Európsky parlament schválil návrh smernice, ktorá zvyšuje ochranu poľnohospodárov pred nekalými obchodnými praktikami zo strany odberateľov.
Európsky parlament (EP) opakovane vyzýval na prijatie opatrení voči uplatňovaniu nekalých obchodných praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci, a to minimálne od roku 2010, kedy bolo prijaté uznesenie o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov a lepšom fungovaní potravinového reťazca v Európe. Európska komisia odhaduje, že malé a stredné podniky v sektore poľnohospodárstva a spracovania potravín v Európskej únii (EÚ) strácajú v dôsledku nekalých obchodných praktík každoročne približne 2,5 - 8 miliárd eur, teda 1% - 2% ich obratu.
Nová legislatíva stavia niektoré obchodné praktiky mimo zákon. Týka sa to napríklad:
* neskorých platieb za dodané produkty (neskôr ako 30 dní za potravinové výrobky rýchlo podliehajúce skaze, viac ako 60 dní za ostatné produkty),
* neskorých zrušení či jednostranných a retroaktívnych zmien objednávok,
* odmietnutia požiadavky dodávateľa, napríklad poľnohospodára, na uzatvorenie písomnej zmluvy s odberateľom, napríklad s obchodníkom, o dodaní produktu,
* zneužitia dôverných informácií,
* hrozieb či samotnej realizácie odvetných obchodných opatrení zo strany odberateľa voči dodávateľovi - napríklad vyradenia výrobku dodávateľa z ponuky odberateľa či zdržiavanie platieb za dodaný tovar - ako reakcie na uplatňovanie si zmluvných práv dodávateľa či na podanie sťažnosti dodávateľa na odberateľa.
Odberatelia už nebudú môcť vyžadovať, aby dodávatelia zaplatili za nimi nezavinené znehodnotenie či stratu poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, ku ktorým došlo v priestoroch odberateľa, či aby prispievali na náklady súvisiace s preskúmavaním sťažností spotrebiteľov, pokiaľ z ich strany nedošlo k pochybeniu. Ďalšie praktiky, ako napríklad vracanie objednaných no nepredaných produktov dodávateľovi bez akejkoľvek platby, požadovanie platby za zaradenie produktu do ponuky odberateľa, vyžadovanie finančnej účasti dodávateľa na propagácii výrobku, ale aj prenášanie nákladov na zľavy či akcie na dodávateľa, by mali byť zakázané za predpokladu, že sa na nich dodávateľ s odberateľom nedohodnú vopred.
Producenti budú môcť podávať sťažnosti v krajine, kde majú sídlo, a to aj v prípade, že sa stali obeťou nekalých obchodných praktík v inom členskom štáte EÚ. Sťažnosťami sa budú zaoberať na to určené vnútroštátne orgány, ktoré budú zodpovedné za vyšetrovanie situácie a jej nápravu. Nové pravidlá majú chrániť malých a stredných dodávateľov, ktorých ročný obrat je menší ako 350 miliónov eur. Títo dodávatelia budú rozdelení do piatich kategórií - s ročným obratom do dvoch, desiatich, päťdesiatich, stopäťdesiatich a tristopäťdesiatich miliónov eur, pričom najväčšia ochrana sa bude vzťahovať práve na najmenších producentov.
Smernicu proti nekalým obchodným praktikám v potravinovom dodávateľskom reťazci, na ktorej sa v decembri dohodli vyjednávači EP so zástupcami Rady (ministrov) EÚ, musia po poslancoch ešte formálne schváliť aj ministri krajín únie, aby mohla vstúpiť do platnosti. Členské štáty budú mať následne dvadsaťštyri mesiacov na transpozícii nových pravidiel do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Ustanovenia novej legislatívy nadobudnú účinnosť tridsať mesiacov po jej vstupe do platnosti.
Európsky parlament (EP) opakovane vyzýval na prijatie opatrení voči uplatňovaniu nekalých obchodných praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci, a to minimálne od roku 2010, kedy bolo prijaté uznesenie o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov a lepšom fungovaní potravinového reťazca v Európe. Európska komisia odhaduje, že malé a stredné podniky v sektore poľnohospodárstva a spracovania potravín v Európskej únii (EÚ) strácajú v dôsledku nekalých obchodných praktík každoročne približne 2,5 - 8 miliárd eur, teda 1% - 2% ich obratu.
Nová legislatíva stavia niektoré obchodné praktiky mimo zákon. Týka sa to napríklad:
* neskorých platieb za dodané produkty (neskôr ako 30 dní za potravinové výrobky rýchlo podliehajúce skaze, viac ako 60 dní za ostatné produkty),
* neskorých zrušení či jednostranných a retroaktívnych zmien objednávok,
* odmietnutia požiadavky dodávateľa, napríklad poľnohospodára, na uzatvorenie písomnej zmluvy s odberateľom, napríklad s obchodníkom, o dodaní produktu,
* zneužitia dôverných informácií,
* hrozieb či samotnej realizácie odvetných obchodných opatrení zo strany odberateľa voči dodávateľovi - napríklad vyradenia výrobku dodávateľa z ponuky odberateľa či zdržiavanie platieb za dodaný tovar - ako reakcie na uplatňovanie si zmluvných práv dodávateľa či na podanie sťažnosti dodávateľa na odberateľa.
Odberatelia už nebudú môcť vyžadovať, aby dodávatelia zaplatili za nimi nezavinené znehodnotenie či stratu poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, ku ktorým došlo v priestoroch odberateľa, či aby prispievali na náklady súvisiace s preskúmavaním sťažností spotrebiteľov, pokiaľ z ich strany nedošlo k pochybeniu. Ďalšie praktiky, ako napríklad vracanie objednaných no nepredaných produktov dodávateľovi bez akejkoľvek platby, požadovanie platby za zaradenie produktu do ponuky odberateľa, vyžadovanie finančnej účasti dodávateľa na propagácii výrobku, ale aj prenášanie nákladov na zľavy či akcie na dodávateľa, by mali byť zakázané za predpokladu, že sa na nich dodávateľ s odberateľom nedohodnú vopred.
Producenti budú môcť podávať sťažnosti v krajine, kde majú sídlo, a to aj v prípade, že sa stali obeťou nekalých obchodných praktík v inom členskom štáte EÚ. Sťažnosťami sa budú zaoberať na to určené vnútroštátne orgány, ktoré budú zodpovedné za vyšetrovanie situácie a jej nápravu. Nové pravidlá majú chrániť malých a stredných dodávateľov, ktorých ročný obrat je menší ako 350 miliónov eur. Títo dodávatelia budú rozdelení do piatich kategórií - s ročným obratom do dvoch, desiatich, päťdesiatich, stopäťdesiatich a tristopäťdesiatich miliónov eur, pričom najväčšia ochrana sa bude vzťahovať práve na najmenších producentov.
Smernicu proti nekalým obchodným praktikám v potravinovom dodávateľskom reťazci, na ktorej sa v decembri dohodli vyjednávači EP so zástupcami Rady (ministrov) EÚ, musia po poslancoch ešte formálne schváliť aj ministri krajín únie, aby mohla vstúpiť do platnosti. Členské štáty budú mať následne dvadsaťštyri mesiacov na transpozícii nových pravidiel do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Ustanovenia novej legislatívy nadobudnú účinnosť tridsať mesiacov po jej vstupe do platnosti.