Európsky parlament (EP) vyjadril poľutovanie nad tým, že členské štáty potopili snahu Európskej komisie zaradiť na čiernu listinu Európskej únie (EÚ) v oblasti prania špinavých peňazí nové krajiny.
Uznesenie EP je reakciou na rozhodnutie Rady (ministrov) EÚ zamietnuť návrh aktualizovaného zoznamu 23 krajín, ktoré vykazujú strategické nedostatky v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Predložený zoznam vysokorizikových krajín vypracovala Európska komisia (EK) na základe smernice proti praniu špinavých peňazí. Parlament ocenil jej úsilie a pripomenul, že tento prístup bol v minulosti akceptovaný tak poslancami ako aj ministrami členských štátov. Presadzuje preto, aby sa postup preverovania krajín a následného prijímania rozhodnutí uskutočňoval výlučne na základe dohodnutej metodiky. Uznesenie sa tiež venuje Rusku, ktoré nebolo zaradené na navrhovanú čiernu listinu. Poslanci však pripomínajú, že opatrenia krajiny v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vykazujú nedostatky, ktoré vyvolali znepokojenie viacerých parlamentných výborov.
Navrhovaná čierna listina Európskej komisie pozostávala z 23 krajín a území: Afganistan, Etiópia, Irak, Irán, Jemen, Kórejská ľudovodemokratická republika, Pakistan, Srí Lanka, Sýria, Trinidad a Tobago a Tunisko sa na nej nachádzajú už dnes. Rozšíriť sa mala o Americkú Samou, Bahamy, Botswanu, Ghanu, Guam, Líbyu, Nigériu, Panamu, Portoriko, Samou, Saudskú Arábiu, Americké Panenské ostrovy. Zaradenie krajiny či územia na čiernu listinu neznamená uvalenie hospodárskych alebo diplomatických sankcií. Tento krok však núti takzvané povinné subjekty, akými sú banky, kasína či realitné kancelárie, uplatňovať pravidlá zvýšenej ostražitosti a povinnej kontroly pri transakciách, ktorých súčasťou sú tieto krajiny. Mal by tiež zabezpečiť, že finančný systém EÚ bude pripravený zabrániť riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu prostredníctvom týchto krajín. Podľa členských štátov EÚ bol proces aktualizácie čiernej listiny nejasný a potenciálne právne napadnuteľný. Objavili sa však informácie o intenzívnom lobistickom tlaku na členské štáty, a to najmä zo strany Spojených štátov a Saudskej Arábie.
Európska komisia by mala po zamietavom stanovisku ministrov navrhnúť nový zoznam vysokorizikových krajín so strategickými nedostatkami v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Európsky parlament a Rada (ministrov) EÚ budú mať následne mesiac na to, aby čiernu listinu vetovali. Ak sa tak nestane, automaticky vstúpi do platnosti.
Uznesenie EP je reakciou na rozhodnutie Rady (ministrov) EÚ zamietnuť návrh aktualizovaného zoznamu 23 krajín, ktoré vykazujú strategické nedostatky v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Predložený zoznam vysokorizikových krajín vypracovala Európska komisia (EK) na základe smernice proti praniu špinavých peňazí. Parlament ocenil jej úsilie a pripomenul, že tento prístup bol v minulosti akceptovaný tak poslancami ako aj ministrami členských štátov. Presadzuje preto, aby sa postup preverovania krajín a následného prijímania rozhodnutí uskutočňoval výlučne na základe dohodnutej metodiky. Uznesenie sa tiež venuje Rusku, ktoré nebolo zaradené na navrhovanú čiernu listinu. Poslanci však pripomínajú, že opatrenia krajiny v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vykazujú nedostatky, ktoré vyvolali znepokojenie viacerých parlamentných výborov.
Navrhovaná čierna listina Európskej komisie pozostávala z 23 krajín a území: Afganistan, Etiópia, Irak, Irán, Jemen, Kórejská ľudovodemokratická republika, Pakistan, Srí Lanka, Sýria, Trinidad a Tobago a Tunisko sa na nej nachádzajú už dnes. Rozšíriť sa mala o Americkú Samou, Bahamy, Botswanu, Ghanu, Guam, Líbyu, Nigériu, Panamu, Portoriko, Samou, Saudskú Arábiu, Americké Panenské ostrovy. Zaradenie krajiny či územia na čiernu listinu neznamená uvalenie hospodárskych alebo diplomatických sankcií. Tento krok však núti takzvané povinné subjekty, akými sú banky, kasína či realitné kancelárie, uplatňovať pravidlá zvýšenej ostražitosti a povinnej kontroly pri transakciách, ktorých súčasťou sú tieto krajiny. Mal by tiež zabezpečiť, že finančný systém EÚ bude pripravený zabrániť riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu prostredníctvom týchto krajín. Podľa členských štátov EÚ bol proces aktualizácie čiernej listiny nejasný a potenciálne právne napadnuteľný. Objavili sa však informácie o intenzívnom lobistickom tlaku na členské štáty, a to najmä zo strany Spojených štátov a Saudskej Arábie.
Európska komisia by mala po zamietavom stanovisku ministrov navrhnúť nový zoznam vysokorizikových krajín so strategickými nedostatkami v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Európsky parlament a Rada (ministrov) EÚ budú mať následne mesiac na to, aby čiernu listinu vetovali. Ak sa tak nestane, automaticky vstúpi do platnosti.