„Na základe našich praktických skúsenosti sme identifikovali, že pre mnohé spoločnosti, najmä pre medzinárodné spoločnosti s komplikovanou organizačnou a vlastníckou štruktúrou, je pomerne zložité identifikovať konečných užívateľov výhod, ktorí majú byť zaregistrovaní na území Slovenskej republiky“, uviedla Dagmar Yoder, advokátka z Deloitte Legal. Zo zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu vyplýva, že v situáciách, kedy nie je možné identifikovať konečného užívateľa výhod, má byť takto zaregistrovaný vrcholový manažment spoločnosti. To môže najmä pri veľkých medzinárodných spoločnostiach zahŕňať okrem štatutárov často aj zamestnancov, ktorí sa im zodpovedajú. „V praxi to môžu byť napríklad aj riaditeľ oddelenia ľudských zdrojov alebo prevádzkový riaditeľ a treba zdôrazniť, že povinnosť registrácie týchto osôb ako konečných užívateľov výhod je určite kontroverzná. V legislatívnom procese sa momentálne nachádza aj novela zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorá prináša niekoľko zmien, napríklad v súvislosti s registráciou vrcholného manažmentu namiesto konečného užívateľa výhod“, doplnila D. Yoder.
Problémy môžu vzniknúť aj v prípade, keď veľkosť podielu spoločníka sama o sebe nezakladá povinnosť zaregistrovať ho ako konečného užívateľa výhod, ale takáto povinnosť môže vzniknúť v súvislosti s konaním viacerých spoločníkov v zhode. Predpokladom pre splnenie tejto povinnosti bude teda dôkladné posúdenie vlastníckych vzťahov a organizačnej štruktúry spoločností.