Nová smernica vyžaduje plné informovanie pracovníkov o základných aspektoch ich zamestnania vrátane náplne práce, dátumu nástupu a dĺžky zamestnania, odmeny, štandardného pracovného dňa alebo referenčného počtu hodín v prípade nepredvídateľných pracovných časov, a to od prvého dňa výkonu povolania alebo najneskôr do siedmich dní od momentu nástupu.
Súčasťou smernice je súbor práv, ktoré sa vzťahujú na nové formy práce:
* Osobám pracujúcim na vyžiadanie by mala byť zabezpečená minimálna úroveň predvídateľnosti, napríklad prostredníctvom vopred stanovených referenčných hodín a dní. Pracovníci by mali mať právo odmietnuť pracovnú úlohu či zadanie mimo týchto vopred určených hodín, a to bez následkov. V prípade neskorého zrušenia pracovnej úlohy by tiež mali mať právo na kompenzáciu.
* Členské štáty by mali prijať opatrenia, ktoré by zabránili zneužívaniu pracovníkov, napríklad obmedziť využívanie a trvanie zmlúv na vyžiadanie alebo podobných pracovných zmlúv.
* Zamestnávatelia by nemali zakazovať, penalizovať alebo brániť pracovníkom zamestnať sa v iných spoločnostiach, pokiaľ budú prácu u nového zamestnávateľa vykonávať mimo pracovnej doby dohodnutej s prvým zamestnávateľom.
Dĺžka skúšobnej doby by mala byť vo všetkých členských štátoch obmedzená na maximálne šesť mesiacov, zároveň by však pri zmluvách na dobu určitú mala byť primeraná predpokladanému trvaniu zmluvy. Obnovenie kontraktu by zároveň nemalo viesť k novej skúšobnej dobe.
Odbornú prípravu, ktorá je nevyhnutná na vykonávanie pracovných úloh, bude pracovníkom poskytovať zamestnávateľ bezplatne a čas strávený na školeniach, ideálne v rámci pracovnej doby, sa bude považovaný za pracovný.
Konečný text smernice bude zaslaný na formálne schválenie Rade (ministrov) EÚ. Členské štáty budú mať následne tri roky na transpozíciu nových pravidiel do svojej vnútroštátnej legislatívy.
* Osobám pracujúcim na vyžiadanie by mala byť zabezpečená minimálna úroveň predvídateľnosti, napríklad prostredníctvom vopred stanovených referenčných hodín a dní. Pracovníci by mali mať právo odmietnuť pracovnú úlohu či zadanie mimo týchto vopred určených hodín, a to bez následkov. V prípade neskorého zrušenia pracovnej úlohy by tiež mali mať právo na kompenzáciu.
* Členské štáty by mali prijať opatrenia, ktoré by zabránili zneužívaniu pracovníkov, napríklad obmedziť využívanie a trvanie zmlúv na vyžiadanie alebo podobných pracovných zmlúv.
* Zamestnávatelia by nemali zakazovať, penalizovať alebo brániť pracovníkom zamestnať sa v iných spoločnostiach, pokiaľ budú prácu u nového zamestnávateľa vykonávať mimo pracovnej doby dohodnutej s prvým zamestnávateľom.
Dĺžka skúšobnej doby by mala byť vo všetkých členských štátoch obmedzená na maximálne šesť mesiacov, zároveň by však pri zmluvách na dobu určitú mala byť primeraná predpokladanému trvaniu zmluvy. Obnovenie kontraktu by zároveň nemalo viesť k novej skúšobnej dobe.
Odbornú prípravu, ktorá je nevyhnutná na vykonávanie pracovných úloh, bude pracovníkom poskytovať zamestnávateľ bezplatne a čas strávený na školeniach, ideálne v rámci pracovnej doby, sa bude považovaný za pracovný.
Konečný text smernice bude zaslaný na formálne schválenie Rade (ministrov) EÚ. Členské štáty budú mať následne tri roky na transpozíciu nových pravidiel do svojej vnútroštátnej legislatívy.
