Európska komisia prijala oznámenie a štyri správy, ktoré pomôžu európskym a vnútroštátnym orgánom lepšie zvládať riziká spojené s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. Smernice je nutné implementovať v plnej miere, a zároveň sa poukazuje aj na potrebu doriešiť viacero štrukturálnych nedostatkov, ktoré sprevádzajú vykonávanie pravidiel Európskej únie (EÚ) v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Oznámenie Smerom k lepšiemu vykonávaniu rámca EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu poskytuje prehľad štyroch správ. Nadnárodná správa o posudzovaní rizík obsahuje aktualizáciu odvetvových rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu (od roku 2017 Európska komisia prijíma túto správu každé dva roky). Stále pretrvávajú niektoré horizontálne nedostatky, najmä pokiaľ ide o anonymné výrobky, identifikáciu konečných užívateľov výhod a nové neregulované výrobky, ako sú virtuálne aktíva. Niektoré z nich sa budú riešiť prostredníctvom nadchádzajúcej transpozície piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí. Členské štáty ešte pritom ešte v plnej miere netransponovali štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí. V správe o posúdení nedávnych ostro sledovaných prípadov prania špinavých peňazí vo finančnom sektore a v správach o finančných spravodajských jednotkách a vzájomnom prepojení centralizovaných registrov bankových účtov sa analyzujú nedostatky súčasného dohľadu a spolupráce v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, ale zároveň sa navrhujú spôsoby ich riešenia.
Ukazuje sa, že:
- Banky vo viacerých analyzovaných prípadoch v skutočnosti nedodržiavali, alebo niekedy vôbec nesplnili požiadavky na boj proti praniu špinavých peňazí. Nemali zavedené riadne vnútorné mechanizmy na predchádzanie praniu špinavých peňazí a nezosúladili svoje politiky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu, keď mali riskantné obchodné modely. Zo zistení takisto vyplynulo, že medzi týmito politikami chýbala dostatočná koordinácia buď na úrovni jednotlivých subjektov, alebo na úrovni skupiny.
- Vnútroštátne orgány reagovali veľmi rozdielne, pokiaľ ide o včasnosť a účinnosť ich opatrení v oblasti dohľadu. Z hľadiska stanovovania priorít, zdrojov, odborných znalostí a dostupných nástrojov boli zistené značné rozdiely. Najmä v otázkach dohľadu nad bankovou skupinou mali orgány dohľadu sklony k tomu, že sa príliš spoliehali na rámec pre boj proti praniu špinavých peňazí hostiteľských členských štátov, čo narúšalo účinnosť opatrení v oblasti dohľadu v cezhraničných prípadoch na úrovni EÚ. Rozdelenie zodpovedností navyše viedlo k tomu, že spolupráca medzi orgánmi boja proti praniu špinavých peňazí, orgánmi prudenciálneho dohľadu, finančnými spravodajskými jednotkami a orgánmi presadzovania práva nebola účinná.
- Niektoré finančné spravodajské jednotky nie sú vzhľadom na svoj odlišný status, právomoci a organizáciu schopné získať prístup k relevantným informáciám (finančným a administratívnym informáciám a informáciám týkajúcim sa presadzovania práva) ani si ich vymieňať.
- Výmena informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami je naďalej nedostatočná a často je príliš pomalá.
- Nástroje IT: Finančné spravodajské jednotky navyše niekedy nemajú ani vhodné nástroje IT, aby dokázali účinne importovať a exportovať informácie do/zo siete FIU.net.
- Obmedzený rozsah pôsobnosti platformy finančných spravodajských jednotiek v EÚ, ktorá nemôže vydávať právne záväzné vzory, usmernenia a normy.
V správe o vzájomnom prepojení centralizovaných registrov bankových účtov sa uvádza niekoľko prvkov, ktoré treba zvážiť v prípade prepojenia registrov bankových účtov a systémov vyhľadávania údajov. Komisia navrhuje, že takýto systém by mohol byť prípadne decentralizovaným systémom so spoločnou platformou na úrovni EÚ. Na účely dosiahnutia takéhoto vzájomného prepojenia by bolo potrebné legislatívne opatrenie, ktoré by sa prijalo po konzultácii s vládami členských štátov, finančnými spravodajskými jednotkami, orgánmi presadzovania práva a úradmi pre vyhľadávanie majetku.
Oznámenie Smerom k lepšiemu vykonávaniu rámca EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu poskytuje prehľad štyroch správ. Nadnárodná správa o posudzovaní rizík obsahuje aktualizáciu odvetvových rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu (od roku 2017 Európska komisia prijíma túto správu každé dva roky). Stále pretrvávajú niektoré horizontálne nedostatky, najmä pokiaľ ide o anonymné výrobky, identifikáciu konečných užívateľov výhod a nové neregulované výrobky, ako sú virtuálne aktíva. Niektoré z nich sa budú riešiť prostredníctvom nadchádzajúcej transpozície piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí. Členské štáty ešte pritom ešte v plnej miere netransponovali štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí. V správe o posúdení nedávnych ostro sledovaných prípadov prania špinavých peňazí vo finančnom sektore a v správach o finančných spravodajských jednotkách a vzájomnom prepojení centralizovaných registrov bankových účtov sa analyzujú nedostatky súčasného dohľadu a spolupráce v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, ale zároveň sa navrhujú spôsoby ich riešenia.
- Banky vo viacerých analyzovaných prípadoch v skutočnosti nedodržiavali, alebo niekedy vôbec nesplnili požiadavky na boj proti praniu špinavých peňazí. Nemali zavedené riadne vnútorné mechanizmy na predchádzanie praniu špinavých peňazí a nezosúladili svoje politiky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu, keď mali riskantné obchodné modely. Zo zistení takisto vyplynulo, že medzi týmito politikami chýbala dostatočná koordinácia buď na úrovni jednotlivých subjektov, alebo na úrovni skupiny.
- Vnútroštátne orgány reagovali veľmi rozdielne, pokiaľ ide o včasnosť a účinnosť ich opatrení v oblasti dohľadu. Z hľadiska stanovovania priorít, zdrojov, odborných znalostí a dostupných nástrojov boli zistené značné rozdiely. Najmä v otázkach dohľadu nad bankovou skupinou mali orgány dohľadu sklony k tomu, že sa príliš spoliehali na rámec pre boj proti praniu špinavých peňazí hostiteľských členských štátov, čo narúšalo účinnosť opatrení v oblasti dohľadu v cezhraničných prípadoch na úrovni EÚ. Rozdelenie zodpovedností navyše viedlo k tomu, že spolupráca medzi orgánmi boja proti praniu špinavých peňazí, orgánmi prudenciálneho dohľadu, finančnými spravodajskými jednotkami a orgánmi presadzovania práva nebola účinná.
- Niektoré finančné spravodajské jednotky nie sú vzhľadom na svoj odlišný status, právomoci a organizáciu schopné získať prístup k relevantným informáciám (finančným a administratívnym informáciám a informáciám týkajúcim sa presadzovania práva) ani si ich vymieňať.
- Výmena informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami je naďalej nedostatočná a často je príliš pomalá.
- Nástroje IT: Finančné spravodajské jednotky navyše niekedy nemajú ani vhodné nástroje IT, aby dokázali účinne importovať a exportovať informácie do/zo siete FIU.net.
- Obmedzený rozsah pôsobnosti platformy finančných spravodajských jednotiek v EÚ, ktorá nemôže vydávať právne záväzné vzory, usmernenia a normy.
V správe o vzájomnom prepojení centralizovaných registrov bankových účtov sa uvádza niekoľko prvkov, ktoré treba zvážiť v prípade prepojenia registrov bankových účtov a systémov vyhľadávania údajov. Komisia navrhuje, že takýto systém by mohol byť prípadne decentralizovaným systémom so spoločnou platformou na úrovni EÚ. Na účely dosiahnutia takéhoto vzájomného prepojenia by bolo potrebné legislatívne opatrenie, ktoré by sa prijalo po konzultácii s vládami členských štátov, finančnými spravodajskými jednotkami, orgánmi presadzovania práva a úradmi pre vyhľadávanie majetku.