Európsky parlament schválil konečné znenie smernice, ktorá okrem iného zavádza minimálnu dĺžku otcovskej a neprenosnej rodičovskej dovolenky v celej Európskej únii (EÚ).
Smernica, na ktorej znení sa už poslanci neformálne dohodli s ministrami členských štátov a ktorú plénum schválilo, definuje minimálne požiadavky záväzné pre všetky krajiny EÚ. Nová právna úprava, reagujúc na spoločenské zmeny a dopyt, by mala umožniť otcom intenzívnejšie sa zapojiť do rodinného života a matkám skorší návrat do práce. Smernica by tiež mala prispieť k zrovnoprávneniu žien na pracovisku.
Nová legislatíva ukladá členským štátom prijať právne predpisy, ktorých súčasťou by mali byť minimálne tieto, členskými štátmi však rozšíriteľné, práva:
* Právo na minimálne desať pracovných dní otcovskej dovolenky v období po narodení dieťaťa, ktorá by mala byť platená minimálne na úrovni nemocenskej dávky, pre otcov alebo - pokiaľ to vnútroštátna legislatíva danej krajiny umožňuje - rovnocenných druhých rodičov.
* Právo na dva mesiace neprenosnej platenej rodičovskej dovolenky, ktoré by malo rodinám vytvoriť vhodné podmienky na vyváženejšie rozdelenie starostlivosti o dieťa .
* Právo na primeranú výšku príspevku počas minimálneho neprenosného obdobia rodičovskej dovolenky, ktorá by mala brať do úvahy stratu príjmu domácnosti a umožniť jej lepšie platenému členovi, ktorým je nezriedka muž, jej reálne využitie.
* Právo na päť dní opatrovateľskej dovolenky ročne pre zamestnancov poskytujúcich osobnú opateru rodinnému príslušníkovi alebo osobe žijúcej v spoločnej domácnosti, ktorá ju potrebuje z vážneho zdravotného alebo s vekom súvisiaceho dôvodu.
Schválený text zdôrazňuje, že ide o minimálnu harmonizáciu, a teda členské štáty so štedrejšími systémami rodičovskej dovolenky nemusia znižovať svoje štandardy. Za predpokladu, že všetky požiadavky zadefinované v novej smernici sú už súčasťou ich vnútroštátneho práva, môžu svoje systémy zachovať v nezmenenej forme.
Pracujúci rodičia a opatrovatelia by mali mať právo požiadať zamestnávateľa o úpravu rozvrhnutia svojho pracovného času, vrátane, pokiaľ je to možné, využitím inštitútov práce na diaľku či flexibilného pracovného času. Zamestnávatelia by pri posudzovaní žiadostí o flexibilnú organizáciu práce mali podľa poslancov zohľadňovať okrem vlastných zdrojov a prevádzkových kapacít aj potreby rodičov detí so zdravotným postihnutím alebo dlhodobou chorobou či potreby osamelých rodičov.
Schválená smernica vstúpi do platnosti dvadsať dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Členské štáty budú mať následne tri roky na transponovanie jej ustanovení do svojich vnútroštátnych predpisov.
