SR: Slovácia a neporiadok

Sú dva typy ľudí - tí, ktorých upratovanie baví a tí, ktorí ho v obľube veľmi nemajú. Na Slovensku je to pol na pol: jedna polovica Slovákov tvrdí, že im upratovanie prináša radosť a pokoj kým druhú polovicu upratovanie nebaví.

Títo Slováci považujú upratovanie za povinnosť a nepredstavuje pre nich žiadnu formu zábavy a odreagovania. Z tejto skupiny ľudí sú dokonca niektorí schopní zachádzať priam do extrémov – až 31% Slovákov upratovanie domácnosti zvykne odkladať až do poslednej chvíle.

Podľa prieskumu IKEA majú naše veci doma obvykle svoje dané miesto. U 45% respondentov je neporiadok v ich domácnosti spôsobený však aj tým, že niektoré veci svoje stabilné miesto nemajú. Ľudia potom nevedia, kam ich majú uložiť. Najčastejšie sú to nabíjačky (31%), káble (30%), letáky a katalógy (27%), suveníry (24%), tašky a batohy (18%) či lieky (17%).

A čo by Slovákom pomohlo lepšie udržiavať poriadok? 

- 61% z nás si uvedomuje, že najlepším riešením by bolo viac úložného priestoru,

- pre 48% ľudí vlastniť menej vecí,

- pre 47% zasa lepšie úložné riešenia.

Každý tretí Slovák vidí riešenie vo väčšom byte či dome a iba 11% vo využívaní upratovacích služieb.

Zdieľanie: Menia sa aj pracovné návyky

Rýchly spôsob života, technológie ako nutnosť a obľuba v takzvaných zdieľaných veciach. Tento trend je dôležitý najmä pre mladých ľudí - mileniálov. Ich pracovné návyky sa menia a firmy im začali prispôsobovať aj prostredie.

Generácie Y a Z, teda mileniáli, budú podľa štatistík koncom roka 2020 tvoriť polovicu pracovnej sily. Ich pracovné návyky a striktné požiadavky na zamestnávateľov sa v posledných rokoch odrazili v trendoch pracovného prostredia. Firmy menia zabehnuté spôsoby a viac ako polovica zamestnancov vo firmách dnes trávi mimo kancelárie, alebo prácou na diaľku minimálne 2,5 dňa v týždni. V tomto rýchlo meniacom sa pracovnom prostredí zohrávajú hlavnú úlohu komunikačné technológie.

Potvrdzuje to aj prieskum The workplace revolution (Revolúcia v pracovnom prostredí) skupiny International Workplace Group. Mileniáli odpovedali, aké kritériá zohľadňujú pri výbere zamestnávateľa: zamestnanie SI vyberajú podľa kvality technologického vybavenia, ktoré im firma ponúka. Chcú byť totiž on-line 24 hodín denne sedem dní v týždni. A keďže tak fungujú v osobnom živote, byť neustále on-line im neprekáža ani v tom pracovnom. Od zamestnávateľa tiež očakávajú flexibilitu, multifunkčné zázemie, príjemné priestory, ekologické riešenia a servis all inclusive. „Mladší zamestnanci sa odkláňajú od práce z domu i práce v dočasnom prostredí typu kaviarní. Až 77% opýtaných potvrdilo, že zaujímavé sú pre nich práve zdieľané kancelárie a coworkingové centrá, ktoré im poskytujú bezkonkurenčné technologické vybavenie, non-stop pripojenie, štýlové priestory, ale aj plne vybavenú kuchyňu, či služby recepcie v zdieľaných a servisovaných kanceláriách", uviedol Karel Pelán.

Aj napriek tomu, že väčšina mladších ľudí v prieskume uvádza, že klasický home office, teda práca z domu, nie je pre nich atraktívna, veľa firiem tento štýl práce neustále predostiera ako benefit pre svojich zamestnancov. No napríklad až 45% z tých, ktorí si ho vyskúšali, po čase zhodnotili, že pri práci z domu sa nevedia dlhodobo sústrediť, 29% tvrdí, že ich rušia bežné zvuky domácnosti a nie sú schopní oddeliť pracovnú a súkromnú časť dňa. Zároveň až 22% sa zhoduje na tom, že majú doma slabé internetové pripojenie. Priznávajú, že je pre nich kľúčová sloboda, ale nechcú sedieť doma. Chcú sa socializovať. A to im pravidelná práca z domu neumožňuje. „Súčasný trend v dopyte po kancelárskych priestoroch je jasný. Zamestnanci chcú flexibilitu a multifunkčnosť. Kancelárie musia mať veľmi veľa denného sveta, musia byť farebné, ekologické a čo najmenej zdraviu škodlivé. Zamestnanci chcú byť slobodní, potvrdil náš prieskum, no zároveň im nevadí byť neustále on-line. Rastúci dopyt po flexibilných kanceláriách sme zaznamenali aj na Slovensku", dodal Pelán.

Trend: Platby kartami

Ešte pred desiatimi rokmi bolo na Slovensku zvykom platiť za menšie nákupy prevažne hotovosťou, dnes to už neplatí. Slováci totiž využívajú platobné karty čoraz viac aj pri menších platbách.

Kým v roku 2008 bola priemerná suma nákupu zaplateného kartou 45 eur, v súčasnosti je to zhruba o 20 eur menej. „K nárastu platenia kartami prispelo najmä to, že až 92% kariet vydaných na Slovensku je bezkontaktných. Vďaka tomu, že je možné kartou platiť bezkontaktne, a teda aj bezpečne a rýchlo, si ľudia zvykli platiť menšie sumy a zároveň platia kartami oveľa častejšie", povedala Marcela Králová, podpredsedníčka Združenia pre bankové karty (ZBK). Platobné karty zaznamenali svoj boom aj vďaka internetu. Platí, že čím je viac e-shopov a nových možností nákupu na internete, tým je viac platieb kartami. Platba kartou má v porovnaní s hotovosťou aj podstatne viac výhod. Okrem toho, že platenie kartou je bezpečné a rýchle, práve karta ochráni pred neserióznymi obchodníkmi, ktorí napríklad namiesto značkovej veci pošlú falzifikát. A aj takúto situáciu podľa Královej môže zákazník po neúspešnej reklamácii u obchodníka reklamovať vo svojej banke, ak zaplatil kartou.
      

V súčasnosti je na Slovensku v obehu približne 5,2 milióna platobných kariet. To, že ľudia využívajú pri platení za nákup karty, je plusom aj pre krajinu. Pre ekonomiku každého štátu je totiž podstatný výber daní. Pokiaľ však platby prebiehajú v hotovosti, bez bločkov a potvrdení, štát môže prichádzať o peniaze, pretože obchodníci nemusia príjmy priznať. Významnou výhodou bezhotovostného platenia pre štát je aj menšie množstvo hotovosti v obehu. „Len vďaka platobným kartám sa na Slovensku zaplatí ročne bezhotovostne niekoľko miliárd eur. Dôležitá je aj otázka bezpečnosti. Čím viac hotovosti je v prevádzkach a aj u ľudí, tým viac stúpa riziko možných krádeží a zvyšujú sa náklady na prevoz i spracovanie hotovosti", doplnila Králová.

e-Shopping: Rýchlosť doručenia je konkurenčná výhoda

Zlaté pravidlo obchodu znie: ak neobslúžite zákazníka vy, urobí to vaša konkurencia. Obchodníci, najmä on-line, kde vládne tvrdý boj o každé kliknutie, sa preto profilujú okrem šírky sortimentu, špecializácie aj rýchlosťou dodania.

Podľa prieskumu SAEC a Nielsen Admosphere je pre zákazníkov e-shopov dôležitá okrem ceny a kvality aj rýchlosť a doba doručenia (15%). Medziročne sa tiež zvyšuje podiel nákupov zrealizovaných prostredníctvom mobilného telefónu (41%). Možno povedať, že ide o spontánne nákupy a nákupy, pri ktorých zákazník očakáva aj expresné dodanie tovaru. Inak povedané, rýchla a intuitívna objednávka má korešpondovať s rýchlym doručením. Na spôsob telefonického objednania pizze. Neprekvapuje, že mobilný telefón k nákupu na internete používajú najviac respondenti vo vekovej skupine 15- 24 rokov. To sú terajší, ale aj budúci zákazníci e-shopov, ktorí budú navyše ekonomicky činní. Mladí, rýchli, dynamickí, spontánni a užívajúci si okamihy.

Motorom zmien je najväčší maloobchodník na svete Amazon, ktorý službu „same-day delivery“, teda doručenie v deň vzniku objednávky, ponúka v niekoľkých miestach v zahraničí. Zatiaľ je len pre členov Amazon Prime a zákazníkov on-line potravinového supermarketu AmazonFresh. Práve s rozvojom doručovania potravín objednaných on-line bude stále rásť aj požiadavka na doručovanie objednávok ešte v deň objednania. Podobné služby na Slovensku ponúkajú Tesco Potraviny domov alebo eDelia. Stále je však potrebné objednať si do určitého časového limitu (napr. do 10.00, do 12.00), inak budú objednávky vybavené až v nasledujúci deň.

Zmeny a zvyšovanie rýchlosti obrátky tovaru vplýva aj na off-line retailerov, ktorí musia držať krok s e-commerce. Náročnú a rýchlu logistiku a plánovanie kamenných obchodov s potravinami kopírujú napríklad predajcovia odevov, obuvi a doplnkov (angl. fashion). Kedysi fungovali na štyri sezóny, v súčasnosti sa obrátkovosť zrýchľuje. Fashion retaileri zmenšujú sklady a naopak viac tovaru vystavujú na ploche predajne. Tovar dopĺňajú aj viackrát denne podľa odbytu. Doručenie v rovnaký deň ako vznikla on-line objednávka testuje napríklad reťazec H&M. Zatiaľ teda iba v Berlíne, ale ak bude pilotný projekt úspešný, tak sa rozšíri aj do iných miest v Nemecku a v Európe.

SAEC a Nielsen Admosphere v prieskume zistili, že tí respondenti, ktorí v uplynulých 12 mesiacoch nakúpili na internete, nakupovali najčastejšie oblečenie a obuv (48%), za nimi nasledujú knihy a produkty pre zdravie a krásu, kozmetika, drogéria, parfumy (približne po 30%). Takmer polovica respondentov by bola ochotná nakúpiť v e-shope, ktorý tovar neponúka najlacnejšie, pokiaľ v ňom už predtým nakupovali a pokiaľ e-shop ponúka najpohodlnejšiu formu doručenia tovaru (45%). Až 39% nakupujúcim prekáža nutnosť byť na adrese doručenia (a čakať na kuriéra) a 26% vadí časová obmedzenosť.

Aktuálne: Prečo firmy najčastejšie neplatia faktúry?

Hlavným dôvodom, prečo firmy meškajú s platením faktúr, alebo ich neuhradia vôbec, je naďalej skutočnosť, že im dlhujú vlastní zákazníci a obchodní partneri. Uviedla to vyše polovica oslovených spoločností, ktoré sa zúčastnili celoeurópskeho prieskumu European Payment Practices 2017. 

Ďalším dôvodom meškania platieb je to, že sa firmy dostali do insolvencie a svoje záväzky už nedokážu plniť. Tretina oslovených spoločností si však myslí, že za neplatením faktúr je to, že im zákazníci jednoducho zaplatiť nechcú a peniaze zadržiavajú zámerne. Výsledky na Slovensku sú podobné. Zhodne po 57% spoločností si myslí, že neplatenie faktúr súvisí s chýbajúcimi peniazmi od zákazníkov alebo s tým, že firma dostala službu alebo produkt spolu s faktúrou a neskôr ju neuhradila. Tretina slovenských firiem vidí za zlou finančnou disciplínou zámer nezaplatiť a niečo viac ako pätina chyby pri fakturácii.

„Ak sa firmám nakopí veľa meškajúcich alebo úplne nezaplatených faktúr, môže to výrazne skomplikovať ich fungovanie. Preto by mali predvídať a pozorne si vyberať svojich obchodných partnerov,“ hovorí Peter Hetteš a dodáva: „Samozrejme, podnikanie prináša rôzne situácie a na niektoré sa nedá pripraviť. Pravidelné sledovanie pohľadávok je však alfou a omegou a umožňuje včas odhaliť možné problémy s cash-flow.“

Reprezentatívna EOS štúdia „European Payment Practices“ 2017 sa uskutočnila už desiatykrát. Nezávislý inštitút pre prieskum trhu Kantar TNS oslovil 3.200 odborníkov zo 16 európskych krajín, z toho 200 spoločností zo Slovenska.

Dôvody neskorého alebo úplného nezaplatenia faktúr (v %)
	Európa	Slovensko
Neuhradené platby od obchodných partnerov	57	57
Odovzdanie faktúry spolu s odovzdaním služby	54	57
Insolvencia	40	39
Zámerné neplatenie	34	33
Chyby pri fakturácii	29	22
Technické problémy	26	21

Poznámka: Firiem sa v prieskume pýtali: „Do akej miery súhlasíte s nasledujúcimi výrokmi o dôvodoch oneskorenej platby alebo nezaplatenia faktúr?“ Každému výroku mohli priradiť body v škále od 1 (úplne súhlasím) do 5 (vôbec nesúhlasím). Tabuľka zahŕňa iba odpovede „úplne súhlasím“ a „skôr súhlasím“.  Tabuľka obsahuje iba údaje o tých európskych krajinách, ktoré sa zapojili do prieskumu European Payment Practices 2017.

Webové aplikácie: Najzraniteľnejšie miesto korporátnych sietí

Analýza penetračných testov v rámci podnikových sietí odhalila, že takmer tri štvrtiny (73%) prienikov do korporátnych sietí boli úspešné z dôvodu zraniteľných webových aplikácií.

Oddelenie bezpečnostných služieb Kaspersky Lab realizuje každý rok praktické ukážky možných scenárov útokov, ktoré pomáhajú organizáciám na celom svete identifikovať zraniteľné miesta v ich sieťach a vyhnúť sa tak finančným, prevádzkovým a reputačným škodám. Výsledky výskumu z roku 2017 ukazujú, že celková úroveň ochrany proti externým útočníkom bola hodnotená ako nízka alebo extrémne nízka pre 43% analyzovaných spoločností. Až 73% úspešných externých útokov zameraných na vstupné brány do korporátnych sietí organizácií bolo dosiahnutých vďaka zraniteľnostiam webových aplikácií. Ďalším bežným spôsobom prieniku do korporátnej siete z externého prostredia bol útok na verejne dostupné rozhrania manažmentu so slabými alebo predvolenými povereniami. V 29% externého penetračného testovania experti úspešne získali povolenia a prístupy najvyššej úrovne v rámci celej IT infraštruktúry vrátane prístupu na úrovni administrátora k najdôležitejším obchodným systémom, serverom, sieťovým zariadeniam a pracovným staniciam zamestnancov, to všetko v mene „útočníka“, ktorý nemá žiadne znalosti z interného prostredia cieľovej organizácie, len sa nachádza na internete.
      

Situácia so zabezpečením informácií v rámci vnútorných sietí spoločností bola ešte horšia. Úroveň ochrany proti interným útočníkom bola identifikovaná ako nízka alebo extrémne nízka pre 93% všetkých analyzovaných spoločností. Povolenia a prístupy najvyššej úrovne v rámci vnútorných sietí sa podarilo získať až v 86% analyzovaných spoločností, v 42% prípadov boli potrebné iba dva útoky na dosiahnutie tohto cieľa. V priemere boli identifikované dva až tri spôsoby útoku, pomocou ktorých bolo možné v každom projekte získať povolenia a prístupy najvyššej úrovne. Hneď ako sa k nim útočníci dostanú, môžu získať úplnú kontrolu nad celou sieťou vrátane kritických systémov.
      

Ukázalo sa, že webové aplikácie vládnych orgánov sú najohrozenejšie, pričom v 100% ich aplikácií sa našli vysoko rizikové zraniteľné miesta.

SR: Prácu najčastejšie striedajú predavačky a kaderníčky

Najistejšiu prácu majú v Slovenskej republike príslušníci uniformovaných zborov. Počas ostatných troch rokov prerušilo výkon svojej práce len 19% zamestnancov z tohto sektora. Naopak, k najväčšej fluktuácii dochádza u zamestnancov predaja a služieb, kde za ostatné tri roky zmenilo prácu 45%, resp. 38% zamestnancov.

Prieskum pre KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) zisťoval taktiež, na ako dlho zamestnancom z rôznych odborov vystačia úspory v prípade straty príjmu z práce. Viac ako osem mesiacov môžu žiť bez pravidelného príjmu zo zamestnania pracovníci z odboru informačných technológií. Na viac než pol roka majú úspory taktiež zamestnanci zo sektora stavebníctva a príslušníci uniformovaných zborov. Avšak takmer štvrtina opýtaných (24%) zo všetkých odborov má úspory približne len na mesiac. „Najčastejším dôvodom finančných problémov je strata zamestnania alebo dlhodobá choroba. Následne môžu ľuďom chýbať prostriedky na splácanie dlhov aj bežnú prevádzku domácnosti. Najlepšou prevenciou neschopnosti splácať úvery v prípade nečakaných udalostí je priebežné vytváranie finančnej rezervy aspoň vo výške trojmesačného platu, ktorú má podľa nášho prieskumu jedna tretina (33%) opýtaných zo všetkých odborov“, uviedla Jana Žaludová.

V prípade straty zamestnania spoliehajú ľudia predovšetkým práve na úspory, ďalej na príjem svojho partnera či partnerky a potom taktiež na príležitostnú prácu. Pracovníci IT a finančníctva viac než iné profesie čerpajú financie najmä zo svojich úspor (uvádza to 43%, resp. 38%). Dôležitým náhradným zdrojom príjmu sú taktiež príležitostné zákazky, najmä pre pracujúcich v sektore dopravy a medzi príslušníkmi uniformovaných zborov. Celkovo 38%, resp. 35% respondentov zo zdravotníctva a zo sektora služieb uvádza, že svoje náklady pri výpadku pravidelnej mzdy riešia pomocou príjmov partnera/-ky.

Z medzinárodného porovnania v rámci prieskumu vyplýva, že v prípade straty zamestnania najviac na svoje úspory spoliehajú Taliani (uvádza 40% talianskych respondentov naprieč všetkými odbormi). Príjem partnera ako náhradný zdroj pri výpadku pravidelnej mzdy využívajú najviac Poliaci. A pri porovnávaní národov a využitia financií z príležitostných zákaziek na pokrytie svojich výdavkov vedú Nemci. 

Respondenti prieskumu, ktorí majú v priebehu ostatných troch rokov stabilné zamestnanie, vo veľkej väčšine a naprieč všetkými odbormi vyjadrujú ochotu vzdať sa v prípade straty príjmov z práce niektorých svojich potešení a znížiť svoje výdavky. V skutočnosti je však zmena životného štýlu oveľa ťažšia. „V prípade skutočnej straty zamestnania adekvátne reagujú predovšetkým zamestnanci zo sektora obchodu, ktorí výrazne obmedzia svoje výdavky za nákupy tovaru a služieb pre radosť“, doplnila Jana Žaludová.

Radíme: Alergénová imunoterapia

Počet alergikov neustále narastá aj na Slovensku. Existujú dva spôsoby na potláčanie alergie, prvým je užívanie antihistaminík a lokálnych prípravkov, alebo podstúpenie alergénovej imunoterapie. Ide o terapiu alergénom, ktorý dokáže príznaky potlačiť aj na niekoľko rokov bez potreby užívania liekov.

      

Imunoterapiu môžu podstúpiť pacienti, u ktorých bol jasne definovaný príčinný alergén a v sezóne tohto alergénu majú ťažkosti. Jej cieľom je zabrániť týmto ťažkostiam aj bez užitia liekov. „Pacienti nesmú mať chronické ochorenia. Alergénová imunoterapia je tiež kontraindikovaná pri niektorých liekoch“, uviedla imunologička a alergologička Zuzana Rennerová. Terapia štandardne trvá tri roky, ak je účinná, tak sa predlžuje. Čím dlhšie sa alergénová imunoterapia podáva, tým je jej účinnosť dlhšia. Každý alergik na ňu reaguje individuálne. „Treba si uvedomiť, že účinok imunoterapie býva len veľmi zriedkavo celoživotný. Ak sa opäť vrátia príznaky a pacient v minulosti dobre reagoval na liečbu, zopakujeme ju“, dodala Rennerová.
      

Alergia je zápal, ktorý môže byť chronický a podmieniť zmeny v tele, napríklad prestavbu sliznice. Nevyliečená alergia môže vážne poškodiť zdravie pacienta. Ťažkosti závisia od druhu alergie. „Väčšina pacientov pristupuje k alergénovej imunoterapii pozitívne. I keď je niekedy doba podávania liečiv dlhšia ako trvanie príznakov, je to najlepšia liečba z hľadiska vplyvu na stav pacienta a dlhodobého efektu“, vysvetlila imunoalergologička Adriana Kondrlíková. Príznaky u pacienta by sa mali zlepšiť už počas imunoterapie a lekár mu bude postupne vysadzovať liečbu. Imunoterapia trvá minimálne tri roky a v niektorých prípadoch môže pacientovi pomôcť zbaviť sa alergie aj na desať rokov. Čiastočne ju hradí zdravotná poisťovňa. Pri návšteve odborníka lekár urobí kožné testy a odber krvi. Následne určí, kedy je vhodné liečbu začať a pripraví plán ďalšieho postupu. „Liečbu na zníženie alergických reakcií organizmu na pele stromov začíname na jeseň, pele tráv na prelome roka, burín okolo marca. Niektoré je možné liečiť aj mimo tohto obdobia, roztoče celoročne“, doplnila Kondrlíková.

On-line: Čo robia radi slovenské ženy na internete?

Nie, nie je to nakupovanie. Slovenské ženy sa vo voľnom čase venujú na internete radšej iným aktivitám.

Rok čo rok na Slovensku narastá počet ľudí, ktorí pravidelne využívajú internet. Nie je to len fenomén mladých ľudí, ale takzvanému surfovaniu sa venuje aj čoraz väčšie množstvo ľudí v dôchodkovom veku. Internet ovplyvňuje životy mužov i žien, mladých i starých, ľudí s vyšším i nižším vzdelaním, spája rodiny a umožňuje nadviazať partnerské, pracovné i obchodné vzťahy. Zaujímavé je to, že zvyky slovenských mužov a slovenských žien na internete sa od seba príliš nelíšia. Aspoň tak to vyplynulo z reprezentatívneho prieskumu agentúry GfK Slovakia z minulého roku.

Čo teda ženy robia najčastejšie? V obľúbenosti u nich vedú sociálne siete Facebook, Instagram či Pokec, za ktorým nasleduje vyhľadávanie informácií na internete, takzvané googlenie. Práve tieto dve aktivity nájdeme na predných priečkach rebríčku popularity aktivít na internete aj medzi mužmi. Ženy však údajne robia rady hrávajú on-line hry. Hoci väčšie množstvo hráčov by sme stále našli medzi mužmi, tak pomer mužov a žien v prostredí on-line hier nie je podľa prieskumu tak veľmi v prospech mužov, než by sme očakávali. Slovensko tak nekopíruje trend známy napríklad ázijských krajín, kde aj vďaka e-športom je pomer výrazne naklonený mužom.

Okrem hrania online hier, navštevovania sociálnych sietí alebo „googlenia“ sa slovenské ženy na internete venujú aj posielaniu alebo prijímaniu emailov, čítaniu spravodajských portálov, pozeraní videí, počúvaniu hudby alebo nakupovaniu v on-line obchodoch.

Zelená domácnostiam: Posledné kolo v roku 2018

Posledné kolo pilotného projektu podpory malých obnoviteľných zdrojov energie (OZE) bude vyhlásené vo štvrtok 23.8. o 15.00 hod. Na inštalácie slnečných kolektorov, tepelných čerpadiel a kotlov na biomasu v regiónoch mimo Bratislavského samosprávneho kraja bude k dispozícii 1,5 milióna eur.

Podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) v predposlednom kole, ktoré bolo otvorené 7. augusta 2018, SIEA vydala 268 poukážok na inštaláciu kotlov na biomasu v hodnote viac ako 400.000 eur. Zostávajúce prostriedky z tohto kola, ďalšie presunuté z iných rozpočtových položiek, ako aj uvoľnené prostriedky po nevyužitých poukážkach z predchádzajúcich kôl boli presunuté do posledného, 27. kola projektu. „Vyčlenená suma 1,5 milióna eur môže byť ešte o niečo vyššia. Využiť chceme všetky prostriedky, ktoré budú k termínu kola voľné. Aktuálne majú domácnosti k dispozícii viac ako 3000 poukážok v hodnote takmer 7 miliónov eur k zariadeniam, ktoré momentálne inštalujú. Ak niekto z nich vie, že vydanú poukážku nebude môcť uplatniť, mal by o jej zrušenie požiadať ešte pred otvorením posledného kola", zdôraznil Stanislav Jurikovič.
      

K maximálnej miere využitia prostriedkov vyčlenených na pilotný projekt môžu významne prispieť aj domácnosti, ktoré sa chystajú podať žiadosť v pripravovanom kole. Keďže je to posledná šanca získať prostriedky v tomto pilotnom projekte, mali by o poukážku žiadať len tie domácnosti, ktoré sú pripravené zabezpečiť si inštaláciu zariadenia do troch mesiacov od vydania, teda pred koncom novembra 2018. Je nevyhnutné, aby sa domácnosť vopred dohodla so zhotoviteľom a overila si, či bude schopný v stanovenom termíne dodať zariadenie a predložiť kompletnú žiadosť o preplatenie poukážky.

Celkový rozpočet pilotného projektu, ktorý je súčasťou Operačného programu Kvalita životného prostredia, je 45 miliónov eur. Ku koncu roka by malo byť spolu podporených viac ako 18.000 inštalácií zariadení na využívanie OZE. Doteraz bolo preplatených 14.858 poukážok v celkovej hodnote takmer 33 miliónov eur. SIEA pripravuje pokračovanie projektu Zelená domácnostiam tak, aby mohli byť poukážky vydávané od roku 2019. Zámer nového projektu s celkovým rozpočtom 48 miliónov eur bol už schválený. V rámci projektu by mohlo byť do roku 2023 podporených ďalších 25.000 inštalácií v domácnostiach mimo Bratislavského samosprávneho kraja. Pôvodný systém vydávania poukážok SIEA plánuje rozšíriť o zásobník žiadostí, aby mohli domácnosti žiadať o poukážky priebežne.    

Trend: Slováci sú čoraz náročnejší

Štvrtina Slovákov za posledné tri roky zvýšila svoje očakávania od služieb, ktoré bežne využívajú v živote. Najvyššie nároky kladú na služby v oblasti financií, ale taktiež aj pri návšteve lekára, na dovolenke či pri oprave auta.

Vo všeobecnosti sú očakávania Slovákov od poskytovateľov služieb nadpriemerné vysoké. Ani v jednom prípade sa totiž nedostali pod hranicu priemeru. Za lepší servis sú ľudia ochotní si aj priplatiť. Na druhej strane, ak sú s nejakou službou vyslovene nespokojní, neváhajú zmeniť jej poskytovateľa a odchádzajú ku konkurencii. Podľa prieskumu spoločnosti Home Credit je realita na Slovensku taká, že mnohým ľuďom už nestačia len priemerné služby za prijateľnú sumu. Nároky Slovákov na služby, za ktoré si musia platiť, sa postupne zvyšujú a viacerí neváhajú siahnuť po top produktoch na trhu. Ale nielen kvalita a samozrejme cena rozhodujú o tom, pre ktorú spoločnosť sa zákazník v konečnom dôsledku rozhodne. Rozhodujú aj detaily, akými sú rýchlosť, profesionalita, pohodlie, ústretový či individuálny prístup alebo ľahká dostupnosť poskytovanej služby. Svoju úlohu zohrávajú tiež nezanedbateľné maličkosti, ako napríklad prijemná atmosféra na pobočke danej firmy alebo malá pozornosť pre zákazníka. Jednotliví poskytovatelia služieb v tejto súvislosti pripisujú čoraz väčší význam efektívnemu fungovaniu oddelení pre starostlivosť o zákazníkov.
      

Najvyššie nároky kladieme na služby v oblasti financií, konkrétne pri vedení bežného účtu. V tomto prípade sa až u tretiny Slovákov za posledné tri roky očakávania ešte výraznejšie zvýšili. Zrejme to súvisí s tým, že ide o ich peniaze, ktoré chcú mať spravované na jednej strane bezpečne, ale na druhej strane aj za výhodných podmienok. V tejto súvislosti spomínajú najčastejšie nízke alebo žiadne poplatky, serióznosť, rýchlosť a kvalitu služieb. Mnohí z respondentov priznali, že zmena v očakávaniach prišla s pribúdajúcim vekom, skúsenosťami a taktiež s ich zvýšenými nárokmi. Vysoké nároky majú ľudia aj pri návšteve lekára, počas pobytu na dovolenke, pri vybavovaní pôžičky či pri oprave auta. Naopak, najmenej očakávaní majú ľudia v súvislosti s cestovaním vlakom. Je zaujímavé, že v tomto prípade dokonca u pätiny opýtaných očakávania za posledné roky klesli.

EU: V roku 2016 na dovolenky 428 miliárd eur

Podľa správy Eurostatu, európskeho štatistického úradu, vydali v roku 2016 na dovolenkový pobyt z obyvateľov Európskej únie najviac Luxemburčania (811 eur) a Rakúšania (618 eur). Na druhom konci tabuľky sú Lotyši a Rumuni s výdavkami 124 eur.

Nemci spolu s Francúzmi a Britmi mali na ročných dovolenkových výdavkoch obyvateľov EÚ podiel 59%. Z Európanov si najviac doprajú na dovolenkách Švajčiari, ktorých krajina zostáva mimo EÚ. Výdavkami 837 eur pretromfli aj Luxemburčanov. Až 94 % turistických ciest obyvateľov EÚ smeruje do krajín spoločenstva. Štatistici zistili, že na cestu spojenú s prenocovaním v hoteli dosahujú výdavky 558 eur. V prípade vlastného karavanu klesajú na 178 eur. Cena pobytu v prenájme stojí priemerne 45 eur za noc. Výdavky turistov sú rozdielne vysoké podľa ich vekových skupín. Výletníci pod 35 rokov sa podieľali na celkových výdavkoch 26%. Minuli priemerne 277 eur. Dovolenkári vo vekovej skupine 45 až 54 rokov na oddych míňali priemerne 401 eur.

Len sedem z 28 krajín Európskej únie minulo viac ako polovicu z celkových výdavkov na dovolenky a výlety v roku 2016 vo vlastnej krajine. Najväčší podiel tvorili domáce dovolenky v Rumunsku (82%), Grécku (76%), Španielsku a Taliansku (obe 67%), nasledovalo Francúzsko a Portugalsko (obe 66%) a Bulharsko (61%). Vo väčšine krajín však ľudia najviac peňazí minú na výlete či dovolenke v zahraničí. Na čele rebríčka je Luxembursko (99%), nasleduje Belgicko (93%) a Malta (91%). 

Slováci podľa údajov Eurostatu minuli v roku 2016 na dovolenky či výlety doma a v zahraničí 2,316 miliardy eur, priemerne to bolo 420 eur a z tejto sumy zhruba polovicu na Slovensku (865 miliónov eur). Pri pohľade na účel kratších výletov či dovoleniek najčastejšie ide o rekreačný pobyt, naa druhom mieste je návšteva rodiny či kamarátov. V roku 2016 Slováci za výlet či dovolenku, ktorá trvala štyri a viac nocí, minuli najviac peňazí práve na ubytovanie, a to v priemere 154 eur. Najmenej to bolo na kúpu suvenírov, a to necelých päť eur. Doprava bola tiež nákladnou položkou, pretože priemerne boli výdavky spojené s cestovaním 131 eur za štyri noci a viac. Zvyšnú časť tvorili rôzne ďalšie výdavky spojené s cestovaním, napríklad kúpa cestovného poistenia a podobne.  

Trend: Malvér ako aplikácia

Trójske kone zamerané na mobilné bankovníctvo sú jedným z neslávne známych typov malvérov navrhnuté tak, aby kradli peniaze priamo z bankových účtov mobilných používateľov. Tento typ útokov je atraktívny pre kyberzločincov z celého sveta, ktorí hľadajú ľahký zárobok.

      

Takýto malvér sa zvyčajne v telefóne maskuje ako legitímna aplikácia a láka ľudí na inštaláciu. Po spustení aplikácie pre mobilné bankovníctvo zobrazí trójsky kôň svoje vlastné rozhranie, ktoré prekrýva rozhranie bankovej aplikácie. Akonáhle používateľ zadá všetky poverenia, malvér začne kradnúť informácie. Podľa správy Kaspersky Lab o vývoji IT hrozieb v druhom štvrťroku 2018 bol zaznamenaný masívny prílev týchto typov trójskych koňov s počtom 61.045, čo je historicky najvyššia hodnota, odkedy spoločnosť tieto hrozby sleduje. Najväčší podiel majú tvorcovia trojanu Hqwar zodpovedného za približne polovicu modifikácií, ktoré sa objavili v súvislosti s týmto škodlivým softvérom. Trojan známy pod názvom Agent obsadil druhé miesto s približne 5000 modifikovanými inštalačnými balíčkami.

Na základe štatistík z druhého štvrťroku 2018 patria medzi top tri krajiny s najväčším podielom používateľov napadnutých malvérom zameraným na mobilné bankovníctvo k celkovému počtu všetkých používateľov napadnutých akýmkoľvek mobilným malvérom USA (0,79%), Rusko (0,7%) a Poľsko (0,28%). Rusko a USA si v porovnaní s prvým štvrťrokom 2018 len vymenili pozície, zatiaľ čo Poľsko vyskočilo z 9. až na 3. miesto – a to najmä kvôli aktívnej distribúcii modifikácií trójskych koňov Trojans.AndroidOS.Agent.cw a Trojan-Banker.AndroidOS.Marcher.w. Podľa expertov by takéto vysoké čísla mohli predznamenať globálny trend rozmachu mobilného malvéru ako takého, keďže celkový počet inštalačných balíkov mobilných malvérov sa tiež zvýšil o viac ako 421.000 v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom.

Inovácie: Väčšina mladých podnikateľov ich nevyužíva

Výsledky prieskumu Globálny monitor podnikania (GEM) za Slovensko ukazujú pomerne nízku inovatívnosť slovenských mladých podnikateľov. Viac ako 50% mladých začínajúcich podnikateľov a takmer 70% etablovaných mladých podnikateľov nevyužíva vo svojom podnikaní žiadne nové technológie.

Využívanie nových technológií priznáva v prieskume GEM v rokoch 2011-2016 iba 22% začínajúcich a necelých 12% existujúcich mladých podnikateľov. Výraznejšiu zahraničnú orientáciu vykazuje len približne pätina mladých začínajúcich podnikateľov, kým približne rovnaká skupina uvádza, že zákazníkov zo zahraničia nemá vôbec. V prípade etablovaných mladých podnikateľov je podiel o niečo vyšší (21,8%), no narastá aj podiel firiem, ktoré zahraničných zákazníkov nemajú vôbec (30,8%).

„Nízka inovačná aktivita slovenských mladých podnikateľov v kombinácii s nízkou orientáciou na zahraničné trhy vytvára mix, ktorý môže byť pre firmy existenčnou hrozbou. Riešenie možno hľadať nielen vo vzdelávaní či lepšom prepojení vedy, výskumu a podnikania, ale tiež v ukazovaní pozitívnych príkladov tých, ktorí sa cestou inovácií a orientácie na zahraničné trhy vydali a sú na tejto ceste úspešní",  uviedol predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska Ján Solík.  

Novinka: Agorateka Slovakia

Legálny on-line obsah na Slovensku, teda  filmy, hudba,  televízne programy, elektronické knihy, ale aj športové programy ponúka nový národný portál Agorateka iniciovaný Ministerstvom kultúry SR v rámci európskeho projektu.

Na jednom prístupovom mieste https://agorateka.culture.gov.sk/na/sk je možné nájsť zaujímavý obsah v slovenskom aj v anglickom jazyku. „Ľudia u nás, i celej Európe, často nevedia, kde na weboch môžu nájsť zdroje s legálnym obsahom. Navyše mnohé stránky, ktoré obsahujú nelegálny obsah, vyzerajú veľmi podobne ako legálne stránky, čo veľmi často spôsobuje problémy pri ich rozlišovaní. Takže popri zvyšovaní povedomia verejnosti o autorskom práve sme sa rozhodli ponúknuť jednotné prístupové miesto k webom s legálnym obsahom aj na Slovensku“, vysvetlila ministerka kultúry Ľubica Laššáková potrebu vzniku portálu Agorateka Slovakia.

Portál bol vytvorený v spolupráci s Európskym úradom pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a stal sa tak automaticky súčasťou jeho európskeho projektu Agorateka. Slovensko sa tak pridalo k 16 európskym krajinám, ktoré ponúkajú prístupy k ponuke legálnych, autorskoprávne chránených diel, čím obmedzujú prístup k on-line obsahu z nelegálnych zdrojov.

Výzva: 14 miliónov eur na povodňové mapy

Od 20. augusta sa v rámci novo vyhlásenej výzvy vytvára možnosť žiadať o poskytnutie prostriedkov z Operačného programu Kvalita životného prostredia na financovanie aktualizácie máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika, ako aj aktualizácie plánov manažmentu povodňových rizík.

Alokácia predmetnej výzvy je 12 mil. EUR z Kohézneho fondu a spolu so zdrojmi spolufinancovania zo štátneho rozpočtu predstavuje cca 14 mil. EUR. Do kategórie oprávnených žiadateľov patrí správca vodohospodársky významných vodných tokov. Oprávnené aktivity musia byť realizované v súlade so zákonom č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým je transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES, ako aj súvisiacou vyhláškou.

Aktualizáciu máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika a aktualizáciu plánov manažmentu povodňových rizík je možné realizovať pre jednotlivé správne územia povodí alebo pre čiastkové povodia, pričom projekt musí zahŕňať minimálne jedno čiastkové povodie, ako najmenšiu geografickú jednotku. Podporou aktualizácie uvedených mapových a plánovacích podkladov sa zároveň umožní využitie zhodnotenie rizika geografických oblastí ohrozených povodňami v územnom plánovaní ako predpokladu vhodného využitia územia a prevencie škôd spôsobených povodňami.

Úplné znenie výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku bude dostupné na webovom sídle www.op-kzp.sk.

e-Government: S finančnou správou komunikuje elektronicky už vyše pol milióna klientov

V decembri 2017 to bolo približne 370.000, ale odvtedy finančná správa zaznamenala nárast o približne 180.000 elektronicky komunikujúcich subjektov. Od polovice augusta 2018 podáva  dokumenty elektronicky už 547.031 daňových subjektov.

Zvýšenie počtu elektronicky komunikujúcich súvisí s rozširovaním povinnej elektronickej komunikácie. Od 1. januára tohto roka majú povinnosť komunikovať elektronicky s finančnou správou všetky právnické osoby zapísané v obchodnom registri a od 1. júla aj všetky fyzické osoby - podnikatelia - registrované pre daň z príjmov (živnostníci, drobní farmári, finanční poradcovia a podobne).

Hoci počet povinne elektronicky komunikujúcich klientov rastie, stále nie sú zaregistrovaní všetci, ktorí od 1. júla majú povinnosť elektronicky komunikovať. Finančná správa preto upozorňuje, aby registráciu zbytočne neodkladali najmä fyzické osoby - podnikatelia, ktoré si odložili podanie daňového priznania na september. Rovnako sa to týka aj subjektov, ktoré majú zamestnancov (minimálne jedného) a podávajú pravidelné mesačné prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti. Ostatné daňové subjekty sa na elektronickú komunikáciu môžu registrovať až predtým, ako budú podávať akúkoľvek žiadosť daňovému úradu, prípadne priebežne do konca roka 2018 tak, aby mali zriadenú elektronickú komunikáciu do termínu na podanie daňových priznaní. 

Zmeny na portáli, rovnako ako v osobnej zóne daňovníka, budú pokračovať. Ďalšie úpravy bude finančná správa nasadzovať postupne. 

Trend: Výdavky na výskum a vývoj budú rásť

Viac ako polovica opýtaných spoločností z regiónu strednej Európy plánuje v nasledujúcich dvoch rokoch vynakladať viac výdavkov na výskum a vývoj. Ešte pozitívnejšie výsledky zaznamenal prieskum Deloitte pri plánoch firiem investovať v tejto oblasti v horizonte troch až piatich rokoch.

Zvýšiť svoje výdavky na výskum a vývoj plánujú viac ako dve tretiny (67%) spoločností, čo predstavuje zvýšenie o 10 percentuálnych bodov. „Kým inovatívnosť ekonomiky je vo veľkej miere viazaná na výdavky na výskum a vývoj, úspech krajiny v inováciách nezávisí len od nich. Dôležitú úlohu zohrávajú aj inštitucionálne faktory, ako napríklad kvalita zákonov a to, či je prostredie pre investorov priateľské alebo nepriateľské,“ vysvetlil Martin Rybár. Medzi najdôležitejšie faktory, ktoré podľa neho ovplyvňujú výdavky firiem na výskum a vývoj v tomto regióne, patria dostupnosť, efektívnosť a zrozumiteľnosť systému stimulov. Ďalej ide o schopnosť jednoducho identifikovať činnosti, ktoré sú oprávnené na daňové stimuly a granty. Dôležitým faktorom je podľa Rybára aj dostupnosť kvalifikovaných výskumných pracovníkov, pričom za významný pre zvyšovanie investícií ho považuje až 62% oslovených firiem.

Zvyšovaniu výdavkov v oblasti výskumu a vývoja na Slovensku by mala pomôcť aj vládou schválená Stratégia hospodárskej politiky s výhľadom do roku 2030, ktorej cieľom je postupné približovanie sa k znalostným ekonomikám v rámci EÚ. Jedno z odporúčaní hovorí práve o postupnom zvyšovaní výdavkov na výskum a vývoj do roku 2030 tak, aby bola dosiahnutá úroveň prvej päťky krajín EÚ z pohľadu podielu výdavkov na výskum a vývoj na HDP. Jedným z hlavných nástrojov podpory majú byť rôzne daňové úľavy. „Daňové opatrenia sú vhodný nástroj na podporu výskumno-vývojových a inovačných činností podnikov. Za také možno považovať predovšetkým všeobecné opatrenia, ktoré po splnení stanovených podmienok môže využiť každá spoločnosť. Ide o transparentný spôsob podpory podnikateľského prostredia, ktorý má značný motivačný účinok. V prípade ďalšieho zatraktívnenia tohto inštitútu podľa plánov dokumentu budú spoločnosti motivované ďalej rozširovať na Slovensku svoje výskumno-vývojové aktivity a vytvárať nové pracovné miesta pre odborníkov“, doplnil Rybár.

Na prieskume sa zúčastnilo 329 spoločností z Chorvátska, Česka, Estónska, Maďarska, Litvy, Poľska, Rumunska, Slovenska a Slovinska.

EU: Nový systém označovania pohonných látok

Už 12. októbra t.r. začne v Európskej únii platiť smernica z roku 2014 o jednotnom značení motorových palív. Cieľom je pomôcť vodičom vybrať správne palivo pre svoje vozidlo, čiže poznať, aké palivo a s akým maximálnym množstvom biozložky možno do konkrétnych vozidiel natankovať.

    

Nové symboly budú rozdelené do troch skupín. Benzín (E5, E10 a E85) ponesie označenie v kruhu, motorová nafta (B7, B10 a XTL) bude mať symbol štvorca a kosoštvorec bude jasný znak pre tankovanie do plynových nádrží - či už to bude vodík (H2), stlačený zemný plyn (CNG), skvapalnený ropný plyn (LPG), alebo skvapalnený zemný plyn (LNG). Písmená v symboloch kruhu, štvorca a kosoštvorca budú označovať typ biozložky, číslo určí jej podiel.

Smernica EÚ o vývoji alternatívnych palív zavádza tiež požiadavku označovania nových vozidiel (dodaných na trh po 11. októbri 2018) a používania nových označení u distribútorov paliva. Nové symboly označovania palív sa budú vzťahovať na osobné automobily, ľahké úžitkové vozidlá, ťažké nákladné vozidlá, autobusy a autokary, a tiež na mopedy, motocykle, trojkolesové a štvorkolesové vozidlá. Stojany aj tankovacie pištole na čerpacích staniciach budú označené novými symbolmi, avšak existujúce názvy palív môžu byť ponechané. Štítok s identifikáciou paliva musí byť umiestnený na tankovacej pištoli ako aj v tesnej blízkosti trysky na čerpanie paliva (na kryte od nádrže).

Upozorňujeme: Podvodníkom stačí číslo mobilného telefónu

Cez mobilné číslo sa dokážu dostať k zdravotným záznamom alebo prihlasovacím údajom na realizáciu finančných transakcií. Ľudia by preto mali byť pri rozdávaní telefónneho čísla opatrnejší.

Podľa audítora Igora Straku rodné číslo už nespadá do osobitnej kategórie osobných údajov, hoci je to jednoznačný identifikátor. Na prepojenie rôznych databáz však dokážu podvodníci použiť aj číslo mobilného telefónu. A to ľudia rozdávajú bežne. Straka radí nedávať číslo hocikomu: „Ľudia by si mali dávať pozor na to, komu a aký údaj poskytnú. Dôležitá je prevencia. Treba dobre zvážiť dobrovoľné poskytovanie osobných údajov, a to najmä prostredníctvom sociálnych sietí, súťaží, vernostných programov či pri on-line nakupovaní." Podvodníci podľa neho zbierajú osobné údaje napríklad z registrácie do rôznych súťaží. „Práve to je mechanizmus, ako podvodníci zbierajú osobné údaje, a nezriedka sa tieto databázy nelegálne obchodujú ďalej bez možnosti zistenia, kto porušil zásady spracovania osobných údajov", vysvetlil Straka s tým, že stačí raz neuvážene poskytnúť osobné informácie, najčastejšie korešpondenčné údaje a budú sa neriadene šíriť ďalej.

Ľudia často poskytujú osobné údaje pri vstupe do budovy. Strana pripomína, že je obvyklé predložiť občiansky preukaz, ale nie je dôvod na to, aby ľudia napríklad poskytli číslo telefónu, e-mail alebo iné údaje, ktoré sú nad rámec identifikácie osoby. Treba vždy posudzovať oprávnenosť a primeranosť každého poskytnutého osobného údaja. Pri poskytovaní osobných údajov si treba všímať, či sa prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ riadi nariadením GDPR. „Ak zanedbáva svoje povinnosti, môže sa ľahko stať, že sa osobné údaje dostanú medzi nepovolané osoby. Treba si dávať pozor, či vás informovali o účele spracovania, právnom základe, možnom prenose vašich osobných údajov do tretích krajín mimo Európsku úniu, o čase, dokedy budú uchovávať vaše údaje, a tiež či vás poučili o vašich právach", dodal Straka.

Spôsobom, ako môže niekto zneužiť osobné údaje, je vedomá krádež zamestnancom prevádzkovateľa či sprostredkovateľa. Posledný spôsob je hekerský útok, pričom až 80%  prípadov zneužitia osobných údajov sa deje pre zlyhanie ľudského faktora.