Prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo prinesie nové pracovné miesta a zmení štruktúru pracovného trhu, rozloženia pracovných miest a potrebných zručností. Podľa predpokladov by mal do roku 2030 vytvoriť ďalších 1,2 mil. pracovných miest v Európskej únii (EÚ) nad rámec 12 miliónov nových pracovných miest s ktorými sa už počíta. Zároveň sa ním obmedzí súčasná polarizácia pracovných miest spôsobená automatizáciou a digitalizáciou vytvorením pracovných miest na strednej úrovni odmeňovania a rozloženia zručností, najmä v stavebníctve a vo výrobných odvetviach.
Napriek tomu nebude vplyv takéhoto prechodu v jednotlivých krajinách a odvetviach rovnaký. Preto sa krajiny musia na prechod pripraviť, aby sa nezabudlo na ľudí, ktorí sú zamestnaní v odvetviach a regiónoch so stále vysokou spotrebou uhlíka. Kľúčové je dbať hneď od začiatku na sociálny rozmer napríklad opatreniami poskytujúcimi finančnú podporu počas prechodu alebo kombináciou vyššieho zdaňovania energií a ich redistribúcie. K jednoduchšiemu prechodu môže prispieť aj sociálny dialóg, do ktorého budú zapojení tak zamestnanci, ako aj zamestnávatelia.
Vo všeobecnosti z prieskumu vyplynulo, že ak chce EÚ aj naďalej hospodársky rásť, potrebuje investovať do zručností svojich ľudí a do inovácie. Najlepšie hospodárske výsledky v EÚ dosahujú práve firmy, ktoré čo najviac investujú do odbornej prípravy svojich zamestnancov a do skvalitňovania ich pracovných podmienok. Investície do zručností, kvalifikácií a formálnej odbornej prípravy dospelých v skutočnosti naozaj zvyšujú zamestnateľnosť ľudí, rast miezd a konkurencieschopnosť firiem. Prieskum ESDE tiež potvrdil, že sociálne investície (ako napr. dostupnosť zariadení ponúkajúcich starostlivosť o dieťa alebo jeho predškolské vzdelávanie) zvyšuje produktivitu práce a kvalitu života ľudí. Vďaka cenovo dostupnému a adekvátnemu bývaniu môžu Európania využiť svoj potenciál na trhu práce a nájsť si svoje miesto v spoločnosti.
Napriek tomu nebude vplyv takéhoto prechodu v jednotlivých krajinách a odvetviach rovnaký. Preto sa krajiny musia na prechod pripraviť, aby sa nezabudlo na ľudí, ktorí sú zamestnaní v odvetviach a regiónoch so stále vysokou spotrebou uhlíka. Kľúčové je dbať hneď od začiatku na sociálny rozmer napríklad opatreniami poskytujúcimi finančnú podporu počas prechodu alebo kombináciou vyššieho zdaňovania energií a ich redistribúcie. K jednoduchšiemu prechodu môže prispieť aj sociálny dialóg, do ktorého budú zapojení tak zamestnanci, ako aj zamestnávatelia.
Vo všeobecnosti z prieskumu vyplynulo, že ak chce EÚ aj naďalej hospodársky rásť, potrebuje investovať do zručností svojich ľudí a do inovácie. Najlepšie hospodárske výsledky v EÚ dosahujú práve firmy, ktoré čo najviac investujú do odbornej prípravy svojich zamestnancov a do skvalitňovania ich pracovných podmienok. Investície do zručností, kvalifikácií a formálnej odbornej prípravy dospelých v skutočnosti naozaj zvyšujú zamestnateľnosť ľudí, rast miezd a konkurencieschopnosť firiem. Prieskum ESDE tiež potvrdil, že sociálne investície (ako napr. dostupnosť zariadení ponúkajúcich starostlivosť o dieťa alebo jeho predškolské vzdelávanie) zvyšuje produktivitu práce a kvalitu života ľudí. Vďaka cenovo dostupnému a adekvátnemu bývaniu môžu Európania využiť svoj potenciál na trhu práce a nájsť si svoje miesto v spoločnosti.
