Svet veľmi rýchlo napreduje smerom k digitalizácii a mobilite služieb, pričom viaveré priemyselné odvetvia a domácnosti sa vo veľkej miere spoliehajú na automatizáciu a využívanie robotických systémov. Podľa niektorých odhadov sa tento prienik robotických systémov stane štandardom v bohatých domácnostiach už do roku 2040. V súčasnosti je väčšina týchto robotických systémov vo fáze akademického výskumu a je preto príliš skoro na to diskutovať o začlenení opatrení týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti. Avšak výskum spoločnosti Kaspersky a Univerzity v Gente odhalil a priniesol nový a neočakávaný rozmer rizika v súvislosti s robotikou. V prvom rade ide o sociálny dopad a vplyv na správanie ľudí, v druhom rade ide o potenciálne nebezpečenstvo a nové možnosti útoku, ktoré so sebou robotika prináša.
Výskum bol zameraný na vplyv špecifického sociálneho robota, ktorý bol navrhnutý a naprogramovaný na vzájomnú interakciu s človekom s využitím ľudských komunikačných prvkov, akými sú reč alebo neverbálna komunikácia, s počtom približne 50 účastníkov. Za predpokladu, že sociálne roboty môžu byť napadnuté hackermi, a že útočník v tomto prípade prevzal nad robotom kontrolu, výskum odhalil potenciálne bezpečnostné riziká súvisiace s týmto robotom, ktorý aktívne ovplyvňuje používateľov, aby podnikli určité kroky, vrátane:
· Sprístupnenia priestorov, ktoré sú v režime obmedzeného prístupu. Robot bol umiestnený v blízkosti zabezpečeného vchodu do multifunkčnej budovy v centre belgického mesta Gent, pričom žiadal zamestnancov, aby ich mohol nasledovať cez vchodové dvere. Za normálnych okolností je prístup do týchto priestorov možný len priložením karty na prístupovú čítačku pri dverách. Počas experimentu síce nie všetci pracovníci vyhoveli požiadavke robota, ale až 40 % z nich robotovi dvere otvorilo a umožnilo mu vstúpiť do zabezpečeného priestoru. Keď však robot vystupoval ako poslíček pre donášku pizze, pričom držal krabicu od medzinárodne známej donáškovej služby, personál pohotovo úlohu robota prijal a zdalo sa, že aj v menšej miere spochybňoval jeho prítomnosť či dôvody na vstup do zabezpečeného priestoru.
· Získavania citlivých informácií. Druhá časť štúdie bola zameraná na získanie osobných údajov, ktoré by sa štandardne používali na obnovu hesla (vrátane dátumu narodenia, značky prvého vlastného auta či obľúbenej farby, atď.). Opäť bol použitý sociálny robot, ktorý v tomto prípade pozval ľudí na priateľskú konverzáciu. Od všetkých účastníkov, s výnimkou jedného, sa robotovi podarilo získať osobné údaje rýchlosťou približne jeden údaj za minútu.
