Za posledných päť rokov (obdobie 2014 - 2018) spotreba antibiotík na Slovensku klesla, v roku 2018 pripadalo na jedného obyvateľa približne 0,9 balenia antibiotík ročne. Celkovo sa minulý rok predpísalo 4,2 milióna receptov a vydalo 4, 8 milióna balení antibiotík. V roku 2014 pripadali na jedno dieťa vo veku 0 až do 9 rokov viac než dve balenia antibiotík ročne, v roku 2018 kleslo toto číslo pod dve balenia antibiotík ročne. Deti a mládež vo veku 10 až 19 rokov spotrebujú tiež výrazne viac antibiotík ako slovenskí pacienti v iných vekových kategóriách. V roku 2018 pripadalo na túto vekovú skupinu viac ako jedno balenie antibiotík ročne, ale i tu vidieť klesajúcu tendenciu.
Spotreba antibiotík sa od okresu k okresu líši. Medzi okresy s vyššou ako 30-percentnou spotrebou antibiotík v porovnaní s celoslovenským priemerom patria Medzilaborce, Námestovo, Stará Ľubovňa a Tvrdošín. Najvyššia spotreba antibiotík v roku 2018 bola v okrese Medzilaborce, kde na obyvateľa pripadalo viac ako 1,3 balenia antibiotík ročne. Najnižšia spotreba antibiotík bola v roku 2018 v okrese Košice – okolie, kde na jedného pacienta pripadalo približne 0,40 balenia antibiotík. Výrazne nízka preskripcia antibiotík oproti slovenskému priemeru je aj v okresoch Krupina, Senec a Gelnica.
Na stanovenie vhodnej liečby je veľmi dôležité CRP vyšetrenie, keďže je to diagnostický marker pre diferencovanie vírusovej infekcie od baktériovej. Od 1. januára 2011 tak majú byť ambulancie všeobecných lekárov povinne vybavené prístrojmi na stanovenie CRP. Toto testovanie v ambulanciách sa však ešte stále nevyužíva ako bežná vyšetrovacia metóda, o čom svedčia zaznamenané štatistiky. V roku 2018 bolo predpísaných 4.219.709 receptov na antibiotiká, zaznamenaných však bolo len 2673 CRP testov vykonaných v deň predpisu receptu. Do tohto počtu sa nezarátali CRP testy, ktoré si pacienti hradili sami.
Na základe rezistencie na antibiotickú liečbu, ktorá ma stúpajúci charakter, musia aj zdravotnícke zariadenia väčšmi dbať na zvýšenie obozretného používania antibiotík. „Najväčší problém spôsobuje rezistencia proti antibiotikám v nemocniciach, najmä na oddeleniach intenzívnej medicíny. Ak nezačneme antibiotiká používať obozretne, v roku 2050 môže celosvetovo v dôsledku rezistencie proti antibiotikám umrieť až 10 miliónov ľudí. Aj preto vláda SR schválila v januári 2019 Národný plán kontroly infekčných ochorení“, upozorňuje prof. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD.
