V priemysle pracuje takmer tretina Slovákov, vďaka čomu sa Slovensko zaradilo na druhé miesto európskeho rebríčka. Predbehlo nás jedine susedné Česko, kde priemysel zamestnáva až 36,5 % pracujúceho obyvateľstva. Tretia priečka patrí našim severným susedom z Poľska, kde v priemysle pracuje 31,3 % obyvateľov. Môžeme teda povedať, že krajiny V4 skutočne patria medzi priemyselné krajiny EÚ. Mierne zaostáva jedine Maďarsko, keďže v priemyselných odvetviach je zamestnaných „len“ 27 % ľudí. V Európskej únii pracuje v priemysle zhruba pätina zamestnancov. Tento európsky priemer je teda výrazne nižší ako podiel na Slovensku. Popredné priečky rebríčka obsadili nové členské krajiny únie s ekonomikou zameranou na priemysel. A aj zamestnanosť v priemysle je v nových členských krajinách vyššia. Naopak vo vyspelejších krajinách západnej Európy je zamestnanosť v priemysle nižšia a vyšší podiel má zamestnanosť v službách.
Pre všetky krajiny EÚ ale platí, že sektor služieb zamestnáva väčšinu obyvateľstva. V európskej 28- čke pracuje v službách v priemere až 74 % zamestnancov. U nás je tento podiel „len“ na úrovni 65,4 %. Najviac, až takmer 84 % pracujúcich v odvetviach služieb, nájdeme v Holandsku. Nasleduje Británia s podielom cca 82 % a 80 %-nú hranicu prekročilo aj Belgicko, Malta, Francúzsko, Luxembursko či Dánsko. Slovensko, podobne ako ďalší noví členovia únie, sa nachádza na spodku rebríčka čo sa zamestnanosti v službách týka. Podobne je na tom aj Maďarsko, ČR či Poľsko. Najnižší podiel ľudí pracujúcich v službách je v rámci EÚ v Rumunsku, a to len 47 %. Práve Rumunsko je krajinou, kde stále veľa obyvateľov pracuje v poľnohospodárstve. Spomedzi krajín EÚ je tento podiel v Rumunsku najvyšší – až 23 %. Dvojciferné úrovne dosahuje podiel obyvateľov pracujúcich v poľnohospodárstve jedine v spomínanom Rumunsku, v Bulharsku (takmer 18 %) a v Grécku (cca 11 %). V ostatných krajinách je zamestnanosť v poľnohospodárstve výrazne nižšia. Najnižšia je vo vyspelých západných krajinách – v Luxembursku len 0,8 % zamestnancov pracuje v poľnohospodárskych odvetviach, v Británii a Belgicku 1,2 % a v Nemecku 1,4 %.
Priemysel u nás vytvára až 35 % hrubej pridanej hodnoty (HPH). Aj pri tomto ukazovateli v priemysle sme sa umiestnili na čele európskeho rebríčka. Slovensku totiž patrí s podielom 35 % HPH vytvorenej v priemysle tretia priečka. Vďačíme za to samozrejme hlavne automobilovému priemyslu a výrobe počítačov a elektroniky. Pred nami sa umiestnilo jedine ČR s podielom 35,8 % a Írsko (39,3 %). Opäť platí, že hrubá pridaná hodnota vytvorená priemyselníkmi, je vyššia hlavne v nových krajinách únie. Vo vyspelejších ekonomikách je podiel HPH v priemysle na nižších úrovniach. Tak napríklad v takom Luxembursku je to len cca 12 % a na Malte a Cypre zhruba 14 %. Vo Francúzsku, Holandsku či Británii je tento podiel zhruba pätinový. Rovnako ako v prípade zamestnanosti, aj v prípade HPH platí, že v krajinách únie je hrubá pridaná hodnota tvorená hlavne sektorom služieb. Lebo sú to práve služby, ktoré tvoria drvivú väčšinu hospodárstva vyspelých ekonomík. V Luxembursku, na Malte a na Cypre je to až viac než 84 %, vo Francúzsku či v Británii služby tvoria cca 80 % HPH. Ale napríklad Nemecko je taktiež výrazne priemyselnou krajinou, keďže služby tvoria „len“ 68 % HPH a na priemysel pripadá 31 % hrubej pridanej hodnoty.
Priemysel u nás vytvára až 35 % hrubej pridanej hodnoty (HPH). Aj pri tomto ukazovateli v priemysle sme sa umiestnili na čele európskeho rebríčka. Slovensku totiž patrí s podielom 35 % HPH vytvorenej v priemysle tretia priečka. Vďačíme za to samozrejme hlavne automobilovému priemyslu a výrobe počítačov a elektroniky. Pred nami sa umiestnilo jedine ČR s podielom 35,8 % a Írsko (39,3 %). Opäť platí, že hrubá pridaná hodnota vytvorená priemyselníkmi, je vyššia hlavne v nových krajinách únie. Vo vyspelejších ekonomikách je podiel HPH v priemysle na nižších úrovniach. Tak napríklad v takom Luxembursku je to len cca 12 % a na Malte a Cypre zhruba 14 %. Vo Francúzsku, Holandsku či Británii je tento podiel zhruba pätinový. Rovnako ako v prípade zamestnanosti, aj v prípade HPH platí, že v krajinách únie je hrubá pridaná hodnota tvorená hlavne sektorom služieb. Lebo sú to práve služby, ktoré tvoria drvivú väčšinu hospodárstva vyspelých ekonomík. V Luxembursku, na Malte a na Cypre je to až viac než 84 %, vo Francúzsku či v Británii služby tvoria cca 80 % HPH. Ale napríklad Nemecko je taktiež výrazne priemyselnou krajinou, keďže služby tvoria „len“ 68 % HPH a na priemysel pripadá 31 % hrubej pridanej hodnoty.
