Európsky parlament schválil svoj rokovací mandát k prierezovým pravidlám financovania regiónov Európskej únie (EÚ) v rokoch 2021-2027 zameraný na väčšiu podporu hospodárskej, sociálnej a teritoriálnej kohézie.
Text nariadenia stanovuje všeobecné pravidlá financovania regionálnej, kohéznej a sociálnej politiky zo strany EÚ v rokoch 2021 - 2027. Ide o kľúčovú právnu normu, ktorej prijatie je nevyhnutné na pokračovanie toku investícií zo strany EÚ do jednotlivých regiónov únie. Parlament odmietol posilnenie tzv. makroekonomickej podmienenosti financovania zo strany EÚ navrhovanú Európskou komisiou (EK). Tento mechanizmus umožňuje zastavenie financovania projektov v členských štátoch, ktoré odmietajú uskutočniť štrukturálne reformy odporúčané EK v rámci tzv. európskeho semestra.
Súčasná úroveň financovania projektov zo strany EÚ by mala byť podľa poslancov zachovaná aj po roku 2021. Ich návrh počíta s celkovým objemom prostriedkov na obdobie siedmich rokov na úrovni 378,1 miliárd eur v cenách z roku 2018. V porovnaní s pôvodným návrhom z dielne Európskej komisie, teda sumou 330,6 miliárd eur, ide približne o štrnásťpercentné navýšenie rozpočtu. Menej rozvinuté regióny by mali naďalej profitovať z výraznejšej podpory EÚ. Miera spolufinancovania projektov zo strany EÚ by v takýchto regiónoch mala podľa poslancov dosiahnuť úroveň 85 %, a nie iba 70 %, ako to pôvodne navrhovala komisia. Do menej rozvinutých regiónov by tiež malo smerovať 61,6 % prostriedkov z rozpočtu fondu regionálneho rozvoja a sociálneho a kohézneho fondu EÚ. Miera spolufinancovania pre prechodné regióny by sa mala zvýšiť na 65 %, pri rozvinutých regiónoch by mala dosiahnuť úroveň 50 %. Pre takzvané najvzdialenejšie regióny Únie by malo byť vyčlenených dodatočných 1,6 miliardy eur, teda približne 0,4 % z celkového objemu prostriedkov určených regiónom EÚ.
Parlamentom schválený text predpokladá výraznejšie prepojenie spoločných pravidiel s celkovými cieľmi politík EÚ, vrátane:
* zvyšovania konkurencieschopnosti a posilnenia malých a stredných podnikov;
* uprednostňovania opatrení zameraných na energetickú efektívnosť na strane energetickej ponuky aj dopytu;
* ochrany a zvyšovania kvality životného prostredia a boja proti klimatickým zmenám;
* podpory inteligentnej a udržateľnej mobility;
* dodržiavania základných práv, zabezpečenia rovnosti pohlaví a predchádzania akýmkoľvek formám diskriminácie.
Pravidlá tzv. nariadenia o spoločných ustanoveniach by sa s cieľom zlepšiť súčinnosť fondov EÚ mali vzťahovať na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond plus (ESF+), Kohézny fond a Európsky námorný a rybársky fond (ENRF), pričom finančné pravidlá by sa mali uplatňovať aj na Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj pre riadenie hraníc a víza. Tieto fondy tvoria spolu približne tretinu celkového rozpočtu EÚ.
Text nariadenia stanovuje všeobecné pravidlá financovania regionálnej, kohéznej a sociálnej politiky zo strany EÚ v rokoch 2021 - 2027. Ide o kľúčovú právnu normu, ktorej prijatie je nevyhnutné na pokračovanie toku investícií zo strany EÚ do jednotlivých regiónov únie. Parlament odmietol posilnenie tzv. makroekonomickej podmienenosti financovania zo strany EÚ navrhovanú Európskou komisiou (EK). Tento mechanizmus umožňuje zastavenie financovania projektov v členských štátoch, ktoré odmietajú uskutočniť štrukturálne reformy odporúčané EK v rámci tzv. európskeho semestra.
Súčasná úroveň financovania projektov zo strany EÚ by mala byť podľa poslancov zachovaná aj po roku 2021. Ich návrh počíta s celkovým objemom prostriedkov na obdobie siedmich rokov na úrovni 378,1 miliárd eur v cenách z roku 2018. V porovnaní s pôvodným návrhom z dielne Európskej komisie, teda sumou 330,6 miliárd eur, ide približne o štrnásťpercentné navýšenie rozpočtu. Menej rozvinuté regióny by mali naďalej profitovať z výraznejšej podpory EÚ. Miera spolufinancovania projektov zo strany EÚ by v takýchto regiónoch mala podľa poslancov dosiahnuť úroveň 85 %, a nie iba 70 %, ako to pôvodne navrhovala komisia. Do menej rozvinutých regiónov by tiež malo smerovať 61,6 % prostriedkov z rozpočtu fondu regionálneho rozvoja a sociálneho a kohézneho fondu EÚ. Miera spolufinancovania pre prechodné regióny by sa mala zvýšiť na 65 %, pri rozvinutých regiónoch by mala dosiahnuť úroveň 50 %. Pre takzvané najvzdialenejšie regióny Únie by malo byť vyčlenených dodatočných 1,6 miliardy eur, teda približne 0,4 % z celkového objemu prostriedkov určených regiónom EÚ.
Parlamentom schválený text predpokladá výraznejšie prepojenie spoločných pravidiel s celkovými cieľmi politík EÚ, vrátane:
* zvyšovania konkurencieschopnosti a posilnenia malých a stredných podnikov;
* uprednostňovania opatrení zameraných na energetickú efektívnosť na strane energetickej ponuky aj dopytu;
* ochrany a zvyšovania kvality životného prostredia a boja proti klimatickým zmenám;
* podpory inteligentnej a udržateľnej mobility;
* dodržiavania základných práv, zabezpečenia rovnosti pohlaví a predchádzania akýmkoľvek formám diskriminácie.
Pravidlá tzv. nariadenia o spoločných ustanoveniach by sa s cieľom zlepšiť súčinnosť fondov EÚ mali vzťahovať na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond plus (ESF+), Kohézny fond a Európsky námorný a rybársky fond (ENRF), pričom finančné pravidlá by sa mali uplatňovať aj na Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj pre riadenie hraníc a víza. Tieto fondy tvoria spolu približne tretinu celkového rozpočtu EÚ.