Podľa údajov Európskej komisie zločinci ukradli za minulý rok 1,44 miliardy eur páchaním podvodov v oblasti bezhotovostných platieb. Medzi najčastejšie spôsoby patrí odčítanie údajov z karty pri platení bezkontaktne, zadávanie údajov z karty pri on-line nákupoch a tzv. phishing, teda vymáhanie údajov podvodnými správami.
Európskym občanom sa každý rok zašle približne 36 miliárd phishingových správ. Ide o činnosť, pri ktorej sa podvodník snaží neoprávnene získať od používateľov heslá, používateľské mená a ďalšie podrobnosti napríklad o platobných kartách. Problémom je aj nakupovanie cez internet. „V roku 2018 až 70 % Slovákov nakúpilo cez internet. V porovnaní s okolitými krajinami sme lídrami. Súvisí to aj s tým, že Slováci radi využívajú zľavy a tých ja na eshopoch veľa. Vlani minuli viac ako miliardu eur. Takmer 7 % všetkých platieb kartou sa uskutoční práve pri nákupe cez internet", uviedla Lenka Buchláková. Podľa nej je dôležité rozoznať nedôveryhodný web. Väčšinou sú to neaktívne webové stránky, ktoré aj podľa grafiky vyzerajú zastarané. Majú nefunkčné podstránky alebo obsahujú preklepy. Veľakrát im chýba bezpečnostný certifikát https, ktorý je na začiatku okienka s URL adresou. Zobraziť sa môže aj ako odomknutý zámok pri názve domény. Tieto stránky nemajú štandardné platobné brány.
„Akonáhle klient zistí neštandardnú operáciu na jeho účte, mal by hneď kontaktovať klientske centrum banky, kartu zablokovať a následne zadať reklamáciu. V prípade podozrenia na zneužitie platobnej karty na internete všetky reklamácie banky prešetrujú a posudzujú individuálne, nakoľko musia zohľadňovať aj pravidlá kartových spoločností. Záleží to aj od toho, o aký typ zneužitia ide, v niektorých prípadoch môžu mať klienti svoje peniaze naspäť už o niekoľko dní, pri tých komplikovanejších to môže byť však dlhšie", zdôrazňuje analytička. Bezkontaktné platobné karty v porovnaní s klasickými kartami neznamenajú pre klientov vyššie riziko. Práve naopak, keďže klient kartu pri platení nedáva z rúk, je v podstate nemožné, aby ju niekto počas platenia oskenoval. Navyše, pokiaľ by sa preukázalo, že karta bola zneužitá na bezkontaktnú platbu, banka klientovi vráti peniaze.
Európskym občanom sa každý rok zašle približne 36 miliárd phishingových správ. Ide o činnosť, pri ktorej sa podvodník snaží neoprávnene získať od používateľov heslá, používateľské mená a ďalšie podrobnosti napríklad o platobných kartách. Problémom je aj nakupovanie cez internet. „V roku 2018 až 70 % Slovákov nakúpilo cez internet. V porovnaní s okolitými krajinami sme lídrami. Súvisí to aj s tým, že Slováci radi využívajú zľavy a tých ja na eshopoch veľa. Vlani minuli viac ako miliardu eur. Takmer 7 % všetkých platieb kartou sa uskutoční práve pri nákupe cez internet", uviedla Lenka Buchláková. Podľa nej je dôležité rozoznať nedôveryhodný web. Väčšinou sú to neaktívne webové stránky, ktoré aj podľa grafiky vyzerajú zastarané. Majú nefunkčné podstránky alebo obsahujú preklepy. Veľakrát im chýba bezpečnostný certifikát https, ktorý je na začiatku okienka s URL adresou. Zobraziť sa môže aj ako odomknutý zámok pri názve domény. Tieto stránky nemajú štandardné platobné brány.
„Akonáhle klient zistí neštandardnú operáciu na jeho účte, mal by hneď kontaktovať klientske centrum banky, kartu zablokovať a následne zadať reklamáciu. V prípade podozrenia na zneužitie platobnej karty na internete všetky reklamácie banky prešetrujú a posudzujú individuálne, nakoľko musia zohľadňovať aj pravidlá kartových spoločností. Záleží to aj od toho, o aký typ zneužitia ide, v niektorých prípadoch môžu mať klienti svoje peniaze naspäť už o niekoľko dní, pri tých komplikovanejších to môže byť však dlhšie", zdôrazňuje analytička. Bezkontaktné platobné karty v porovnaní s klasickými kartami neznamenajú pre klientov vyššie riziko. Práve naopak, keďže klient kartu pri platení nedáva z rúk, je v podstate nemožné, aby ju niekto počas platenia oskenoval. Navyše, pokiaľ by sa preukázalo, že karta bola zneužitá na bezkontaktnú platbu, banka klientovi vráti peniaze.