„Príchod štvrtej priemyselnej revolúcie predstavuje riziko aj príležitosť v jednotlivých krajinách sveta. Globálne je automatizáciou ohrozené jedno zo šiestich stredne kvalifikovaných pracovných miest. Slovensko je ohrozené najviac, čo je spôsobené hlavne tým, že máme veľa nízko kvalifikovaných pracovníkov v priemysle, ktorí môžu byť ľahko nahraditeľní strojmi“, uviedla analytička Lenka Buchláková. Najmenej ohrozené krajiny sú Nový Zéland, kde je ohrozených len 39 % súčasných pracovných pozícií, nasleduje Nórsko (40 %), Fínsko (41 %) či USA (41 %). Medzi ďalšie patria Švédsko (43 %), Holandsko (44 %) alebo Belgicko (46 %). Robotizácia ohrozuje asi 49 % ľudí v strednej triede v Rakúsku, v Nemecku približne 54 % a napríklad vo Francúzsku 51 %. „Viaceré výskumy ukázali, že práve stredná a východná Európa bude najviac ohrozená robotizáciou. Aktuálny výskum však potvrdil, že z okolitých krajín je pre nás robotizácia najväčším strašiakom. V susednom Česku ohrozuje ani nie približne polovicu súčasných pracovných miest, napríklad v Poľsku je to 52 percent“, doplnila Buchláková.
Stredná trieda reagovala na predchádzajúce priemyselné revolúcie získaním nových zručností, diverzifikáciou a inováciou a v konečnom dôsledku sa dostavila vyššia prosperita. Ukazuje sa, že nové technológie zlepšujú kvalitu života, zvyšujú bezpečnosť a vytvárajú nové príležitosti pre služby vrátane sociálnej starostlivosti. Zaniknú len nízkokvalifikované pozície. Pribudnú však sofistikovanejšie, na ktoré sa budú musieť zamestnanci preškoliť. Ide napríklad o obsluhu strojov. V nasledujúcich rokoch budú firmami žiadané najmä počítačové znalosti zamestnancov. Do popredia sa dostávajú vyššie IT znalosti, dokonca až na programátorskej úrovni. Prostredníctvom počítačov sa budú čoraz viac obsluhovať rôzne databázy a vykonávať analytická činnosť či diagnostika.
Napriek tomu, že obyvatelia stredoeurópskeho regiónu bohatnú, len 15 % respondentov v Prosperity reporte uviedlo, že im ich súčasný príjem umožňuje komfortný život. Najviac starostí ľuďom spôsobujú rastúce ceny, predovšetkým ceny bývania a takisto vyhliadky na budúce zamestnanie. Nelichotivú situáciu v tomto smere potvrdzuje štatistika miery chudoby medzi pracujúcimi ľuďmi. Nerovnosť príjmov na hranici chudoby a priemerných príjmov máme na Slovensku na úrovni viac ako šiestich percent. Na druhej strane, napríklad každý piaty zamestnanec v Rumunsku (18,9 %) sa pohybuje v porovnaní s priemernou mzdou v ekonomike na hranici chudoby, v Česku je tento pomer druhý najnižší v Európe (3,8 %). Vôbec najmenší nerovnosť v porovnaní príjmov na hranici chudoby a priemerných príjmov vykazuje Fínsko (3,1 %). Slovensko sa tak stále nemôže radiť medzi krajiny, kde distribúcia príjmov je relatívne rovnomerne rozložená medzi všetky príjmové skupiny obyvateľov a z celkového rastu prosperity tak neťaží väčšina obyvateľov.
Prieskum zrealizovala spoločnosť IMAS International počas septembra 2019 prostredníctvom telefonických rozhovorov na reprezentatívnej vzorke 500 respondentov vo veku nad 15 rokov.
