Rast v eurozóne bol v prvom štvrťroku tohto roku silnejší, než sa očakávalo, a to vďaka viacerým dočasným faktorom (mierna zima či oživenie predaja automobilov). K rastu prispeli aj opatrenia fiškálnej politiky, ktoré zvýšili disponibilný príjem domácností vo viacerých členských štátoch.
Krátkodobé vyhliadky pre európske hospodárstvo sú však poznačené vonkajšími faktormi. Prognóza rastu HDP eurozóny v roku 2019 zostáva nezmenená na úrovni 1,2 %, zatiaľ čo prognóza na rok 2020 sa mierne znížila na úroveň 1,4 %. Prognóza HDP pre Európsku úniu (EÚ) zostáva nezmenená na úrovni 1,4 % v roku 2019 a 1,6 % v roku 2020. Predpokladá sa, že rast HDP bude v roku 2020 vyšší, čiastočne v dôsledku vyššieho počtu pracovných dní. Hospodársky rast v Európe je naďalej poháňaný domácim dopytom, a to najmä spotrebou domácností, k čomu prispieva pretrvávajúci silný trh práce. HDP má podľa prognózy v tomto aj budúcom roku rásť vo všetkých členských štátoch EÚ, no rast bude výrazne silnejší v niektorých oblastiach (napr. v strednej a východnej Európe, na Malte a v Írsku) v porovnaní s inými (napr. Taliansko, Nemecko).
Prognózy celkovej inflácie v eurozóne a EÚ sa v tomto a budúcom roku znížili o 0,1 percentuálneho bodu, a to najmä v dôsledku nižších cien ropy a mierne slabšieho hospodárskeho výhľadu. Inflácia v eurozóne dosiahne podľa aktuálnych prognóz priemernú úroveň 1,3 % v roku 2019 aj v roku 2020, zatiaľ čo v EÚ má dosiahnuť v priemere 1,5 % v roku 2019 a 1,6 % v roku 2020.
Riziká pre globálny hospodársky výhľad sú naďalej výrazne previazané a sú prevažne negatívne - prehĺbená hospodárska konfrontácia medzi USA a Čínou spolu so zvýšenou neistotou spojenou s obchodnou politikou USA, napätie na Blízkom východe okrem toho zvyšuje potenciál výrazného nárastu cien ropy, na domácej pôde zostáva hlavným zdrojom neistoty brexit.
Hospodársky rast Slovenska zostáva naďalej silný, ale predpokladá sa jeho zmienenie z 4,1 % v roku 2018 na 3,6 % v roku 2019 a 3,3 % v roku 2020. Domáca spotreba v dôsledku silného rastu reálnych miezd a rastu zamestnanosti ostáva naďalej ťahúňom rastu. Napriek pretrvávajúcej neistote v obchodných vzťahoch, vývozy budú kvôli rastúcemu objemu automobilovej produkcie naďalej výrazným prispievateľom k hospodárskemu rastu. Inflácia, ktorá dosiahla v roku 2018 úroveň 2,5 % by mala mierne klesnúť na 2,4 % v 2019 a 2,3 % v 2020.
Prognózy celkovej inflácie v eurozóne a EÚ sa v tomto a budúcom roku znížili o 0,1 percentuálneho bodu, a to najmä v dôsledku nižších cien ropy a mierne slabšieho hospodárskeho výhľadu. Inflácia v eurozóne dosiahne podľa aktuálnych prognóz priemernú úroveň 1,3 % v roku 2019 aj v roku 2020, zatiaľ čo v EÚ má dosiahnuť v priemere 1,5 % v roku 2019 a 1,6 % v roku 2020.
Riziká pre globálny hospodársky výhľad sú naďalej výrazne previazané a sú prevažne negatívne - prehĺbená hospodárska konfrontácia medzi USA a Čínou spolu so zvýšenou neistotou spojenou s obchodnou politikou USA, napätie na Blízkom východe okrem toho zvyšuje potenciál výrazného nárastu cien ropy, na domácej pôde zostáva hlavným zdrojom neistoty brexit.
Hospodársky rast Slovenska zostáva naďalej silný, ale predpokladá sa jeho zmienenie z 4,1 % v roku 2018 na 3,6 % v roku 2019 a 3,3 % v roku 2020. Domáca spotreba v dôsledku silného rastu reálnych miezd a rastu zamestnanosti ostáva naďalej ťahúňom rastu. Napriek pretrvávajúcej neistote v obchodných vzťahoch, vývozy budú kvôli rastúcemu objemu automobilovej produkcie naďalej výrazným prispievateľom k hospodárskemu rastu. Inflácia, ktorá dosiahla v roku 2018 úroveň 2,5 % by mala mierne klesnúť na 2,4 % v 2019 a 2,3 % v 2020.