Takmer polovica Slovákov aktívnych na internete pozná pojem zdieľaná ekonomika, avšak nevedia presne, čo znamená. Za najužitočnejšie považujú Slováci všeobecne zdieľanie služieb pre každodenný život.
Podľa výskumu Nielsen Admosphere Slovakia (na vzorke 500 respondentov z aktívnej slovenskej internetovej populácie staršej ako 15 rokov) pojem zdieľaná ekonomika pozná 47 % internetových Slovákov, avšak nie sú si istí, čo presne znamená. Tí, ktorí naozaj vedia, čo sa zdieľanou ekonomikou myslí, tvorí dokopy iba 13 %. Vedľa týchto skupín s priepastným rozdielom je ešte skupina tých, ktorí tento pojem vôbec nepoznajú (40 %). Tieto odpovede korešpondujú s rovnakým výskumom realizovaným v Česku. Zo služieb zdieľanej ekonomiky vyberali slovenskí respondenti tie, ktoré sú podľa nich najužitočnejšie. Za takéto služby označili hlavne ubytovanie - krátkodobé či dlhodobé (35 %); požičiavanie vecí, ako je náradie, technika, nástroje a rôzne pomôcky na cestovanie a turistiku (30 %); potom prepravu zásielok, vecí a nábytku (27 %) alebo služby v domácnosti, ako remeselnícke práce a upratovanie (27 %). Internetoví Slováci, ktorí už majú so zdieľanými službami skúsenosť, pravidelne využívajú predovšetkým zdieľané ubytovanie; alternatívne taxi služby typu Uber, Taxify/Bolt; prepravu zásielok, vecí a nábytku a spolujazdu. Naopak medzi tie služby, ktoré respondenti nevyužívajú a ani ich neplánujú využiť, patria najviac venčenie a stráženie domácich zvierat; požičiavanie peňazí (prostredníctvom služby typu Zonky); stráženie detí; alebo taktiež zdieľanie kancelárií.
Veľká časť slovenskej internetovej populácie (42 %) uvádza, že služby zdieľanej ekonomiky síce nevyužíva, avšak radi by ich využili v budúcnosti. Zhruba tretina naopak tvrdí, že služby zdieľanej ekonomiky nevyužíva a ani to neplánuje (29 %). Výrazne viac sa tak vyjadrili ľudia so základným a stredným vzdelaním bez maturity oproti ostatným vzdelanostným kategóriám. Približne tretinu potom spoločne tvoria ľudia, ktorí tieto služby využili alebo využívali v minulosti (19 %), a takí, ktorí ich aktívne využívajú aj dnes (11 %). Týka sa to viacej žien a ľudí s vyšším vzdelaním. Svoju skúsenosť hodnotí viac než polovica (58 %) týchto respondentov ako skôr pozitívnu a približne štvrtina (23 %) ako veľmi pozitívnu. Zvyšok opýtaných má neutrálny postoj (18 %). Negatívnu skúsenosť nedeklaroval nikto z týchto opýtaných.
Môžeme pozorovať určité rozdiely v porovnaní s českými výsledkami rovnakého výskumu: medzi Čechmi je napríklad viac tých, ktorí tieto služby nevyužívajú a ani sa ich využiť nechystajú (45 %). Menší záujem Čechov o zdieľanú ekonomiku je vidieť taktiež z počtu respondentov, ktorí tieto služby zatiaľ nevyužívajú, avšak radi by to skúsili v budúcnosti: je ich 34 %, teda o 8 % menej ako na Slovensku. Ohľadom vnímania zdieľanej ekonomiky zastávajú internetoví Slováci aj Česi rovnaký všeobecný postoj, ktorý najlepšie vystihuje tento výrok: sú služby, pri ktorých zdieľanie oceňujú, ale sú aj služby, ktorých zdieľanie považujú za negatívne (25 % Slovákov a 22 % Čechov).
Podľa výskumu Nielsen Admosphere Slovakia (na vzorke 500 respondentov z aktívnej slovenskej internetovej populácie staršej ako 15 rokov) pojem zdieľaná ekonomika pozná 47 % internetových Slovákov, avšak nie sú si istí, čo presne znamená. Tí, ktorí naozaj vedia, čo sa zdieľanou ekonomikou myslí, tvorí dokopy iba 13 %. Vedľa týchto skupín s priepastným rozdielom je ešte skupina tých, ktorí tento pojem vôbec nepoznajú (40 %). Tieto odpovede korešpondujú s rovnakým výskumom realizovaným v Česku. Zo služieb zdieľanej ekonomiky vyberali slovenskí respondenti tie, ktoré sú podľa nich najužitočnejšie. Za takéto služby označili hlavne ubytovanie - krátkodobé či dlhodobé (35 %); požičiavanie vecí, ako je náradie, technika, nástroje a rôzne pomôcky na cestovanie a turistiku (30 %); potom prepravu zásielok, vecí a nábytku (27 %) alebo služby v domácnosti, ako remeselnícke práce a upratovanie (27 %). Internetoví Slováci, ktorí už majú so zdieľanými službami skúsenosť, pravidelne využívajú predovšetkým zdieľané ubytovanie; alternatívne taxi služby typu Uber, Taxify/Bolt; prepravu zásielok, vecí a nábytku a spolujazdu. Naopak medzi tie služby, ktoré respondenti nevyužívajú a ani ich neplánujú využiť, patria najviac venčenie a stráženie domácich zvierat; požičiavanie peňazí (prostredníctvom služby typu Zonky); stráženie detí; alebo taktiež zdieľanie kancelárií.
Veľká časť slovenskej internetovej populácie (42 %) uvádza, že služby zdieľanej ekonomiky síce nevyužíva, avšak radi by ich využili v budúcnosti. Zhruba tretina naopak tvrdí, že služby zdieľanej ekonomiky nevyužíva a ani to neplánuje (29 %). Výrazne viac sa tak vyjadrili ľudia so základným a stredným vzdelaním bez maturity oproti ostatným vzdelanostným kategóriám. Približne tretinu potom spoločne tvoria ľudia, ktorí tieto služby využili alebo využívali v minulosti (19 %), a takí, ktorí ich aktívne využívajú aj dnes (11 %). Týka sa to viacej žien a ľudí s vyšším vzdelaním. Svoju skúsenosť hodnotí viac než polovica (58 %) týchto respondentov ako skôr pozitívnu a približne štvrtina (23 %) ako veľmi pozitívnu. Zvyšok opýtaných má neutrálny postoj (18 %). Negatívnu skúsenosť nedeklaroval nikto z týchto opýtaných.
Môžeme pozorovať určité rozdiely v porovnaní s českými výsledkami rovnakého výskumu: medzi Čechmi je napríklad viac tých, ktorí tieto služby nevyužívajú a ani sa ich využiť nechystajú (45 %). Menší záujem Čechov o zdieľanú ekonomiku je vidieť taktiež z počtu respondentov, ktorí tieto služby zatiaľ nevyužívajú, avšak radi by to skúsili v budúcnosti: je ich 34 %, teda o 8 % menej ako na Slovensku. Ohľadom vnímania zdieľanej ekonomiky zastávajú internetoví Slováci aj Česi rovnaký všeobecný postoj, ktorý najlepšie vystihuje tento výrok: sú služby, pri ktorých zdieľanie oceňujú, ale sú aj služby, ktorých zdieľanie považujú za negatívne (25 % Slovákov a 22 % Čechov).