Slovensko je v rámci makroekonomických výsledkov na popredných pozíciách v Európskej únii (EÚ). Približovanie sa SR k priemeru únie však stagnuje. „Súčasný model založený hlavne na nízkych mzdách a lákaní priamych zahraničných investícií sa zdá byť vo vzťahu ku konvergencii vyčerpaný. Aby sme sa opäť začali približovať k priemeru EÚ, potrebuje Slovensko prechod na iný model, ktorý bude vyžadovať systémové riešenia a štrukturálne reformy. Ďalší pokrok Slovenska bude možný, keď sa výrazne zlepší kvalita verejných inštitúcií, situácia vo vzdelávaní, príprave ľudí, a takisto v adaptácii na nové podmienky, predovšetkým v oblasti robotizácie, IT či automatizácie“, skonštatoval vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Ladislav Miko.
Správa konštatuje určité zlepšenie výberu daní v SR. Platenie daní sa však podľa EK zlepšuje len pomaly, pričom daňová medzera pri výbere dane z pridanej hodnoty (DPH) je jedna z najvyšších v EÚ. Vysoko bol ohodnotený projekt Hodnota za peniaze, ktorý je podľa EK príkladom úspešnej politiky.
Kvalitu a efektívnosť verejných inštitúcií vníma EK ako nízku. Modernizácia právnych predpisov v rámci verejného obstarávania a profesionalizácia tejto oblasti je podľa nej plusom. Napriek snahe o zjednodušenie ale zdĺhavé procesy verejného obstarávania stále ohrozujú čerpanie fondov EÚ. Z pohľadu korupcie je SR na základe viacerých medzinárodných ukazovateľov medzi najhoršími. Justičný systém vykazuje známky zlepšenia, napriek tomu výzvy súvisiace s efektívnosťou, kvalitou a nezávislosťou súdnictva pretrvávajú.
Za kladnú stránku zdravotníctva na Slovensku EK považuje napríklad spustenie eHealth či nábeh DRG. Problematickými oblasťami sú akumulácia dlhu v zdravotníctve a nedostatok zdravotníckeho personálu.
V rámci energetiky Slovensko výrazne prekročilo cieľ na emisie skleníkových plynov. Problémom je energetická efektívnosť či nedostatky v regulačnom rámci pre energetiku. Výzvami SR z pohľadu životného prostredia sú zároveň podľa EK kvalita ovzdušia, manažment odpadov a vody, alebo aj ochrana lesov.
Z hľadiska trhu práce EK vyzdvihla napríklad nízku nezamestnanosť. V súčasnosti podľa nej dochádza v SR k prehrievaniu trhu práce a výdavky na aktívne politiky trhu práce sú stále nízke. Miera chudoby klesá, regionálne rozdiely však pretrvávajú. V oblasti vzdelávania ocenila avizované opatrenie o znížení veku povinnej školskej dochádzky na päť rokov či vytvorenie nezávislej akreditačnej agentúry. Negatívom zostávajú zhoršujúce sa študijné výsledky žiakov aj pretrvávajúce nízke výdavky na vzdelávanie. Komisia podotkla, že dochádza tiež k celkovému poklesu verejných výdavkov na výskum a inovácie. Pozitívnym krokom podľa EK je zvýšenie superodpočtu na vedu a výskum.
