Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry 2muse pre projekt Chuť žiť zameraný na prevenciu porúch príjmu potravy. Projekt na základe svojej osobnej skúsenosti s anorexiou založila Valentína Sedileková: „Pri liečení nepomohli krik ani logické argumenty, potrebovali sme nájsť odbornú pomoc." Anorexia je podľa nej smrteľná choroba, či už vedie k podvýžive alebo k myšlienkam na samovraždu. „Poruchy príjmu potravy majú najvyššiu úmrtnosť spomedzi psychických porúch“, potvrdzuje detská psychiatrička Martina Paulinyová. Problémom podľa nej je, že tieto poruchy je ťažké spozorovať. Na Slovensku je podľa predstaviteľov projektu táto téma stále tabu, ľudia veria mýtom a trpiaci anorexiou, bulímiou a ďalšími podobnými chorobami nemajú chuť ani odvahu sa liečiť.
Mentálna anorexia je porucha charakterizovaná strachom z priberania, obmedzovaním jedla a odmietaním normálnej telesnej hmotnosti. Typické je skreslené vnímanie svojho tela, váhy a ich preceňovanie. Práve preto sa chorí snažia redukovať príjem potravy. Na chudnutie využívajú okrem drastických diét aj nadmerné cvičenie, zvracanie a preháňadlá. Mentálna bulímia býva často pokračovaním mentálnej anorexie a prejavuje sa prevažne záchvatmi prejedania sa a zvracania. Pri záchvatoch prejedania sa s pocitom straty kontroly chorí zväčša skonzumujú veľa kalórií vo veľmi krátkom čase a v návale výčitiek svedomia ich potom chcú vyvrátiť, intenzívne cvičia, držia hladovku či užívajú preháňadlá. Okrem toho sú známe aj ďalšie poruchy príjmu potravy, ako bigorexia, charakteristická pocitom nedostatočne vypracovaného svalstva, ortorexia, teda posadnutosť zdravým životným štýlom, alebo pica, čiže prijímanie potravín bez obsahu nutričnej hodnoty, ako sú omietka, vlasy alebo špina. Vyskytujú sa aj diabulímia, drunkorexia či záchvatové prejedanie sa. Podľa psychiatričky Paulinyovej je mýtus, že skončiť s poruchami príjmu potravy je jednoduché.
„Rozhodnutie je na celej liečbe najdôležitejšie, ale nestačí. Je to začiatok dlhého liečebného procesu, ktorý môže trvať roky, a mal by pri ňom byť odborník", hovorí aj Valentína. V ideálnom prípade by podľa nej pacient mal mať psychiatra, psychológa a výživového poradcu ako základ. V prípade potreby navštevovať aj internistu, kardiológa či endokrinológa a ženy gynekológa. „Na Slovensku to nefunguje úplne, ako by malo, aj keď detskí psychiatri, minimálne tí, ktorých poznám, robia skvelú prácu", hodnotí pacientka. V zahraničí sa podľa nej dáva dôraz na rôzne druhy terapie, napríklad na rodinnú terapiu a rôzne krajiny majú vytvorený kvalitný doliečovací proces. „U nás bývajú pacienti hospitalizovaní a po prepustení z nemocnice sú viac-menej odkázaní sami na seba. Chýbajú denné stacionáre, na čom chceme v projekte pracovať práve preto, aby sa pacienti nevracali opakovane na lôžka", priblížila Valentína. Liečebný systém porúch príjmu potravy na Slovensku je podľa webovej stránky projektu alarmujúci. Pre mladistvých je pre celé Slovensko vyhradených iba šesť lôžok na oddelení detskej psychiatrie na Kramároch v Bratislave. Pre dospelých existuje liečebný ústav v Pezinku, v ktorom sa však liečia aj iné choroby. Valentíne pri liečbe veľmi pomohli aj rodičia a podpora okolia.
