administratíva a IT. Profesia zaznamenala nad 10.000 inzerátov pri ponukách operátora výroby, robotníka, administratívneho pracovníka a predavača. Treba však zdôrazniť, že na Slovensku prevládajú veľké rozdiely medzi hlavným mestom a zvyškom Slovenska aj v ponúkaných pozíciách. Administratívne pracovné miesta sa totiž vyskytujú najmä v Bratislave.

Eurostat: Slovensko je siedmou najlacnejšou krajinou EÚ

Ceny tovarov a služieb zvykneme porovnávať s cenami v iných krajinách, kam cestujeme na dovolenky, výlety, resp. so susednými krajinami, kde často nakupujeme. Aká je teda cenová hladina u nás a v ostatných európskych krajinách?

Podľa údajov Eurostatu za rok 2017 je v rámci celej Európy najlacnejšou krajinou Macedónsko a v Európskej únii je najlacnejšie Bulharsko. V Macedónsku je celková priemerná cenová hladina nižšia až o -32% a v Bulharsku sú priemerné ceny o -30% nižšie ako u nás. Aj napriek tomu sa aj Slovensko zaraďuje medzi najlacnejšie krajiny EÚ. Len v šiestich krajinách únie je totiž lacnejšie ako u nás. Nižšie ceny tovarov a služieb v porovnaní s tými našimi nájdeme v už spomínanom Bulharsku, ďalej v Rumunsku, v krajinách V4, v Litve a v Chorvátsku. Spomedzi susedných krajín je najvýraznejší rozdiel medzi nami a Poľskom. V Poľsku sú priemerné ceny tovarov a služieb o -19% nižšie ako u nás. Menej zaplatíme aj u našich južných susedov v Maďarsku, a to o -10%. A naši českí bratia majú už porovnateľnú cenovú hladinu s tou našou.

V EÚ sú celkovo ceny tovarov a služieb vyššie približne o 45% ako na Slovensku a v eurozóne je to až o 48%. V rámci celej únie by sa najťažšie našincom žilo, resp. nakupovalo v Dánsku, keďže v tamojších obchodoch sú cenovky tovarov a služieb až dvojnásobné v porovnaní s tými našimi. Tri krajiny mimo EÚ sú ale ešte drahšie ako Dánsko. Podobnú cenovú úroveň ako Dáni majú aj Nóri, no vo Švajčiarsku si v obchodoch priplatíme až 130%. A na Islande je najdrahšie, tam by nás prekvapili ceny až o 140% vyššie oproti tým našim. Medzi najdrahšie krajiny patria tiež ďalšie severské štáty ako Švédsko, Fínsko či Írsko a Británia. O viac ako polovicu si celkovo priplatíme aj v susednom Rakúsku, kde často vyrážame za službami, nákupmi potravín alebo iného spotrebného tovaru. Kde nájdeme najlacnejšie potraviny, oblečenie či hotely a reštaurácie? Najlacnejšou krajinou EÚ je pre našincov Bulharsko. Tam nás totižto všetky tovary a služby, s výnimkou potravín, vychádzajú najlacnejšie. Najdrahší život v rámci Európy je na Islande, čo sa týka väčšiny zložiek spotrebného koša. V únii je to rôzne, no v Dánsku si priplatíme najviac za potraviny, nábytok, dopravu či za služby v hoteloch a reštauráciách. Švédsko zasa vedie v rebríčku najdrahšieho zdravotníctva v únii a taktiež aj oblečenia a obuvi. Luxembursko má prvenstvo v cenách za vzdelávanie a taktiež v nákladoch na bývanie.

Potraviny a nápoje na Slovensku patria k tým najlacnejším v rámci EÚ. Nižšie ceny potravín ako u nás totiž nájdeme už len v 6 krajinách EÚ. V rámci únie sú potraviny najlacnejšie v Rumunsku, kde sú ceny až o -31% nižšie ako u nás. A keď vezmeme do úvahy aj krajiny mimo únie, tak je pre nás najlacnejšie v Macedónsku (až o -36%). Potraviny a nápoje v slovenských obchodoch sú ale najdrahšie v porovnaní s krajinami V4. V Maďarsku nájdeme na cenovkách potravín v priemere o  -10% nižšie sumy ako u nás a v Českej republike o -6%. A v Poľsku vieme nakúpiť dokonca až o -28% lacnejšie. Na čele rebríčka najdrahších potravín a nealka v Európe sa nachádza Švajčiarsko, kde sú ceny až o 85% vyššie ako u nás. V rámci Európskej únie je najdrahšie Dánsko s cenovkami na potravinách vyššími o dve tretiny v porovnaní s našimi cenami.

Radíme: Čerstvé ovocie a zelenina

Aj pri nákupe ovocia a zeleniny uprednostňujeme kvalitu. Užitočné tipy poradia, ako si vybrať zo širokej ponuky.

Väčšina ľudí sa pri kúpe zeleniny a ovocia rozhoduje predovšetkým zrakom. Vybrané kúsky by mali byť pekné na pohľad, bez kazov a nemali by byť otlčené. Dôležitým faktorom je vôňa, pričom najlepšie voňajú spravidla tie druhy, ktoré sú tzv. lokálne. Vedeli ste napríklad o tom, že zatiaľ čo paradajka zo Španielska k nám cestuje 4-5 dní, paradajka zo Slovenska označená ako Slovenská farma sa na pultoch ocitne najneskôr 24 hodín po zbere?

Existuje zelenina, ktorá má byť tvrdá. Ide o predovšetkým o zemiaky, koreňovú zeleninu, uhorky – napríklad taká špargľa by sa mala pri ohnutí zlomiť. Z ovocia spomeňme napríklad jablká. Naopak, mäkšie by mali byť slivky, marhule, nektárinky či broskyne. Nie je potrebné vyťahovať kúsky zo spodku debničky. Naopak, môžete ich pomliaždiť.

Človek by mal konzumovať predovšetkým tie potraviny, ktoré sa urodia v danom regióne. Samozrejme, niečo iné je prospešné pre Gréka, Juhoafričana alebo Slováka. Lokálne ovocie a zelenina majú preukázateľne pozitívny vplyv na trávenie a imunitu. Pokiaľ musia cestovať z iných krajín platí, že čím dlhšiu vzdialenosť prekonajú, o to majú nižšiu nutričnú hodnotu. Okrem toho vieme, čo jeme a podporujeme našich farmárov.

Samozrejme, aj skladovanie potravín v domácom prostredí má výrazný vplyv na ich čerstvosť a chuť. Ovocie má rado teplo a voľné uskladnenie s prístupom vzduchu. Zelenina sa však poteší nižšej teplote. Ale pozor na paradajky! Keď ich dáme do chladničky, stratia svoju príznačnú vôňu.