Každoročný Deň bez dlhov sa toho roku opäť koná v Českej republike a na Slovensku 15. novembra. Organizátor, spoločnosť KRUK opäť nadviazala spoluprácu so starostami piatich slovenských obcí s vysokým počtom zadlžených obyvateľov. Z pravidelných analýz spoločnosti vyplýva, že priemerná výška dlhu slovenských dlžníkov je 860 eur, zatiaľ čo v roku 2017 dosahovala úroveň 800 eur.
Naďalej platí, že častejšie a viac si požičiavajú muži (56 % dlžníkov s priemerným dlhom viac ako 950 eur), zatiaľ čo Slovenky v priemere dlžia necelých 760 eur. Najviac dlžníkov (21 % z celého Slovenska s priemerným dlhom necelých 730 eur) pochádza z Banskobystrického kraja, kde si zároveň ľudia požičiavajú najmenšie sumy, nasleduje Nitriansky kraj (18 % dlžníkov, priemerný dlh 830 eur) a Košický kraj (14 % dlžníkov, priemerný dlh 830 eur). V priemere najvyššie záväzky majú dlžníci z Bratislavy (1 130 eur), ktorí tvoria 8 % všetkých slovenských dlžníkov.
V obciach Prešovského, Banskobystrického, Košického a Nitrianskeho kraja sa vo štvrtok 14. novembra a v stredu 20. a 27. novembra otvoria kontaktné miesta, na ktorých sa občania, ktorí majú problémy so splácaním dlhov, môžu zdarma poradiť s odborníkmi o tom, ako majú riešiť svoju zložitú finančnú situáciu. V Košiciach a Prešove sa tiež uskutoční prednáška pre verejnosť na tému, ako dostať pod kontrolu svoje financie. Všetky informácie sú k dispozícii na stránkach nasedlhy.sk. Poradenské služby možno využiť aj na bezplatnej telefónnej linke 0800 223 322.
Medzinárodný Deň bez dlhov začala spoločnosť KRUK organizovať už pred jedenástimi rokmi v Poľsku. Postupne sa rozšíril do Rumunska, Českej republiky a na Slovensko. Na Slovensku sa Deň bez dlhov koná už siedmykrát. „Na kontaktných miestach v Košiciach, Prešove, Rimavskej Sobote, Hodejove a Nových Zámkoch budú pripravení odborníci, ktorí zhodnotia finančnú situáciu zadlžených osôb s ohľadom na ich príjmy a záväzky, ktoré musia splácať. Výsledkom bude konkrétny plán, ako postupovať krok za krokom, kde obmedziť náklady, ako zohnať ďalší zdroj príjmov alebo ako rozložiť záväzky na dlhšie časové obdobie. Základom je ale vždy komunikácia s veriteľom a realistický pohľad na vlastné finančné možnosti. Kontaktné miesta navštevujú nielen tí, ktorí majú problémy s dlhmi, ale napríklad aj matky – samoživiteľky, ktoré vo svojom rozpočte bojujú o každú korunu. Často radíme aj osobám v dôchodkovom veku. Výnimkou nie sú ani klienti s vysokými dlhmi a exekúciami alebo ľudia, ktorí si požičali peniaze pre niekoho iného a ten prestal svoje záväzky splácať“, upresnila Jaroslava Palendalová.
Medzinárodný Deň bez dlhov začala spoločnosť KRUK organizovať už pred jedenástimi rokmi v Poľsku. Postupne sa rozšíril do Rumunska, Českej republiky a na Slovensko. Na Slovensku sa Deň bez dlhov koná už siedmykrát. „Na kontaktných miestach v Košiciach, Prešove, Rimavskej Sobote, Hodejove a Nových Zámkoch budú pripravení odborníci, ktorí zhodnotia finančnú situáciu zadlžených osôb s ohľadom na ich príjmy a záväzky, ktoré musia splácať. Výsledkom bude konkrétny plán, ako postupovať krok za krokom, kde obmedziť náklady, ako zohnať ďalší zdroj príjmov alebo ako rozložiť záväzky na dlhšie časové obdobie. Základom je ale vždy komunikácia s veriteľom a realistický pohľad na vlastné finančné možnosti. Kontaktné miesta navštevujú nielen tí, ktorí majú problémy s dlhmi, ale napríklad aj matky – samoživiteľky, ktoré vo svojom rozpočte bojujú o každú korunu. Často radíme aj osobám v dôchodkovom veku. Výnimkou nie sú ani klienti s vysokými dlhmi a exekúciami alebo ľudia, ktorí si požičali peniaze pre niekoho iného a ten prestal svoje záväzky splácať“, upresnila Jaroslava Palendalová.
Naďalej platí, že častejšie a viac si požičiavajú muži (56 % dlžníkov s priemerným dlhom viac ako 950 eur), zatiaľ čo Slovenky v priemere dlžia necelých 760 eur. Najviac dlžníkov (21 % z celého Slovenska s priemerným dlhom necelých 730 eur) pochádza z Banskobystrického kraja, kde si zároveň ľudia požičiavajú najmenšie sumy, nasleduje Nitriansky kraj (18 % dlžníkov, priemerný dlh 830 eur) a Košický kraj (14 % dlžníkov, priemerný dlh 830 eur). V priemere najvyššie záväzky majú dlžníci z Bratislavy (1 130 eur), ktorí tvoria 8 % všetkých slovenských dlžníkov.