Slovensko.sk: Nahlásenie problému

Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby prináša používateľom elektronických schránok novú funkciu - možnosť nahlásenia problému priamo z elektronickej schránky.

Používatelia tak už nemusia spisovať svoj aktuálny problém v kontaktnom formulári, ale priamo cez funkciu Nahlásiť problém so správou dostupnou cez tlačidlo Viac, ktoré sa nachádza medzi funkciami nad vybranou správou. Systém odošle popis problému priamo na Ústredné kontaktné centrum, ktoré bude používateľa spätne kontaktovať s riešením daného problému.

Používateľom sa odporúča, aby čo najkonkrétnejšie popísali svoj problém v sekcii Popis problému a zároveň využili možnosť Odoslať celý obsah správy s prílohami, čím sa urýchli proces vybavenia.

Trend: Luxusné značky v ére dát

Súčasnú hodnotu európskeho vývozu luxusného tovaru odhaduje Európska komisia na 260 miliárd eur, čo predstavuje desatinu celkového vývozu z únie. Podľa spoločnosti Bain & Co. do roku 2025 až polovica nákupov luxusného tovaru prebehne digitálne. Aké možnosti ponúkajú technológie ako cloud computing či umelá inteligencia?

Zákazníci prirodzene očakávajú najvyššiu kvalitu a záruku 100 % pravosti výrobku. Spoločnosť EON vytvorila štítky Digital Identity s možnosťou end-to-end konektivity naprieč celým reťazcom. Prvé štítky so zabudovanou digitálnou identifikáciou (RFID) majú formu nite, ktorá sa zapracuje do látky priamo vo výrobe. Vďaka tomu každý kus odevu získa jedinečné ID a pripojenie na inteligentné rozhranie. „Vznikajú neuveriteľné možnosti sledovania dodávateľského reťazca, zapojenia zákazníkov, overenia pravosti výrobku, a dokonca aj inteligentného platenia“, uvádza Natasha Franck. „Ak pochopíme použité materiály, môžeme tiež využiť recykláciu a upcykláciu oblečenia, zjednodušia sa metódy dodania a prijímania naprieč dodávateľským reťazcom. Je to tiež obrovská pomoc pre luxusné značky, ktoré chcú zastaviť prílev fejkov na trh.“

Zákazníci nevyžadujú len originálne výrobky, chcú aj personalizované a nezabudnuteľné zážitky. Známy obchod s luxusnou módou je YOOX NET-A-PORTER GROUP tak vyvíja virtuálneho osobného štylistu založeného na umelej inteligencii, ktorý odporučí oblečenie na základe rozpoznania obrazu, osobných preferencií a ďalších údajov, napríklad podľa predpovede počasia v danom meste. L’Oréal analyzuje nielen predaj, ale aj celú škálu údajov od sociálnych médií až po fluktuácie výmenných kurzov. Schopnosť vytiahnuť informácie z masívnych súborov dát umožňuje presnejšie zohľadniť premenné, ktoré ovplyvňujú správanie spotrebiteľov. Nakupujúci očakávajú, že ich obľúbené značky budú poznať a predvídať ich potreby – či už nakupujú v obchode alebo cez mobil. Ermenegildo Zegna sa tak presúva na cloud, vďaka čomu môže spojiť údaje z rôznych kanálov vrátane kamennej predajne a on-line obchodu, čím môže poskytovať vysoko personalizové služby každému zákazníkovi.

SR: Osobitný odvod pre reťazce

Na Slovensku sa od 1. januára 2019 zavádza nový, osobitný odvod pre reťazce vo výške 2,5 % z ich čistého obratu.
     
Návrh zákona o osobitnom odvode pre obchodné reťazce pripravili poslanci koaličnej SNS. Podľa predkladateľov je totiž v záujme spravodlivejšieho prerozdelenia potrebné vytvoriť nové mechanizmy na podporu domáceho poľnohospodárstva a potravinárstva. Potrebné je podľa nich financovať najmä odbyt poľnohospodárskych produktov a výrobkov, analýzy, prieskumy, výstavy a prezentácie súvisiace s odbytom poľnohospodárskych produktov a výrobkov. Slúžiť na to má práve osobitný odvod.
      

Osobitný odvod sa pritom nebude vzťahovať na malé a stredné podniky, obchodné aliancie či prevádzky nachádzajúce sa v okresoch, ktoré spadajú pod zákon o takzvaných najmenej rozvinutých okresoch.      

SR: Vyššia minimálna mzda aj rekreačné poukazy

Minimálna mzda v Slovenskej republike sa v roku 2019 zvyšuje na 520 eur. Zamestnanci majú od nového roka tiež nárok na tzv. rekreačné poukazy.

Oproti roku 2018 tak minimálna mzda vzrastie o 40 eur mesačne, pričom hodinová mzda dosiahne 2,989 eura. V čistom vyjadrení nová suma minimálnej mzdy na rok 2019 bude predstavovať 430,35 eura mesačne, čo je nárast oproti čistej minimálnej mzde v roku 2018 vo výške 403,18 eura o 27,17 eura mesačne. Počet zamestnancov, ktorým sa v plnej miere alebo čiastočne zvýši ich mzda alebo plat za prácu, odhaduje rezort práce na približne 151.000 osôb.

Od 1. januára 2019 sa zavádza príspevok na rekreáciu zamestnancov. Príspevok bude vo výške 55 % oprávnených nákladov, maximálne do sumy 275 eur ročne. Povinnosť poskytovať zamestnancom tento príspevok majú mať len firmy s viac ako 49 zamestnancami. Nárok naň bude mať pritom len človek, ktorý vo firme odpracoval najmenej 24 mesiacov. Pre zamestnávateľov so 49 zamestnancami a menej bude možnosť poskytnúť rekreačný poukaz dobrovoľná.

Trend: Rok 2019 bude v znamení rozširovania umelej inteligencie

Jedným z rozhodujúcich IT trendov tohto roku bude softvér a služby umelej inteligencie v cloude. Až 70 % spoločností využívajúcich umelú inteligenciu bude mať podnikový softvér s umelou inteligenciou v cloude, 65 % spoločností bude vyvíjať aplikácie s umelou inteligenciou pomocou služieb vývoja v cloude. Do roku 2020 bude využívať podnikový softvér s umelou inteligenciou až 87 % firiem a služby vývoja umelej inteligencie v cloude až 83 % firiem.

„Zatiaľ využívajú výhody umelej inteligencie najmä technologickí giganti s veľkými finančnými zdrojmi, robustnou IT infraštruktúrou a špičkovými špecialistami. Cloudové riešenia však prinesú vyššiu efektívnosť a lepšiu návratnosť investícií, a preto očakávame, že tieto výhody sa rýchlo rozšíria od priekopníkov v umelej inteligencii aj do bežných podnikov", dopĺňa Michal Kopanič. Spoločnosť Deloitte predpovedá pre budúci rok tiež prelom v 3D tlači. Predaj podnikových 3D tlačiarní, materiálov a služieb od veľkých spoločností prekročí v roku 2019 výšku 2,7 miliardy USD (2,357 miliardy eur) a v roku 2020 presiahne 3 miliardy USD, pričom medziročný rast dosiahne 12,5 %. Zoznam možných materiálov s možnosťou 3D tlače sa za posledných päť rokov viac ako zdvojnásobil, čo spolu s ďalšími vylepšeniami viedlo k opätovnému zvýšeniu rastového potenciálu tohto odvetvia. Obrovský rastový potenciál budú mať podľa spoločnosti v nasledujúcom desaťročí kvantové počítače, ale je nepravdepodobné, že nahradia klasické počítače. Očakáva sa, že budúci trh s kvantovými počítačmi bude porovnateľný s trhom superpočítačov – do roku 2030 pôjde o približne 50 miliárd USD ročne.
      

Zaujímavou predpoveďou je, že viac ako 85 % dospelej populácie vo vyspelých krajinách bude počúvať rádio aspoň raz týždenne (rovnaký podiel ako v roku 2018), pričom počúvanosť v rozvojových krajinách sa bude líšiť. Na celom svete počúvajú rádio každý týždeň takmer 3 miliardy ľudí. Deloitte očakáva, že v roku 2019 bude počúvať rádio aspoň raz za týždeň viac ako 90 % ľudí v USA vo veku 18 až 34 rokov a do roku 2025 budú pravdepodobne počúvať rádio viac, než sledovať tradičnú televíziu.

Radíme: 10 zlatých pravidiel kyberbezpečnosti

V off-line svete si na svoje veci dávame samozrejme pozor. Ale čo náš on-line život? Podľa analytikov Kaspersky Lab môžu zločinci predať kompletný digitálny život za menej ako 50 dolárov vrátane ukradnutých účtov zo sociálnych sietí, bankových informácií a dokonca aj zoznamovacích aplikácií s uloženými detailami o kreditnej karte.

Ľudia stále bezhlavo zdieľajú súkromné informácie na internete bez ohľadu na následky: až 28 % ľudí zdieľa dôverné dáta náhodou, u 16% ide o vedomé šírenie ich tajomstiev napriek tomu, že ich zdieľaná informácia môže stáť vzťah a v niektorých prípadoch dokonca aj prácu. Rovnako 28 % ľudí priznalo, že náhodou zdieľalo dôverné dáta a jeden z desiatich nesie za to aj následky – najčastejšie ide o stratu priateľov (20 %), šikanu (17 %), finančné straty (15 %), koniec vzťahu (13 %) či stratu zamestnania (13 %).

Na prahu nového roka je preto potrebné čo najviac minimalizovať dopady kyberútoku a ochrániť si tak svoj on-line život. Stačí dodržiavať základné pravidlá kyberbezpečnosti.

1. Správna konfigurácia antispamových nastavení. Kyberzločinci často rozposielajú falošné emailové správy, ktoré napodobňujú mailové upozornenia, napríklad z on-line obchodu alebo banky. Cieľom je oklamať používateľa, ktorý tak nevedome klikne na infikovaný odkaz, čo má za následok ďalšie šírenie malvéru. Preto je dobré doladiť antispamové nastavenia a najmä nikdy neotvárať súbory, ktoré poslal neznámy odosielateľ.

2. Obozretnosť nadovšetko. Neverte nikomu! Nebezpečné odkazy môžu prísť od vašich priateľov na sociálnych sieťach, vašich kolegov či kamarátov z on-line hier, ktorých účty boli kompromitované.

3. Nezanedbávajte aktualizácie! Pravidelne aktualizujte svoj operačný systém, prehliadač, antivírus a ďalšie programy. Kyberzločinci majú tendenciu využívať zraniteľné miesta v softvéri, aby prenikli do systému.

4. Používajte silné a unikátne heslo. Aby ste predišli jednému úniku, ktorý poškodí všetky vaše digitálne identity, nikdy nepoužívajte rovnaké heslo pre viacero stránok a služieb. Vytvorte si silné, hackermi neodcudziteľné heslo pre každý on-line účet.

5. Zadávanie citlivých údajov len cez zabezpečené internetové pripojenie. Ak ste on-line na verejnom mieste, napríklad používate verejné Wi-Fi pripojenie, vaša súkromná sieť sa pripojí k vonkajšiemu svetu. Uistite sa, že vaše zariadenie je zabezpečené a ak váhate, radšej počkajte na lepšiu príležitosť. V prípade, že potrebujete zadať napríklad svoje prihlasovacie údaje alebo číslo svojho účtu, vždy len cez zabezpečené internetové pripojenie.

6. Pozor na sťahované súbory! Jednou z top priorít kyberzločincov je, aby ste si nevedome stiahli do svojho zariadenia malvér. Maskujú ho do programov a aplikácií, pričom po jeho stiahnutí sa snažia odcudziť informácie. Malvér môže byť prezlečený za akúkoľvek aplikáciu, od populárnych hier až po sledovanie dopravy alebo počasia. Nesťahujte aplikácie, ktoré vyzerajú podozrivo alebo prišli zo stránky, ktorej neveríte.

7. On-line nákupy len cez zabezpečené stránky („https:“). Keď nakupujete on-line, zväčša poskytujete aj informácie o kreditnej karte alebo bankovom účte – ide o niečo, na čo kyberzločinci netrpezlivo čakajú. Zadávajte tieto informácie len na stránkach, ktoré majú zabezpečné a šifrované pripojenie. Rozpoznáte ich jednoducho, ich adresa začína „https:“ („s“ znamená zabezpečená).

8. Buďte opatrní, koho stretnete on-line. Ľudia, ktorých stretnete on-line, nemusia byť vždy tými, za koho sa vydávajú. V skutočnosti nemusia byť ani reálni. Falošné profily na sociálnych sieťach sú populárnym nástrojom kyberzločincov, aby nadviazali kontakt s nič netušiacimi webovými používateľmi a vyprázdnili im ich kyberúčty. Preto buďte najmenej tak obozretní a vnímaví voči svojmu okoliu v online svete, ako ste v tom fyzickom.

9. Sledujte povolenia pre mobilné aplikácie a rozšírenia prehliadača. Mobilné aplikácie vás dnes bežne žiadajú, aby ste súhlasili s prístupom ku kontaktom alebo súborom na disku, ku kamere, mikrofónu, polohe a tak ďalej. Niektoré z týchto aplikácií nemôžu bez takéhoto súhlasu správne fungovať. Na druhej strane sú aj také, ktoré používajú tieto informácie na vytvorenie vášho marketingového profilu (a niekedy aj horšie). Vždy kontrolujte povolenia, ktoré dávate aplikácii alebo rozšíreniu.

10. Kontrolujte si váš firewall. Môže to znieť ako veľmi komplikovaná záležitosť, ale v skutočnosti to tak nie je. Ak vlastníte zariadenie, ktoré beží na operačnom systéme Windows, stačí do vyhľadávacieho okienka zadať “firewall” a kliknúť na výsledok (nachádza sa tiež v súbore „Ovládací panel“). Ak je firewall zapnutý a pripojený, tak by malo byť všetko v poriadku. Firewall totiž dokáže odrážať mnohé útoky kyberzločincov.

Euro: 7 z 10 Slovákov považuje zavedenie eura za dobrú vec, ale 35 % si stále prepočítava eurá na slovenské koruny

Euro bolo uvedené na svetové finančné trhy 1. januára 1999 ako účtovná mena, no v hotovostnom styku ako bankovky a mince ho začalo využívať 12 krajín Európskej únie až v roku 2002. Slovenská republika sa stala súčasťou eurozóny 1. januára 2009 ako jej 16. člen v poradí. Pripomíname si tak desiate výročie nášho fungovania s eurom ako hlavnou menou, ktorou sme nahradili slovenskú korunu a tiež 17. výročie existencie eura ako platidla v hotovosti.

Od nášho vstupu sa do menového bloku pridali iba tri krajiny, čo v súčasnosti tvorí spolok 19 krajín Európy, v ktorom nemusíme riešiť výmenu peňazí do inej meny. Všetko má svoje výhody aj nevýhody, a platí to aj pre našu súčasnú menu. Jednou z nesporných výhod spoločnej európskej meny je zníženie transakčných nákladov. To je pre Slovensko veľmi dôležité, nakoľko sme malá a proexportne orientovaná ekonomika. Jednoduchšie to majú aj „obyčajní“ ľudia, ktorí pri vycestovaní do krajiny eurozóny taktiež ušetria čas aj peniaze, keďže im odpadajú náklady spojené s výmenou peňazí. Aj európske firmy importujúce na slovenský trh majú po prijatí eura zjednodušené podmienky vstupu na náš trh. Existencia eura na Slovensku je totiž lákadlom pre zahraničných investorov, nakoľko zjednodušuje prístup na náš trh. Na druhej strane tým, že Slovensko prijalo spoločnú menu, stratilo nezávislú menovú politiku a musí sa prispôsobovať menovej politike Európskej centrálnej banky. A to nemusí byť vždy pre našu ekonomiku výhodné. Okrem toho sa Slovensko zaviazalo napríklad aj k účasti na záchranných mechanizmoch eurozóny. Zavedenie spoločnej európskej meny uľahčilo našincom cestovanie do zahraničia, znížilo ich náklady na bankové poplatky. Na druhej strane finančné inštitúcie prišli o časť svojich výnosov práve zo zmenárenských transakcií a devízových obchodov.

Podľa prieskumu Eurobarometer považuje takmer každý siedmy Slovák (68 %) zavedenie eura u nás za pozitívnu vec, čo prevyšuje aj priemer eurozóny (64 %). Naopak negatívne prijatie eura na Slovensku vníma pätina našincov a v celej eurozóne je to až štvrtina. 8 z 10 našincov zastáva názor, že spoločná mena je dobrá vec pre celú Európsku úniu. Rovnaký názor má 74 % obyvateľov eurozóny. Tým, že sme začali používať euro ako svoju národnú menu, sa ale necítime viac Európanmi. Až 70 % ľudí uviedlo, že sa pre nich týmto krokom nič nezmenilo. Pozitívnou správou je, že na platenie európskymi peniazmi sme si už zvykli. Problémy s používaním a rozlišovaním eurobankoviek nemá 90 % našincov a s mincami si dokážu poradiť tri štvrtiny. V rámci celej eurozóny bol v oboch prípadoch tento podiel ešte o niečo vyšší. Ešte stále viac ako tretina našincov (až 35 %) pri svojich nákupoch rozmýšľa v slovenských korunách, a teda prepočítava dnešné eurá na koruny. Ak by sme sa porovnali s priemerom eurozóny, tak tam je tento podiel o niečo nižší (30 %). No 62 % Slovákov (až 65 % obyvateľov v menovom bloku) si už dokonale zvyklo na eurá a už túto potrebu prepočítavania nemá.

V čom majú Slováci jasno, je zrušenie mincí v nominálnej hodnote 1 a 2 centy. Uvítali by to takmer tri štvrtiny našincov, čím dokonca prevyšujeme európsky priemer. V menovom bloku by tieto centy chcelo zrušiť „len“ 64 % oslovených. V čom ale jasno nemáme, je názor na to, či je cestovanie pre nás ľahšie a lacnejšie po zavedení eura - 39 % Slovákov má pocit, že na tom ušetri, no 40 % tento pocit nemá a zvyšok to nevedel posúdiť. Podobne nerozhodne to skončilo aj v otázke, či došlo k zníženiu nákladov na bankové poplatky pri cestovaní do iných krajín Európskej únie - 34 % našincov uviedlo, že podľa nich sa tieto náklady znížili, no ďalších 33 % to už tak nevníma a zvyšných 33 % to nevedelo posúdiť.