Podvody pri nákupoch patria podľa poradenskej firmy PwC dlhodobo k najčastejšie hláseným formám ekonomickej kriminality. Napriek tomu s nimi spoločnosti naďalej bojujú zastaranými spôsobmi. Spoliehajú sa predovšetkým na manuálnu kontrolu alebo v lepšom prípade na jednoduchý softvér, ktorý sleduje dodržiavanie istých pravidiel. K typickému podvodnému správaniu patria rôzne dohody a prepojenia medzi zamestnancami a dodávateľmi, ktorí tak získavajú neférovú výhodu počas tendra, alebo zámerné vystavovanie viacerých faktúr či opakované fakturovanie tých istých položiek. Častým podvodom, s ktorým sa stretlo až 37 % spoločností, je tiež snaha zamestnancov o preplácanie nenárokovateľných výdavkov, napríklad v súvislosti so služobnými cestami.
Pre podvodné správanie prichádza podľa prieskumu SAS viac ako štvrtina firiem každoročne o 10 až 150 tisíc eur, necelá pätina stráca do 10 tisíc eur a takmer 12 % v rozmedzí 150 až 400 tisíc eur. Nad túto hranicu priznáva straty 3,7 % respondentov. „Tieto čísla sú iba špičkou ľadovca. Podvody pri obstarávaní sa notoricky ťažko odhaľujú a merajú, preto je ich skutočný rozsah s najväčšou pravdepodobnosťou podceňovaný“, hovorí Richard Kraus. Mnohé firmy často netušia, o koľko peňazí vlastne prichádzajú. V prieskume to pripustilo 17 % respondentov.
Ak si firmy problém interných podvodov pripúšťajú, zvyčajne ich nevedia efektívne odhaľovať. V súvislosti s obstarávaním sa najčastejšie (44,5 %) spoliehajú na manuálnu formu monitoringu procesov. K ďalším často využívaným technikám patrí jednoduchá softvérová detekcia založená na sledovaní vopred definovaných pravidiel a štvrtina podnikov predpokladá, že o nezrovnalostiach budú informovať poctiví zamestnanci. Detailné analýzy dát dnes využíva na monitorovanie a predpovedanie možných nezrovnalostí a podozrivých udalostí v obstarávaní iba štvrtina spoločností. K hlavným bariéram pre použitie pokročilej analytiky pre prevenciu podvodov a chýb v obstarávaní a dodávateľsko-odberateľských vzťahoch sú náklady pre nasadenie takéhoto riešenia (32 %), nedostatok potrebných vedomostí zručností (30 %) a uprednostňovanie manuálnych procesov (27 %).
