Radíme: Skúšobná jazda

Ak sa chystáte zaobstarať si nové vozidlo, mali by ste v jeho kabíne stráviť čo najviac času - hoci ste už vopred nadšení značkou, výhodnou cenou alebo vzhľadom. Vybrané vozidlo, alebo ešte lepšie niekoľko vozidiel, by ste si mali čo najstarostlivejšie vyskúšať.  Podceňovať preverenie úžitkových vlastnostní vozidla sa rozhodne nevypláca.

Aj keď ste si úplne istí zvoleným typom karosérie, počtom dverí, farbou, motorizáciou a ďalšími technickými charakteristikami, najdôležitejší je subjektívny pocit z jazdy. Auto, ktoré sa vám veľmi páči, sa vám totiž nemusí vôbec dobre šoférovať. „Pocit pri sedení, veľkosť vnútorného aj úložného priestoru, dosah rôznych ovládacích prvkov, dostatočná úroveň bezpečnosti a v neposlednom rade celkové pohodlie pri jazde – to všetko je možné preveriť iba pri dostatočne dlhej skúšobnej jazde. Okrem toho pri nej predajca môže záujemcovi odpovedať na všetky otázky ohľadne technických parametrov, aby na vybrané vozidlo mohol získať skutočne komplexný pohľad“, uviedla Karolína Topolová.

Testovacie jazdy s vozidlami rôznych značiek odporúča skôr konzervatívnym vodičom, ktorí napríklad nikdy neuvažovali o zmene. Napokon by mohli byť prekvapení, že im napríklad mäkší alebo naopak tvrdší podvozok modelu inej značky nakoniec vyhovuje viac. A najlepšie je, ak si vyskúšajú vozidlá čo najširšieho záberu rôznych výrobcov. Emócie by pri tom mali ísť bokom. Pokiaľ sa dostatočne nepresvedčia, že im sedí ergonómia, vybavenie vozidla alebo celkové pohodlie pri jazde, nemali by ohľadne nového vozidla prijímať žiadne konečné rozhodnutia. 

EU: Voľný pohyb osobných údajov

Európska komisia (EK) prijala rozhodnutie o primeranosti týkajúce sa Japonska, ktoré umožní voľný pohyb osobných údajov medzi ekonomikami Európskej únie (EU) a Japonska, pričom bude zaručená dôkladná ochrana osobných údajov.

Podľa stanoviska EK ide o posledný krok postupu začatého v septembri 2018. Bolo potrebné získať stanovisko od Európskeho výboru pre ochranu údajov (EPDP) a potom súhlas výboru zloženého zo zástupcov členských štátov EU. Rozhodnutie o primeranosti spolu s rovnakým rozhodnutím, ktoré prijalo Japonsko, sa začne uplatňovať od 22. januára. Komisia zdôraznila, že EÚ a Japonsko týmto potvrdzujú, že uľahčovanie medzinárodného obchodu v digitálnom veku môže, ba dokonca musí ísť ruka v ruke s vysokou úrovňou ochrany súkromia a osobných údajov.

Rozhodnutie o primeranosti dopĺňa dohodu o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, ktorá nadobudne účinnosť vo februári 2019. Európske spoločnosti budú profitovať z voľného toku údajov medzi EU a kľúčovým ázijským obchodným partnerom, ako aj z výsadného prístupu k 127 miliónom japonských spotrebiteľov. Komisia spresnila, že po dvoch rokoch sa uskutoční prvé spoločné preskúmanie, aby sa posúdilo fungovanie tohto rámca. To by malo  zahŕňať všetky aspekty záverov o vzájomnej primeranosti vrátane uplatňovania doplňujúcich pravidiel a záruk v súvislosti s prístupom vlád k údajom.

Trend: Muži si požičiavajú vyššie sumy než ženy

Pri požičiavaní a splácaní peňazí sa muži správajú inak ako ženy. Požičiavajú si vyššie sumy a ak ich nedokážu splácať, omnoho impulzívnejšie oslovujú iné firmy a svoje záväzky riešia ďalšími dlhmi.

Potvrdzuje to štatistika EOS KSI Slovensko, podľa ktorej sú muži horšími dlžníkmi bez ohľadu na svoj vek, dvadsiatnici aj päťdesiatnici za sebou nechávajú vyššie dlhy než ženy. V priemere sú ich záväzky vyššie o zhruba 200 eur. Napríklad mladí muži od 18 do 25 rokov priemerne dlhujú 1.016 eur, ženy v rovnakom veku 819 eur. Podobne muži od 35 do 45 rokov majú priemerný dlh 1.799 eur, ženy 1.473 eur. Ide pritom o záväzky po lehote splatnosti okrem hypoték, ktoré banky a nebankovky nedokázali vymôcť a presunuli ich na inkasnú spoločnosť. 

Rozdiely sú aj pri počte záväzkov a po lehote splatnosti ich majú muži v priemere viac ako ženy. Aj za rôznymi extrémami, s ktorými sa firma stretáva, väčšinou stoja muži. „Napríklad evidujeme niekoľkých mužov, ktorí majú aj 40 záväzkov v rôznych spoločnostiach. Ženy, hoci sa vo svojich dlhoch takisto vedia stratiť, až do takýchto extrémov nejdú. Rekordérka v našej databáze má 14 záväzkov, čo je však stále menej ako u opačného pohlavia. Pre obe pohlavia je však spoločné, že najviac dlhujú bankám a až následne nebankovým, telekomunikačným či lízingovým spoločnostiam", konštatuje Michal Šoltes. Podľa neho rozdiely vo finančnom správaní môžu súvisieť s tým, že ak si rodina potrebuje požičať peniaze, tento záväzok si väčšinou na seba vezme muž. Muži sú zároveň impulzívnejší, problémy sa snažia riešiť hneď a následky niekedy neanalyzujú až tak ako ženy.

Upozorňujeme: Operátori nezabudnite predložiť správu o používaní čísel

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) upozorňuje telekomunikačných operátorov, aby si nezabudli splniť každoročnú povinnosť a do konca januára úradu predložili správu o používaní pridelených čísel.

Táto správa o používaní pridelených čísel slúži ako informácia o tom, ktoré čísla sa skutočne používajú. V prípade nesplnenia tejto povinnosti operátorom hrozí pokuta od 200 eur do 5 % z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie. Úrad prideľuje čísla telekomunikačným operátorom, ktorí ich potrebujú na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb. Najznámejším príkladom použitia čísel sú telefónne čísla účastníkov verejných telefónnych sietí. Za používanie čísel sa platí úhrada.

Ďalším dôležitým dátumom pre operátorov je 31. marec. Je to každoročný termín na zaplatenie úhrady za používanie čísel. Zabúdať sa nevypláca. Podľa zákona o elektronických komunikáciách „úrad zruší individuálne povolenie na používanie čísel alebo rozhodne o odobratí prideleného čísla, ak držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel neuhradil opakovanú úhradu za pridelené čísla do troch mesiacov odo dňa jej splatnosti.“ S týmto sú spojené ďalšie dôsledky pre operátora. Podľa zákona úrad nepridelí čísla operátorovi, ktorému v posledných troch rokoch zrušil individuálne povolenie na používanie čísla alebo rozhodol o odobratí prideleného čísla.

EU: Nový finančný program

InvestEU by mal slúžiť ako odrazový mostík pre investície, ktoré by boli za normálnych okolností ťažko realizovateľné. Má nahradiť aktuálny Európsky fond pre strategické investície zriadený ako reakcia na finančnú krízu.

Európskym parlamentom (EP) schválený text nariadenia, ktorý upravuje pôvodný návrh z dielne Európskej komisie, prináša okrem iného tieto zmeny:
  * Zvýšenie objemu záruk Európskej únie (EU) na 40,8 miliárd eur (bežné ceny), ktoré by mali mobilizovať dodatočné súkromné investície v objeme 698 miliárd eur - Komisia navrhovala záruky EU vo výške 38 miliárd eur s cieľom naštartovať investície vo výške 650 miliárd eur.
  * Objasnenie existujúcich a stanovenie nových zámerov, vrátane zvýšenia miery zamestnanosti v EU, dosahovania cieľov Parížskej dohody o zmene klímy či podpory hospodárskej, územnej a sociálnej súdržnosti.
  * Naviazanie minimálne 40 % z celkového finančného balíka programu InvestEU na klimatické ciele.
  * Ustanovenie riadiaceho výboru, ktorý zaistí rovnováhu medzi skúsenosťami v oblasti politiky a bankovníctva - členom výboru by mal byť aj nominant EP.
  * Zaistenie väčšej zodpovednosti a kontrolovateľnosti programu podávaním výročných správ, prostredníctvom ktorých bude Európska komisie a riadiaci orgán informovať Európsky parlament a Radu (ministrov) EÚ o pokroku, dopadoch a operáciách programu.

Poslanci sú po schválení parlamentného rokovacieho mandátu pripravení na vyjednávania s ministrami členských štátov o konečnej forme nového programu s cieľom dosiahnuť dohodu na finálnom znení nariadenia ešte pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu.

InvestEU by mal dostať pod jednu strechu niektoré súčasné finančné nástroje, ktorými disponuje Európsky fond pre strategické investície (EFSI), Nástroj na prepájanie Európy, program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podnik a program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie. Mal by pozostávať z fondu, poradenského centra a portálu.

Bolesť: Až polovica Slovákov siahne takmer vždy po tabletke

Napriek tomu, že veľká časť Slovákov tlmí svoje bolesti prostredníctvom liekov, polovica z nich čaká časť dňa alebo celú noc s vierou, že sa z bolesti vyspia. Za najmenej znesiteľnú bolesť považujú Slováci bolesť zubov (až 43 % opýtaných), avšak najčastejšie ľudia trpia bolesťou chrbtice, svalov a kĺbov a bolesťou hlavy, na ktoré vyše tretina populácie trpí asi raz mesačne alebo častejšie.

Až trištvrte Slovákov očakáva, že liek na bolesť zaberie do polhodiny. S rastúcim vekom však táto podmienka na lieky klesá. Dve tretiny preferujú lieky, ktoré sú šetrné k tráviacemu systému a okrem toho ženy dávajú prednosť liekom, ktoré neobsahujú pridané farbivá, nemajú vedľajšie účinky alebo sa ľahko dávkujú. Pri výbere voľnopredajných liekov proti bolesti zaváži aj cena a pre niektorých z respondentov je dôležité, aby liek pôsobil aj na horúčku. „Pri výbere voľnopredajného lieku je dôležité, aby pacienti upozornili lekárnika na aktuálne chronické alebo akútne ochorenia a upozorniť na problémy s obličkami, žalúdkom alebo pečeňou. Ďalším kritériom, ktorým by sa mal lekárnik riadiť je povaha, charakter, intenzita a dĺžka trvania bolesti. Ak ide o bolesť bez pridružených symptómov, dá sa zvoliť jedna účinná látka, ak je však bolesť zapríčinená napríklad spazmom svalov, analgetiká by sa mali voliť len ako doplnková terapia“, vysvetľuje PharmDr. Andrea Gažová, PhD.

8 NAJMENEJ ZNESITEĽNÝCH BOLESTÍ U SLOVÁKOV

Bolesť zubov
Bolesť hlavy, migréna
Bolesť chrbta, chrbtice
Menštruačné bolesti
Bolesti brucha, žalúdka
Natiahnuté svaly po námahe
Bolesť svalov, kĺbov
Bolesť hlavy po alkohole

Pre pätinu slovenskej populácie je bolesť hlavy druhou najmenej znesiteľnou bolesťou, pričom viac to tak cítia ženy, a až 57% žien tlmí svoju bolesť tabletkou okamžite. Rovnako je to v prípade menštruačných bolestí, pri ktorých 66% žien užíva lieky na tlmenie bolesti takmer vždy. Naopak muži ťažšie znášajú bolesť chrbta alebo chrbtice. I napriek tomu, že polovica populácie čaká časť dňa alebo noc, kým bolesť neprejde. Z prieskumu vyplýva, že približne jeden z desiatich si tabletku zoberie ihneď a viac ako dvojnásobne to priznávajú ženy. Mnohé z akútnych bolestí sú podľa odborníkov spôsobené nedostatkom relaxačných aktivít v kombinácii so zlým pitným režimom, nedostatkom spánku, ale bolesti môžu byť spôsobené aj psychickou záťažou. Vysoké percento slovenskej populácie trpí práve bolesťami hlavy a migrénou. „Migréna je celospoločenský problém a postihuje viac ženy ako mužov, pričom jej príčiny sú individuálne. U žien môže spôsobovať migrénu kolísanie hormónov, ale obe pohlavia môžu bolesťami hlavy trpieť  strese, napätí, nedostatku alebo nadbytku spánku, ale negatívne pôsobí aj prejedanie sa, nepravidelný životný rytmus či celkové vyčerpanie“, hovorí PharmDr. A. Gažová, PhD.

Frekvencia pociťovania bolesti u Slovákov je charakteristická niekoľkými paradoxmi. Zatiaľ čo 26 % ľudí pociťuje bolesť chrbtice niekoľkokrát mesačne, jeden z desiatich Slovákov na tieto bolesti netrpel nikdy. Zaujímavým ukazovateľom je, že podľa prieskumu až 30 % žien nikdy netrápili menštruačné bolesti a 18 % žien ich prežívajú len zriedka. Bolesťami hlavy po alkohole, ktorú Slováci označili ako ôsmu najmenej znesiteľnú, nikdy netrpelo 40 % populácie. Bez liekov sa Slovákom najľahšie prekonávajú natiahnuté svaly po námahe, ale aj bolesti chrbta či bolesti svalov a kĺbov pri chrípkovom ochorení. V prekonávaní bolesti bez voľnopredajných liekov, nie sú medzi mužmi a ženami výrazné rozdiely.

Prieskum Vnímanie bolesti bol realizovaný v spolupráci s agentúrou 2.muse v októbri 2018. Exkluzívneho kvantitatívneho výskumu sa zúčastnili Slováci vo veku nad 18 rokov. Respondenti odpovedali na vopred pripravené otázky formou dotazníka, pričom z celkového počtu 512 účastníkov bolo 47 % mužov a 53 % žien.

e-shopping: Slováci vlani minuli cez internet takmer 1,13 miliardy eur

Slováci už cez internet nenakupujú len elektroniku a bielu techniku, ale aj produkty bežnej spotreby. Nasvedčuje tomu obrat internetových obchodov, ktorý za rok 2018 dosiahol ďalší rekord 1,13 miliardy eur, pričom medziročne vzrástol o 23 % a opäť vzrástol aj počet e-shopov.

Aktuálne je na Slovensku už vyše 11.585 e-shopov. E-commerce na Slovensku tak celkovo zažíva rozmach. Zákazníci si užívajú rýchlosť, pohodlnosť a dostupnosť nákupov on-line. A už to dávno nie je len o cene. Väčšina nakupujúcich sa zameriava na celkovú kvalitu služieb vrátane dopravy. Obľúbené sú kamenné výdajne, vďaka ktorým sa môžu nakupujúci sami rozhodnúť, kedy si svoje objednávky vyzdvihnú. V roku 2018 ich evidovala Heureka už 2.390. Zvyšuje sa aj počet Slovákov nakupujúcich cez mobilné zariadenia. V súčasnosti nakupuje cez mobilný telefón každý druhý Slovák a preto vedú eshopy, ktoré sú „mobile friendly“. V nakupovaní online sme opäť predbehli Čechov. V Českej republike je podiel nakupujúcich v on-line priestore 45 %, zatiaľčo na Slovensku je to 52 %.

Najväčší podiel na trhu si stále drží elektronika vrátane bielej techniky.  Táto kategória tvorí až 52 % z celkového obratu. Najpopulárnejšou značkou je Samsung, na druhom mieste sa umiestnil Apple a tretie miesto obsadila značka Xiaomi. Výborne sa umiestnili e-shopy z kategórie dom a záhrada, ktoré do celkového obratu zasiahli 14 %. Oblečenie a móda získali podielom 8 % tretie miesto. V e-shopoch ale už Slováci nakúpia takmer všetko. Dobrým príkladom je kategória kozmetika a zdravie, ktorú vyhľadávajú predovšetkým dámy. Čoraz väčšej popularite sa teší nákup čistiacich prostriedkov, medzi ktoré patria aj prášky na pranie, či aviváže. Tie si nakupujúci nechávajú doručiť až k dverám. V roku 2018  bola najrýchlejšie rastúcou kategóriou dom a záhrada s takmer polovičným nárastom, e-shopy z kategórie jedlo a nápoje sú na druhom mieste. Tesne za nimi sa umiestnili sexuálne a erotické pomôcky. 

Trend: Slováci sporia viac

Miera úspor slovenských domácností presiahne 9 % čistej mzdy, čo potvrdzuje trend, že Slováci si odkladajú čoraz viac peňazí. Vyplýva to z údajov za prvé tri kvartály roka 2018. Pozitívny trend má však pokračovať aj v tomto roku.

 
„Pretrvávajúci rast slovenskej ekonomiky, pracovných miest aj miezd bude naďalej vytvárať priestor pre schopnosť domácností odkladať si čoraz väčšiu časť z príjmu na budúcu spotrebu. Motivácia sporiť dostala nový rozmer pre regulácie na trhu hypoték. Záujemcovia o kúpu nehnuteľností tak budú musieť vložiť čoraz viac vlastných nasporených peňazí, keďže banky už neumožňujú stopercentné financovanie", hovorí Zdenko Štefanides. Miera úspor na Slovensku ešte síce stále zaostáva nielen za Českou republikou, ale aj väčšinou členských krajín EÚ, no priestor na zlepšenie tak zjavne existuje a v najbližších rokoch sa začína aj napĺňať.
      

Hrubé úspory domácností od januára do septembra 2018 medziročne rástli viac ako dvojnásobne rýchlejšie ako hrubý disponibilný príjem a podľa prieskumov spotrebiteľov pozitívny vývoj v tvorbe úspor pokračoval aj v poslednom štvrťroku 2018. Takáto situácia so sporením tu nebola vždy. Ešte v druhej polovici 90. rokov si ľudia na Slovensku odkladali zhruba 12 % hrubého disponibilného príjmu. „Potom však prišiel zlom, na prelome milénia boli prijaté reštrikčné opatrenia, vzrástla nezamestnanosť, klesli reálne mzdy. Domácnosti si utiahli opasky a miera úspor klesla na polovičnú hodnotu. Stabilizovala sa až pred vstupom Slovenska do EÚ v roku 2004 a v čase ekonomického boomu v rokoch 2006 až 2008 ľudia investovali skôr do spotreby a nákupu nehnuteľností, než do úspor. Po finančnej kríze v roku 2008 prevládla u Slovákov opatrnosť, miera úspor začala rásť a blížila sa k hranici 8 %. Po ďalšom poklese došlo k trvalejšiemu oživeniu miery sporenia až v posledných troch či štyroch rokoch a trend je stále rastúci", dodáva Štefanides.

EU: Pokuta 570 miliónov eur pre Mastercard

Európska komisia (EK) udelila pokutu spoločnosti MasterCard vo výške 570.566.000 eur pre obmedzenie možnosti obchodníkov profitovať z lepších podmienok, ktoré ponúkajú banky so sídlom v iných členských štátoch Európskej únie (EU), čo je v rozpore s antitrustovými pravidlami EU.
      

MasterCard predstavuje druhý najväčší systém platobných kariet v Európskom hospodárskom priestore (EHP), pokiaľ ide o vydávanie spotrebiteľských kariet a celkovú hodnotu transakcií. Slúži tiež ako platforma, prostredníctvom ktorej banky poskytujú klientom platobné karty, zabezpečujú dokončenie platobnej transakcie cez platobnú kartu a prevádzajú finančné prostriedky na banku maloobchodníka. Európski spotrebitelia a podniky uskutočňujú v súčasnosti viac ako polovicu svojich bezhotovostných platieb prostredníctvom platobných kariet. Ak spotrebiteľ používa debetnú alebo kreditnú kartu v obchode alebo on-line, banka maloobchodného predajcu (nadobúdajúca banka) zaplatí banke držiteľa takzvaný „medzibankový poplatok". Nadobúdajúca banka premietne tento poplatok na maloobchodníka, ktorý ho zahrnie - podobne ako všetky ostatné náklady - do konečných cien pre všetkých spotrebiteľov, aj tých, ktorí nepoužívajú platobné karty. Pravidlá MasterCard prinútili banky, aby uplatnili medzibankové poplatky v krajine, v ktorej sa nachádza maloobchodník. Pred 9. decembrom 2015, keď sa nariadením o výmenných poplatkoch zaviedli príslušné stropy, sa výmenné poplatky v EHP značne líšili od jednej krajiny ku druhej. V dôsledku toho maloobchodníci v krajinách s vysokými medzibankovými poplatkami nemohli využívať nižšie výmenné poplatky ponúkané nadobúdajúcou bankou v inom členskom štáte.
      

Komisia začala antitrustové vyšetrovanie proti MasterCard v apríli 2013 s cieľom posúdiť, či pravidlá týkajúce sa „cezhraničného nadobúdania" neporušujú antitrustové pravidlá EÚ. Vyšetrovaním sa zistilo, že pre pravidlá cezhraničného nadobúdania pohľadávok spoločnosti maloobchodníci zaplatili viac za bankové služby za prijímanie platobných kariet, než keby mohli slobodne nakupovať tieto služby za nižšie ceny. To viedlo k vyšším cenám pre spotrebiteľov, obmedzeniu cezhraničnej konkurencie a umelému deleniu jednotného trhu EÚ. Na základe zistených skutočností EK dospela k záveru, že pravidlá spoločnosti MasterCard bránili maloobchodníkom využívať nižšie poplatky, obmedzili cezhraničnú hospodársku súťaž medzi bankami, čím došlo k porušeniu antitrustových pravidiel EÚ. Spoločnosť bola ochotná spolupracovať s eurokomisiou, a tým, že uznala uvedené skutočnosti a porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, exekutíva EÚ umožnila spoločnosti 10-% zníženie pokuty.

Aktuálne: Nové odpočty spotreby plynu

Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) o zmenách cien za dodávku plynu od 1. decembra 2018 pre regulované subjekty prinieslo tiež zmenu odpočtov spotreby.

Zmenu odpočtového cyklu zaviedol od 1. januára 2019 prevádzkovateľ distribučnej siete SPP – distribúcia (SPP-D) pre všetkých dodávateľov plynu na Slovensku. Na odberných miestach v kategórii mimo domácností sa bude odpočet spotreby vykonávať k 31. decembru daného roka. Odpočet spotreby pre všetky domácnosti sa bude vykonávať vždy k poslednému dňu v mesiaci. „Zákazníci SPP v súvislosti s touto zmenou nemusia do SPP nahlasovať žiadne údaje. Väčšiny zákazníkov SPP by sa posun termínu odpočtov ku koncu kalendárneho mesiaca nemal dotknúť vôbec, snahou spoločnosti je pritom zabezpečiť, aby mohla zasielať vyúčtovacie faktúry svojim zákazníkom tak ako doteraz", uviedol Ondrej Šebesta. Pri asi 10 % zákazníkov SPP v prípade ktorých prevádzkovateľ distribučnej siete uskutoční odpočet spotreby koncom daného mesiaca, zašle SPP vyúčtovaciu faktúru až začiatkom nasledujúceho mesiaca. Takýmto zákazníkom SPP zašle rozpis na 10 zálohových platieb namiesto doterajších 11, pričom v mesiaci, v ktorom im bude doručená vyúčtovacia faktúra, zálohu platiť nebudú. 

Podľa hovorkyne Západoslovenskej energetiky Michaely Dobošovej sa zmena týka všetkých zákazníkov, domácností aj podnikateľov: „Odpočet pre domácnosti sa bude vykonávať vždy k poslednému dňu v mesiaci, ostatní zákazníci mimo segmentu domácností budú zaradení do jednotného vyúčtovacieho cyklu s vyúčtovaním k 31. decembru." V prípade domácností sa odpočet spotreby plynu bude vykonávať vždy ku koncu kalendárneho mesiaca. Čiže, ak mal zákazník odpočet napríklad k 18. januáru, po novom sa bude realizovať až k 31. januáru. S tým súvisí aj posun pri vystavovaní vyúčtovacej faktúry, ktorá môže byť zákazníkovi doručená s časovým posunom do 15. februára. Zákazníci nemusia v tejto súvislosti nahlasovať žiadne údaje, väčšina z nich túto zmenu ani nepocíti. V prípade zákazníkov z radov podnikateľov prichádza k väčšej zmene. Všetky odberné miesta boli zaradené do jednotného odpočtového cyklu s ročným vyúčtovaním k 31. decembru. Takýto odpočet už bol zrealizovaný k 31. decembru 2018. V závislosti od mesiaca, kedy bolo realizované vyúčtovanie doteraz, môže prísť v tejto prvej vyúčtovacej faktúre k vyšším nedoplatkom, respektíve preplatkom. Zároveň bude vystavený nový rozpis zálohových platieb na zúčtovacie obdobie od 1. januára do 31. decembra 2019. Prípadné väčšie nedoplatky, respektíve preplatky môže zákazník riešiť s našou spoločnosťou individuálne. 

Jeden z dodávateľov, spoločnosť innogy Slovensko, už odberateľom - regulovaným firmám - zaslala mimoriadne vyúčtovanie. Pre tie firmy, ktoré mali vyúčtovanie aj doteraz v januári, to nebude mať žiaden dopad. Predpokladá sa, že ostatné firmy sa budú musieť vyrovnať s väčším či menším nedoplatkom. V rámci individuálneho prístupu im v prípade výraznejšej jednorazovej finančnej záťaže ponúkne možnosť rozložiť si úhradu faktúry na splátky s výhodnejšími podmienkami. 

Upozorňujeme: Nebezpečné aktivity zamestnancov na sociálnych sieťach

Prípady prelomenia ochrany podnikových sietí rastú v posledných rokoch najviac v bežných obchodných spoločnostiach. Podľa zistení GFI Software bolo v segmente obchodných firiem iba v Spojených štátoch za prvú polovicu minulého roku zaznamenaných 309 prípadov, čo je podstatne viac ako v zdravotníckych organizáciách, verejných inštitúciách a školách. Počet útokov na firmy, hlavne malé a stredné (SMB) vzrástol v roku 2017 o 75 %.

SMB spoločnosti v poslednom čase stále častejšie čelia problémom s priepustnosťou firemného webového pripojenia. Dôvody môžu byť dva: neautorizované využívanie podnikovej siete či kybernetický útok. Jednou z hlavných príčin prelomenia bezpečnosti podnikových sietí je nepracovný prístup používateľov na firemné webové pripojenie, najčastejšie na sociálne siete. Nielenže môžu zahltiť kapacitu pripojenia, ale predovšetkým svojim správaním spôsobujú nákazu svojho PC, ktorá sa neskôr rozšíri do celej siete.

Aby tieto aktivity mohli eliminovať, musia si dnes spoločnosti jednak nastaviť adekvátnu bezpečnostnú politiku, a potom na jej podporu využiť nasledujúce spôsoby filtrovania obsahu:

- Prevencia publikovania definovaných kľúčových slov na stránky sociálnych médií.

- Blokovanie prichádzajúcich a odchádzajúcich typov súborov cez sociálne média (napr. excelovských tabuliek či databáz).

- Blokovanie prístupu na podozrivé webové stránky, predovšetkým s hernou tematikou.

„Ak majú sieťoví administrátori dnes k dispozícii iba nástroje typu meranie rýchlosti pripojenia, odozvy siete a pod., nebudú pravdepodobne schopní včas identifikovať hrozbu kybernetického útoku či neautorizovaného využitia siete“, dodal Zdeněk Bínek. 

Trend: Technologické inovácie v biofarmaceutickom priemysle

Spolupráca medzi regulačnými orgánmi a biofarmaceutickými spoločnosťami by sa mala zmeniť. Cieľom by mali byť inovácie s pozitívnym prínosom pre pacientov. Tomu by mali výrazne pomôcť moderné technológie, napr. na overenie pôvodu údajov by sa mohol využiť blockchain.

Uvádza sa to v aktuálnej správe O budúcnosti biofarmaceutického priemyslu, ktorú vypracovalo Centrum zdravotníckych riešení spoločnosti Deloitte. Hlavné prognózy týkajúce sa regulácie biofarmaceutického priemyslu v roku 2025 vychádzajú z toho, ako by sa mali správať regulačné orgány, pacienti a celé odvetvie. „Regulačné prostredie biofarmaceutického priemyslu je v súčasnosti čoraz zložitejšie a nejednotnejšie a má problémy udržať krok s exponenciálnymi zmenami v medicíne, vede a technológiách a zároveň ochrániť bezpečnosť pacienta", uviedla Ľubica Dumitrescu. Umelá inteligencia, robotická automatizácia procesov a tvorba prirodzeného jazyka sa stanú bežnou súčasťou klinických skúšok a celkovo spôsobia revolúciu v produktivite. Zjednodušia sa tak procesy, čo umožní regulačným orgánom rýchlejšie vykonávať kontrolu a získať spätnú väzbu. Údaje získané mimo klinických skúšok povedú k vytvoreniu nových rámcov dôkazov.

Podľa Dumitrescu biofarmaceutické spoločnosti musia zmeniť prístup k regulácii a vytvoriť nové, súčinnejšie prostredie. Pozornosť biofarmaceutických spoločností sa bude sústreďovať na pacientov, ktorí sa budú v plnej miere podieľať na navrhovaní predpisov. Regulačné oddelenia jednotlivých biofarmaceutických spoločností už nebudú plniť len podpornú funkciu pre biznis, ale stanú sa plnohodnotnými strategickými biznis partnermi pre ostatné oddelenia. Zosúladenie regulácie na medzinárodnej a národnej úrovni bude mať pozitívny vplyv na celkovú harmonizáciu regulácie. Užšou spoluprácou medzi regulačnými úradmi vzniknú dohovory o zdieľaní údajov. Dôležitá bude aj spolupráca medzi regulačnými orgánmi a odvetvím. Medzi sebou budú zdieľať údaje v reálnom čase a regulačný prístup tak bude vychádzať priamo z výsledkov.

SR: Uvoľňovanie frekvenčného pásma pre 5G

Podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 2017/899 musí Slovenská republika umožniť využívanie frekvenčného pásma 700 MHz na pozemské systémy schopné poskytovať bezdrôtové širokopásmové elektronické komunikačné služby. Frekvencie z pásma 700 MHz sa budú využívať najmä na budovanie mobilných sietí piatej generácie (5G). Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb preto zverejnil oznam o zámere vykonať zmenu v existujúcich terestriálnych prevádzkových povoleniach vydaných pre Towercom.

Aj po vykonaných zmenách zostane doterajší rozsah digitálneho pozemského TV vysielania zachovaný. Všetky zainteresované strany vrátane spotrebiteľov a používateľov môžu vyjadriť svoje stanoviská k navrhovaným zmenám do 18. februára 2019. Úrad už intenzívne komunikoval o predčasnom uvoľnení frekvencií z frekvenčného pásma 700 MHz. Spoločnosť aktuálne frekvencie používa v 1. – 4. celoplošnej digitálnej televíznej sieti (MUXe). Úrad tiež vypracoval plán zmeny terestriálnych prevádzkových povolení, ktorý spočíva v zmene pridelených frekvencií tak, aby bolo riadne a včasne zabezpečené splnenie povinnosti vyplývajúcej z článku 1 ods. 1 Rozhodnutia (EÚ) 2017/899 o využívaní frekvenčného pásma 694 – 790 MHz v Európskej únii.

Slovenská republika v zmysle požiadaviek článku 1 ods. 1 Rozhodnutia (EÚ) 2017/899 do 30. júna 2020 umožní využívanie frekvenčného pásma 700 MHz na pozemské systémy schopné poskytovať bezdrôtové širokopásmové elektronické komunikačné služby. Frekvencie z pásma 700 MHz sa budú využívať najmä na budovanie mobilných sietí piatej generácie (5G). Členské štáty EÚ mali povinnosť do 31.12.2017 uzavrieť všetky nevyhnutné dohody o cezhraničnej koordinácii frekvencií v rámci EÚ. RÚ v roku 2017 uzavrel všetky nevyhnutné dohody o cezhraničnej koordinácii frekvencií so všetkými susednými krajinami (Česká republika, Poľská republika, Rakúska republika, Maďarská republika a Ukrajina), čím naplnil požiadavky čl. 1 ods. 2 Rozhodnutia (EÚ) 2017/899. Bez uzavretia týchto dohôd by Slovensko nemohlo prideliť frekvencie z pásma 700 MHz pre budovanie sietí piatej generácie (5G).

EU: Zvýšenie dôveryhodnosti schvaľovacieho postupu pre pesticídy

Europoslanci sa v nelegislatívnom uznesení zhodli na tom, že verejnosť by mala mať prístup k štúdiám predloženým v rámci konaní o schvaľovaní pesticídov. Sprístupnené by mali byť aj všetky podporné dokumenty, údaje a informácie vzťahujúce sa na žiadosť o autorizáciu.

Žiadatelia by počas konania mali povinne zaregistrovať do verejného registra všetky regulačné štúdie, ktoré budú realizované. Stanoviť by sa tiež mal časový priestor na pripomienky, počas ktorého by mohli zainteresované strany predložiť ďalšie existujúce údaje s cieľom zohľadniť všetky relevantné informácie pred prijatím rozhodnutia, dodáva schválený text. Parlament vyzval Európsku komisiu, aby predložila opatrenia na účinnú ochranu zraniteľných skupín s cieľom bezodkladne a bez výnimky ukončiť používanie pesticídov na dlhé vzdialenosti v blízkosti, škôl, zariadení starostlivosti o deti, detských ihrísk, nemocníc, pôrodníc a opatrovateľských zariadení. Uznesenie požaduje lepšie monitorovanie pesticídov po ich uvedení na trh. Vyzýva tiež Európsku komisiu, aby vypracovala epidemiologickú štúdiu o skutočných vplyvoch prípravkov na ochranu rastlín na ľudské zdravie. Parlament tiež žiada systematické preskúmanie všetkých dostupných štúdií týkajúcich sa karcinogenity glyfozátu a stanovenie maximálnych hladín rezíduí pre pôdu a povrchovú vodu.

Uznesenie si všíma obavy vyplývajúce z existujúceho práva žiadateľov vybrať si členský štát, ktorý bude spravodajcom pri podaní žiadosti o schválenie účinnej látky, a teda ktorý vypracuje návrh hodnotiacej správy a predloží ju Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA). Tento postup sa totiž môže javiť ako netransparentný a vykazovať známky potenciálneho konfliktu záujmov. Parlament preto vyzval Európsku komisiu, aby žiadosť o obnovu autorizácie neprideľovala členskému štátu, ktorý bol zodpovedný za predchádzajúce hodnotenie daného pesticídu. Poslanci tiež požadujú väčšiu transparentnosť pri prijímaní rozhodnutí o autorizovaní pesticídov prostredníctvom podrobných zápisníc z rokovaní a zverejňovania výsledkov hlasovania v orgánoch, ktoré majú konečné slovo v procese posudzovania pesticídu.

Európsky parlament zriadil Osobitný výbor pre postup únie pre povoľovanie pesticídov (PEST) v nadväznosti na spory týkajúcich sa opätovnej autorizácie glyfozátu - účinnej látky používanej v prípravkoch na ochranu rastlín. Stalo sa tak 6. februára 2018, teda deväť rokov po prijatí nariadenia o prípravkoch na ochranu rastlín.

SR: Register zbraní a streliva

Ministerstvo vnútra sprístupňuje na verejné pripomienkovanie štúdiu uskutočniteľnosti Register zbraní a streliva, ktorej cieľom je vytvorenie Informačného systému pre oblasť zbraní a streliva, elektronizáciu príslušných procesov a zavedenie elektronických služieb pre občanov a podnikateľov.

Zámerom je, aby sa k tomuto strategickému dokumentu mohli vyjadriť všetky stavovské organizácie aj ostatné subjekty, ktoré sa venujú informatizácii a digitalizácii systémov verejnej správy. Predkladaná štúdia MV SR v rámci OP Integrovaná infraštruktúra umožní plnú informatizáciu v agende zbraní a streliva. Zavedením informačného systému sa výrazne zjednodušia procesy obsluhy občanov a podnikateľov. IS Zbrane a strelivo  bude predstavovať moderný a komplexný informačný systém, napĺňajúci stanovené architektonické princípy a bude integrovaný s centrálnymi komponentmi podľa referenčnej architektúry.

Hlavným cieľom projektu je:

- zavedenie plne elektronických služieb a obojstrannej elektronickej komunikácie medzi občanmi, podnikateľmi a štátnou správou,

- odstránenie manuálnych úkonov, papierovej evidencie,

- zvýšenie kvality údajov a s tým súvisiaca schopnosť analyzovať údaje a prijímať informované rozhodnutia.

Štúdia uskutočniteľnosti sa zameriava aj na posúdenie výhodnosti, alternatív, podmienok a vytvorenie predpokladov pre optimalizáciu činností štátnej správy. Pripomienky k štúdii uskutočniteľnosti možno zasielať do 21.januára 2019 prostredníctvom formulára zverejneného na webstránke ministerstva na adresu suit@minv.sk.