Radíme: Nesprávne užívanie liekov

Lieky na predpis, ale aj voľnopredajné lieky môžu pri nadmernom či nesprávnom užívaní viesť k nežiaducim účinkom aj k zdravotným problémom. Na Slovensku podľa odhadov Slovenskej lekárnickej komory končí v nemocniciach každoročne kvôli nevhodným kombináciám liekov a nežiaducim účinkom vyše 10.000 pacientov. V ostatných rokoch rastie aj počet hlásení nežiaducich účinkov, ktoré eviduje Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).

„Nemusí ísť ale vždy nutne o viditeľné ťažkosti pacienta, prejaviť sa môžu napríklad aj v podobe zníženého účinku lieku", upozorňuje prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Mária Lévyová. Priblížila, že u pacientov sa najčastejšie ako prvé príznaky objavia problémy so žalúdkom, kožné prejavy či malátnosť. Môže ísť o menej rizikové nežiaduce účinky ako sú vyrážky na koži, ale aj vážne problémy ako sťažené dýchanie či zvýšené riziko krvácania. „Pozitívne je, že aj pacienti čoraz viac hlásia nežiaduce účinky a ŠUKL preveruje, či išlo skutočne o nežiaduce účinky alebo iba o nesprávne vyhodnotenie pozorovaných prejavov pacientom", hovorí Lévyová. Lekár podľa nej nemá odkiaľ vedieť, či si pacient už sám nenaordinoval a nekúpil na riešenie svojho zdravotného problému voľnopredajný liek, ktorý môže práve v kombinácii s predpísaným liekom spôsobiť zdravotné problémy. 

Človek, ktorý užíva naraz päť druhov liekov, sa podľa asociácie vystavuje približne 5 % riziku interakcií, pri desiatich druhoch je to už 10 % a pri 20 druhoch až 54 %. Pomôcť pacientom užívať lieky uvedomelo a rozumne má projekt Lieky s rozumom. Nadmerné užívanie liekov, najmä proti bolesti, môže totiž viesť až k vzniku závislosti porovnateľnej s inými návykovými látkami. Dlhodobým užívaním potreba brať lieky rastie. Potrebujete ich viac a vyššie dávky. Po čase už bez nich ani neviete existovať. Lieková závislosť môže spôsobiť telesné, psychické aj spoločenské poškodenie človeka. Počet liekových závislostí pritom stúpa a môže ísť o voľnopredajné lieky, napríklad proti bolesti či na zmiernenie alergie, ale aj o lieky na predpis. Pri vzniku závislosti rozhoduje individualita každého jedinca, jeho fyzické a psychické vlastnosti, ako aj vplyv skupín, v ktorých sa pohybuje, povolanie či životný štýl. K rizikovým skupinám patria pacienti trpiacimi dlhodobými ochoreniami spojenými s chronickou bolesťou, ľudia pod silným stresom, duševne labilní ľudia, ale aj zdravotnícki pracovníci. 

Aktuálne: Škandál s poľským mäsom

Prostredníctvom systému rýchleho varovania dostali Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR a Úrad verejného zdravotníctva informácie o dodávkach hovädzieho mäsa na územie SR, ktoré sú aktualizované aj na internete. 

V prevádzkach  Čečejovce (sklad potravín), Levice, Jelšava, Kysucké Nové Mesto, Trenčín a Varín (predajne) budú vykonané kontroly príslušnými regionálnymi veterinárnymi a potravinovými správami. Podľa riaditeľa ŠVPS bolo takmer 300 kilogramov mäsa z rizikového hovädzieho dobytka z Poľska distribuovaných do reštaurácií a škôl na Slovensku. Dodávky mäsa z inkriminovaného poľského bitúnku mali traja spracovatelia na východe Slovenska - v Bardejove, Gaboltove a Bidovciach. Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ihneď po zverejnení škandalóznych informácií o poľskej hovädzine spustil cielené kontroly spracovateľských prevádzok a vyslal na cesty potravinových a veterinárnych inšpektorov. Tí kontrolujú vozidlá prepravujúce mäso.

Poľsko vyviezlo podľa predstaviteľa poľskej štátnej veterinárnej správy Pawela Niemczuka približne 2.500 kilogramov mäsa z chorých kráv, ktoré boli nelegálne zabité, do 10 krajín Európskej únie. Mäso skončilo vo Fínsku, Maďarsku, Estónsku, Rumunsku, Švédsku, Francúzsku, Španielsku, Litve, Portugalsku a na Slovensku a bolo tiež distribuované na 20 predajných miest v Poľsku. Škandál vypukol po tom, ako súkromná televízia TVN24 priniesla šokujúce zábery z bitúnka v meste Ostrów Mazowiecka na severovýchode Poľska. Zamestnanci tam zabíjali aj choré a staré hovädzie zvieratá a ich mäso ďalej predávali, čím ohrozovali zdravie ľudí.

Zelená domácnostiam II: Oprávnené zariadenia

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) zverejnila zoznam oprávnených zariadení pre projekt podpory malých obnoviteľných zdrojov energie (OZE) Zelená domácnostiam II. Aktuálne je v zozname zverejnených 1.444 zariadení, registrácia ale naďalej pokračuje.

Výzva SIEA na včasné podávanie žiadostí o registráciu zariadení sa týka najmä výrobcov a zhotoviteľov pracujúcich s kotlami na biomasu a tepelnými čerpadlami. Zoznam sa pre tieto zariadenia vytvára odznova, pretože boli upravené technické podmienky tak, aby zohľadňovali zmeny legislatívy a zmeny na trhu. „Naším cieľom je naplniť zoznam oprávnených zariadení tak, aby mali domácnosti už od začiatku čo najširší výber. V krátkom čase, po schválení nového národného projektu Zelená domácnostiam II, plánujeme zverejniť všeobecné podmienky podpory a harmonogram kôl na rok 2019", uviedla generálna riaditeľka SIEA Alexandra Velická.    

Registráciu zariadení pre pokračovanie projektu SIEA otvorila už v novembri 2018, aby predišla náporu žiadostí pred spustením projektu. Tí, ktorí požadované dokumenty k zariadeniam doručili v minulosti, boli oslovení aj adresne, mnohí už žiadosti predložili, ďalší ich finalizujú. Predpokladá sa, že sa prirodzene zníži počet registrovaných kotlov a tepelných čerpadiel, pretože mnohé z nich už nie sú dostupné na trhu, alebo nespĺňajú nové technické podmienky. Zatiaľ ich je zaregistrovaných podstatne menej ako v minulosti, preto SIEA upozorňuje vopred, že žiadosti sa neoplatí odkladať na poslednú chvíľu.

V pilotnom projekte bolo evidovaných 1.700 tepelných čerpadiel, v už zverejnenom zozname je aktuálne zaregistrovaných 395. Z kotlov bolo v minulosti zaregistrovaných 760 typov, aktuálne ich je 84 typov. V zozname je momentálne zaregistrovaných aj 707 fotovoltických panelov, 257 slnečných kolektorov a 1 veterná turbína. Pri týchto druhoch zariadení boli v zmysle zverejnených podmienok registrácie automaticky preregistrované iba tie, ku ktorým bola podaná aspoň jedna žiadosť o registráciu poukážky v roku 2018.

SIEA zároveň priebežne aktualizuje zmluvy so zhotoviteľmi a prijíma žiadosti o registráciu nových oprávnených zhotoviteľov. V tejto súvislosti upozorňuje, že aj v pokračovaní projektu môžu zhotovitelia zabezpečiť inštaláciu zariadení len prostredníctvom odborne spôsobilých osôb s platným osvedčením. Nakoľko viacerým z nich platnosť osvedčenia skončila, je nutné, aby si zhotovitelia tieto náležitosti skontrolovali a v prípade potreby doručili na SIEA kópie aktuálne platných osvedčení v zmysle príslušného usmernenia. 

Radíme: Bezpečné zimné radovánky

Zima ešte nekončí a na prípadné lavínové nebezpečenstvo, ako aj iné zimné nástrahy je dobré byť pripravený. Podľa štatistík Horskej záchrannej služby na Slovensku ročne zahynie pod lavínou v priemere 4,7 človeka.

Pred výjazdom do zimných hôr je dobré pozorne sledovať snehové správy, najmä oficiálne výstrahy na webovej stránke laviny.sk. „Možnosti túr veľmi závisia od stupňa lavínového nebezpečenstva. Všeobecne platí, čím vyšší stupeň, tým sa treba pohybovať na svahoch s menším sklonom. Pri 3., 4. a 5. stupni sa môžu uvoľňovať samovoľné lavíny, ktoré môžu zasiahnuť nielen lyžiarske svahy, ale aj turistické trasy a chodníky v údoliach“ hovorí Filip Kyzek, člen Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby. Pre návštevníkov zimných hôr by mal byť samozrejmosťou lavínový výstroj (t. j. vyhľadávací prístroj, sonda a lopatka), ktorý slúži na rýchlu záchranu. Najvyššia šanca na prežitie je do +5 minút od zasypania. Postupne nádej klesá. Po 90 minútach je to len 20 %.

V zimnom vysokohorskom teréne však číha viacero nebezpečenstiev. „Okrem lavín sú rizikovými faktormi silný vietor, nízke teploty, pošmyknutie a pád na tvrdom/zľadovatenom snehu. Najviac zimných úrazov sa však stáva v lyžiarskych strediskách, na zjazdovkách“, upozorňuje F. Kyzek.

Ďalšie užitočné rady:

Nebezpečenstvom na lyžiarskom svahu môžu byť neskúsení lyžiari/snoubordisti, ktorí preceňujú svoje schopnosti. Často v náročných svahoch nezvládajú koordináciu svojich lyží a nedokážu sa vyhnúť prekážke, ktorou môže byť aj iná osoba. Ak si nie ste istý svojimi lyžiarskymi schopnosťami, investujte do nich a zaplaťte si niekoľkých hodín v lyžiarskej škole – chránite tým seba i druhých na svahu.

Noste lyžiarsku prilbu, môže zabrániť vážnejším zraneniam. Na Slovensku ju používajú najmä deti a lyžiari do 15 rokov, pretože to o. i. predpisuje novela zákona o Horskej službe, ktorá vstúpila do platnosti 15. novembra 2015.  Horšie sme na tom v prípade dospelých, ktorí nie vždy prilby používajú. Lyžiarske prilby majú význam najmä pri lyžovaní/snoubordovaní na technickom snehu. Zranenia po pádoch na zľadovatenom svahu bývajú komplikovanejšie.

Pred výjazdom do hôr vždy pozorne sledujte snehové správy, predovšetkým oficiálne výstrahy Horskej záchrannej služby týkajúce sa lavínového nebezpečenstva. Lavína vznikne rýchlo, najmä pri intenzívnom snežení v kombinácii s prudkým vetrom a je nepredvídateľná. Počas trvania lavínového nebezpečenstva horská záchranná služba vôbec neodporúča túry či akýkoľvek pohyb po vysokohorskom teréne.

Upozornenie: Fejky parfumov v internetových obchodoch

V rokoch 2018 a 2019 zaznamenal Úrad verejného zdravotníctva viac podaní od spotrebiteľov proti internetovým obchodom theperfumshop.world, parfumy.website, vonnyparfum.club a outletparfemy.com, ktoré aj v slovenskom jazyku ponúkajú napodobeniny parfumov výrobcov známych svetových značiek.

V podmienkach predaja uvádzajú, že vyobrazené originálne parfumy na stránke slúžia výlučne pre porovnanie a predajca nevlastní ich licencie. Niektoré z obchodov sú zaregistrované v Paname alebo Spojenom kráľovstve. Spotrebitelia poukazujú na to, že sľubované luxusné parfumy sú v skutočnosti parfumované vody, naplnené v jednoduchých „low cost" fľaštičkách, zabalené v papierovom obale bez celofánového prebalu, označené iba číslom vône bez povinných údajov podľa článku 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch v znení neskorších predpisov. Predávajúci podľa podaní buď neumožňuje spotrebiteľom odstúpiť od zmluvy, alebo len v deň objednávky. Na odstúpenie od zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu nereaguje a po vrátení tovaru nevráti peniaze. Navyše, po realizácii platby za objednaný tovar predávajúci prestane komunikovať.

Podľa upozornenia hygienika SR Jána Mikasa na webových stránkach nie je uvedený kontakt na prevádzkovateľa obchodu alebo prevádzkovateľom je spoločnosť mimo územia SR (najčastejšie Global Distribution Solutions z USA). Úrad preto odporúča spotrebiteľom dôkladne zvážiť rozhodnutie zakúpiť si parfumy v uvedených internetových obchodoch. Ďalej upozorňuje, že kontrolná činnosť orgánov verejného zdravotníctva je v rámci ich kompetencií zameraná len na podnikateľské subjekty so sídlom na území SR a nie sú oprávnené vymáhať platby za nedodaný, respektíve vrátený tovar. Pri problémoch s obchodmi z iných členských štátov Európskej únie sa môžu spotrebitelia obrátiť na Európske spotrebiteľské centrum v SR na Ministerstve hospodárstva SR.

EU: Majetkové režimy medzinárodných párov v Európe

Nové nariadenia EÚ pre majetkové režimy medzinárodných manželských párov alebo registrovaných partnerstiev stanovujú jasné pravidlá v prípadoch rozvodu alebo rozchodu a znamenajú koniec paralelných, niekedy aj protichodných konaní v rôznych členských štátoch, napríklad vo veci majetku alebo bankových účtov.

Keďže nedošlo k jednomyseľnej dohode všetkých členských štátov, nové pravidlá budú platiť v týchto 18 členských štátoch: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Vďaka novým nariadeniam sa:

- objasní, ktorý vnútroštátny súd má právomoc pomôcť párom spravovať ich majetok alebo ho medzi nich rozdeliť v prípade rozvodu, rozchodu alebo smrti,

- objasní, ktoré vnútroštátne právo platí v prípade, keď by sa mohli potenciálne uplatniť predpisy viacerých krajín,

- uľahčí uznanie a výkon rozsudku vydaného v jednom členskom štáte o majetkových veciach v inom členskom štáte.

Spolu 18 členských štátov, ktoré sa na posilnenej spolupráci zúčastňujú, predstavuje 70 % obyvateľstva EÚ a reprezentuje väčšinu medzinárodných párov žijúcich v Európskej únii. Tieto členské štáty prijali nariadenia v júni 2016 na základe posilnenej spolupráce. Zvyšné členské štáty sa k obom nariadeniam môžu kedykoľvek pripojiť. Nezúčastnené členské štáty budú naďalej uplatňovať svoje vnútroštátne právo (a aj svoje normy medzinárodného práva súkromného), pokiaľ ide o cezhraničné situácie týkajúce sa majetkových režimov manželov a majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev.

Klimatické zmeny: Hrozby pre podnikanie

Najväčším skokanom sa v najnovšom prieskume v rámci svetových hrozieb stali klimatické zmeny (13 %) a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily (9 %). Zmena klímy, ktorá sa v rebríčku najväčších rizík na Slovensku dokonca objavila na prvom mieste, by mohla byť predzvesťou nielen rastúcich strát a prerušení z dôvodu extrémnych poveternostných výkyvov a prírodných katastrof, ale pravdepodobne bude mať veľké vplyvy na reguláciu a zodpovednosť, zohľadňujúc prísne normy v oblasti emisií a nové požiadavky na vykazovanie a zverejňovanie informácií v mnohých odvetviach.

Úniky údajov, škandály v oblasti ochrany súkromia, rozsiahle technologické výpadky, ale aj zavedenie prísnejších pravidiel na ochranu údajov v EÚ a v ďalších krajinách. To všetko spôsobilo, že kybernetické riziká sa stali hlavnou hrozbou podnikania v roku 2019. Podľa najnovšieho rebríčka Allianz Risk Barometer 2019 totiž kybernetické útoky (37 %) spolu s prerušením výroby (37 %) vyšli ako najväčšie globálne obchodné riziká. Za nimi nasledujú prírodné katastrofy (28 %) a zmeny v legislatíve a regulácii (27 %). Ukázal to 8. prieskum globálnych podnikateľských rizík spoločnosti Allianz Global Corporate & Specialty (AGCS), ktorý odzrkadľuje odpovede vyše 2400 expertov na poistné riziká z 86 krajín sveta.
      

„Nové riešenia manažmentu rizík, analytické nástroje aj inovatívne partnerstvá môžu pomôcť lepšie pochopiť a zmierniť súčasné nespočetné množstvo rizík prerušenia výroby a predchádzať stratám predtým, ako k nim dôjde", uviedol Chris Fischer Hirs z AGCS. Zaujímavosťou tohtoročného rebríčka najväčších globálnych rizík je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktoré sa medzi 10 najväčších hrozieb podnikania dostalo vôbec po prvý raz. Meniaca sa demografická krivka, neistota okolo brexitu či nedostatok talentov v oblasti digitálnej ekonómie spôsobili, že toto riziko je podľa poisťovacích expertov čoraz vážnejšou hrozbou, najmä v krajinách strednej a východnej Európy, vo Veľkej Británii, v USA, Kanade a v Austrálii. „Ľudský kapitál sa stal obmedzeným zdrojom digitálnej ekonomiky. Súťaž o získanie nových kvalifikovaných pracovníkov v oblasti umelej inteligencie, dát či riadenia kybernetických či reputačných rizík je silná, keďže väčšina týchto pracovných miest pred 10 rokmi neexistovala. Dokonca nestačia ani atraktívne platy, keďže skupina pracovníkov s potrebnými znalosťami je obmedzená a ich naliehavosť neumožňuje učenie sa za pochodu", skonštatoval Ludovic Subran z Allianz. 

Aktuálne: Návrh zákona o IT

Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši v Národnej rade SR predstavil vládny návrh zákona o informačných technológiách vo verejnej správe (zákon o ITVS). Nová právna úprava má priniesť systémovú zmenu správy v oblasti informačných technológií. Parlament dokument prerokoval a posunul do druhého čítania.

Hlavné zmeny, ktoré návrh zákona o ITVS obsahuje, sa týkajú rozšírenia povinností pre jednotlivé inštitúcie verejnej správy v oblasti správy informačných technológií v každej fáze ich životného cyklu: od plánovania, obstarávania, implementácie až po monitoring a hodnotenie. Súčasne dôjde k zmene postavenia Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII), a to z koordinačnej do riadiacej úrovne. Nová právna úprava reaguje na aktuálne globálne trendy, rýchly vývoj informačno-komunikačných technológií a s tým meniace sa potreby spoločnosti. Logicky nadväzuje aj na zákon o kybernetickej bezpečnosti a posilňuje činnosť vládnej jednotky kybernetickej bezpečnosti CSIRT pri riešení kybernetických hrozieb.

Doterajšia zákonná úprava z roku 2006 regulovala najmä prevádzku a bezpečnosť, nový zákon sa viac sústredí na jednotné pravidlá pre nastavenie vnútornej organizácie úradov v oblasti IT. „Nastavením týchto pravidiel sa očakáva vytvorenie efektívneho a hospodárneho prostredia. Ide najmä o princíp hodnoty za peniaze, keď majú byť využívané existujúce riešenia, ako aj zohľadňované požiadavky a očakávania konkrétnych užívateľov. Tým, že sa tieto princípy povyšujú na úroveň zákona, budú sa uplatňovať najmä ako výkladové pravidlo pri rozhodovaní sa v každej konkrétnej situácii“, uviedol vicepremiér R. Raši.

On-line: Nová stránka vysvetľuje, ako hlasovať na Slovensku aj v celej EÚ

Pár mesiacov pred Európskymi voľbami predstavil Európsky parlament novú internetovú stránku europske-volby.eu (european-elections.eu), kde podrobne opisuje, ako hlasovať na Slovensku a vo všetkých ostatných členských štátoch Európskej únie (EÚ). Parlament ponúkol takýto nástroj po prvýkrát, aby uľahčil hlasovanie vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2019.

Vnútroštátne pravidlá hlasovania pre každú krajinu sú vysvetlené vo formáte otázok a odpovedí, vrátane informácií o volebnom dni, o veku potrebnom na hlasovanie, termínoch na registráciu, dokumentoch potrebných na registráciu, ako aj o volebných kvórach pre politické strany alebo o celkovom počte poslancov Európskeho parlamentu a internetových stránkach národných volebných orgánov. Keďže tieto informácie sú špecifické pre jednotlivé krajiny, webová stránka poskytuje odpovede pre každú krajinu EÚ v úradnom jazyku (jazykoch) danej krajiny a v angličtine.

Webstránka ponúka informácie aj o možnostiach, ako voliť zo zahraničia (buď z iného štátu EÚ, alebo z tretej krajiny) alebo prostredníctvom zástupcu, ak je to v danej krajine možné. Toto môže byť obzvlášť relevantné pre 3 milióny občanov EÚ s pobytom v Spojenom kráľovstve.

Webstránka tiež obsahuje:
· sekciu "otázok a odpovedí" o Európskom parlamente, vedúcich kandidátoch a o tom, čo bude nasledovať po voľbách,
· informácie o možnosti zapojenia sa občanov do zvyšovania povedomia o voľbách samotných,
· sekciu so správami týkajúcimi sa volieb z hlavnej stránky Európskeho parlamentu,
· odkaz na webstránku s výsledkami volieb,
· odkazy na politické zoskupenia Európskeho parlamentu a Európske politické strany.

SR: Budúcnosť kybernetickej ochrany

Podľa lokálneho prieskumu, ktorý sa uskutočnil koncom minulého roku medzi slovenskými zákazníkmi, je pre 92 % podnikov najdôležitejšia komplexná funkčnosť riešenia kybernetickej ochrany. Súčasťou tradičnej ochrany dát by podľa nich mala byť predovšetkým ochrana proti ransomvéru, ktorý stále častejšie prichádza v kombinácii s „cyprojackingom“, teda napadnutím počítačov zacieleným na nelegálnu ťažbu kryptomien.

Budúcnosť kybernetickej ochrany vidia slovenské spoločnosti v podpore technológií umelej inteligencie, ktorá sa už dnes využíva napríklad pri detekcii a odhaľovaní ransomvérových útokov. Ďalšími kľúčovými technológiami sú blockchain a cloud. O stále väčšom záujme využívať ešte prednedávnom skoro zabudnutý cloud tiež svedčí rastúci záujem o cloudové podnikové zálohovanie, ktoré sa už takmer vyrovnalo záujmu o zálohovanie do lokálnych úložísk.

Ďalšie výsledky prieskumu Acronis:

- Pri výbere riešení ochrany dát považujú podniky za najdôležitejšiu funkčnosť (92 %), používateľskú prívetivosť (53 %) a technickú podporu (36 %).

- Podľa názoru zákazníkov, najviac ovplyvnia budúcnosť kybernetickej ochrany technológie umelej inteligencie (50 %), cloudu (49 %) a blockchainu (19 %).

- V roku 2019 chcú firmy predovšetkým investovať do zálohovania (46 %), do ochrany pred ransomvérom (31 %) a disaster recovery (29 %).

- Preferencie zálohovania do cloudu (46 %) sa už takmer vyrovnali preferenciám variantu zálohovania on-premise (54 %).

„Sme potešení tým, že stále viac rastie záujem o cloudové zálohovanie, ktoré umožňuje dodržať základné bezpečnostné pravidlo 3-2-1, teda tri kópie dát na dvoch rôznych médiách a aspoň jedna kópia mimo firmu“, povedal Zdeněk Bínek.

EU: Erasmus+ v roku 2017

Európska komisia (EK) zverejnila výročnú správu o programe Erasmus+, podľa ktorej sa na ňom zúčastňuje viac ľudí než kedykoľvek predtým a rozširuje sa tiež počet podporovaných projektov. Výmenný program sa stáva inkluzívnejším a rastie aj jeho medzinárodný rozmer. Najviac študentov vysielajú Francúzsko, Nemecko a Španielsko. Medzi tri najobľúbenejšie destinácie študentov patria Španielsko, Nemecko a Británia.

Európska únia v roku 2017 investovala do programu Erasmus+ rekordných 2,6 miliardy eur, čo v porovnaní s rokom 2016 predstavuje nárast o 13 %. Programu Erasmus+ sa darí napĺňať stanovené ciele: podporiť 3,7 % mladých ľudí v EÚ v období rokov 2014-20. EK vo svojej správe tiež zdôraznila, že program sa stáva prístupnejším pre ľudí zo znevýhodneného prostredia, ako aj pre menšie organizácie. Štatistiky za rok 2017 naznačili, že na 1.900 podujatiach programu Erasmus+ v 44 krajinách sa zúčastnilo viac ako 750.000 ľudí. Prostredníctvom programu bola poskytnutá podpora takmer 800.000 ľuďom na štúdium, odbornú prípravu alebo dobrovoľnícku činnosť v zahraničí, čo je desaťpercentný nárast v porovnaní s rokom 2016. 


Slováci a Erasmus+
* V roku 2017 využilo 13.149 účastníkov 370 slovenských projektov mobilitu vo vysokoškolskom vzdelávaní, odbornom vzdelávaní a príprave, školskom vzdelávaní, vzdelávaní dospelých a mládeži v celkovej výške 22,56 milióna EUR.
* 3 najaktívnejšie vysielajúce slovenské inštitúcie: 1. Univerzita Komenského v Bratislave, 2. Ekonomická univerzita v Bratislave, 3. Žilinská univerzita.
* 3 najobľúbenejšie prijímajúce krajiny Slovákov participujúcich na programe: Česká republika, Poľsko a Španielsko.

Z programu sa financovala aj spolupráca medzi vzdelávacími inštitúciami, mládežníckymi organizáciami a podnikmi. Celkovo sa na 22.400 projektoch zúčastnilo 84.700 organizácií. Vďaka Erasmu+ mohlo v školskom roku 2016/2017 vyše 400.000 vysokoškolských študentov, stážistov a zamestnancov stráviť určité obdobie v zahraničí a venovať sa vzdelávaniu, odbornej príprave alebo vyučovaniu. Medzi nimi bolo aj okolo 34.000 študentov a zamestnancov, ktorí dostali granty na cestu do a z partnerských krajín na celom svete. Erasmus+ je však viac než len program pre univerzitných študentov a zamestnancov. Môžu ho využívať aj študenti a zamestnanci odbornej prípravy (160.000), mladí ľudia a pracovníci s mládežou (158.000) a zamestnanci v oblasti vzdelávania dospelých (6400). Ďalšie projekty spolupráce boli prínosom pre učiteľov a zamestnancov škôl (47.000) a ich žiakov (110.000). V rámci programu sa v roku 2017 prefinancovalo aj 162 športových projektov, do ktorých sa zapojilo 930 organizácií.

ACON: Vyše 90 mil. eur z EÚ

Západoslovenská distribučná (ZSD) a E.ON Distribuce spolu s partnermi projektu a prevádzkovateľmi prenosových sústav ČEPS a SEPS získali od Európskej komisie (EK) kofinancovanie vo výške 91,2 milióna eur na medzinárodný projekt inteligentnej sústavy ACON Smart grid. Ide o prvý projekt distribučných spoločností v regióne strednej a východnej Európy, ktorý uspel medzi PCI projektmi (tzv. projekty spoločného záujmu) a zároveň dostal historicky najvyšší grant.

Cieľom projektu ACON, ktorého koordinátorom je spoločnosť Západoslovenská distribučná, je modernizácia a zvýšenie efektívnosti distribučnej sústavy a prehlbovanie cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Výrazne sa tak prispeje k integrácii trhu s elektrinou medzi oboma krajinami a k vzniku ekonomicky výhodnej elektrizačnej sústavy s malými stratami a s vysokou kvalitou a bezpečnosťou dodávok. Na modernizáciu distribučnej sústavy sa budú využívať smart grid technológie, čím sa vytvorí technické prostredie umožňujúce realizáciu iných inteligentných riešení v budúcnosti. Ide o historicky prvý projekt s masívnym nasadením najmodernejších smart technológií, ktoré umožnia nástup tzv. „novej energetiky" založenej na lokálnych obnoviteľných zdrojoch. Okrem modernizácie už existujúcej infraštruktúry sa bude zároveň budovať nová, napríklad nová elektrická stanica v Borskom Svätom Jure či digitalizácia vyše 200 kilometrov 22 kilovoltových (kV) vedení. Prínosom ACON tak bude výrazné zlepšenie parametrov výkonnosti distribučnej siete, predovšetkým poruchovosti a odstávok vyvolaných údržbou, ako aj zníženie strát vznikajúcich pri preprave elektriny. Zvýšený zákaznícky komfort pocíti vďaka projektu v horizonte nasledujúcich šiestich rokov vyše 190.000 zákazníkov predovšetkým v okresoch Malacky, Senica, Myjava, Skalica, Trenčín a Nové Mesto nad Váhom.

Projekt ACON sa realizuje v pohraničných oblastiach západného Slovenska, avšak benefity z projektu budú mať dosah nielen na územie celého Slovenska, ale aj okolitých krajín. Implementácia smart prvkov poskytne adekvátnu kapacitu pre všetkých používateľov distribučnej sústavy a umožní jej lepší monitoring. Jednoduchšia identifikácia potenciálnych porúch skráti čas potrebný na ich odstránenie. Zákazníkovi tak poskytnú stabilnejšiu distribučnú sústavu s minimom výpadkov a vysokou kvalitou dodávok. Celková hodnota podporeného projektu ACON sa pohybuje vo výške 182 miliónov eur, pričom spolufinancovanie z európskych zdrojov dosahuje 91,2 milióna eur (50 % z hodnoty projektu) a náklady každého z partnerov projektu predstavujú 50 %. Projekty spoločného záujmu predstavujú kľúčové cezhraničné energetické infraštrukturálne projekty EÚ, ktoré sú nevyhnutné na vytvorenie jednotného energetického trhu a dosiahnutie dostupnej, bezpečnej a obnoviteľnej energie. Začiatok výstavby sa predpokladá v druhej polovici tohto roka. 

On-line: Najviac internetových pripojení je na západnom Slovensku, najmenej na strednom

Čoraz viac Slovákov využíva internet na súkromné či pracovné účely. V roku 2018 ich bolo už 80 %. Z toho najdigitálnejší sú mladí ľudia vo veku 16 až 19 rokov (99 %). Nie je prekvapivé, že vlani bola on-line iba vyše tretina slovenských seniorov vo veku 65 až 74 rokov. V rámci krajín Európskej únie je však Slovensko vo využívaní internetu pod priemerom. 
      

Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat vlani Európania najviac posielali a prijímali emaily (73 %), či si hľadali informácie o službách a tovaroch (70 %). Veľká časť európskej populácie využíva internet na pozeranie rôznych vzdelávacích, zábavných aj komerčných videí (57 %). Sociálne siete si vyslúžili až štvrtú pozíciu (56 %). Viac ako polovica Európanov prostredníctvom internetu „bankuje“ (54 %) alebo si hľadá informácie o chorobách či liekoch (52 %). „Na Slovensku sa využívanie internetu veľmi nelíši od európskeho priemeru. Zaujímavosťou je, že u nás majú lepšie postavenie sociálne siete, ale do popredia sa dostávajú aj video hovory. Aj na Slovensku má silnú pozíciu „doktor Google“, prostredníctvom ktorého si informácie o chorobách a liečbe vyhľadáva takmer polovica populácie", uviedla Lenka Buchláková.

Vlani využívali internet v Európskej únii najviac Dáni (98 %) a najmenej Bulhari (67 %). V porovnaní s okolitými krajinami je na tom Slovensko vo využívaní internetu lepšie než Maďarsko či Poľsko. Vo všeobecnosti sa s postupnými technologickými pokrokmi a rozširovaním internetu v rámci krajín EÚ za posledné roky zvyšuje počet ľudí, ktorí žijú digitálne. Kým v roku 2007 ich bolo zhruba 57 %, vlani využilo internet 87 % ľudí vo veku 16 až 74 rokov. Na Slovensku má pripojenie k internetu 80 % domácností. Najviac internetových pripojení majú na západnom Slovensku, najmenej na strednom. Ešte pred desiatimi rokmi malo internet doma 58 % domácností.

Deň ochrany údajov: Dôležitosť GDPR

Viac ako 95.000 sťažností bolo podaných v Európskej únii (EÚ) od nadobudnutia účinnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR) v máji 2018. Európska komisia (EK) upozornila, že tieto sťažnosti viedli k uloženiu troch finančných sankcií vrátane pokuty vo výške 50 miliónov eur vo Francúzsku pre Google z dôvodu nedostatočného informovania používateľov o používaní ich údajov.

Podľa predstaviteľov exekutívy EÚ sa podarilo zaviesť najsilnejšie a najmodernejšie pravidlá ochrany údajov na svete a tieto sa pomaly stávajú celosvetovým štandardom. Kauzy spojené so spoločnosťou Facebook/Cambridge Analytica a ďalšie medializované incidenty z oblasti ochrany údajov sú dôkazom toho, že eurokomisia urobila správnu vec. V spoločnom vyhlásení sa uvádza, že jedným z hlavných cieľov GDPR je posilniť postavenie ľudí a poskytnúť im väčšiu možnosť kontroly nad jedným z najhodnotnejších zdrojov moderného hospodárstva – nad ich osobnými údajmi. Občania si stále viac uvedomujú dôležitosť ochrany údajov a svojich práv v tejto oblasti a tieto práva si začínajú aj uplatňovať, čo vyplýva z každodennej praxe vnútroštátnych orgánov pre ochranu osobných údajov. Tie doteraz evidujú od občanov viac než 95.000 sťažností.

Podľa správy EK vykonávanie pravidiel GDPR v členských štátoch EÚ značne pokročilo. Brusel pri tejto príležitosti vyzval päť zostávajúcich členských štátov, ktoré zatiaľ právne predpisy tohto nariadenia neprijali, aby čo najskôr prispôsobili svoje právne rámce novým celoeurópskym pravidlám. Podľa tlačovej agentúry AFP ide o Bulharsko, Českú republiku, Grécko, Portugalsko a Slovinsko. Exekutíva EÚ pripomenula, že celý tento proces podrobne monitoruje a v prípade potreby bude riešiť nedostatky v snahe zabezpečiť, aby sa pravidlá ochrany osobných údajov uplatňovali čo najskôr na území celej EÚ.

Trend: Slováci do svojich nehnuteľností investujú

Slováci si čoraz viac zveľaďujú svoje domovy. Do rekonštrukcie alebo aspoň čiastočnej obnovy svojho bytu, domu či chalupy sa minulý rok pustila štvrtina ľudí na Slovensku.      

Najčastejšie išlo o úpravu kuchyne, ktorá bola súčasťou takmer polovice realizovaných rekonštrukcií.

Podľa prieskumu pre Home Credit 30 % rekonštruujúcich investovalo do okien a každý desiaty opravoval, či vymieňal strechu. Väčšina opýtaných minula na rekonštrukcie do 10.000 eur. Nie vždy sa však zmestili do plánovaného rozpočtu. Štyria z desiatich totiž uviedli, že sa im rekonštrukcia oproti pôvodným plánom predražila. „Najčastejšie to boli zmeny a vylepšenia kuchýň, ktoré boli súčasťou skoro polovice rekonštrukcií. Štyria z desiatich prerábali kúpeľne, podobne často to boli aj spálne, detské izby či obývačky. Tridsať percent ľudí sa pustilo do výmeny alebo opravy okien a 14 % menilo rozvody elektriny alebo plynu. Každá desiata domácnosť menila alebo opravovala strechu, 7 % pivnicu či garáž. No a celkovú rekonštrukciu svojej nehnuteľnosti vlani zvládli 2 % Slovákov", približuje výsledky prieskumu Jaroslav Ondrušek.

 
Rekonštrukcia nehnuteľnosti je zväčša finančne aj logisticky náročný proces, do ktorého sa mnohí púšťajú svojpomocne aj preto, aby ušetrili, ďalší to nechajú na odborníkov a všetky náklady musia uhradiť. Väčšina respondentov, až ôsmi z desiatich, minula na svoje rekonštrukcie sumu do 10.000 eur. Pätina ľudí sa dokázala zmestiť s výdavkami do rozpätia od 1.500 do 3.000 eur. Boli aj nákladnejšie rekonštrukcie, hoci ich bolo v porovnaní s tými lacnejšími, výrazne menej. Približne každý desiaty minul viac ako 20.000 eur. 
      

Zaujímavý je tiež pohľad na to, koľko by Slováci minuli na rekonštrukcie v budúcnosti. Najviac, vyše 40 % by investovalo do rekonštrukcie od 1.000 do 3.000 eur. No našlo by sa aj 7 % Slovákov, ktorí by na opravy či modernizácie dali aj viac ako 25.000 eur. Najčastejšie ide o míňanie vlastných usporených peňazí, čo uviedla v prieskume viac ako polovica respondentov. Každý desiaty to rieši spotrebiteľským úverom od banky alebo nebankovej spoločnosti. Šesť percent ľudí si zoberie hypotéku a tri percentá si požičajú od rodiny alebo priateľov.