Rozpočet EÚ na rok 2020 je pre úniu poslednou príležitosťou, aby sa priblížila k splneniu politických záväzkov stanovených na roky 2013-2020 vrátane plnenia cieľa EÚ v oblasti klímy, uvádza sa v uznesení. Budúcoročný rozpočet by mal zároveň predznamenať priority dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021-2027, známeho tiež aj ako Viacročný finančný rámec (VFR). Parlament v porovnaní s pôvodným návrhom z dielne Európskej komisie požaduje zvýšenie plánovaných výdavkov na opatrenia v oblasti klímy o dve miliardy eur. Poslanci tiež požadujú navýšenie prostriedkov určených na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) o 363 miliónov eur a na mobilitu v rámci programu Erasmus+ o 123 miliónov eur. Viac financií by sa podľa poslancov malo vynaložiť aj na podporu malých a stredných podnikov, digitalizáciu, opatrenia v oblasti migrácie a zahraničnú politiku EÚ - vrátane rozvojovej a humanitárnej pomoci.
Parlamentom schválený rozpočet počíta so záväzkami na úrovni 171 miliárd eur, čo predstavuje nárast o približne 2,7 miliárd eur v porovnaní s predloženým návrhom Európskej komisie. Ide o sumu, ku ktorej vynaloženiu sa EÚ zaviaže na budúci rok, avšak realizácia samotných investícií môže prebiehať aj v ďalších rokoch, nakoľko financovanie mnohých projektov a programov je viacročné. V oblasti platobných rozpočtových prostriedkov počíta rozpočet so sumou 159 miliárd eur. Ide o platby, ktoré budú realizované iba v roku 2020. Týkajú sa projektov a programov, ktoré sa začali skôr a ich financovanie bude prebiehať aj na budúci rok, ako aj tých, ktoré sa spustia a budú financované až na budúci rok.
Plenárnym hlasovaním začne plynúť trojtýždňové zmierovacie obdobie medzi EP a Radou, v rámci ktorého by mali vyjednávači oboch inštitúcií dosiahnuť dohodu na konečnej verzii budúcoročného rozpočtu. Tú by mohli následne, počas plenárneho zasadnutia v dňoch 25. - 28. novembra, schváliť poslanci a podpísať predseda EP. Ak sa poslancom a ministrom nepodarí dospieť k dohode, Európska komisia bude nútená predložiť nový návrh budúcoročného rozpočtu.
Približne 93% rozpočtových prostriedkov EÚ smeruje naspäť do štátov, regiónov a obcí, k občanom, farmárom, výskumným pracovníkom a študentom, k mimovládnym organizáciám či podnikom.
Rozpočet EÚ je svojim spôsobom unikátny. Na rozdiel od vnútroštátnych rozpočtov, ktoré z veľkej časti slúžia na financovanie verejných služieb a systémov sociálneho zabezpečenia, rozpočet EÚ je v prvom rade investičným rozpočtom. Od vnútroštátnych rozpočtov sa odlišuje aj tým, že nemôže byť deficitný.
