Pri priamych zahraničných investíciách smerujúcich z tretích krajín do Európskej únie (EÚ) by sa malo preverovať, či môžu ohroziť strategické záujmy, teda ich vplyv na bezpečnosť a verejný poriadok.
Nová právna úprava sa zameriava na ochranu kľúčových odvetví, napríklad v oblasti energetiky, dopravy, komunikácií, spracúvania údajov, vesmíru a financií, ako aj istých technológií vrátane polovodičov, umelej inteligencie a robotiky. Poslanci zoznam strategických sektorov rozšírili o vodné hospodárstvo, zdravotníctvo, obranu, médiá, biotechnológie a potravinovú bezpečnosť.
Parlament presadil posilnenie mechanizmu spolupráce členských štátov v oblasti výmeny informácií, v rámci ktorej sa jednotlivé krajiny EÚ budú môcť vyjadriť k priamym zahraničným investíciám smerujúcich do iného členského štátu. Európska komisia bude oprávnená žiadať informácie a zasielať členským štátom, do ktorých investícia smeruje, svoje stanoviská. Konečné rozhodnutie o schválení alebo zablokovaní investičného zámeru však ostane v rukách daného členského štátu.
Novú legislatívu, na ktorej znení sa poslanci vopred dohodli s ministrami členských štátov, musí okrem Európskeho parlamentu formálne schváliť aj Rada (ministrov) EÚ. Zaoberať by sa ňou mohla na svojom zasadnutí dňa 5. marca. Nariadenie vstúpi do platnosti dvadsať dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Účinnosť nadobudne o 18 mesiacov neskôr.
Mechanizmom na kontrolu priamych zahraničných investícií disponuje v súčasnosti iba štrnásť členských štátov EÚ. Ide o Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko. Koncepcia a záber týchto mechanizmov sa však výrazne líši. Priame zahraničné investície smerujúce do Únie majú pritom cezhraničné dopady, ktoré dosiaľ neboli posudzované. Za ostatných dvadsať rokov sa štruktúra a pôvod priamych zahraničných investícií smerujúcich do Únie dramaticky zmenili. Čoraz viac investícií smeruje do EÚ z krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom. Objem investícií z Číny vzrástol šesťnásobne, z Brazílie desaťnásobne a z Ruska viac ako dvojnásobne. Aktuálne ide najmä o investície do odvetví vyspelých technológií a často prostredníctvom spoločností, ktoré sú vlastnené štátom alebo majú väzby na vlády tretích krajín.
Nová právna úprava sa zameriava na ochranu kľúčových odvetví, napríklad v oblasti energetiky, dopravy, komunikácií, spracúvania údajov, vesmíru a financií, ako aj istých technológií vrátane polovodičov, umelej inteligencie a robotiky. Poslanci zoznam strategických sektorov rozšírili o vodné hospodárstvo, zdravotníctvo, obranu, médiá, biotechnológie a potravinovú bezpečnosť.
Parlament presadil posilnenie mechanizmu spolupráce členských štátov v oblasti výmeny informácií, v rámci ktorej sa jednotlivé krajiny EÚ budú môcť vyjadriť k priamym zahraničným investíciám smerujúcich do iného členského štátu. Európska komisia bude oprávnená žiadať informácie a zasielať členským štátom, do ktorých investícia smeruje, svoje stanoviská. Konečné rozhodnutie o schválení alebo zablokovaní investičného zámeru však ostane v rukách daného členského štátu.
Novú legislatívu, na ktorej znení sa poslanci vopred dohodli s ministrami členských štátov, musí okrem Európskeho parlamentu formálne schváliť aj Rada (ministrov) EÚ. Zaoberať by sa ňou mohla na svojom zasadnutí dňa 5. marca. Nariadenie vstúpi do platnosti dvadsať dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Účinnosť nadobudne o 18 mesiacov neskôr.
Mechanizmom na kontrolu priamych zahraničných investícií disponuje v súčasnosti iba štrnásť členských štátov EÚ. Ide o Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko. Koncepcia a záber týchto mechanizmov sa však výrazne líši. Priame zahraničné investície smerujúce do Únie majú pritom cezhraničné dopady, ktoré dosiaľ neboli posudzované. Za ostatných dvadsať rokov sa štruktúra a pôvod priamych zahraničných investícií smerujúcich do Únie dramaticky zmenili. Čoraz viac investícií smeruje do EÚ z krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom. Objem investícií z Číny vzrástol šesťnásobne, z Brazílie desaťnásobne a z Ruska viac ako dvojnásobne. Aktuálne ide najmä o investície do odvetví vyspelých technológií a často prostredníctvom spoločností, ktoré sú vlastnené štátom alebo majú väzby na vlády tretích krajín.