V roku 2018 vývoz z EÚ a dovoz z krajín, s ktorými máme podpísané obchodné dohody, dosiahli pozitívny vývoj, keď bol zaznamenaný pokračujúci rast na úrovni 2 % resp. 4,6 %, pričom silný rast zaznamenal najmä vývoz agropotravinových výrobkov. Rastúca sieť obchodných dohôd EÚ vytvára hospodárske príležitosti pre pracovníkov v celej Európe. Na vývoz do krajín mimo EÚ je naviazaných viac ako 36 miliónov pracovných miest. EÚ zaznamenala pri obchode s tovarom s krajinami, ktoré sú partnermi v obchodných dohodách, prebytok vo výške 84,6 miliardy eur, v porovnaní s jej celkovým obchodným deficitom vo výške približne 24,6 miliardy eur so zvyškom sveta.
Zo správy za rok 2018 pri pohľade na konkrétne sektory zahrnuté v dohodách vyplýva:
- Vývoz agropotravinových výrobkov z EÚ do krajín, ktoré sú obchodnými partnermi, v porovnaní s predchádzajúcim rokom naďalej rástol a zaznamenal celkový nárast o 2,2 %. Vývoz agropotravinových výrobkov do Južnej Kórey zaznamenal nárast o 4,8 %. Za zmienku stojí aj vývoz agropotravinových výrobkov do Gruzínska, Moldavska a na Ukrajina, ktorý v porovnaní s rokom 2017 narástol o 11 %.
- Vývoz priemyselných výrobkov EÚ celkovo narástol o 2 %, pričom výraznejší nárast zaznamenal chemický sektor (2,5 %), sektor nerastov (6 %) a základných kovov (4,4 %).
Napríklad pri pohľade na jednu z nedávnych obchodných dohôd sa v správe uvádza, že v prvom celom kalendárnom roku (2018) vykonávania obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou:
- bilaterálny obchod s tovarom vzrástol o 10,3 % a obchodný prebytok EÚ s Kanadou sa zvýšil o 60 %,
- vývoz tovaru z EÚ do Kanady sa zvýšil o 15 % (alebo 36 miliárd eur v dodatočných príjmoch z vývozu), najmä v prípade sektorov, v ktorých boli dovozné clá predtým vysoké, ako napríklad lieky (nárast o 29 %), stroje (16 %) alebo organické chemikálie (77 %),
- vývoz agropotravinových výrobkov (celkovo 9 % z celkového vývozu EÚ) z EÚ do Kanady narástol o 7 %.
Okrem toho po intenzívnych rokovaniach v spoločných výboroch vytvorených na základe rôznych obchodných dohôd viacero partnerských krajín zrušilo prekážky obchodu, čo umožnilo viacerým spoločnostiam z EÚ plne využívať výhody, ktoré tieto dohody ponúkajú. Napríklad dánski a holandskí poľnohospodári budú môcť vyvážať hovädzie mäso do Južnej Kórey, zatiaľčo Poľsko a Španielsko budú môcť vyvážať hydinové mäso do Južnej Afriky.
V správe sa skúma aj vplyv ustanovení zahrnutých do osobitných kapitol o „obchode a udržateľnom rozvoji“, ktoré sú súčasťou všetkých moderných obchodných dohôd EÚ. Tieto kapitoly sa zameriavajú na spoluprácu s obchodnými partnermi pri vykonávaní medzinárodných pravidiel týkajúcich sa práce a životného prostredia, ako sa uvádzajú v mnohostranných dohodách o životnom prostredí alebo dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP). Nedávne úspechy dosiahnuté pred nadobudnutím platnosti príslušných dohôd zahŕňajú ratifikáciu dohovoru MOP č. 98 o právach na organizáciu a kolektívne vyjednávanie zo strany Mexika a Vietnamu. Okrem toho dohody s Vietnamom, Japonskom, Singapurom, Mercosurom a Mexikom zahŕňajú posilnené záväzky na účinné vykonávanie Parížskej dohody o zmene klímy. EÚ v roku 2018 a 2019 v rámci svojich obchodných dohôd prijala aj niekoľko opatrení na presadzovanie práva, okrem iného v súvislosti s pracovnými normami. Okrem iných príkladov požiadala EÚ o zvolanie výboru po tom, ako Južná Kórea neratifikovala dohovory MOP o právach pracovníkov, najmä o slobode združovania a kolektívnom vyjednávaní. V správe sa však zdôrazňuje aj potreba zvýšiť úsilie, spoločne s členskými štátmi a zainteresovanými stranami, zamerané na posilnenie informovanosti o možnostiach, ktoré obchodné dohody ponúkajú, ako aj zintenzívniť opatrenia na presadzovanie práva, aby dohody priniesli zamýšľané výsledky.
EÚ má v súčasnosti najväčšiu obchodnú sieť na svete. Tvorí ju 41 obchodných dohôd uzavretých so 72 krajinami. Typy obchodných dohôd EÚ zahŕňajú:
- dohody „prvej generácie“, vyjednané pred rokom 2006, ktoré sa zameriavajú na odstránenie ciel,
- dohody „druhej generácie“, ktoré zasahujú do nových oblastí vrátane práv duševného vlastníctva, služieb a udržateľného rozvoja,
- prehĺbené a komplexné zóny voľného obchodu (DCFTA), ktoré vytvárajú silnejšie hospodárske väzby medzi EÚ a jej susednými krajinami,
- dohody o hospodárskom partnerstve zamerané na rozvojové potreby afrického, karibského a tichomorského regiónu.