Poslanci do zoznamu produktov, ktoré by sa mali ocitnúť na čiernej listine, zaradili aj produkty z oxo-degradovateľných plastov a obaly rýchleho občerstvenia vyrobené z expandovaného polystyrénu. Spotreba ďalších produktov, pri ktorých neexistuje alternatíva, by mala byť do roku 2025 obmedzená na úrovni členských štátov aspoň o 25 %. Toto opatrenia sa týka napríklad jednorazových krabíc na hamburgery či sendviče a nádob na zeleninu, ovocie, dezerty alebo zmrzlinu. Členské štáty by mali vypracovať vlastné plány podpory využívania produktov, ktoré sú vhodné na recykláciu a opätovné a viacnásobné využitie. Ďalšie plastové výrobky, napríklad nápojové fľaše, by sa mali zbierať oddelene a do roku 2025 by sa 90 % z nich malo recyklovať.
Poslanci Európskeho parlamentu sa zhodli na potrebe uplatniť redukčné opatrenia aj voči odpadu z tabakových výrobkov - najmä cigaretových filtrov, ktoré obsahujú plasty. Do roku 2025 by sa mal objem tohto druhu odpadu znížiť o 50 %, do roku 2030 až o 80 %. Jediný cigaretový ohorok dokáže znečistiť päťsto až tisíc litrov vody. Pokiaľ je odhodený voľne na ulici, môže trvať až dvanásť rokov, kým sa rozloží. Filtrom tabakových výrobkov patrí po plastových fľašiach druhé miesto medzi jednorazovými plastovými výrobkami, z ktorých vzniká najviac morského odpadu. Členské štáty by mali zabezpečiť, že náklady na zber odpadov z tabakových výrobkov, ako aj na ich prepravu a spracovanie, uhradia tabakové spoločnosti.
Podobný princíp by sa mal uplatniť aj voči producentom plasty obsahujúcich rybolovných nástrojov a zariadení, ktorí by mali prispieť, a to aj finančne, k naplneniu recyklačných cieľov. Členské štáty by totiž mali každoročne zaistiť aj zber minimálne 50 % stratených alebo zámerne vyhodených rybolovných zariadení či nástrojov, ktoré obsahujú plasty. Do roku 2025 by sa malo recyklovať 15 % z nich. Rybolovné nástroje predstavujú 27 % odpadu, ktorý končí na európskych plážach.
Plasty tvoria podľa Európskej komisie viac ako 80 % morského odpadu. V dôsledku pomalého rozkladu sa plasty zhromažďujú v moriach, oceánoch a na plážach na celom svete. Zvyšky plastov sa nachádzajú v telách korytnačiek, tuleňov, veľrýb a vtákov, rýb a mäkkýšov, ale aj ďalších morských živočíchov, prostredníctvom ktorých sa dostávajú aj do ľuďmi konzumovanej stravy. Plast je praktický, prispôsobivý, široko uplatniteľný a ekonomicky výhodný materiál, ktorý by však mal byť vo väčšej miere recyklovaný a opätovne využívaný. Odhadzovanie plastov nie je iba ekonomickou stratou materiálu, ktorý mohol byť opätovne využitý, ale vedie k dodatočným nákladom na odpratanie odpadu, či stratám na príjmoch z cestovného ruchu alebo rybolovu.
