Európska komisia zverejnila výsledky indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2019, ktorý monitoruje celkovú digitálnu výkonnosť Európy a sleduje pokrok krajín Európskej únie (EÚ), pokiaľ ide o ich digitálnu konkurencieschopnosť.
Krajiny, ktoré si v súlade so stratégiou EÚ pre jednotný digitálny trh stanovili ambiciózne ciele a prispôsobili im svoje investície, dosiahli v relatívne krátkom čase lepšie výsledky. To je jeden z hlavných záverov tohtoročného indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti. Skutočnosť, že najväčšie ekonomiky EÚ nepatria k digitálnym lídrom, však naznačuje, že pokiaľ má EÚ zostať na svetovej úrovni konkurencieschopná, musí sa rýchlosť digitálnej transformácie zvýšiť.
Ako je na tom Slovensko?
· Slovensko obsadilo 21. priečku z 28. krajín EÚ, ide o pokles o jedno miesto oproti minulému roku.
· Dobré výsledky v oblasti ľudského kapitálu (podiel obyvateľstva so základnými a pokročilými digitálnymi zručnosťami je vyšší ako priemer v EÚ), zlepšenie v oblasti prepojiteľností na internet, využívaní internetových služieb a verejných digitálnych služieb.
· Pripojenie na internet: Slovensko sa umiestnilo na 23. mieste, pokles o 1 miesto oproti 2018; nedošlo prakticky k žiadnemu pokroku, pokiaľ ide o pokrytie pevným širokopásmovým pripojením. Pripojených je 88 % domácností (predtým 89 %), čo je stále pod priemerom EÚ (97 %). Slovensko sa zlepšilo v oblasti rýchleho širokopásmového pokrytia (NGA) pripojením 86 % domácností (čo je nad priemerom EÚ, ktorý je 83%).
· Počet Slovákov, ktorí nikdy nepoužili internet, klesá (13%). V oblasti ľudského kapitálu je Slovensko na 18. mieste spomedzi krajín EÚ (skóre 44.2), čo je pod priemerom Únie (skóre 48,0). 60 % slovenských firiem uviedlo, že nedokáže obsadiť pracovné miesta, ktoré si vyžadujú odbornosť v oblasti ICT (priemer v EÚ je 53 %).
· Internetové obchody na nákup a predaj tovaru a služieb využíva na Slovensku čoraz viac ľudí, pričom takmer tri štvrtiny z nich sú zapojené do sociálnych sietí. V oblasti integrácie digitálnych technológií podnikmi skončilo Slovensko na 21. mieste spomedzi krajín EÚ. každá druhá firma na Slovensku disponuje veľmi nízkou mierou digitalizácie (52 % v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 46 %) a iba 13 % firiem je vysoko digitalizovaných (priemer EÚ 18 %).
· Slovensku sa dobre darí aj v ukazovateli otvorených údajov (Slovensko dosiahlo rekordné 8. miesto a prekročilo priemer EÚ) a zlepšuje sa v poskytovaní digitálnych verejných služieb pre podniky. V oblasti digitálnych verejných služieb je Slovensko na 21. mieste spomedzi krajín EÚ, čo je hlboko pod priemerom EÚ.
Závery DESI 2019 v rámci EÚ
· Pripojiteľnosť (konektivita) sa zlepšila, ale naďalej nepostačuje na riešenie čoraz náročnejších potrieb.
· Viac ako tretina ekonomicky aktívnych Európanov nemá základné digitálne zručnosti, aj keď väčšina pracovných miest si vyžaduje aspoň základné digitálne zručnosti a len 31 % má pokročilé zručnosti pri používaní internetu.
· 83 % Európanov surfuje na internete najmenej raz týždenne ( v roku 2017 to bolo 75) len 11 % obyvateľov EÚ nikdy nebolo online.
· Podniky čoraz viac využívajú digitálne technológie, ale elektronický obchod rastie pomaly.
· V uverejnenej hodnotiacej tabuľke digitálnej agendy týkajúcej sa žien sa uvádza, že krajiny EÚ, ktoré sú digitálne konkurencieschopné, sú aj lídrami v účasti žien na digitálnom hospodárstve. Avšak v sfére IKT pretrvávajú veľké nerovnosti medzi mužmi a ženami- ženy zarábajú v týchto odvetviach v priemere o 19% menej ako muži a tvoria len 17% odborníkov na IKT.
Ako je na tom Slovensko?
· Slovensko obsadilo 21. priečku z 28. krajín EÚ, ide o pokles o jedno miesto oproti minulému roku.
· Dobré výsledky v oblasti ľudského kapitálu (podiel obyvateľstva so základnými a pokročilými digitálnymi zručnosťami je vyšší ako priemer v EÚ), zlepšenie v oblasti prepojiteľností na internet, využívaní internetových služieb a verejných digitálnych služieb.
· Pripojenie na internet: Slovensko sa umiestnilo na 23. mieste, pokles o 1 miesto oproti 2018; nedošlo prakticky k žiadnemu pokroku, pokiaľ ide o pokrytie pevným širokopásmovým pripojením. Pripojených je 88 % domácností (predtým 89 %), čo je stále pod priemerom EÚ (97 %). Slovensko sa zlepšilo v oblasti rýchleho širokopásmového pokrytia (NGA) pripojením 86 % domácností (čo je nad priemerom EÚ, ktorý je 83%).
· Počet Slovákov, ktorí nikdy nepoužili internet, klesá (13%). V oblasti ľudského kapitálu je Slovensko na 18. mieste spomedzi krajín EÚ (skóre 44.2), čo je pod priemerom Únie (skóre 48,0). 60 % slovenských firiem uviedlo, že nedokáže obsadiť pracovné miesta, ktoré si vyžadujú odbornosť v oblasti ICT (priemer v EÚ je 53 %).
· Internetové obchody na nákup a predaj tovaru a služieb využíva na Slovensku čoraz viac ľudí, pričom takmer tri štvrtiny z nich sú zapojené do sociálnych sietí. V oblasti integrácie digitálnych technológií podnikmi skončilo Slovensko na 21. mieste spomedzi krajín EÚ. každá druhá firma na Slovensku disponuje veľmi nízkou mierou digitalizácie (52 % v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 46 %) a iba 13 % firiem je vysoko digitalizovaných (priemer EÚ 18 %).
· Slovensku sa dobre darí aj v ukazovateli otvorených údajov (Slovensko dosiahlo rekordné 8. miesto a prekročilo priemer EÚ) a zlepšuje sa v poskytovaní digitálnych verejných služieb pre podniky. V oblasti digitálnych verejných služieb je Slovensko na 21. mieste spomedzi krajín EÚ, čo je hlboko pod priemerom EÚ.
Závery DESI 2019 v rámci EÚ
· Pripojiteľnosť (konektivita) sa zlepšila, ale naďalej nepostačuje na riešenie čoraz náročnejších potrieb.
· Viac ako tretina ekonomicky aktívnych Európanov nemá základné digitálne zručnosti, aj keď väčšina pracovných miest si vyžaduje aspoň základné digitálne zručnosti a len 31 % má pokročilé zručnosti pri používaní internetu.
· 83 % Európanov surfuje na internete najmenej raz týždenne ( v roku 2017 to bolo 75) len 11 % obyvateľov EÚ nikdy nebolo online.
· Podniky čoraz viac využívajú digitálne technológie, ale elektronický obchod rastie pomaly.
· V uverejnenej hodnotiacej tabuľke digitálnej agendy týkajúcej sa žien sa uvádza, že krajiny EÚ, ktoré sú digitálne konkurencieschopné, sú aj lídrami v účasti žien na digitálnom hospodárstve. Avšak v sfére IKT pretrvávajú veľké nerovnosti medzi mužmi a ženami- ženy zarábajú v týchto odvetviach v priemere o 19% menej ako muži a tvoria len 17% odborníkov na IKT.
