Klimatické zmeny: Hrozby pre podnikanie

Najväčším skokanom sa v najnovšom prieskume v rámci svetových hrozieb stali klimatické zmeny (13 %) a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily (9 %). Zmena klímy, ktorá sa v rebríčku najväčších rizík na Slovensku dokonca objavila na prvom mieste, by mohla byť predzvesťou nielen rastúcich strát a prerušení z dôvodu extrémnych poveternostných výkyvov a prírodných katastrof, ale pravdepodobne bude mať veľké vplyvy na reguláciu a zodpovednosť, zohľadňujúc prísne normy v oblasti emisií a nové požiadavky na vykazovanie a zverejňovanie informácií v mnohých odvetviach.

Úniky údajov, škandály v oblasti ochrany súkromia, rozsiahle technologické výpadky, ale aj zavedenie prísnejších pravidiel na ochranu údajov v EÚ a v ďalších krajinách. To všetko spôsobilo, že kybernetické riziká sa stali hlavnou hrozbou podnikania v roku 2019. Podľa najnovšieho rebríčka Allianz Risk Barometer 2019 totiž kybernetické útoky (37 %) spolu s prerušením výroby (37 %) vyšli ako najväčšie globálne obchodné riziká. Za nimi nasledujú prírodné katastrofy (28 %) a zmeny v legislatíve a regulácii (27 %). Ukázal to 8. prieskum globálnych podnikateľských rizík spoločnosti Allianz Global Corporate & Specialty (AGCS), ktorý odzrkadľuje odpovede vyše 2400 expertov na poistné riziká z 86 krajín sveta.
      

„Nové riešenia manažmentu rizík, analytické nástroje aj inovatívne partnerstvá môžu pomôcť lepšie pochopiť a zmierniť súčasné nespočetné množstvo rizík prerušenia výroby a predchádzať stratám predtým, ako k nim dôjde", uviedol Chris Fischer Hirs z AGCS. Zaujímavosťou tohtoročného rebríčka najväčších globálnych rizík je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktoré sa medzi 10 najväčších hrozieb podnikania dostalo vôbec po prvý raz. Meniaca sa demografická krivka, neistota okolo brexitu či nedostatok talentov v oblasti digitálnej ekonómie spôsobili, že toto riziko je podľa poisťovacích expertov čoraz vážnejšou hrozbou, najmä v krajinách strednej a východnej Európy, vo Veľkej Británii, v USA, Kanade a v Austrálii. „Ľudský kapitál sa stal obmedzeným zdrojom digitálnej ekonomiky. Súťaž o získanie nových kvalifikovaných pracovníkov v oblasti umelej inteligencie, dát či riadenia kybernetických či reputačných rizík je silná, keďže väčšina týchto pracovných miest pred 10 rokmi neexistovala. Dokonca nestačia ani atraktívne platy, keďže skupina pracovníkov s potrebnými znalosťami je obmedzená a ich naliehavosť neumožňuje učenie sa za pochodu", skonštatoval Ludovic Subran z Allianz.