SR: Slováci sú chlebovým národom

Až dve tretiny z nás raňajkujú chlieb a pečivo. Hoci chlieb konzumuje 98,6 % našej populácie, mnohí sa prikláňajú k zdravej výžive, a tento trend sa prejavuje aj v ich vnímaní a záujme o pekárenské výrobky. V rebríčku obľúbenosti vedie pšenično-ražný chlieb s 32 %, nasleduje celozrnné pečivo doplnené celozrnných chlebom. 

Posledných pár rokov rastie aj záujem o kváskový chlieb a pečivo a ich ručné spracovanie. Dopyt je aj po špeciálnych chleboch a špeciálnych múkach. Za špeciálne alebo alternatívne chleby a pečivo môžeme považovať všetky s pridanou hodnotou alebo také, ktoré v nás evokujú návrat k tradíciám. Plnozrnné, cereálne, kváskové, proteínové alebo bezéčkové chleby poskytujú konzumentovi rôzne benefity, akými sú vyšší obsah vlákniny, vitamínov, minerálnych látok, proteínov alebo minimalizácia konzervantov. Jedným z dôvodov neustále rastúcej obľúbenosti týchto druhov chleba a pečiva môže byť podľa zistení BILLA jednoducho spestrenie jedálnička. Rastie však aj skupina ľudí, ktorá sa orientuje výhradne na takýto typ chlebov, napríklad športovci, ľudia vyznávajúci zdravý a moderný životný štýl a samozrejme tí, ktorí ho uprednostňujú zo zdravotného hľadiska a konkrétnej diagnózy.

Pre ľudí trpiacich intoleranciou na lepok či laktózu sa vyrábajú kvalitné bezgluténové chleby a pečivo, ktoré neobsahujú laktózovú či inú alergénnu zložku. Na výrobu takýchto chlebov sa používajú múky z alternatívnych plodín alebo ich zmesí, napríklad pohánková, amarantová, ryžová, ovsená, šošovicová či hrachová. Špeciálnou kategóriou sú bielkovinové pekárenské výrobky, ktoré sa nazývajú aj večerné. Majú vyšší obsah bielkovín a ich energetická hodnota je nižšia ako u sacharidov a preto sa odporúčajú konzumovať podvečer.

Na základe reprezentatívneho prieskumu BILLA na vzorke 500 respondentov si zhruba jeden z desiatich Slovákov dokonca pripravuje chlieb sám doma.