Slováci mesačne vynakladajú najviac finančných prostriedkov na bývanie. Výdavky na bývanie, vodu, elektrinu a plyn zhltnú až vyše štvrtinu z rozpočtu priemernej slovenskej domácnosti. Druhou najnákladnejšou zložkou sú potraviny a nealkoholické nápoje, na ktoré vynakladajú 17 % z celkových výdavkov domácnosti.
Podľa analytičky Lenky Buchlákovej zvyšujúce sa ceny energií sa podpisujú pod to, že medziročne musia Slováci minúť viac peňazí práve na bývanie. Ročný účet priemernej štvorčlennej rodiny porastie v tomto roku o desiatky eur. Za plyn si priplatí od 11 do 50 eur ročne, za teplo približne 22 eur, elektrina vytiahne z peňaženiek od 7 do 80 eur za rok a drahšia voda zvýši ročné výdavky približne o 9 eur.
Najmenej peňazí sa dáva na vzdelávanie, a to len 2 % z celkových mesačných výdavkov. Podobný trend však možno badať naprieč európskymi krajinami. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat najviac míňajú Európania práve na bývanie (24,5 %), nasleduje doprava (13 %) a potraviny a nealkoholické nápoje (12,2 %), výdavky v reštauráciách a hoteloch (8,8 %) a na rekreáciu a kultúru (8,5 %). Zaujímavosťou je, že na Slovensku výdavky na bývanie zaznamenali v rámci 28 krajín Európskej únie jeden z najvyšších nárastov. Ešte v roku 2007 boli na úrovni 14 %. Najviac za desať rokov narástli výdavky na bývanie aj vo Fínsku (+4,8 %), Portugalsku (+ 3,8 %), Holandsku (+ 3,7 %), Írsku (+3,5 %), Bulharsku (+3,4 %) a Španielsku (+ 3 %). „Nie je prekvapením, že vzhľadom na životný štýl, práve Španieli míňajú spomedzi krajín EÚ najviac peňazí v reštauráciách a baroch, a to až 15 % z ich celkových mesačných výdavkov. Najmenej je to v Rumunsku, a to necelé 2 %, čo, samozrejme, súvisí s finančnou situáciou v krajine", dopĺňa analytička.
Podľa analytičky Lenky Buchlákovej zvyšujúce sa ceny energií sa podpisujú pod to, že medziročne musia Slováci minúť viac peňazí práve na bývanie. Ročný účet priemernej štvorčlennej rodiny porastie v tomto roku o desiatky eur. Za plyn si priplatí od 11 do 50 eur ročne, za teplo približne 22 eur, elektrina vytiahne z peňaženiek od 7 do 80 eur za rok a drahšia voda zvýši ročné výdavky približne o 9 eur.
Najmenej peňazí sa dáva na vzdelávanie, a to len 2 % z celkových mesačných výdavkov. Podobný trend však možno badať naprieč európskymi krajinami. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat najviac míňajú Európania práve na bývanie (24,5 %), nasleduje doprava (13 %) a potraviny a nealkoholické nápoje (12,2 %), výdavky v reštauráciách a hoteloch (8,8 %) a na rekreáciu a kultúru (8,5 %). Zaujímavosťou je, že na Slovensku výdavky na bývanie zaznamenali v rámci 28 krajín Európskej únie jeden z najvyšších nárastov. Ešte v roku 2007 boli na úrovni 14 %. Najviac za desať rokov narástli výdavky na bývanie aj vo Fínsku (+4,8 %), Portugalsku (+ 3,8 %), Holandsku (+ 3,7 %), Írsku (+3,5 %), Bulharsku (+3,4 %) a Španielsku (+ 3 %). „Nie je prekvapením, že vzhľadom na životný štýl, práve Španieli míňajú spomedzi krajín EÚ najviac peňazí v reštauráciách a baroch, a to až 15 % z ich celkových mesačných výdavkov. Najmenej je to v Rumunsku, a to necelé 2 %, čo, samozrejme, súvisí s finančnou situáciou v krajine", dopĺňa analytička.