Slovensko.sk: Platba kartou za viac e-služieb

Od 1. februára 2019 je možné zaplatiť kartou už aj za 58 vybraných elektronických služieb Ministerstva dopravy a výstavby SR.

Platba kartou, ako jeden zo spôsobov úhrady správnych a súdnych poplatkov, bola sprístupnená už začiatkom minulého roka, kedy sa tomuto spôsobu prispôsobili vybrané elektronické služby Ministerstva vnútra SR a jedna služba Ústredného portálu verejnej správy (opätovná aktivácia e-schránky na doručovanie).

Od začiatku tohto mesiaca budú môcť používatelia týmto spôsobom platiť už aj za niektoré elektronické služby Ministerstva dopravy a výstavby SR. Zoznam konkrétnych služieb nájdete v najčastejších otázkach a odpovediach k platbe kartou.

Radíme: Jedinečné, zapamätateľné a bezpečné heslo, ktoré si už nebudete musieť meniť

Jedinečné a zároveň zapamätateľné heslá sú silnejšie a efektívnejšie ako ich pravidelná zmena. Odborníci sformulovali niekoľko jednoduchých krokov, ktoré vám pomôžu vytvoriť si vlastnú sériu jedinečných hesiel. Ak si chcete život uľahčiť ešte o čosi viac, zvážte inštaláciu nástroja na správu hesiel, ktorý si heslá zapamätá namiesto vás.

Heslá sú bežnou metódou autentifikácie pre on-line účty, ale vymyslieť heslo, ktoré je bezpečné a zároveň ľahko zapamätateľné nie je vždy jednoduché. Práve naopak, je to stále ťažšie, pretože ľudia majú čoraz viac on-line účtov. Ak zvolíte jednoduché heslo, ktoré sa ľahšie pamätá, riziko jeho prelomenia je vyššie. Ak si naopak vyberiete zložitejšie heslo, je väčšia pravdepodobnosť, že ho zabudnete, takže pravdepodobne sa rozhodnete používať ho na viacerých účtoch. Experti Kaspersky Lab predpokladajú, že najväčšou zraniteľnosťou hesiel je ich opätovné použitie. Ako ukázal nedávny únik vyše 700 miliónov emailových adries a miliónov nezašifrovaných hesiel, dáta sa dajú ľahko skombinovať a použiť v útokoch typu „credential stuffing“, kde hackeri pracujú s kombináciami mailov a hesiel obetí, aby sa dostali do iných ich účtov, kde používajú rovnaké heslo.

Zmena hesla riziko neznižuje, dôležitá je sila hesla, ktorá by nemala byť postavená na jeho zložitosti, ale na jedinečnosti. „Mnohým nie je úplne jasné, čo silné heslo v skutočnosti znamená. Niektoré webové stránky vyžadujú zložité heslá, ktoré obsahujú najmenej osem alebo viac veľkých a malých písmen, čísel a špeciálnych znakov. Veľa používateľov si myslí, že práve to je to „silné” heslo, a tu narážame na problém“, hovorí David Jacoby, bezpečnostný analytic a dodáva: „Dobrou správou je, že silné nemusí znamenať strašné! Ak sa pozriete na problém z hľadiska bezpečnosti, zistíte, že heslá sú všeobecne silné, ak sú jedinečné pre vás a používané pre jeden účet. Existujú jednoduché spôsoby, ako ich urobiť jedinečnými a zároveň nezabudnuteľnými. K dispozícii sú tiež bezpečné nástroje na správu hesiel, ktoré umožňujú vytvárať a používať desiatky unikátnych hesiel." Najbezpečnejšie riešenia na správu hesiel ponúkajú robustné funkcie šifrovania, takže existuje len malé riziko narušenia vašich údajov treťou stranou.

Odporúčaný postup:

Krok 1: Vytvorte si jadro hesla (časť hesla, ktorá sa nemení) - Použite frázu, text skladby, citát z filmu, detskú riekanku alebo niečo, čo si ľahko zapamätáte. Použite prvé písmeno z prvých troch až piatich slov. Medzi každé písmeno vložte špeciálny znak: @ / # atď. Odteraz môžte toto jadro použiť pri tvorbe všetkých vašich hesiel.

Krok 2: Využite silu asociácie - Keď vymýšľate heslo na prihlásenie sa do on-line účtu (Facebook, Instagram, eBay, zoznamovacie stránky, on-line bankovníctvo, nákupné alebo herné stránky atď.), zapíšte si prvé slovo, ktoré vás v spojitosti s touto stránkou napadne.

Ak si napríklad nastavujete heslo na Facebooku, môže vás napadnúť modrá farba, ktorú má Facebook v logu: jednoducho pripojte slovo “modrá” k jadru hesla. Na prvý pohľad takéto heslo nedáva síce žiaden zmysel, ale keďže pre vás je osobné a poznáte spôsob, ktorý ste použili na jeho vygenerovanie, ľahko si ho zapamätáte.

Collection #1: Odcudzené osobné údaje

Až 2,7 miliardy používateľských mien obsahuje prvá sada databázy mailových adries a hesiel, ktoré sa objavili na dark webe na predaj v januári 2019. Obsahuje 773 milión emilových adries a 21 miliónov unikátnych hesiel.

Ako prvý ich verejne analyzoval Troy Hunt, odborník v oblasti bezpečnosti webu. Celá zbierka je rozdelená zatiaľ na päť častí, ktoré majú spolu okolo 900 gigabajtov a obsahujú takmer 25 miliárd záznamov. Neznámy heker ju sprístupnil bezplatne v podobe torrentov. Tento postup je neobvyklý, pretože za takéto osobné údaje sa zvyčajne v internetovom podsvetí platí. V tomto prípade môže ísť buď o konkurenčný boj medzi hekermi, alebo o údaje, ktoré sú menej aktuálne, a tým menej hodnotné. Zbierka obsahuje údaje zo starších únikov, aj nové dáta, ktoré zatiaľ neboli nikde sprístupnené. Ak ste mali účet na LinkedIn alebo Dropboxe, s veľkou pravdepodobnosťou sa v nej nachádzate aj vy. Po veľkých bezpečnostných prielomoch v spoločnostiach ako LinkedIn alebo Dropbox hekeri totiž získali 117 miliónov hesiel používateľov v prvom prípade a 71 miliónov v druhom. Telefónne čísla v zbierke sú napríklad z roku 2018.

„Regulatíva vyžaduje každým rokom vyššiu ochranu dát nielen v priestore internetu, ale aj u jednotlivých organizácií na ich lokálnych alebo cloudových úložiskách. Napriek tomuto legislatívnemu tlaku je stále snaha organizácií a prevádzkovateľov premýšľať, ako si proces a ochranu zjednodušiť. Dôsledkom sú úniky často až dramatického rozsahu. Tieto útoky sú cielené aktivity so zameraním na dáta, ktoré sa dajú výhodne predať aj viacnásobne. Dáta sú komodita s veľkou hodnotou. Pokiaľ nebudeme schopní si toto uvedomiť, budeme čím ďalej viac riešiť tragické dôsledky a snažiť sa iba vykrývať straty. Tento súboj s kybernetickým zločinom sa nedá vyhrať, ak mu nebudeme predchádzať", upozorňuje Annamária Balážová z Alison Slovakia. Zverejnené údaje mali zrejme hekeri už niekoľko rokov k dispozícii a pokúsili sa ich v minulosti buď predať, alebo využiť. Dnes už majú údaje pre nich mizivú hodnotu, a tak ich posúvajú ďalej. Takúto obrovskú zbierku možno stále využiť na nižšie formy hackingu, napríklad prielomy do účtov na sociálnych sieťach alebo crackovanie menej známych webov.

Trend: Rast kyberútokov

Hekerské útoky sa stávajú nástrojom pre kyberzločincov, ktorí vidia v internete lukratívne príležitosti zárobku. IT bezpečnosť sa netýka iba veľkých firiem. Viaceré útoky už smerovali aj na slovenskú verejnú správu, a to od ministerstva zahraničných vecí a portálu Slovensko.sk, cez mestskú časť Košice, ktorej malware zašifroval dáta, až po bystrického mestského poslanca, ktorého heker vydieral. Napadnutý bol však aj slovenský informačný systém technických kontrol.

Podľa IT odborníkov kybernetická kriminalita sa bude najbližšie roky šíriť prostredníctvom internetu vecí (IoT). Možnosti zneužitia miliónov prístrojov, senzorov a zariadení pripojených k internetu nie sú nové. Ale riziká rastú popri tom, ako sa začínajú takéto zariadenia využívať v priemysle, v energetike, alebo napríklad v riadení budov. „Skutočná kanonáda ešte len príde. V internete vecí totiž nebudú pribúdať iba primitívne prístroje či senzory, ale aj výkonnejšie zariadenia s veľkou výpočtovou silou a relatívne vysokými požiadavkami na kapacitu komunikačných liniek. Tým samozrejme porastú aj možnosti pre útočníkov", tvrdí Roman Čupka. Podľa neho aj množstvo útokov potvrdzuje nielen globálnu povahu kybernetických útokov, ale najmä väčšie cielenie na verejný sektor. Heknuté dnes môžu byť v podstate akékoľvek systémy a hoci je otázne, či v najbližšom čase zažijeme rozsiahle útoky na dôležitú infraštruktúru niektorej krajiny, isté je, že sa im nevyhnú mnohé verejné organizácie či mestá.

Strojové učenie a umelá inteligencia sú už dlhšie najsľubnejšími technológiami počítačovej bezpečnosti. Viaceré systémy pre zabezpečenie IT sú dnes autonómne, čiže vyhľadávajú hrozby na základe behaviorálnych analýz siete a pri pozitívnych nálezoch podnikajú automatizovane isté opatrenia. Rovnaké technológie však začínajú využívať hekeri pre zosnovanie rafinovaných útokov. „Tento rok môžeme očakávať nielen príchod nových inteligentných bezpečnostných technológií, ale aj intenzívnejšie využívanie umelej inteligencie hekermi, ktorí sa dnes vedia k obdobným technológiám poľahky dostať", predpovedá R. Čupka. Nedostatok špecialistov na počítačovú bezpečnosť je jedným z hlavných dôvodov zraniteľnosti väčšiny verejných aj súkromných organizácií. Nedávny prieskum ISC Cybersecurity Workforce ukázal, že iba menej ako tretina z nich má v oblasti IT bezpečnosti dostatočné ľudské kapacity. Celkovo chýbajú po celom svete takmer 3 milióny špecialistov. Dopyt naďalej porastie, lebo manažéri firiem aj verejnej správy budú uvedomelejší, a to aj vďaka prísnejšej legislatíve. Vlani na Slovensku začal platiť zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý od verejných organizácií a firiem vyžaduje podniknúť postupne viaceré opatrenia. „Na Slovensku budú aj preto v najbližších rokoch chýbať tisícky odborníkov na IT bezpečnosť a postupne začnú aj u nás vznikať miesta riaditeľov pre kybernetickú kriminalitu, ktorí budú zodpovedať za pripravenosť na kybernetické hrozby a aj za reakcie na útoky", konštatuje R. Čupka.

Erasmus+: Prípravy na brexit bez dohody

Európska komisia v reakcii na riziko, že Spojené kráľovstvo 30. marca tohto roku opustí Európsku úniu (EÚ) bez dohody (tzv. scenár bez dohody), prijala poslednú sériu krízových návrhov, ktoré sa týkajú programu Erasmus+, koordinácie sociálneho zabezpečenia a rozpočtu EÚ.

Opatrenia v prípade scenára bez dohody zaistia, že:
· Mladí ľudia z EÚ a zo Spojeného kráľovstva, ktorí sa 30. marca 2019 zúčastňujú na programe Erasmus +, budú môcť dokončiť svoj pobyt bez prerušenia.
· Orgány členských štátov EÚ budú aj naďalej pri výpočte dávok sociálneho zabezpečenia, akými sú napríklad dôchodky, brať do úvahy obdobia poistenia, zamestnania (aj ako samostatne zárobkovo činná osoba) alebo pobytu v Spojenom kráľovstve,
· Prijímatelia finančných prostriedkov EÚ zo Spojeného kráľovstva by aj naďalej dostávali platby na základe ich platných kontraktov za predpokladu, že si Spojené kráľovstvo bude aj naďalej plniť svoje finančné záväzky v rámci rozpočtu EÚ. Táto otázka nesúvisí s finančným vyrovnaním medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom.

Erasmus+ je jedným z vlajkových programov EÚ a vďaka nemu sa bude 14.000 mladých ľudí z krajín EÚ27 (vrátane študentov, stážistov na vysokých a odborných školách, učiacich sa mládežníkov a pedagogických zamestnancov) bude 30. marca nachádzať v Spojenom kráľovstve a 7.000 takýchto účastníkov zo Spojeného kráľovstva bude v krajinách EÚ27. V prípade „scenára bez dohody“ by títo mladí ľudia nemohli dokončiť svoj pobyt Erasmus+ a je možné, že by už nemali nárok na granty. Cieľom návrhu je toto napraviť a zabezpečiť, aby pri takomto scenári študenti a stážisti, ktorí sú v čase vystúpenia Spojeného kráľovstva na pobyte Erasmus+ v zahraničí, mohli svoje štúdium dokončiť a naďalej čerpať príslušné financovanie alebo granty.

Návrh umožní, aby EÚ v prípade scenára bez dohody bola schopná plniť v roku 2019 svoje záväzky a naďalej vyplácať platby prijímateľom v Spojenom kráľovstve, pokiaľ ide o kontrakty a rozhodnutia podpísané a vydané pred 30. marcom 2019, a to pod podmienkou, že si Spojené kráľovstvo splní svoje záväzky v rámci rozpočtu na rok 2019 a že akceptuje potrebné audity a kontroly. To by pomohlo zmierniť tvrdý vplyv „scenára bez dohody“ v širokej škále oblastí, v ktorých sa čerpajú finančné prostriedky EÚ, ako sú napríklad výskum, inovácie alebo poľnohospodárstvo. Finančné vyrovnanie medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v prípade scenára bez dohody s týmto opatrením nesúvisí a nie je ním dotknuté.

SR: Podpora Smart Cities

Špeciálna webová stránka smartcity.gov.sk ponúka pre samosprávy, organizácie, ale aj občanov a podnikateľov prehľadný súhrn všetkých projektov a výziev z eurofondov, ktoré slúžia na rozvoj slovenských miest a obcí.

„Často najmä malé obce nemajú kapacitu na to, aby v množstve ponúk dokázali nájsť to, čo môžu použiť, teraz to všetko nájdu na jednej internetovej stránke. Okrem toho tam nájdu dobré praktické príklady z obcí a miest na Slovensku i zo zahraničia, kde realizujú smart projekty. Budú sa tak môcť lepšie zorientovať a inšpirovať“, uviedol vicepremiér Richard Raši. Na stránke bude tiež uvedený kontakt na poradensko-informačné centrá aj na Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, na ktoré sa môžu záujemcovia obrátiť.

„Túto stránku sme robili aj na požiadavku Združenia miest a obcí Slovenska, pretože často obce a mestá ani netušili, že existujú nejaké projekty a výzvy, z ktorých môžu čerpať európske prostriedky na svoj rozvoj. Teraz to budú mať všetko na jednom mieste“, povedal R. Raši. Úrad vo všetkých krajoch vytvoril sieť informačno-poradenských centier, kde starostom či primátorom pracovníci zadarmo poradia, ako európske projekty robiť. Centrá pomôžu najmä tým samosprávam, ktoré nemajú prostriedky, aby si projekty pripravili na schvaľovací proces.

Upozorňujeme: Ohrozenia na internete znášajú najťažšie dievčatá a miléniali

Za najčastejšie hrozby v on-line prostredí minulý rok respondenti uviedli nebezpečné správanie a nevyžiadané kontaktovanie. Najťažšie sa ľudia vyrovnávali s útokmi na ich osobný imidž. Až polovica respondentov sa obáva, že sa ohrozenie či útok bude opakovať.

Prieskum Štúdia správania sa na internete 2018 (Digital Civility Index – DCI) zaznamenal:

- Nebezpečné správanie (40 %) - respondenti sa stretli najmä s nadávkami, cieleným strápňovaním či ďalšími formami šikanovania.

- Nevyžiadané kontaktovanie (40 %) - štyria z desiatich používateľov internetu reportovali minimálne jeden opakovaný pokus o nevyžiadané kontaktovanie zo strany neznámych ľudí.

- Sexuálne útoky (34 %) - ľudia zažili aj nevyžiadané pokusy o nadviazanie romantického vzťahu najmä vo forme obrázkov a správ so sexuálnym obsahom.

- Hoaxy & podvodné emaily (28 %) - najrozšírenejšími online podvodmi boli falošné správy a internetové hoaxy zďaleka prevyšujúce internetové stránky ponúkajúce falošné antivírusové programy.

Väčšina on-line hrozieb pochádzala vlani rovnako ako v roku 2017 od neznámych útočníkov a ľudí známych iba z on-line prostredia (63 %). Respondenti boli najčastejšie napádaní na základe pohlavia, veku či vzhľadu. Najviac skúseností s kyber útokmi majú miléniali (18 – 34 rokov), ktorí najčastejšie prichádzajú do styku s on-line svetom. Útoky však majú na nich najtvrdší vplyv – strácajú potom dôveru nielen v on-line, ale aj off-line svet, sú vystresovanejší, trápi ich nespavosť, depresie či strata priateľov. Aj keď chcú podniknúť kroky na obranu, až 60 % z nich nevie, kde môže nájsť pomoc. On-line útoky ťažko znášajú aj dievčatá. Útočníci ich totiž napádajú najmä sexuálne či pre ich osobnostné charakteristiky. Dobrou správou je, že hoci sú dievčatá menej sebavedomé pri útokoch v on-line prostredí a ťažšie ich znášajú, neboja sa podniknúť kroky na ochranu – napríklad zabezpečujú svoje kontá na sociálnych sieťach, alebo požiadajú o pomoc rodičov či dospelých.

Štúdia správania sa na internete (Digital Civility Index – DCI) zisťovala postoje a vnímanie bezpečnosti a interakcií na internete u respondentov vo veku 13 – 17 a 18 – 74 rokov v 23 krajinách sveta.

Novinka: Bezinternetu.sk

Občianske združenie eSlovensko pripravilo nový projekt s cieľom ukázať, že aj bez mobilov či televízie sa dá plnohodnotne a dokonca zdravšie žiť. Mesiac Bezinternetu.sk si ako pilotná škola vyskúšala Základná škola v Kráľovej pri Senci, ktorá už 12 rokov svojim žiakom používanie mobilných zariadení reguluje.

„Pre túto dobu nie je bežné, aby sa žiaci vzdali mobilov a internetu v škole aj v súkromí. Deti to prijali ako výzvu a pomohlo to škole aj rodičom. Odporúčam, aby si projekt Bezinternetu.sk vyskúšali aj na ďalších školách," povedala riaditeľka školy Darina Deáková. Podstatou projektu nie je zakazovať. Naopak, ponúka návod ako dobrovoľne obmedziť vplyv digitálneho prostredia, alebo na istý čas žiť úplne bez neho. „Vychádzame zo skúseností z rôznych krajín sveta. Nadmerné používanie informačno-komunikačných technológií, vrátane mobilov a internetu, je rastúcim zdravotným a spoločenským problémom. Projekt má cieľ zaviesť do života určité zásady a princípy, ktoré trvalo znížia vplyv digitálnych technológií a internetu", vysvetlila Nataša Sláviková. Podľa nej výsledky ukazujú, že menej internetu prispelo k pozitívnej zmene správania detí, k emocionálnej pohode v rodinách, rovnako k väčšej komunikácii medzi deťmi, rodičmi či súrodencami.

Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši, ktorého úrad prevzal nad projektom záštitu vysvetlil, že rozumné využívanie digitálnych médií je v 21. storočí nevyhnutné. Zapojiť sa do projektu je možné pomocou emailu mesiac@bezinternetu.sk. 

EU: Nerešpektovanie legislatívy únie na Slovensku

Štyrom právnym konaniam zo strany Európskej komisie (EK) musí venovať pozornosť vláda Slovenskej republiky (SR) po poslednom, januárovom zverejnení právnych konaní (24. 1.). 

V oblasti životného prostredia zaslala Európska komisia odôvodnené stanovisko Slovensku, pretože nezabezpečuje náležitú ochranu prírody, čo spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva. Ide o nerešpektovanie smerníc Európskej únie (EU) o biotopoch a o vtákoch, kde slovenská strana zlyháva v oblasti právnych predpisov pri schvaľovaní plánov obhospodarovania lesov a pri ťažbe dreva v chránených územiach (patriacich do sústavy Natura 2000). Slovenské plány lesného hospodárstva a ich zmeny, ako aj asanačná ťažba - aby sa zabránilo zamoreniu škodcami - by sa mali posudzovať z hľadiska ich účinkov, avšak takéto ustanovenia v slovenských právnych predpisoch chýbajú. Komisia skonštatovala, že SR správne netransponovala povinnosť vyplývajúcu zo smernice o biotopoch, pričom jedným z nepriaznivých dôsledkov je napríklad pokles populácie tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus), ktorý je najväčším vtákom z čeľade bažantovitých na svete. Slovensko podľa Európskej komisie neprijalo dostatočné osobitné ochranné opatrenia pre tetrova hlucháňa, ako sa to požaduje v smernici o vtákoch, ani plány riadenia pre príslušné osobitné chránené územia. SR má dva mesiace na to, aby situáciu napravila, ináč môže EK postúpiť prípad prípadu Súdnemu dvoru EU.

Spolu s ďalšími ôsmimi krajinami EU dostalo Slovensko v oblasti životného prostredia od eurokomisie tiež výzvu, aby zintenzívnilo vykonávanie nariadenia EU o inváznych nepôvodných druhoch. Dotknuté štáty dostali formálne výzvy a majú dva mesiace na odpoveď. V opačnom prípade môže EK rozhodnúť o zaslaní odôvodneného stanoviska.
      

Aj v oblasti vnútorného trhu, priemyslu a podnikania mala EK v januári výhrady voči Slovensku, kde upozornila na dodržiavanie spravodlivej hospodárskej súťaže a transparentnosti. Zaslala odôvodnené stanovisko týkajúce sa priameho zadania zákazky na poskytovanie softvérových služieb, ktoré umožňujú uskutočňovanie verejného obstarávania on-line prostredníctvom „elektronického trhu". Slovensko zadalo priamo, bez súťažného a transparentného postupu zmluvu tomu istému prevádzkovateľovi, ktorý už poskytuje iné softvérové služby, čím boli porušené pravidlá EU v oblasti verejného obstarávania. Slovensko má dva mesiace na to, aby reagovalo na tvrdenia Komisie. V opačnom prípade môže byť vec postúpená na Súdny dvor EU.

Posledný prípad je z oblasti spravodlivosti, kde bolo Slovensko zaradené do skupiny desiatich krajín únie, ktoré podľa EK nedostatočne transponovali právne predpisy EU v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu. Aj v tomto prípade má Slovensko dva mesiace na to, aby situáciu napravilo. V opačnom prípade môže EK rozhodnúť o postúpení prípadu Súdnemu dvoru EU. 

Bezpečnosť: 8 jednoduchých pravidiel

Každý z nás by mal byť opatrný, aby sa vyvaroval rizík súvisiacich s používaním internetu a pritom mohol v čo najväčšom rozsahu využívať mnohé z užitočných výhod, ktoré internet ponúka. Osem jednoduchých pravidiel vám pomôže pracovať, hrať hry, nakupovať a žiť on-line čo najbezpečnejším spôsobom.

1. Na rôzne účty používajte zložité a odlišné heslá

Príliš často volíme heslá, ktoré sú ľahko zapamätateľné, napr. mená alebo dátumy narodenia. Ak je však pre vás ľahké zapamätať si heslo, je pravdepodobné, že sa ho kyberzločincom tiež podarí ľahko uhádnuť. Ak používate rovnaké jednoduché heslo pre viac účtov, potom kyberzločinci môžu byť, a aj budú schopní získať prístup k všetkým vašim citlivým osobným údajom. Na bezpečné ukladanie viacerých hesiel pre rôzne účty môžete využiť správcu hesiel. Vždy vytvárajte tzv. zložité heslaá obsahujúce najmenej 10 znakov, ktoré sú kombináciou číslic, malých a veľkých písmen a špeciálnych znakov.

2. Na sociálnych médiách neprijímajte pozvanie od neznámych ľudí

Je bežné, že kyberzločinci si na sociálnych sieťach vytvárajú falošné profily, aby nadviazali vzťah s neopatrnými používateľmi a potom odcudzili ich dáta, alebo urobili niečo ešte horšie.

Ak vás osloví on-line neznáma osoba, ktorá nalieha, aby ste jej povedali svoje osobné údaje, alebo požaduje peniaze, mali by ste spozornieť. Pokiaľ je to možné, skúste túto osobu priamo vyhľadať, aby ste zistili, či je príslušný účet vierohodný. Nie ste si istý identitou dotyčnej osoby, ale aj tak chcete prijať jej žiadosť o priateľstvo? V takom prípade však pre istotu obmedzte prostredníctvom nastavenia ochrany osobných údajov informácie, ktoré si môže daná osoba zobraziť o vašom profile. Nezabudnite: pre on-line komunikáciu platia rovnaké pravidlá ako v reálnom svete, a preto cudzím osobám nehovorte citlivé alebo súkromné informácie.

3. On-line aktivity môžu mať off-line následky

Predstavte si internet ako námestie alebo chodník: je to verejný priestor, v ktorom môže každý vidieť, zdieľať všetko, čo publikujete, a to bez ohľadu na to, či je pre neho publikovaný obsah určený, alebo či ste mu dali povolenie. Kým niečo zverejníte on-line, zvážte, či chcete, aby sa s tým mohol zoznámiť váš zamestnávateľ, zákazník alebo príbuzný. Dokonca aj informácie, ako je váš rodinný stav alebo súkromná adresa, ktoré sa možno zdajú neškodné, môžu byť zneužité, ak ich získajú nesprávne osoby.

4. Chráňte citlivé informácie a osobné údaje

Až na niekoľko výnimiek bohužiaľ neexistuje spôsob, ako trvalo odstrániť obsah uverejnený on-line. Všetky obrázky, komentáre alebo fotografie, ktoré uverejníte on-line, zostanú pravdepodobne uverejnené navždy. Aj keď odoberiete pôvodný príspevok, nebudete mať nikdy istotu, že si iní používatelia nevytvorili kópie, alebo že nezdieľajú váš obsah v iných sieťach. Takže nevkladajte on-line nič, čo nechcete, aby videli iné osoby.

5. Buďte opatrný, na čo kliknete

Vyskúšanou a v praxi overenou taktikou kyberzločincov je primať vás lžou, aby ste si stiahli malware, ktorý im umožní odcudziť vám informácie. Malware môže byť maskovaný rôznymi spôsobmi, od obľúbenej hry po e-mail ponúkajúci technickú podporu. Vyvarujte sa sťahovaniu aplikácií, ktoré vyzerajú neobvykle, alebo pochádzajú z neznámeho webu. Nie ste si istý, či je určitý e-mail legitímny? V takom prípade si položte nasledujúce otázky: Má odosielateľ čudnú mailovú adresu? Je oslovenie neosobné? Obsahuje text množstvo pravopisných chýb? Snaží sa pôsobiť zvláštne naliehavým dojmom? Ak si stále nie ste istý, obráťte sa na príslušnú značku alebo spoločnosť prostredníctvom oficiálnych kanálov - jej web alebo stránka sociálnych médií. Vždy je lepšie všetko trikrát overiť, než sa vystaviť riziku ohrozenia zabezpečenia.

6. Aktualizujte si nastavenia súkromia a antivírusový program

Keď neaktualizujete prostriedky, ktoré používate na svoju obranu, kybernetickí zločinci nakoniec prídu na to, ako ju prekonať. Nezabudnite udržiavať operačný systém v najaktuálnejšom stave prostredníctvom aktualizácií a riadne kontrolujte nastavenie ochrany osobných údajov v používaných aplikáciách a prehliadači.

7. Vždy používajte bezpečné pripojenie

Keď používate verejné pripojenie na internet, napríklad wi-fi v nákupnom centre, nemáte žiadnu priamu kontrolu nad jeho zabezpečením. Ak nemôžete nadviazať zabezpečené pripojenie, alebo neviete isto, či je vaše zariadenie chránené, nezdieľajte citlivé informácie. Je bezpečnejšie počkať, kým budete doma a budete môcť použiť zabezpečenú sieť wi-fi.

8. Požiadajte o pomoc tých, ktorým dôverujete

Nikdy nepodliehajte pocitu, že kliknutie na odkaz alebo publikovanie príspevku nepočká. Nie je nič naliehavejšie než naša bezpečnosť on-line. Udržiavanie orientácie v on-line hrozbách môže byť stresujúce, ale existuje množstvo zdrojov, ktoré vám pomôžu. Ak nemáte istotu alebo, naopak máte podozrenie, že nie je všetko v poriadku, vždy dajte na znalosti ľudí, ktorým dôverujete, či už ide o priateľov, rodičov alebo dokonca technologického partnera.

Trend: Mladá generácia vyrastá v on-line svete

Deti a mládež trávia stále viac času on-line, čo viacerým rodičom spôsobuje starosti spojené s ich ochranou pred množstvom nebezpečenstiev a kybernetických útokov.

Podľa prieskumu Správanie mladých ľudí a ich rodičov v on-line priestore (marec 2018,  IPčko.sk a Kaspersky Lab) slovenskí a českí tínedžeri trávia na internete v priemere takmer 3 hodiny denne. Pre rodičov je tak ťažké ustriehnuť, čo ich ratolesti na internete sledujú. Až 52 % mladých ľudí komunikuje s ľuďmi, ktorých pozná iba on-line a 12 % s nimi hovorí o citlivých (často aj intímnych) záležitostiach. A vyše 60 % mladých ľudí sa priznáva, že sa niekedy k nevhodnému obsahu na internete dostanú.

Test sa zameral na výkon aplikácií tretích strán určených na ochranu detí a interných bezpečnostných nástrojov operačného systému, ktoré majú deti v on-line svete chrániť pred nástrahami, akou je napr. kyberšikana, prístup k obsahu pre dospelých, zneužitie súkromných údajov, ale aj kontrola času stráveného na digitálnych zariadeniach a pod. Keďže operačné systémy poskytujú iba základné ochranné nástroje, je nevyhnutné, aby rodičia zabezpečili dostatočnú ochranu svojich deti pred rozmáhajúcimi sa hrozbami na internete. A nato potrebujú komplexný softvér.

Radíme: Ochrana údajov v smartfóne

Každý tretí Slovák (36 %)  pri inštalácii aplikácií do svojho smartfónu nedbá o ochranu osobných údajov a citlivých dát a aplikáciám k nim nijakým spôsobom neobmedzuje prístup. Európsky priemer sa pohybuje na úrovni 28 %. Vyplýva to z analýzy Európskeho štatistického úradu Eurostat. 
      

„Vzhľadom na to, že smartfóny už zďaleka nevyužívame len na telefonovanie a SMS-kovanie, ale napríklad aj na denno-dennú správu financií, ich používatelia by mali voliť oveľa opatrnejší prístup", upozorňuje Anna Jamborová z ČSOB. Výsledky Eurostatu potvrdili, že miera opatrnosti sa zvyšovala so stupňom dosiahnutého vzdelania. V priemere až 40 % používateľov telefónov s nižším vzdelaním uviedlo, že nikdy aplikácii neobmedzilo prístup k citlivým a osobným údajom. V prípade respondentov so stredným vzdelaním to bolo 37 % a v prípade vysokoškolákov 32 % oslovených.

Pri pohľade na výsledky najmladšej generácie si spomedzi mladých do 15 rokov dáta nechráni 36 % opýtaných, v prípade generácie do 24 rokov je výsledok o málo lepší, na úrovni 34 %. Ako najzraniteľnejšia sa ukázala generácia nad 65 rokov, v rámci ktorej si dáta nechráni 39 % opýtaných. „Na prístup k smartfónu a mieru zabezpečenia pri jeho využívaní sme sa pýtali mladých v rámci testovania ich tzv. digitálnej gramotnosti. Zhruba štvrtina opýtaných nevedela správne zareagovať čo robiť v prípade, ak na nich "vyskočí" v smartfóne reklama, že sa v ich zariadení vyskytol nebezpečný vírus, ktorý je nutné okamžite odstrániť. Podobne asi štvrtina študentov nevedela, ako si môže svoj smartfón uchrániť pred hakermi", dodáva Jamborová. 

V rámci EÚ sú najmenej opatrní Česi a Bulhari, kde až 67 %, resp. 49 % používateľov smartfónov aplikáciám nikdy neobmedzila takýto prístup. Naopak, najväčší pozor si dávajú Francúzi a Nemci, spomedzi ktorých nikdy neobmedzilo prístup k dátam len 10 %, resp. 16 % používateľov.

On-line: Elektronický podpis

Polícia SR do konca minulého roka vydala 3.214.898 občianskych preukazov (OP) s čipom. Po aktivácii čipu v preukaze je možné aktivovať aj certifikát na vytvorenie elektronického podpisu. Možno ho aktivovať aj dodatočne prostredníctvom internetu.

Aktivácia čipu v občianskom preukaze prebehne zadaním šesťmiestneho bezpečnostného osobného kódu (BOK). Následne si môžete vo vydanom občianskom preukaze aktivovať certifikáty na vytvorenie kvalifikovaného elektronického podpisu. Samotné zadanie BOK je možné len osobne, ale zmeniť si ho môžete už aj on-line, pričom je však potrebné poznať svoj pôvodný kód. Rovnako je možné on-line aktivovať certifikáty na vytvorenie elektronického podpisu do vydaného preukazu.

Z celkových 2,8 milióna platných vydaných občianskych preukazov je aktivovaných 1,5 milióna preukazov aj s BOK. Aktivácia čipu je povinná pri podaní žiadosti o vybavenie OP pre všetkých vo veku do 65 rokov. Výmena občianskeho preukazu bez čipu za elektronický preukaz s čipom je jedným zo zákonných dôvodov na výmenu preukazu. V zmysle zákona je výška správneho poplatku za vydanie preukazu 4,50 eura. Keďže je aktivácia OP povinná, je aj bezplatná. Neplatí sa ani za dodatočnú aktiváciu certifikátov na vytvorenie elektronického podpisu.

Zhruba 300.000 certifikátov bolo zrušených ku koncu októbra 2017 z bezpečnostných dôvodov. Ku koncu minulého roka však bolo nanovo vydaných 181.483 certifikátov na vytvorenie elektronického podpisu. Z nich bolo od októbra 2018 aktivovaných on-line 17.711.

EU: Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom (EPA)

Podniky aj spotrebitelia v celej Európe a v Japonsku môžu ťažiť z najväčšej zóny voľného obchodu na svete. Dohoda s platnosťou od 1. februára 2019  ruší prevažnú väčšinu ciel, ktoré každý rok zaplatia spoločnosti z Európskej únie (EÚ) vyvážajúce do Japonska v úhrnnej výške 1 miliardy eur.

Keď sa bude dohoda plne vykonávať, Japonsko odstráni clá na 97 % tovaru dovážaného z EÚ. Dohoda zruší prekážky, ktoré stoja najvýznamnejším európskym vývozcom potravín a nápojov v ceste k 127 miliónom japonských spotrebiteľov. Ročný obchod medzi EÚ a Japonskom by sa tak mohol zvýšiť takmer o 36 miliárd eur. Text dohody EÚ a Japonska po prvý raz zahŕňa aj konkrétny záväzok k Parížskej dohode o zmene klímy.

Hlavné prvky dohody o hospodárskom partnerstve (vývoz poľnohospodárskych výrobkov z EÚ):
  *   Ruší japonské clá na viaceré druhy syrov ako aj na vývoz vína.
  *   Umožňuje výrazný nárast vývozu hovädzieho mäsa z EÚ do Japonska, spracované bravčové mäso sa bude obchodovať bez cla, čerstvé bravčové mäso takmer bez cla.
  *   Zaručuje v Japonsku ochranu viac ako 200 vysoko kvalitných európskych poľnohospodárskych výrobkov i ochranu vybraných japonských zemepisných označení v EÚ.

Slovensko a Japonsko v číslach:
  *   Hodnota slovenského vývozu do Japonska: 108 mil. €, hodnota slovenského dovozu z Japonska: 212 mil. €
  *   201 slovenských spoločností vyváža do Japonska.
  *   Slovensko vyváža do Japonska napríklad želatínu a agar (Liptovský Mikuláš), sklenený tovar, topánky, lampy (Bratislava).
  *   Obchod s Japonskom podporuje na Slovensku 4.306 pracovných miest, v priemere ide o lepšie pracovné miesta, v prípade ktorých sú mzdy o 12 % vyššie.
  *   Japonsko je  13. najväčším obchodnym partnerom Slovenska mimo EÚ.

Dohodou sa zabezpečí aj otvorenie trhov so službami (najmä pokiaľ ide o finančné služby, elektronický obchod, telekomunikácie a dopravu). V oblasti ochrany údajov EÚ a Japonsko prijali 23. januára 2019 rozhodnutia, ktoré umožňujú voľný a bezpečný tok osobných údajov medzi nimi. Od 1. februára sa bude predbežne vykonávať aj veľká časť ďalšej dohody – dohody o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom. Dohoda formálne nadobudne platnosť, keď ju ratifikujú všetky členské štáty EÚ.

SR: Najatraktívnejší zamestnávatelia 2018

Do ankety Najatraktívnejší zamestnávateľ 2018 sa zapojilo 13.693 respondentov, ktorí si zvolili víťazov v 10 kategóriách z celkovo 196 nominovaných spoločností. Anketa poukázala, že kolektív a ľudia, ktorí nás v zamestnaní obklopujú, sú pre nás takmer rovnako dôležití ako platové ohodnotenie.

Prvé miesto v kategórii Bankovníctvo, financie a poisťovníctvo získala Slovenská sporiteľňa, v kategórii Centrá zdieľaných služieb bodovala Uniqa Group Service Center Slovakia a v kategórii Cestovný ruch, gastro a hotelierstvo spoločnosť McDonald's Slovakia.
V kategórii Doprava a logistika si prvenstvo odnáša firma Kuehne + Nagel, s.r.o, v kategórii IT a telekomunikácie spoločnosť T-Systems Slovakia.
Rozhlas a televízia Slovenska zvíťazil v kategórii Média. Prvenstvo v kategórii Nemocnice a zdravotná starostlivosť si odnášajú Lekárne Dr.Max a v kategórii Obchod a služby spoločnosť Kaufland Slovenská republika v.o.s. V kategórii Výroba a priemysel zabodoval Slovnaft, a.s.
V kategórii Poradenstvo si odnášajú čestné uznanie PricewaterhouseCoopers Slovensko, Deloitte a Ernst & Young. 

Z hlasujúcich bola najväčšia vzorka vo veku 24-34 rokov a 35-44 rokov. Ľudia, ktorí rozhodli o najatraktívnejších zamestnávateľoch minulého roka, mali zastúpenie v každom regióne Slovenska. Najviac v Bratislavskom, Košickom a Nitrianskom kraji. Spoločnosť Profesia pritom okrem celkových víťazov zaujímali aj faktory, ktoré považovali ľudia pri výbere za najdôležitejšie. Najdôležitejšou vecou bola najmä silná a známa značka, či dobré meno spoločnosti. Na ďalších miestach skončilo tiež platové ohodnotenie a benefity zamestnancov, kvalitné služby či produkty, kolektív a ľudia.