Euro bolo uvedené na svetové finančné trhy 1. januára
1999 ako účtovná mena, no v hotovostnom styku ako bankovky a mince ho začalo
využívať 12 krajín Európskej únie až v roku 2002. Slovenská republika sa stala
súčasťou eurozóny 1. januára 2009 ako jej 16. člen v poradí. Pripomíname si tak
desiate výročie nášho fungovania s eurom ako hlavnou menou, ktorou sme
nahradili slovenskú korunu a tiež 17. výročie existencie eura ako platidla v
hotovosti.
Od nášho vstupu sa do
menového bloku pridali iba tri krajiny, čo v súčasnosti tvorí spolok 19 krajín
Európy, v ktorom nemusíme riešiť výmenu peňazí do inej meny. Všetko má svoje
výhody aj nevýhody, a platí to aj pre našu súčasnú menu. Jednou z nesporných
výhod spoločnej európskej meny je zníženie transakčných nákladov. To je pre
Slovensko veľmi dôležité, nakoľko sme malá a proexportne orientovaná ekonomika.
Jednoduchšie to majú aj „obyčajní“ ľudia, ktorí pri vycestovaní do krajiny
eurozóny taktiež ušetria čas aj peniaze, keďže im odpadajú náklady spojené s
výmenou peňazí. Aj európske firmy importujúce na slovenský trh majú po prijatí
eura zjednodušené podmienky vstupu na náš trh. Existencia eura na Slovensku je
totiž lákadlom pre zahraničných investorov, nakoľko zjednodušuje prístup na náš
trh. Na druhej strane tým, že Slovensko prijalo spoločnú menu, stratilo
nezávislú menovú politiku a musí sa prispôsobovať menovej politike Európskej centrálnej
banky. A to nemusí byť vždy pre našu ekonomiku výhodné. Okrem toho sa Slovensko
zaviazalo napríklad aj k účasti na záchranných mechanizmoch eurozóny. Zavedenie
spoločnej európskej meny uľahčilo našincom cestovanie do zahraničia, znížilo
ich náklady na bankové poplatky. Na druhej strane finančné inštitúcie prišli o
časť svojich výnosov práve zo zmenárenských transakcií a devízových obchodov.
Podľa prieskumu
Eurobarometer považuje takmer každý siedmy Slovák (68 %) zavedenie eura u nás
za pozitívnu vec, čo prevyšuje aj priemer eurozóny (64 %). Naopak negatívne
prijatie eura na Slovensku vníma pätina našincov a v celej eurozóne je to až
štvrtina. 8 z 10 našincov zastáva názor, že spoločná mena je dobrá vec pre celú
Európsku úniu. Rovnaký názor má 74 % obyvateľov eurozóny. Tým, že sme začali
používať euro ako svoju národnú menu, sa ale necítime viac Európanmi. Až 70 %
ľudí uviedlo, že sa pre nich týmto krokom nič nezmenilo. Pozitívnou správou je,
že na platenie európskymi peniazmi sme si už zvykli. Problémy s používaním a
rozlišovaním eurobankoviek nemá 90 % našincov a s mincami si dokážu poradiť tri
štvrtiny. V rámci celej eurozóny bol v oboch prípadoch tento podiel ešte o
niečo vyšší. Ešte stále viac ako tretina našincov (až 35 %) pri svojich
nákupoch rozmýšľa v slovenských korunách, a teda prepočítava dnešné eurá na
koruny. Ak by sme sa porovnali s priemerom eurozóny, tak tam je tento podiel o
niečo nižší (30 %). No 62 % Slovákov (až 65 % obyvateľov v menovom bloku) si už
dokonale zvyklo na eurá a už túto potrebu prepočítavania nemá.
V čom majú Slováci jasno,
je zrušenie mincí v nominálnej hodnote 1 a 2 centy. Uvítali by to takmer tri
štvrtiny našincov, čím dokonca prevyšujeme európsky priemer. V menovom bloku by
tieto centy chcelo zrušiť „len“ 64 % oslovených. V čom ale jasno nemáme, je
názor na to, či je cestovanie pre nás ľahšie a lacnejšie po zavedení eura - 39
% Slovákov má pocit, že na tom ušetri, no 40 % tento pocit nemá a zvyšok to
nevedel posúdiť. Podobne nerozhodne to skončilo aj v otázke, či došlo k
zníženiu nákladov na bankové poplatky pri cestovaní do iných krajín Európskej
únie - 34 % našincov uviedlo, že podľa nich sa tieto náklady znížili, no
ďalších 33 % to už tak nevníma a zvyšných 33 % to nevedelo posúdiť.
