Ministerstvo životného prostredia vyhlási výberové konanie, do ktorého sa budú môcť prihlásiť len združenia a asociácie výrobcov nápojových obalov. Z prihlásených záujemcov odborná komisia vyberie jedného, ktorý by mal byť poverený vytvorením správcu. „Keďže nastavenie celého systému zálohovania je náročná úloha, správca bude potrebovať maximum času, aby mohol systém v roku 2022 spustiť. Dôležité tak je, aby výrobcovia začali s hľadaním partnerov, diskusiami o systéme zálohovania a prípravou projektu čo najskôr. Nájdenie širšej zhody medzi výrobcami bude pri výbere zakladateľa správcu obrovskou výhodou“, upozornil právnik Filip Hloušek. Podľa návrhu zákona ministerstvo zverejní výzvu na zapojenie sa do výberu správcu najneskôr 60 dní pred jeho uskutočnením, pričom záujemca sa musí prihlásiť najneskôr 30 dní pred výberom aj s vypracovaným projektom zálohovania. Prakticky tak má záujemca 30 dní na vypracovanie potrebnej dokumentácie. „Na prvý pohľad je zrejmé, že 30 dní na vypracovanie projektu zálohovania nie je dostatočná doba. Dnes nie je jasné, či dôjde k širšej zhode výrobcov, ktorí pôjdu do výberového konania spoločne alebo dôjde k súťaži niekoľkých projektov. Je však zrejmé, že si výrobcovia budú musieť pripraviť projekt v predstihu. Ak začnú neskoro, je možné, že sa na nastavení systému zálohovania nebudú môcť podieľať“, doplnil F. Hloušek.
V aktuálnom návrhu zákona sú nedostatky, ktoré môžu mať negatívny dopad na transparentnosť procesu výberu. Podľa úpravy dôjde k výberu správcu v rámci výberového konania odbornou komisiou. „Návrh však neupravuje spôsob zloženia komisie či množstvo jej členov, čo môže viesť k spochybneniu jej zloženia a odbornosti. Chýbajú aj podrobnejšie kritéria hodnotenia. Komisia má záujemcov a ich projekty hodnotiť bodovým systémom, avšak návrh neupravuje, aké kritériá bude zohľadňovať, a akú bodovú stupnicu použije. Pochybnosti vyvoláva aj fakt, že ministerstvo nemusí zverejniť projekt pre systém zálohovania, ktorý predložia záujemcovia a jeho hodnotenie. Netransparentný postup predstavuje riziko pre dôveryhodnosť výberového procesu, keďže nemusí byť zaručená kontrola zo strany verejnosti“, opísal nedostatky F. Hloušek. Dané nedostatky by sa však dali napraviť v rámci ďalšieho legislatívneho procesu. Ani absencia legislatívnej úpravy spomenutých faktorov nemusí byť nevyhnutne problémom, ak ministerstvo v praxi proaktívne pristúpi k zvýšeniu transparentnosti výberového procesu bez prinútenia zákonom.
