V prípade návrhov rozpočtových plánov Nemecka, Írska, Grécka, Cypru, Litvy, Luxemburska, Malty, Holandska a Rakúska sa dospelo k záveru, že sú pre rok 2020 v súlade s Paktom stability a rastu. Pri návrhoch rozpočtových plánov Estónska a Lotyšska komisia usúdila, že sú pre rok 2020 vo všeobecnosti v súlade s Paktom stability a rastu. Vykonávanie návrhov rozpočtových plánov môže viesť v prípade Lotyšska k určitej odchýlke od strednodobého rozpočtového cieľa a v prípade Estónska k určitej odchýlke od postupu úprav smerom k tomuto cieľu.
Pri návrhoch rozpočtových plánov Belgicka, Španielska, Francúzska, Talianska, Portugalska, Slovinska, Slovenska a Fínska však hrozí v roku 2020 riziko nesúladu s Paktom stability a rastu. Po vykonaní plánov týchto členských štátov by mohla vzniknúť značná odchýlka od postupu úprav smerom k dosiahnutiu ich príslušných strednodobých cieľov.V prípade Belgicka, Španielska, Francúzska a Talianska sa zároveň predpokladá nedodržanie referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu.
Celkovo sa očakáva, že v roku 2020 sa počet členských štátov, ktoré dosiahnu alebo prekročia svoj strednodobý rozpočtový cieľ, zvýši oproti roku 2019 zo šesť na deväť. Komisia predpokladá, že súhrnný štrukturálny deficit eurozóny sa v roku 2020 zvýši o 0,2 % potenciálneho HDP (na úroveň –1,1 %), čo poukazuje na vo všeobecnosti neutrálne zámery fiškálnej politiky. Toto zvýšenie štrukturálneho salda je spôsobené najmä expanzívnymi fiškálnymi politikami, ktoré sú prognózované v členských štátoch s fiškálnym priestorom, predovšetkým v Holandsku a v menšej miere v Nemecku (0,6 % a 0,4 % potenciálneho HDP) a predpokladaným zvýšením štrukturálneho deficitu Talianska (0,3 % potenciálneho HDP). Celkovo sú fiškálne politiky v celej eurozóne naďalej nedostatočne diferencované. Členské štáty s fiškálnym priestorom uplatňujú expanzívne fiškálne politiky a mali by byť pripravené pokračovať vo využívaní svojho fiškálneho priestoru. Na druhej strane obavy vyvoláva nedostatočná konsolidácia v krajinách, ktoré majú problémy spojené s udržateľnosťou.
Pri návrhoch rozpočtových plánov Belgicka, Španielska, Francúzska, Talianska, Portugalska, Slovinska, Slovenska a Fínska však hrozí v roku 2020 riziko nesúladu s Paktom stability a rastu. Po vykonaní plánov týchto členských štátov by mohla vzniknúť značná odchýlka od postupu úprav smerom k dosiahnutiu ich príslušných strednodobých cieľov.V prípade Belgicka, Španielska, Francúzska a Talianska sa zároveň predpokladá nedodržanie referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu.
Celkovo sa očakáva, že v roku 2020 sa počet členských štátov, ktoré dosiahnu alebo prekročia svoj strednodobý rozpočtový cieľ, zvýši oproti roku 2019 zo šesť na deväť. Komisia predpokladá, že súhrnný štrukturálny deficit eurozóny sa v roku 2020 zvýši o 0,2 % potenciálneho HDP (na úroveň –1,1 %), čo poukazuje na vo všeobecnosti neutrálne zámery fiškálnej politiky. Toto zvýšenie štrukturálneho salda je spôsobené najmä expanzívnymi fiškálnymi politikami, ktoré sú prognózované v členských štátoch s fiškálnym priestorom, predovšetkým v Holandsku a v menšej miere v Nemecku (0,6 % a 0,4 % potenciálneho HDP) a predpokladaným zvýšením štrukturálneho deficitu Talianska (0,3 % potenciálneho HDP). Celkovo sú fiškálne politiky v celej eurozóne naďalej nedostatočne diferencované. Členské štáty s fiškálnym priestorom uplatňujú expanzívne fiškálne politiky a mali by byť pripravené pokračovať vo využívaní svojho fiškálneho priestoru. Na druhej strane obavy vyvoláva nedostatočná konsolidácia v krajinách, ktoré majú problémy spojené s udržateľnosťou.
