Veľa ľudí má roky napísané jedno CV, ktoré len aktualizuje o posledné pracovné pozície či absolvované kurzy, až keď CV potrebuje použiť. To je podľa kariérnych poradcov chyba. „Na CV sa môžeme dívať ako na reklamný leták – skutočne povie o pracovníkovi všetko, aby si ho zamestnávateľ dokázal predstaviť? Vrátane jeho vízií, talentu, osobnosti? Každé CV by malo byť zostavené na mieru danej situácii, univerzálny životopis neexistuje a mať ho napísaný ešte skôr, než poznáme jeho adresáta, nemôže byť produktívne. Kvalitné CV by malo poskytovať veľmi konkrétne informácie, aké máme zručnosti, ako sme ich získali, čo sme v práci zvládli, a pokiaľ si svoje portfólio nedopĺňame priebežne, môžeme jednoducho na relevantné veci pre dané CV a ponuku pozície zabudnúť. V opačnom prípade stačí len vybrať a zdôrazniť to najdôležitejšie v kontexte dopytujúcej sa firmy“, vysvetľuje kariérna koučka Petra Drahoňovská. Informácie z papierového životopisu si dnes väčšina personalistov overuje a dopĺňa na internete. Vďaka sociálnym sieťam, názorom, komentárom, fotografiám a ďalším informáciám, ktoré človek zdieľa on-line, si dokážu preveriť nielen pracovné skúsenosti a schopnosti, ale aj osobnosť uchádzača, ktorá sa vo výberových konaniach dostáva do popredia záujmu. „Životopis je vnímaný len ako jeden z podkladov pre ďalšie rokovania. Čím ďalej, tým viac sa posudzuje osobnosť človeka, jeho zručnosti sa učiť, pružne reagovať na zmeny, prispôsobovať sa, tzv. byť agilný a v neposlednom rade dôveryhodnosť a spoľahlivosť. Sú to veci, ktoré z životopisu nevyčítate, z digitálnej stopy, ktorú človek zanecháva na internete, a z osobného stretnutia s kandidátom už zvyčajne áno“, myslí si Valery Senichev. Nevyvíjajú sa len firmy a štýly náboru zamestnancov, ale je možné sledovať aj rad nových trendov pri životopisoch.
Pracovné skúsenosti by mali byť v CV rozpísané, nestačí uviesť len meno firmy a pozíciu. Popisy praxe by sa mali orientovať na výsledky, na čom sa uchádzač podieľal, za čo mal zodpovednosť. Rovnako je takto možné rozpísať aj detaily formálneho štúdia, aké predmety a vyučujúcich uchádzač mal, alebo pri vlastných projektoch či absolvovaných kurzoch a workshopoch, ktoré sú k ponúkanej pozícii relevantné. Obzvlášť, ak meníme odbor, je potrebné načrtnúť smer, kam a prečo chcem presmerovať svoje ďalšie profesijné kroky. Schopnosti a zručnosti uchádzača sa vyplatí vypichnúť už v úvodnej časti CV. Často sa teraz využíva forma prvého odstavca, ktorý slúži ako zhrnutie toho najdôležitejšieho – úspechy, vízie a profesijné ciele. „Hlavne nezostávať pri klišé typu: viem pracovať v tíme, som flexibilný a rád sa učím nové veci, popisnejšie sú príklady z praxe, čo človek zvládol, čo ho zocelilo. V CV majú svoje miesto aj záľuby, ktoré dokreslia osobnosť. Stereotypné ‚mám rád kultúru, šport, čítanie‘ ale popíšte konkrétne, ako ‚cvičím jogu, čítam severské detektívky a zaujímam sa o francúzsku kinematografiu‘, aby nešlo o frázy, ale o predstavenie sa. Pokiaľ zostanete pri všeobecnom popise, tak ako všetky ostatné sekcie ani táto nemá výpovednú hodnotu. Rovnako si už človek v sekcii IT zručností nevystačí so strohým ‚Word, Excel‘. Takmer každý má dnes z práce skúsenosť s viacerými operačnými systémami, mnoho ľudí vie pracovať pomerne pokročilo s editormi fotografií, videí, zvuku, so sociálnymi sieťami. Jazykovú vybavenosť je žiaduce popísať objektívnejšie než ‚začiatočník alebo A2‘ a doplniť, či v jazyku komunikujete denne, občas, ste schopní viesť míting s klientom či prednášať“, doplnila poradkyňa.
