Kupujúci si pri M&A transakciách vyberajú podniky, do ktorých budú vstupovať podľa assetov, know-how alebo uzavretých kontraktov. Počas prechodného obdobia (v angl. Interim Period) však môže dôjsť ku zásadným zmenám ovplyvňujúcich celkovú hodnotu nadobúdaného podniku. Kupujúci môže vykonávať nad podnikom ale iba také úkony, ktoré sú potrebné na zachovanie jeho hodnoty: dohliadať nad zachovaním obchodného smerovania podniku, hlavných zmlúv, zabrániť prevodu patentov alebo iných práv duševného vlastníctva, a to formou veto práva alebo udelenia predchádzajúceho súhlasu kupujúceho s niektorými transakciami.
Prečo je rozsah oprávnení kupujúceho vôbec dôležitý a prečo je potrebné ho limitovať? Jozef Boledovič upozorňuje na pravidlá hospodárskej súťaže, podľa ktorých pri transakciách povinne oznámených Protimonopolnému úradu SR (prípadne inej kompetentnej súťažnej autority) kupujúci môže vykonávať kontrolu (teda rozhodujúci vplyv nad podnikom) až po tom, ako nadobudne súhlas súťažných autorít. V prevažnej väčšine prípadov platí, že počas celého prechodného obdobia kupujúci takýto súhlas ešte nemá. Oprávnenia kupujúceho preto musia byť len v rozsahu potrebnom na zachovanie hodnoty podniku a tak, aby kupujúcemu nedávali možnosť nad ním vykonávať kontrolu - rozhodujúci vplyv.
Ak kupujúci prekročí svoje oprávnenia do takej miery, že nad nadobúdaným podnikom začne vykonávať rozhodujúci vplyv pred nadobudnutím súhlasu súťažných autorít, môže ísť o tzv. gun-jumping. A nasledovať môžu výrazné finančné pokuty pre dotknuté podniky, prípadne povinnosť obnovenia hospodárskej súťaže – napríklad spätným prevodom podniku.
