Slovensko zaznamenalo spomedzi všetkých 17 krajín najvyšší pokles pozitívnych odpovedí na otázku, či považujú súčasnosť za obdobie vhodné pre podstúpenie vyššieho rizika vo finančných rozhodnutiach. Kým pred rokom pozitívne odpovedalo 40 % opýtaných finančných riaditeľov zo Slovenska, v novom prieskume ich podiel klesol na 22 %. V tejto oblasti sú pesimistickí aj Poliaci a Rumuni, pozitívnejší náhľad na riziko majú naopak v Maďarsku a Bulharsku. Slovenskí finanční riaditelia sú pesimistickejší aj pri výhľade očakávaných príjmov spoločnosti v období najbližších 12 mesiacov. Iba 52% slovenských finančných riaditeľov očakáva ich zvýšenie, kým priemer za sledované krajiny dosiahol 66%. „Výsledky za Slovensko ovplyvnilo predovšetkým to, že väčšina opýtaných finančných riaditeľov bola zo sektoru automotive a priemyslu. Tieto spoločnosti sú pri plánovaní rozpočtov opatrnejšie, pričom niektoré z nich predpokladajú možný pokles produkcie až do úrovne 10 %. Ukazovatele týkajúce sa ekonomickej neistoty, očakávaných ziskov a ochoty podstupovať riziko sú menej priaznivé ako hodnoty zo zvyšku strednej Európy. Odzrkadľujú sa tak najmä očakávania stagnácie v sektore automotive“, dodal Wolda Kidan Grant.
Finanční riaditelia v strednej Európe vnímajú finančné vyhliadky svojich firiem ako lepšie, alebo rovnaké než pred šiestimi mesiacmi. Väčšina z nich pritom očakáva, že prevádzkové marže sa zvýšia alebo zostanú rovnaké (38 % pre obe možnosti). V porovnaní s rokom 2018 to však predstavuje pokles o 4 %. Minuloročná zvýšená miera optimizmu tak mierne opadla a vysoké hodnoty zaznamenané v roku 2018 nepretrvali. Negatívne zmeny v niekoľkých kľúčových oblastiach naznačujú, že obavy spoločností pomaly stúpajú.
Prevažná časť finančných riaditeľov z regiónu strednej Európy predpokladá, že počet zamestnancov v ich spoločnostiach sa nezmení (45 %) alebo dokonca vzrastie (37 %). „Pri hľadaní tých správnych ľudí je pre spoločnosti najnáročnejšie nájsť pracovníkov s technickými vedomosťami a pracovnými skúsenosťami. Hlavnými krokmi na vyriešenie otázky nedostatku zručností tak budú zvyšovanie platov a školenia zamestnancov“, predpokladá Martin Kubiš. Z dlhodobého pohľadu však na zamestnanosť môže mať vplyv zavedenie nástrojov umelej inteligencie do firiem. Aj keď finanční riaditelia veria, že v nasledujúcich troch rokoch uvidíme iba malé dôsledky a technológie so zamestnancami budú vzájomne spolupracovať, v horizonte desiatich rokov už bude značné množstvo pracovných miest na finančnom oddelení nahradených práve technológiami.
Napriek tomu, že umelá inteligencia (UI) dosiahla v poslednom čase významné postavenie, spoločnosti strednej Európy nevyužívajú jej potenciál. Až 77 % spoločností v regióne stále nepoužíva žiadne kognitívne nástroje a 64 % finančných riaditeľov priznáva, že finančné oddelenia v ich organizácii je len málo, alebo nie je vôbec pripravené na implementáciu riešení UI.
