Trend: On-line porovnávanie v mobiloch

Čo nie je na internete, pre mnohých kupujúcich ako keby ani neexistovalo. Ponuka s využitím on-line prezentácie už nie je len doménou bežného spotrebného tovaru, ale je kľúčovým aj pri predaji automobilov.

V poslednom období výrazne pribúda počet ľudí, ktorí si vyhľadávajú  prostredníctvom mobilných zariadení ojazdené automobily. Napr. mesačná návštevnosť webových stránok AAA AUTO z mobilov v krajinách Vyšehradskej štvorky sa spolu blíži k hranici dva a pol milióna. Najviac mesačných návštev bolo v Českej republike (1.240.597), potom nasleduje Slovensko (761.070), tretie je Poľsko (386.081), ktoré už predbehlo v tomto ukazovateli Maďarsko (334.940). Práve v Poľsku návštevnosť vzrástla najviac zo všetkých spomínaných krajín, pričom medziročne predstavuje tento nárast až 136 %. V Českej republike a v Maďarsku sa rast pohybuje zhodne na úrovni 54 %, na Slovensku je to nárast o 46 %.

 „V dnešnej dobe patrí webová prezentácia k strategickým nástrojom každej spoločnosti. S príchodom smartfónov sme sa zamerali aj na previazanosť hlavného webu s mobilnou verziou. Ide o službu pre našich zákazníkov, ktorí sa vďaka tomu môžu rýchlejšie a pohodlnejšie zorientovať v ponuke. Väčšina ľudí si takto vyberie svoje auto a potom to buď konzultujú s operátormi kontaktného centra spoločnosti alebo rovno navštívia najbližšiu pobočku“, vysvetľuje Karolína Topolová.

Na Slovensku aj v susednej Českej republike sú v smartfónoch dlhodobo najvyhľadávanejšími ojazdenými vozidlami Škodovky pred Volswagenmi. V Maďarsku sú to zase autá značiek Opel a taktiež Volkswagen, ktoré si tento rok vymenili prvú a druhú pozíciu z vlaňajška. Aj v Poľsku sú najvyhľadávanejšími modely od Opla, no na druhom mieste sú tu autá značky Suzuki.

Aktuálne: Slováci očakávajú zvýšené výdavky a nie sú spokojní so mzdou

Traja z desiatich Slovákov vstupujú do roku 2019 s tým, že ich čakajú výrazne vyššie výdavky na potraviny, služby či úhradu energií. Ďalších viac ako 40 % očakáva aspoň mierne zvýšenie takýchto nákladov. Tretina Slovákov by aktuálne na pokrytie všetkých potrieb požadovala navyše oproti svojim príjmom sumu od 150 do 300 eur. 

Približne pätine opýtaných chýba viac ako 300 eur. S tým súvisia aj nároky Slovákov na výšku svojich zárobkov. Dve tretiny ľudí totiž uviedli, že nie sú spokojní so súčasnou výškou svojho platu a 45 % očakáva v tomto roku jeho zvýšenie. Vyplýva to z prieskumu agentúry STEM/MARK pre spoločnosť Home Credit. „Zvýšené mesačné výdavky na chod domácností, samozrejme, znamenajú väčší tlak na rodinné rozpočty, čo však mnohým finančne veľmi nevychádza. Ako nám ukázali výsledky prieskumu, deväť z desiatich opýtaných by aktuálne potrebovalo na pokrytie všetkých potrieb nejaké peniaze navyše", komentuje výsledky prieskumu analytik trhu Jaroslav Ondrušek.

S vyššími výdavkami a plánovaním budúcnosti idú ruka v ruke aj očakávania v oblasti zárobkov. Dve tretiny Slovákov sa v prieskume vyjadrili, že nie sú spokojní s výškou svojej mzdy. Tretine z nich by stačilo zvýšenie mesačného zárobku o sumu do 100 eur. Sedem percent opýtaných čaká zvýšenie mzdy o viac ako 150 eur a päť percent ľudí v rozmedzí od 100 do 150 eur. Veľa Slovákov v roku 2019 plánuje rôzne väčšie investície, predovšetkým do vybavenia domácností. Za nábytok, teda napríklad novú sedačku, posteľ, stôl či skriňu plánuje takmer 40 % ľudí v roku 2019 minúť sumu do 1000 eur. Do spotrebičov, ako sú práčka, chladnička, mraznička alebo rúra na pečenie, chce 27 % opýtaných investovať v priebehu roka do 500 eur, ďalších 12 % od 500 do 1000 eur. Nemalé prostriedky však Slováci hodlajú minúť aj na oddych a zábavu. Tretina z nich má v pláne minúť na dovolenky čiastku od 500 do 1500 eur. Každý piaty si vystačí aj so sumou do 500 eur. Sú však aj takí, ktorí minú na dovolenky oveľa viac. Sedem percent opýtaných má na to rozpočet od 1500 do 3000 eur a dve percentá dokonca viac ako 3000. „Keď sa pozrieme na to, z akých zdrojov chcú ľudia investície do domácností, ale aj do oddychu uhrádzať, väčšina to plánuje vykrývať najmä z vlastných úspor. Nasledujú pôžičky z banky alebo nebankovej spoločnosti a na treťom mieste je to potom požičiavanie si peňazí od rodiny alebo priateľov", uzatvára Ondrušek.

EU: Regulácia kryptoaktív

Regulačné orgány Európskej únie (EÚ) od roku 2013 varujú investorov, že môžu zaznamenať veľké straty, ak vložia svoje peniaze do digitálnych mien, akými sú bitcoin alebo ethereum, alebo kúpia virtuálne mince v rámci nejakej prvotnej ponuky (ICO), ktorými firmy získavajú peniaze výmenou za digitálne tokeny.

Kurz bitcoinu vyskočil koncom roka 2017 takmer až na 20.000 USD (17.460 eur), odvtedy však už stratil tri štvrtiny hodnoty. Celková hodnota kryptomien sa približne pred rokom dostala až na 830.000 miliárd USD, aktuálne sa pohybuje na úrovni okolo 130.000 miliárd USD. European Banking Authority (EBA)  vo svojej správe o kryptoaktívach uviedla, že tie vo väčšine prípadov nespadajú do rámca finančných pravidiel Európskej únie, a preto je ťažké načrtnúť ich detailnejší obraz. Regulačné orgány EÚ však identifikovali finančné inštitúcie, ktoré priamo vlastnia kryptoaktíva, obchodujú s nimi, poskytujú úvery, pričom ako zábezpeku akceptujú kryptoaktíva a vymieňajú kryptoaktíva za hotovosť, ale majú len málo údajov o týchto aktivitách.

Podľa EBA vývoj na trhoch tiež signalizuje, že bude potrebné prehodnotiť legislatívu EÚ týkajúcu sa prania špinavých peňazí. Komplexná analýza nákladov a výnosov by mala ukázať, či je potrebné prijať nejakú reguláciu „príležitostí a rizík" spojených s aktivitami v oblasti kryptoaktív a s príslušnými technológiami. Je teda potrebný komplexný prístup, ktorého súčasťou bude napríklad analýza, aký vplyv má veľká spotreba energie pri ťažbe kryptoaktív na klímu v EÚ a ciele v oblasti udržateľného rozvoja. Analýza EÚ by tiež mala zhodnotiť vplyv kryptoaktív na odolnosť finančného sektora a väzby medzi kryptoaktívami a tradičným bankovníctvom.

Separátna správa Európskeho úradu pre cenné papiere a trhy ESMA uviedla, že niektoré kryptoaktíva spadajú pod pravidlá EÚ regulujúce obchodovanie s cennými papiermi, orgány dohľadu však majú problémy s ich aplikáciou. Ďalšie kryptoaktíva sa pohybujú mimo aktuálneho regulačného rámca, čo znamená, že investori majú len obmedzenú alebo žiadnu ochranu, keď do nich investujú. Aktuálne neexistuje právna definícia kryptoaktív a podľa ESMA by bolo najlepšie, ak by sa tieto diery v pravidlách riešili na európskej úrovni.

SR: Najviac dopravných nehôd v roku 2018 spôsobili šoféri s nízkou vodičskou praxou

V rámci porovnania vodičov podľa dĺžky praxe 26 % smrteľných dopravných nehôd v roku 2018 spôsobili vodiči, ktorí mali vodičské oprávnenie menej ako päť rokov. Vyplýva to zo štatistík, ktoré zverejnilo Prezídium PZ. Polícia sa chce preto preventívne zamerať na týchto vodičov.

Pripravovaná novela zákona o cestnej premávke sa tak bude venovať najmä vodičom s praxou do dvoch rokov. "Voči týmto vodičom budeme prijímať veľmi silné, prísne opatrenia. Keď dvakrát porušia priestupky závažným spôsobom alebo prekročia rýchlosť, budú sa musieť podrobovať doškoľovaciemu kurzu v autoškole, budú musieť mať psychologické vzdelávanie a potom ešte prejsť, čo sa týka polície, preskúšaním z odbornej spôsobilosti. Keď vodič s nízkou praxou poruší tretíkrát do dvoch rokov tieto pravidlá, odoberieme mu minimálne na pol roka vodičské oprávnenie", uviedol Ľuboš Rumanovský.

Trend v počte dopravných nehôd je na Slovensku dlhodobo klesajúci. V uplynulom roku došlo k 13 873 dopravným nehodám, čo je o 140 menej ako v roku 2017. Za posledné tri roky stúpa aj počet dopravných nehôd spôsobených vodičmi pod vplyvom alkoholu. V minulom roku išlo o 1643 nehôd, pričom policajti pri kontrolách zastavili 9.612 vodičov pri jazde pod vplyvom alkoholu, čo je v prepočte viac ako 26 vodičov za jeden deň. Svoju negatívnu rolu pri dopravných nehodách stále zohráva aj používanie mobilných telefónov počas jazdy. Sprísnia sa preto sankcie za porušenie zákazu ich používania a bude sa to týkať aj iných telekomunikačných, audiovizuálnych a obdobných zariadení, ktoré by nemali byť v ruke pri šoférovaní. 

Trend: Počet povolených reštrukturalizácií klesá

V minulom roku bolo na Slovensku vyhlásených 255 konkurzov a povolených iba 14 reštrukturalizácií podnikateľských subjektov. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK) v medziročnom porovnaní s rokom 2017, v ktorom bolo vyhlásených 223 konkurzov, ich počet v roku 2018 vzrástol o 14,35 %. Počet povolených reštrukturalizácií sa v porovnaní so 49 povolenými reštrukturalizáciami v roku 2017 medziročne znížil až o 71,43 %.

„Napriek tomu, že počet vyhlásených konkurzov po trojročnom období klesania v roku 2018 prvýkrát vzrástol, bol po roku 2017 druhý najnižší od roku 2009", uvádza analytička Jana Marková. Hoci sa kondícia slovenskej ekonomiky zlepšovala, na trhu pôsobili firmy, ktoré sa dostali do úpadku, či už z dôvodu prvotnej alebo druhotnej platobnej neschopnosti a začali svoju nepriaznivú finančnú situáciu riešiť. „Negatívne vnímame skutočnosť, že aj napriek novele zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá ustanovila od 1. januára 2018 zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu včas, súdy v roku 2018 zastavili 176 konkurzných konaní pre nedostatok majetku, čo v porovnaní s rokom 2017 so 121 rozhodnutiami predstavuje nárast o 45,45 %. Znamená to, že majetok úpadcov nepostačoval ani na úhradu nákladov konkurzu. O tri percentá narástol počet rozhodnutí súdov o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, keď síce 103 dlžníkov disponovalo prostriedkami na úhradu nákladov konkurzu, ale ich majetok nepostačoval na úhradu pohľadávok proti podstate. Od 224 dlžníkov tak veritelia nedostali ani euro zo svojich pohľadávok", upozorňuje Marková.

Počet povolených reštrukturalizácií klesol už štvrtý rok za sebou. V minulom roku ich bolo povolených najmenej za posledných desať rokov, pričom medziročná miera poklesu až o 71,43 % je historicky najväčšia. Vlani nebola povolená žiadna reštrukturalizácia v štyroch mesiacoch. Za hlavný dôvod poklesu počtu povolených reštrukturalizácií považuje CRIF SK legislatívnu zmenu v zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Od konca apríla 2015 sa výrazne sprísnili podmienky pre riešenie úpadku dlžníka reštrukturalizáciou. Zaviedli sa minimálne 50-percentná miera uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov a zákaz rozdeľovať zisk vyprodukovaný dlžníkom po skončení reštrukturalizácie až do uhradenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov v plnej výške. Slovenská republika má jednu z najvyšších mier uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov v reštrukturalizácii v porovnaní s inými krajinami.

EU: Digitálna dátová diaľnica s Latinskou Amerikou

Európska komisia informovala o projekte výstavby podmorského kábla s optickými vláknami, ktorý cez Atlantický oceán spojí Latinskú Ameriku s Európou. Exekutíva Európskej únie spresnila, že dohoda o výstavbe tzv. digitálnej diaľnice už platí.

Nový transatlantický optický kábel má byť pripravený na použitie už v roku 2020 a fyzicky bude prepájať Portugalsko s Brazíliou. Jeho cieľom je poskytnúť vysokú širokopásmovú konektivitu a podporiť rozvoj obchodnej, vedeckej a kultúrnej výmeny medzi oboma kontinentmi. Kábel bude podporovať aj ďalšiu prepojenosť medzi jednotlivými krajinami Latinskej Ameriky. Podľa stanoviska Európskej komisie projekt odráža aj záväzok Európskej únie spolupracovať s Latinskou Amerikou na implementácii Agendy 2030 a má uľahčiť vzájomnú spoluprácu v oblastiach ako sú technológie cloud computingu, telemedicíny, podnikania, výskumu a vzdelávania.

Hlavným účastníkom projektu je konzorcium BELLA (skratka pre názov Budovanie európskeho spojenia s Latinskou Amerikou). Konzorcium je založené na medzinárodnom partnerstve výskumných a vzdelávacích sietí, ktorého hlavným investorom je Európska komisia s príspevkom vo výške približne 26,5 miliónov eur. Komisia tieto financie použije z programov Horizont 2020, Copernicus a cez nástroj regionálnej rozvojovej spolupráce.

Upozorňujeme: Platby za frekvencie

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb upozorňuje subjekty, ktoré majú pridelené frekvencie, aby si nezabudli splniť svoju povinnosť a do 15. januára 2019 zaplatili úhradu za právo používať frekvencie.

Frekvencie majú pridelené okrem telekomunikačných operátorov napr. aj obecné polície, hasičské záchranné zbory, nemocnice, civilné bezpečnostné služby, taxislužby, priemyselné podniky... Výška úhrady a ďalšie potrebné informácie sú uvedené priamo v povolení.

Ak držiteľ povolenia nezaplatí úhradu za frekvencie, tak úrad podľa zákona o elektronických komunikáciách zruší povolenie, alebo odoberie pridelenú frekvenciu. Následne nebude môcť takémuto subjektu tri roky vydať povolenie na používanie frekvencií. 

Novinka: Elektronický výpis z registra trestov

Slovenské úrady štátnej a verejnej správy si od 1. januára musia vyhľadať výpis z registra trestov elektronicky z dostupných informačných systémov a prostredníctvom portálu OverSi. Finančná úspora má predstavovať vyše 10 miliónov eur ročne.

Register trestov vybavil v roku 2018 vyše 712.000 žiadostí o výpis, z čoho asi 300.000 výpisov zaplatili občania. Úradom budú vydávané len výpisy z registra trestov, čo si vyžiadalo zavedenie bezpečnostných opatrení v systéme. Prístup k výpisom z registra trestov bude mať iba zamestnanec poverený inštitúciou a každá požiadavka bude evidovaná a archivovaná. Odpisy z registra trestov sú priamo riešené v rámci registra.

Od 1. septembra, kedy vstúpil do platnosti zákon proti byrokracii, sú fyzické a právnické osoby odbremenené od dokladovania výpisov z obchodného, živnostenského registra a z listu vlastníctva. Ide o takzvanú prvú vlnu boja proti byrokracii, ktorú vyhlásil Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Všetky tieto výpisy si úrady nájdu pomocou portálu OverSI. Od novembra 2018 ponúka portál aj kópiu katastrálnej mapy. Do budúcnosti sa plánuje zrušenie predkladania potvrdení o návšteve školy, ako aj o sociálnych, zdravotných či daňových nedoplatkoch.

EU: Zákaz jednorazových plastov od roku 2021

Plastové výrobky na jedno použitie, vrátane tanierov, príborov, slamiek, paličiek na balóny či vatových tyčiniek, z ktorých vzniká viac ako 70% morského odpadu, by sa na základe europoslancami schváleného návrhu novej smernice nemali od roku 2021 dostať na trh únie.

Poslanci do zoznamu produktov, ktoré by sa mali ocitnúť na čiernej listine, zaradili aj produkty z oxo-degradovateľných plastov a obaly rýchleho občerstvenia vyrobené z expandovaného polystyrénu. Spotreba ďalších produktov, pri ktorých neexistuje alternatíva, by mala byť do roku 2025 obmedzená na úrovni členských štátov aspoň o 25 %. Toto opatrenia sa týka napríklad jednorazových krabíc na hamburgery či sendviče a nádob na zeleninu, ovocie, dezerty alebo zmrzlinu. Členské štáty by mali vypracovať vlastné plány podpory využívania produktov, ktoré sú vhodné na recykláciu a opätovné a viacnásobné využitie. Ďalšie plastové výrobky, napríklad nápojové fľaše, by sa mali zbierať oddelene a do roku 2025 by sa 90 % z nich malo recyklovať.

Poslanci Európskeho parlamentu sa zhodli na potrebe uplatniť redukčné opatrenia aj voči odpadu z tabakových výrobkov - najmä cigaretových filtrov, ktoré obsahujú plasty. Do roku 2025 by sa mal objem tohto druhu odpadu znížiť o 50 %, do roku 2030 až o 80 %. Jediný cigaretový ohorok dokáže znečistiť päťsto až tisíc litrov vody. Pokiaľ je odhodený voľne na ulici, môže trvať až dvanásť rokov, kým sa rozloží. Filtrom tabakových výrobkov patrí po plastových fľašiach druhé miesto medzi jednorazovými plastovými výrobkami, z ktorých vzniká najviac morského odpadu. Členské štáty by mali zabezpečiť, že náklady na zber odpadov z tabakových výrobkov, ako aj na ich prepravu a spracovanie, uhradia tabakové spoločnosti. 

Podobný princíp by sa mal uplatniť aj voči producentom plasty obsahujúcich rybolovných nástrojov a zariadení, ktorí by mali prispieť, a to aj finančne, k naplneniu recyklačných cieľov. Členské štáty by totiž mali každoročne zaistiť aj zber minimálne 50 % stratených alebo zámerne vyhodených rybolovných zariadení či nástrojov, ktoré obsahujú plasty. Do roku 2025 by sa malo recyklovať 15 % z nich. Rybolovné nástroje predstavujú 27 % odpadu, ktorý končí na európskych plážach.

Plasty tvoria podľa Európskej komisie viac ako 80 % morského odpadu. V dôsledku pomalého rozkladu sa plasty zhromažďujú v moriach, oceánoch a na plážach na celom svete. Zvyšky plastov sa nachádzajú v telách korytnačiek, tuleňov, veľrýb a vtákov, rýb a mäkkýšov, ale aj ďalších morských živočíchov, prostredníctvom ktorých sa dostávajú aj do ľuďmi konzumovanej stravy. Plast je praktický, prispôsobivý, široko uplatniteľný a ekonomicky výhodný materiál, ktorý by však mal byť vo väčšej miere recyklovaný a opätovne využívaný. Odhadzovanie plastov nie je iba ekonomickou stratou materiálu, ktorý mohol byť opätovne využitý, ale vedie k dodatočným nákladom na odpratanie odpadu, či stratám na príjmoch z cestovného ruchu alebo rybolovu.

Radíme: Elektronické daňové priznanie k dani z motorových vozidiel

Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel (DP k DzMV) je potrebné podať a daň aj zaplatiť do 31. januára 2019. Toto daňové priznanie musia podať elektronicky už aj všetky fyzické osoby podnikatelia.

Vypĺňanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel je pre približne 160.000 daňovníkov jednoduchšie. Finančná správa počas uplynulého víkendu rozposlala do elektronických schránok na portáli finančnej správy už všetky predvyplnené daňové priznania k tejto dani -  v časti Prijaté dokumenty v osobnej internetovej zóne daňového subjektu na portáli finančnej správy. Dokument obsahuje všetky identifikačné údaje daňovníka, zdaňovacie obdobie, druh daňového priznania aj samotný výpočet dane. Aj takto vyplnené daňové priznanie však musí daňovník najskôr skontrolovať a doplniť aktuálne údaje pre nové zdaňovacie obdobie 2018. Teda tie, ktoré nemohli byť v predvyplnenom priznaní zohľadnené a zaznamenané, nakoľko neboli spracované v daňovom priznaní za minulé zdaňovacie obdobie. Následne musí daňové priznanie podať. A to aj za predpokladu, ak by predvyplnené daňové priznanie nijako neupravoval.

Sadzba dane je uvedená v prílohe č. 1 zákona o dani z motorových vozidiel a odvíja sa od centimetrov kubických (zdvihového objemu valcov motora) v prípade osobných automobilov, od kilowattov za hodinu v prípade elektromobilov a od celkovej hmotnosti a počtu náprav u nákladných áut. Sadzba dane sa následne upravuje podľa veku vozidla. 

Upozorňujeme: Nebezpečný LED reflektor

Slovenská obchodná inšpekcia zistila, že na trhu SR sa vyskytoval nebezpečný výrobok ohrozujúci zdravie spotrebiteľov. Ide o LED multičipový reflektor TRIXLINE 10 W, model: TR LED flood light z Číny.

LED reflektorové svietidlo s označením LED multičipový reflektor TRIXLINE 10 W, model: TR LED flood light 110 x 25 x 90 mm má na zadnej strane držiak a štítok s identifikačnými (technickými) údajmi. Výrobok je balený v zeleno-bielom kartónovom obale. Pri jeho používaní hrozí nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom. Kovové časti svietidla triedy ochrany I, ktoré sú prístupné na nainštalovanom svietidle a ktoré sa môžu stať živými v prípade poruchy izolácie, nie sú pripojené na ochrannú svorku ani ochranný kontakt. Pri skúške ochrany proti prieniku vody do svietidla (na svietidle IP65) sa voda dostala k elektrickým častiam svietidla.

Slovenská obchodná inšpekcia už nariadila stiahnuť výrobok z trhu a povinnosť informovať spotrebiteľov o tomto nebezpečnom výrobku. Spotrebiteľom odporúča, ak si tieto výrobky zakúpili, aby ich vo vlastnom záujme prestali používať. Pri vrátení uvedeného výrobku predávajúcemu máte právo na vrátenie kúpnej ceny.

SR: Najviac transakcií sa uskutočnilo v oblasti energetiky, finančných služieb a nehnuteľností.

Na Slovensku sa ku koncu novembra 2018 predalo vyše 30 spoločností s celkovou odhadovanou hodnotou dosahujúcou takmer 500 mil. EUR. Viacero transakcií sa uzatvorilo v sektoroch energetiky a finančných služieb, čo sa podpísalo aj pod relatívne vysokú hodnotu transakcií. O predaj majú záujem spoločnosti z oblasti priemyselnej výroby a služieb, potravinárstva, zdravotníctva, maloobchodu aj technológií.

„Najväčšie transakcie sa uskutočnili v sektore energetiky. Viaceré energetické firmy investovali do obnoviteľných zdrojov, pri ktorých sú reguláciou garantované výnosy na ďalšie roky, alebo do tzv. ESCO firiem pôsobiacich v oblasti energetickej efektívnosti. V mnohých prípadoch je cieľom diverzifikácia cash-flow do budúcnosti, keďže marža na tradičných energetických biznisoch klesá pri nízkych cenách elektriny“, uviedla Ivana Lorencovičová. Vlastníkov zmenili aj viaceré spoločnosti z oblasti finančných služieb. Noví investori nastúpili do niektorých leasingových spoločností a poisťovní. To predstavuje zmenu oproti predchádzajúcemu roku, kedy transakciám dominovali odvetvia priemyselnej výroby, zdravotníctva a telekomunikácií. Podľa I. Lorencovičovej mnohé ďalšie transakcie sú ešte rozpracované: „Stále pretrváva zvýšený záujem vlastníkov spoločností o predaj. Súčasná situácia je tejto možnosti priaznivo naklonená, nakoľko sa nachádza v obehu veľké množstvo peňazí a mnohí korporátni a finanční investori aktívne vyhľadávajú investičné príležitosti na rast a uloženie voľných prostriedkov.“

Rovnako atraktívne pre investorov sú aj nehnuteľnosti. Záujem investorov je najmä o komerčné nehnuteľnosti, akými sú obchodné centrá, hotely, administratívne budovy a biznis centrá. Aktivita v tomto sektore pretrváva už niekoľko rokov. „Medzi investormi dominovali najmä strategickí investori, teda investori ktorí vstupujú do spoločností v oblasti svojho primárneho biznisu. V energetike a finančných službách je takýto vývoj prirodzený, keďže ide o komplexné a regulované odvetvia s predpokladanou návratnosťou investícií presahujúcich 10 rokov. Motivácia strategických investorov je predovšetkým konsolidovať trh, prípadne rozšíriť svoje pôsobenie na novom trhu a generovať synergie z rozsahu. Takéto firmy majú know-how a skúsenosti z iných krajín, ktoré vedia efektívne aplikovať na Slovensku“, dodala I. Lorencovičová. Podobne ako v uplynulých rokoch podľa nej medzi kupujúcimi prevažovali zahraniční investori, avšak podiel slovenských investorov výrazne narástol a podieľal sa približne na jednej štvrtine z celkového množstva transakcií. Pre slovenské firmy môžu byť zahraniční investori často prínosom, pretože prinášajú overené skúsenosti a vedomosti z jednotlivých oblastí a sektorov a zároveň môžu byť zárukou dlhodobého rozvoja spoločnosti.

SR: Nový zákon rozšíri pravidlá pre informačné technológie vo verejnej správe

Tento rok dôjde ku komplexnej zákonnej úprave pravidiel pre informačné technológie (IT) vo verejnej správe. Vláda SR schválila ešte minulý rok návrh zákona o informačných technológiách vo verejnej správe.

Kým súčasný zákon reguluje najmä prevádzku a bezpečnosť, nový zákon má obsahovať aj jednotné pravidlá pre nastavenie vnútornej organizácie úradov v oblasti IT, plánovania a prípravy budovania IT, ako aj monitoringu a kontroly. Pokryje sa tak na zákonnej úrovni celý životný cyklus IT v organizácii. Zákon prinesie tiež posilnenie ustanovení o kybernetickej bezpečnosti. Posilní činnosť vládnej jednotky CSIRT pri riešení a prevencii kybernetických hrozieb. Zákon tak umožní jednotke CSIRT napríklad zbierať, spracúvať a vyhodnocovať systémové informácie, vykonávať pravidelné hodnotenie zraniteľnosti služieb a bezpečnostné audity.

Upravia sa aj povinnosti vo vzťahu k dodávateľom a dodávkam IT, napríklad povinnosť posudzovania alternatív pri príprave veľkých projektov a manažovanie ich dodávky spôsobom, kedy ich je možné ukončiť aj po čiastkovom dodaní, ak toto pre potreby úradu postačuje. Bude sa to týkať aj povinnosti využívania otvorenej licencie pri softvéri, ktorý sa vyvíja pre verejnú správu.

Umelá iteligencia: Nové granty

Aj vďaka grantovému programu AI pre dobro vznikajú vo svete riešenia na báze umelej inteligencie, ktoré majú pomôcť zlepšovať život okolo nás. Zrakovo postihnutým pomáha napríklad bezplatná zvuková aplikácia Seeing AI na rozpoznávanie okolia, dáta pomáhajú farmárom zvýšiť udržateľnú výrobu potravín či algoritmus vymodeluje tvár na zlepšenie operácií detí.

Cieľom grantového programu AI pre dobro je podporiť vývoj inovatívnych riešení, ktoré využívajú umelú inteligenciu pre dobro spoločnosti. Autori užitočných a inovatívnych projektov môžu od Microsoftu získať finančnú podporu, technológie či expertízu. Spoločnosť na program celkovo na päť rokov vyčlenila 115 miliónov dolárov. Grantová podpora je určená pre vývojárov, neziskové organizácie, akademický sektor, vedcov a vynálezcov aj firemné projekty. Aktuálne môžu záujemcovia získať granty v rámci AI pre dobro, ktoré sa venujú trom rôznym oblastiam.

Umelá inteligencia pre život bez bariér (AI for Accessibility) - päťročný grantový program vo výške 25 miliónov dolárov podporuje využitie potenciálu umelej inteligencie na zlepšenie života vyše jednej miliardy ľudí so špeciálnymi potrebami na celom svete. Cieľom programu je urýchlenie vývoja dostupných a inteligentných AI riešení, ktoré vychádzajú z pokrokov v službe Microsoft Cognitive Services. Vývojárom pomôžu vytvárať smart aplikácie, ktoré vidia, počujú, hovoria a lepšie vyhodnocujú ľudské potreby. Microsoft sa zameriava na tri hlavné oblasti: zamestnávanie ľudí so špeciálnymi potrebami, zlepšenie ich každodenného života a prístupu k informáciám. Grantový program Umelá inteligencia pre život bez bariér je určený pre vývojárov, neziskové organizácie, akademický sektor, vedcov a vynálezcov.

Umelá inteligencia pre životné prostredie (AI for Earth) - program je určený na inovatívne riešenie globálnych environmentálnych problémov pomocou AI technológií a cloudových služieb. Microsoft v rámci programu poskytuje inovatívne technológie, na ktoré vyčlenil 50 miliónov dolárov. Grant poskytuje prístup k pokročilým zdrojom cloud computingu Azure projektom, ktoré menia spôsob monitorovania a modelovania prírodných procesov. Aktuálne sú k dispozícii dva druhy grantov – na služby klasifikácie a obohacovania dát a Azure kredit. Grantový program AI pre životné prostredie je určený na projekty zamerané na poľnohospodárstvo, biodiverzitu, klimatické zmeny a vodné zdroje.  Žiadatelia môžu byť z akademických inštitúcií, neziskových organizácií, vládnych organizácií, z environmentálnych start-upov alebo aj z inovatívneho projektu komerčnej spoločnosti.

Umelá inteligencia pre humanitárnu činnosť (AI for Humanitarian Actions) - program vo výške 40 miliónov dolárov podporuje využitie moderných technológií ako umelá inteligencia v kombinácii s cloudom na záchranu ľudských životov, zmiernenie utrpenia a obnovenie ľudskej dôstojnosti. Microsoft chce podporiť projekty v rámci štyroch kľúčových oblastí: odstránenie následkov katastrof, pomoc deťom, pomoc utečencom a vysídleným ľuďom a ochranu ľudských práv. Pomoc môžu získať neziskové a humanitárne organizácie.

Radíme: Starostlivosť o pleť v zime

Striedanie teplôt, mráz, vietor – zimné počasie výrazne vplýva na pokožku, ktorá je v tomto období ešte citlivejšia a náchylnejšia na podráždenie. Ako sa teda čo najlepšie starať o svoju pleť v zimnom období?

„Pokiaľ chcete docieliť zdravú a krásnu pleť, musíte sa pripraviť ako na teplo domova, tak aj na vonkajší mráz. Kedykoľvek ste vystavení výrazným teplotným zmenám, vaša pleť z toho nie je vôbec nadšená. Jej obvyklou reakciou je zväčša svrbenie, vysúšanie a zvýšená citlivosť. Suchý vzduch spôsobuje malé trhlinky, ktoré sú nielen bolestivé, ale zároveň umožňujú aj nechcené ukladanie nečistôt“, vysvetľuje Susan Bowermanová.

1. Horúci kúpeľ len s mierou - Dopriať si horúci kúpeľ a rozohriať tak vymrznuté telo je pre niektorých z nás veľmi príjemným rituálom v zimnom období. Bohužiaľ dlhodobý pobyt v horúcej vode významne prispieva k dehydratácii pokožky, ktorá je v zime už aj tak extrémne preťažovaná. Raz za čas si radšej miesto dlhého kúpeľa dajte rýchlu sprchu, ktorá vás zahreje a nenapácha toľko škôd. Ak sa budete chcieť ponoriť do teplého voňavého kúpeľa, siahnite vždy po pene obohatenej o zvlhčujúce zložky (napr. výťažky z aloe vera).

2. Hydratácia je základ - Hydratácia pokožky je dôležitá a v zime to platí dvojnásobne. Ak máte suchú pleť, nebojte sa jej dopriať opakovanú výživu aj počas dňa. Hydratačné prípravky nanášajte ihneď po kúpeli, kým je pokožka stále vlhká. Vyskúšajte krémy obohatené napríklad o bambucké maslo, olivový či kokosový olej – nielenže pekne voňajú, ale dodajú pleti potrebné živiny.

3. Pitný režim - Pokožku je potrebné hydratovať nielen zvonku, ale aj zvnútra. Dodržujte pitný režim a vaša pleť vám poďakuje. Stavte skôr na neperlivú vodu a nesladené čaje. Sladenými a alkoholickými nápojmi totiž žiadaný efekt nedosiahnete. Ak vám obyčajná voda nechutí, môžete ju osviežiť čerstvou citrónovou, limetkovou alebo pomarančovou šťavou. Citrusové plody obsahujú antioxidanty, ktoré majú pozitívny vplyv na vzhľad vašej pokožky.

4. Nezabúdajte na pery - Vysušené pery, popraskané kútiky, opary... Pery dostávajú v zime naozaj zabrať. Navyše máme tendenciu ich neustále oblizovať, hrýzť, lúpať. Stačí ale jedna vec, vďaka ktorej predídete zbytočným problémom. Zvlhčite a zmäkčite pery balzamom obohateným o SPF ochranný faktor, a to kedykoľvek počas dňa. Odumreté šupinky kože môžete odstráňte šetrným pílingom, ktorý si rýchlo a jednoducho pripravíte aj z domácich zásob – zmiešajte lyžicu cukru s lyžicou medu, potom naneste zmes na pery a nechajte pôsobiť 15 minút. Pred opláchnutím pery ešte premasírujte zvyšným cukrom. 

5. Kúzlo noci - Nezabúdajte ani na starostlivosť o tie miesta, ktoré majú tendenciu sa viac vysušovať. Nakrémujte si pred spaním lakte, kolená a chodidlá. Ráno sa prebudíte nielen s dobre vyživenou pokožkou, ale odmení vás svojou jemnosťou a hebkosťou na dotyk. Ruky sú vašou vizitkou, preto majte svoj obľúbený krém na ruky vo svojej blízkosti a hydratujte ich po každom umytí.