Európsky parlament schválil novelu pravidiel upravujúcich fungovanie mechanizmu civilnej ochrany Európskej únie (EÚ), ktorý počas lesných požiarov, búrok a povodní v rokoch 2017 a 2018 dosiahol svoje limity. Schválená legislatíva by mala efektívnejším zdieľaním prostriedkov civilnej ochrany umožniť členským štátom rýchlejšiu a účinnejšiu reakciu na prírodné a ľudskou činnosťou spôsobené katastrofy.
Europoslancom sa v novej právnej úprave podarilo presadiť vytvorenie rezervy zdrojov RescEU, ktorej súčasťou budú napríklad lietadlá na hasenie lesných požiarov, vysokokapacitné čerpadlá, poľné nemocnice a pohotovostné lekárske tímy využiteľné v prípade krízovej situácie. RescEU by mala byť aktivovaná Európskou komisiou v prípade, ak postihnutý členský štát nebude disponovať dostatkom svojich zdrojov na zvládnutie následkov katastrofy. Parlament tiež posilnil takzvanú Vedomostnú sieť únie v oblasti civilnej ochrany, ktorá by mala podporovať výcvik, spoločné cvičenia a výmenu poznatkov mladých profesionálov a dobrovoľníkov civilnej ochrany.
Nové pravidlá by mali nadobudnúť účinnosť ešte pred letom, najprv ich však musí formálne odobriť aj Rada (ministrov) EÚ. Mechanizmus civilnej ochrany EÚ je v súčasnosti dobrovoľným systémom, prostredníctvom ktorého únia koordinuje dobrovoľné príspevky participujúcich štátov na pomoc postihnutej krajine. Extrémne poveternostné podmienky a iné javy viedli v ostatných rokoch k maximálnemu využitiu kapacít vzájomnej pomoci členských štátov, a to najmä v prípadoch, keď viacero z nich čelilo v rovnakom čase podobnej katastrofe. EÚ doteraz nemala rezervy, ktoré by členským štátom dokázali pomôcť v prípadoch, keď si nedokážu pomôcť navzájom.
Europoslancom sa v novej právnej úprave podarilo presadiť vytvorenie rezervy zdrojov RescEU, ktorej súčasťou budú napríklad lietadlá na hasenie lesných požiarov, vysokokapacitné čerpadlá, poľné nemocnice a pohotovostné lekárske tímy využiteľné v prípade krízovej situácie. RescEU by mala byť aktivovaná Európskou komisiou v prípade, ak postihnutý členský štát nebude disponovať dostatkom svojich zdrojov na zvládnutie následkov katastrofy. Parlament tiež posilnil takzvanú Vedomostnú sieť únie v oblasti civilnej ochrany, ktorá by mala podporovať výcvik, spoločné cvičenia a výmenu poznatkov mladých profesionálov a dobrovoľníkov civilnej ochrany.
Nové pravidlá by mali nadobudnúť účinnosť ešte pred letom, najprv ich však musí formálne odobriť aj Rada (ministrov) EÚ. Mechanizmus civilnej ochrany EÚ je v súčasnosti dobrovoľným systémom, prostredníctvom ktorého únia koordinuje dobrovoľné príspevky participujúcich štátov na pomoc postihnutej krajine. Extrémne poveternostné podmienky a iné javy viedli v ostatných rokoch k maximálnemu využitiu kapacít vzájomnej pomoci členských štátov, a to najmä v prípadoch, keď viacero z nich čelilo v rovnakom čase podobnej katastrofe. EÚ doteraz nemala rezervy, ktoré by členským štátom dokázali pomôcť v prípadoch, keď si nedokážu pomôcť navzájom.